Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. január 2015

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/174/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613205616
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2015:5613205616.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudcom Mgr. Jurajom Lukáčom v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: I. V., J.. XX. XX.
XXXX, G. I. X. S., V. XXX/X, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 487,75 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a .

Žalovanej sa n e p r i z n á v a náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

Žalobou, doručenou súdu dňa 27. 05. 2013, sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu voči

žalovanej splnenia povinnosti zaplatiť sumu 487,75 eur, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 376,78 eur od 09. 11. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 27. 09. 2012 medzi postupcom N. N., a.s. a
žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca a žalovaná uzavreli dňa
14. 02. 2006 zmluvu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej boli žalovanej poskytnuté peňažné prostriedky.
Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju zmluvnú povinnosť, z tohto
dôvodu postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku

dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 487,75 eur a pozostávala z istiny 376,78 eur, riadneho
úroku 0,80 eur, úroku z omeškania 36,23 eur a ostatného príslušenstva 73,94 eur. Žalovaná uznala
vyššie uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku. Žalobca si uplatňuje zákonný úrok z omeškania
počnúc dňom 09. 11. 2012, dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

Písomným podaním, doručeným súdu dňa 30. 07. 2013, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
doplnil žalobu, v ktorom uviedol, že dňa 14. 02. 2006 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou zmluvu o

bežnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytnutie povoleného
prečerpania k účtu. V priebehu zmluvného vzťahu a po splnení podmienok pôvodný veriteľ poskytol
žalovanej úverový rámec vo výške 331,94 eur (10.000,- Sk). Z predloženej platobnej histórie je zrejmé,že nesplatená istina vo výške 376,78 eur predstavuje bezhotovostné čerpanie úveru. Zmluvné strany si
dohodli úrokovú sadzbu vo výške 13,30 % p.a.

V doplnení žaloby, doručenom súdu dňa 24. 09. 2013, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
uviedol, že dňa 14. 02. 2006 pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanou zmluvu o bežnom účte, predmetom
ktorej bolo zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu. V
priebehu zmluvného vzťahu pôvodný veriteľ poskytol žalovanej úverový rámec vo výške 331,94 eur
(10.000,- Sk). V zmysle oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania je výška úročenia úveru 16,10

%. Žalovaná suma vo výške 487,75 eur predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácii na účte
žalovanej.

Elektronickým podaním, doručeným súdu dňa 14. 06. 2013 vedľajší účastník Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS prostredníctvom právneho zástupcu oznámil vstup do konania na pomoc a
podporu žalovanej.

Elektronickým podaním, doručeným súdu dňa 23. 09. 2013 vedľajší účastník na strane žalovanej
prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že vystupuje z predmetného konania.

Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 26. 9. 2013 č. k. 5C/174/2013-156 súd
žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca
prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 21. 8. 2014
č. k. 10Co/24/2014-180 bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Z

odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu bolo zistené, že podľa jeho názoru žalovaná uznala pred
súdom nárok uplatnený žalobou, čo do dôvodu a výšky, jej uznávací prejav aj podľa obsahu spĺňa
procesnú podmienku postupu pre rozhodovanie podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a
uzavretie prípadu rozsudkom na základe uznania dlhu.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinami, a to zmluvou o vydaní a používaní
platobnej karty, zmluvou o bežnom účte, dodatkom k zmluve o bežnom účte, všeobecnými obchodnými
podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávok, prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok,
dohodou o uznaní záväzku, dotazníkom, pokusom o zmier, oznámením o poskytnutí povoleného
prečerpania a zistil nasledovný skutkový stav:

Zástupca právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 26. 9. 2013 predniesol, že zotrvávajú na
písomnej žalobe. Zobral na vedomie poučenie súdu na doplnenie žaloby. K doplneniu žaloby nemá čo
uviesť. Zástupkyňa právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní dňa 12. 1. 2015 uviedla, že predmetom
záväzkového vzťahu bolo poskytnutie povoleného prečerpania. Nevedela uviesť, kedy bola naposledy

uskutočnená debetná alebo kreditná operácia. Táto skutočnosť podľa nej vyplýva z doručeného výpisu
z platobnej histórie. K uzatvoreniu dohody o uznaní dlhu zrejme nedošlo pri osobnej návšteve, pretože
dohoda bola zasielaná poštou.

Žalovaná vo svojej výpovedi dňa 26. 9. 2013 uviedla, že to chce zaplatiť. Požiadala o splátky, ak

je to možné. Zmluvu, z ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok uzavrela, na zmluve je uvedený jej
podpis. Žiadosť o povolenie splátok odôvodnila tým, že je toho času na materskej a nemá dostatok
peňažných prostriedkov na zaplatenie dlhu naraz. Na pojednávaní dňa 12. 1. 2015 uviedla, že na listine
nachádzajúcej sa na č. l. 26-27 spisu je uvedený jej podpis. Nevedela uviesť nič bližšie k okolnostiam
uzatvorenia tejto dohody. Nepamätá si, či ju niekto kontaktoval za účelom podpísania listiny. Rovnako si

nepamätala na to, či ona sama kontaktovala žalobcu za účelom uzatvorenia splátkového kalendára na
úhradu dlhu. Má stredoškolské vzdelanie s maturitou. Nerozumie tomu, čo znamená premlčanie dlhu,
uznanie dlhu. Chce to zaplatiť. Nespomenula si, či poštou zasielala žalobcovi nejakú vyplnenú listinu.

Dňa 14. 02. 2006 uzavreli N. N., a.s. a žalovaná zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty, na základe

ktorej bola žalovanej vydatá platobná karta typ VISA Electrom k účtu č. XXXXXXXXX/XXXX.

Dňa 14. 02. 2006 uzavreli N. N., a.s. a žalovaná zmluvu o bežnom účte, ktorej predmetom bolo zriadenie
účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po splnení podmienokuvedených v obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a kontokorentných úverov
a povolených prečerpaní fyzickým osobám, nepodnikateľom.

Dňa 16. 05. 2007 uzavreli N. N., a.s. a žalovaná dodatok k zmluve o bežnom účte, predmetom
ktorej bolo zriadenie účtu bankou pre majiteľa účtu a poskytnutie povoleného prečerpania k účtu po
splnení podmienok uvedených v obchodných podmienkach banky pre poskytovanie splátkových a
kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám, nepodnikateľom s účinnosťou od
01. 02. 2006.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 27. 09. 2012 bolo zistené, že zmluva bola uzatvorená
medzi N. N., a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, na základe ktorej postupca postúpil
na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok výška
pohľadávky voči žalovanej predstavovala 487,75 eur.

Pokusom o zmier zo dňa 23. 04. 2013 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovanú na
úhradu dlžnej sumy najneskôr do 30. 04. 2013.

Z listiny zo dňa 16. 05. 2007 bolo zistené, že N. N., a.s. oznámila žalovanej splnenie podmienok pre
poskytnutie povoleného prečerpania a od 16. 05. 2007 jej ponúkla možnosť prečerpávať sporožírový

účet XXXXXXXXXX/XXXX do výšky 10.000,- Sk.
Podľa bodu 7.3.1. všeobecných obchodných podmienok (VOP) pohľadávka z kontokorentného úveru,
ktorá sa skladá z istiny, jej súčasti a príslušenstva, bude v čase do konečnej splatnosti kontokorentného
úveru splácaná formou započítania pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávke z účtu, a
to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú alebo spôsobom

dohodnutým medzi bankou a klientom. Právo klienta na čerpanie kontokorentného úveru do výšky
úverového rámca trvá až do termínu konečnej splatnosