Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201442
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5614201442.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným: 1. Z.
W., B.. X. X. XXXX, X. L. Ľ. Č.. XXX, X. Y. W., B.. X. X. XXXX, X. L. Ľ. Č.. XXX, o splnenie povinnosti
zaplatiť sumu 912,24 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.

Žalovaným v 1. a 2. rade sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 3. 2. 2014 domáhal uloženia solidárnej povinnosti

žalovaným v 1. a 2. rade zaplatiť mu sumu 912,24 eur, úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo
sumy 829,85 eur od 28. 6. 2013 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil uzavretou zmluvou o kontokorentnom
úvere č. XXXXXXXXX/X/X zo dňa 26. 11. 2004, na základe ktorej žalovaným poskytol peňažné
prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov ako aj ich splácania vrátane neplnenia
zmluvných povinností, boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaná
suma pozostáva z nezaplatenej istiny 829,85 eur, zmluvného úroku 82,39 eur (predstavujúceho rozdiel
medzi postúpenými zmluvnými úrokmi a platbami započítanými na úroky). Žalobca sa domáhal aj

zaplatenia úrokov z omeškania od 28. 6. 2013 nasledujúcich po dni účinnosti postúpenia pohľadávky,
resp. po dni splatnosti úveru, ak nastala až po postúpení. Podaním zo dňa 13. 1. 2015 predloženým
právnym zástupcom žalobcu na súdnom pojednávaní bola špecifikovaná len výška sumy 912,24 eur,
bez akéhokoľvek minimálneho tvrdenia ohľadom splatnosti každej jednotlivej časti špecifikovanej dlžnej
sumy.

Žalovaní v 1. a 2. rade nesúhlasili so žalobou, namietajúc existenciu dlhu z tvrdenej zmluvy.

Súd vykonal dokazovanie žalovaných v 1. a 2. rade, listinami: zmluvou o kontokorentnom úvere,
dodatkom č. 1 k inej zmluve o kontokorentnom úvere, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o
postúpení pohľadávok, prílohou k zmluve, pokusom o zmier, zistiac nasledovné:

Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní uviedol, že neboli všetky finančné prostriedky vrátené.
Nevedel sa vyjadriť k dátumu splatnosti, ani odpovedať na otázku súdu týkajúcu sa splatnosti dlhu.

Taktiež sa nevedel vyjadriť k rozporu medzi listinnými dôkazmi. Žalobca prostredníctvom právneho
zástupcu bol pritom už vyzvaný na uvedenie vyššie relevantných skutočností v písomnej výzve súdu zo
dňa 26. 9. 2014, ktorá bola doručená právnemu zástupcovi žalobcu 30. 12. 2014.Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že úver by neposkytla banka skôr, dokiaľ predchádzajúci
úver nebol vyplatený. V roku 2008 im exekútor zablokoval účet. Po odblokovaní účtu sa sporiteľni všetko
vyplatilo. Dokonca pôžičku preplatili. Kontokorent sa strhával z účtu vo výške 1.000,- Sk. Splátok bolo

30, ale zrazených bolo 42. Následne už na kartu neboli čerpané finančné prostriedky. So žalovanou
vyrovnali svoje účty voči U. U.. Nie sú v žiadnom zmluvnom vzťahu so sporiteľňou. Žalovaný vzniesol
námietku premlčania.

Žalovaná v 1. rade sa v plnom rozsahu pridržiavala výpovede žalovaného v 2. rade, nemala viac čo k

veci uviesť.

Zo Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 26. 11. 2004 č. 03319302/10/2/1 bolo zistené, že Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Suché Mýto 4, IČO: 00 151 653 ako veriteľ uzavrel so žalovanými
v 1.a 2.rade ako dlžníkmi zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej bol žalovaný poskytnutý
úverový rámec vo výške 25.000,- Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou 10,85% ročne, s uvedením

konečnej splatnosti úveru 25. 11. 2005. Podľa článku 2 bod 1 čerpanie úveru boli oprávnení dlžníci
požadovať až do dňa konečnej splatnosti úveru v rozsahu úverového rámca. Veriteľ sa zaviazal
realizovať príkazy dlžníkov na prevod alebo výbery finančných prostriedkov z účtu do výšky úverového
rámca. Dlžníci sa zaviazali splácať poskytnutý úver a platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve. Podľa
článku 3 bod 1 zmluvy, zmluva sa uzatvárala na dobu určitú a to jedného roka odo dňa podpísania

zmluvnými stranami. Doba trvania zmluvy sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžníci neoznámili
veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemajú záujem
o predĺženie doby trvania, maximálne však do dosiahnutia 65. roku veku dlžníka. Úver je splatný v deň
splatnosti uvedený v základných podmienkach zmluvy. Z listiny označenej ako dodatok č. 1 k zmluve o
kontokorentnom úvere bolo zistené, že dodatok mení ustanovenie zmluvy o inom kontokorentnom úvere

a to č. XXXXXXXXXX/X/X uzavretej dňa 11. 11. 2003, pričom došlo k zmene výšky úverového rámca
na 27.000,- Sk a úrokovej sadzby 11,35% ročne. Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 9. 7. 2003
vyhotovenej U. U., a. s., adresované žalovanej v 1. rade sa týkalo pohľadávky z úveru č. XXXXXXXXX,
s uvedením výšky pohľadávky 1.041,48 eur. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 6. 2013 bolo
zistené, že U. U. a. s., a žalobca uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, pričom podľa prílohy č. 1

k zmluve o postúpení pohľadávok bolo zistené označenie žalovanej v 2. rade s uvedením čísla účtu
XXXXXXXXX (a pôvodného čísla účtu XXXXXXXXX), vo výške 1.041,48 eur. V písomnom pokuse o
zmier žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaných na zaplatenie sumy 1.081,87 eur
s uvedením, že dňa 0292/140/13 bola pôvodným veriteľom U. U. a. s., vyhlásená mimoriadna splatnosť
poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť im bola oznámená.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka:
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení,
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku:

Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Q. S.
X., platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, keď
vykonaným dokazovaním nebola preukázaná jej dôvodnosť. Žalobca predložil zmluvu o úvere uzavretú
medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi, pričom ide o zmluvu
uzatvorenú medzi zmluvnými stranami v postavení spotrebiteľa (žalovaný) a dodávateľa (žalobca).
Keďže ide o typovú formulárovú zmluvu, je potrebné na daný právny vzťah aplikovať ustanovenie

§ 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a súd je povinný ex offo preskúmať, či uplatnený nárok
žalobcu nezahŕňa aj peňažné plnenie vyplývajúce zo zmluvných podmienok, ktoré vytvára nerovnováhu
v neprospech spotrebiteľa. Akékoľvek neprimerané a nerovnovážne dojednanie je podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatné.

Sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať
o nich dôkazy je zásadne vecou účastníka konania. Iniciatíva pri uvádzaní relevantných skutkových
tvrdení spočíva na účastníkoch konania. Účastník má povinnosť tvrdenia ako aj povinnosť dôkaznú.
Zistený skutkový stav je preto výsledkom dôkaznej aktivity účastníkov. Osobitne uvedený postup je
dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv, medzi ktoré patrí aj predmetná zmluva. Podľa Rozhodnutia

Európskeho súdneho dvora v Luxembrugu Asturcom Telecomunicacione C-40/08, je povinnosťou
súdu ex offo skúmať neprijateľné podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi
spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu
k samotným účastníkom zmluvy (Rozsudky Oceáno Gruppo Editorial a Salvat Editores, C-240/98
až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05). Možnosť skúmať aj bez návrhu nekalú povahu podmienky

predstavuje prostriedok vhodný na dosiahnutie výsledku stanoveného v čl. 6 Smernice 93/13/EHS,
teda na zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a zároveň
na dosiahnutie cieľa stanoveného v čl. 7 Smernice. Bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s
judikatúrou komunitárneho práva. Súdny dvor v Luxemburgu opakovane zdôrazňuje, že nerovný stav
medzi spotrebiteľom a dodávateľom služby (keďže zmluvné podmienky predkladá dodávateľ služby

bez možnosti korekcie spotrebiteľa) môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vonkajším vo
vzťahu k samotným účastníkom zmluvy. Zo skutkových tvrdení žalobcu nie je možné naplniť úradnú
povinnosť súdneho prieskumu vo vzťahu k samotnej splatnosti dlhu a súčasne naplnenie právnych
noriem na ochranu spotrebiteľa. Povinnosť cez súdnu kontrolu zabezpečiť reálnu rovnosť práv a
povinností účastníkov spotrebiteľských vzťahov je daná aj pre procesné pravidlá.

Splnenie dlhu je povinnosťou dlžníka, avšak len dlhu, ktorý je už splatný a vymedzený, na ktoré obdobie
trvania zmluvy sa vzťahuje. V nadväznosti na uvedené veriteľ je oprávnený domáhať sa voči dlžníkovi
plnenia zo zmluvy za konkrétne obdobie, ak už nastala splatnosť dlhu. Ak veriteľ podal žalobu na
plnenie, hoci splatnosť pohľadávky nenastala a nekonkretizoval ani obdobie existencie dlhu, žaloba je

nedôvodná a musí byť zamietnutá. V danom prípade žalobca napriek výzve súdu, otázkam kladeným
právnemu zástupcovi na súdnom pojednávaní, žalobca nebol spôsobilý jednoznačne a určito uviesť
skutkové tvrdenie, ktoré je právne významné v danej veci a to kedy nastala splatnosť dlhu a na aké
obdobie sa dlh vzťahuje. Takéto skutkové tvrdenie už malo byť obsiahnuté v samotnej žalobe. Keďže
podľa hmotného práva povinnosť uvádzať tvrdenie trvaní a o splatnosti dlhu žalobcovi (ako veriteľovi),

žalobca, ktorý tak neurobil, neuniesol bremeno tvrdenia a s tým spojené dôkazné bremeno. Následkom
je zamietavé rozhodnutie súdu. V dôsledku toho nebolo možné posúdiť ani dôvodnosť vznesenej
námietky premlčania zo strany žalovaných ako dlžníkov. Žalovaní existenciu a trvanie dlhu popierali.
S poukazom na judikatúru komunitárneho práva, ako aj zásadu rovnosti strán v konaní, opakovaná
výzva súdu, odročenie súdneho pojednávania, by predstavovalo narušenie rovnováhy medzi účastníkmi

konania, ako aj medzi dodávateľom služby a spotrebiteľom.

Je potrebné uviesť, že účinnosť postúpenia pohľadávky je bez právneho významu vo vzťahu k
nadobudnutiu splatnosti dlhu. Preto tvrdenie o účinnosti postúpenia pohľadávky bolo bez právnehovýznamu na dĺžku trvania a splatnosť dlhu. Absenciu relevantného tvrdenia sa nepodarilo odstrániť
napriekpísomnejvýzvesúdu,akoaniprednesomprávnehozástupcunasúdnompojednávaní.Procesný
postup súdu, ktorým by žalobcovi poskytoval ďalší procesný priestor na to, aby bol úspešný v konaní

(odročením súdneho pojednávania) by predstavoval porušenie zásady rovnosti strán v konaní. Úlohou
súdu nie je dedukovať jednotlivé nároky žalobcu, resp. pátrať, z čoho tieto nároky pozostávajú, ale
prekontrolovať správnosť, odôvodnenosť a zákonnosť uplatnených nárokov (Rozsudok Krajského súdu
v Žiline zo dňa 28. 11. 2013, č. konania 9Co/513/2013).

Je potrebné uviesť, že žalobca nepreukázal ani skutočnosť, že zmluva o kontokorentnom úvere zo dňa
26. 11. 2004 trvala aj po uplynutí jedného roka odo dňa podpísania zmluvy, keďže bola uzavretá zmluva
na dobu určitú. Taktiež nebolo preukázané, pokiaľ by bola zmluva predĺžená, dokedy zmluva trvala
a na aké obdobie sa dlh vzťahuje (keďže zmluva sa mala predlžovať vždy na dobu jedného roka).
Predložená listina Dodatok č. 1 k zmluve o kontokorentnom úvere sa týkal inej zmluvy (uzavretej dňa
11. 11. 2003), ku ktorej sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, napriek otázke súdu, nevedel

vyjadriť. Ďalší listinný dôkaz týkajúci sa písomného oznámenia o postúpení pohľadávky sa týkal úveru
označeného číslom odlišným od čísla zmluvy o kontokorentnom úvere (33494502). Preto uvedeným
listinným dôkazom právne nástupníctvo žalobcu a teda ani je jeho vecná aktívna legitimácia preukázaná
nebola. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 6. 2013 taktiež nebolo preukázané, že
predmetom zmluvy o postúpení bola pohľadávka, ktorá je predmetom žaloby (vzhľadom na označovanie

čísla úveru v zmluve o kontokorentnom úvere a inej zmluvy o kontokorentnom úvere). S poukazom na
uvedené žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno preukazujúce jeho vecnú aktívnu legitimáciu v konaní.

Listinný dôkaz predstavujúci pokus o zmier obsahoval údaj zmätočný a neurčitý vo vzťahu k dátumu
týkajúceho sa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru U. U.. K uvedenému však taktiež

žalobca v samotnej žalobe ani na súdnom pojednávaní, ako ani v písomnom podaní zo dňa 13. 1. 2015
neuviedol žiadne ozrejmujúce tvrdenie. Za takto preukázaného skutkového stavu bol daný dôvod na
zamietnutie žaloby.

Vzťah vyplývajúci z listinného dôkazu predloženého žalobcom (zmluva o kontokorentnom úvere) je

vzťahom súkromnoprávnym, pre ktorý je charakteristická rovnosť strán (§ 2 ods. 2 Občianskeho
zákonníka). Právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ služby žalovaným ako spotrebiteľom
predstavoval osobu podnikajúcu na trhu. Mal teda odbornú prevahu nad žalovanými, ktorým poskytoval
svoje služby a preto od neho dôvodne možno vyžadovať, aby sa aj vo vzťahu k žalovaným správal
poctivo. Ak týmto spôsobom nepostupoval, spreneveril sa princípu dôvery, resp. princípu právnej

istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.
Žalovaní v 1. a 2. rade nemohli ovplyvniť znenie formulárovej listiny (zmluvy o kontokorentnom úvere)
a to článok 3 veta druhá o predlžovaní doby trvania zmluvy vždy o dobu jedného roka. Takéto
automatické predlžovanie zmluvy bez prejavu vôle spotrebiteľa predstavuje neprijateľnú podmienku a
takéto dojednanie nemožno považovať za platné. Prezumpcia súhlasu žalovaných ako spotrebiteľov

na ďalšom predlžovaní zmluvy je neprijateľná (prejav vôle žalovaných ako spotrebiteľov sa vyžadoval
len k nepokračovaniu v trvaní zmluvy). Navyše doba jedného mesiaca predstavuje neprimerane krátke
obdobie na prejavenie vôle. S poukazom na uvedené žalobca neuniesol dôkazné bremeno existencie a
trvania dlhu, predstavujúceho plnenie zo Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 26. 11. 2004, ako ani
splatnosť uvedeného dlhu, obdobie, na ktoré sa vzťahuje, pričom bola zistená aj neprijateľná zmluvná

podmienka v zmluvnom dojednaní článku 3 bod 1 zmluvy o kontokorentnom úvere.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého ustanovenia žalovaným v 1. a 2. rade vznikol nárok na náhradu trov konania. Keďže
si náhradu trov konania neuplatňovali, súd rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade sa nepriznáva

náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.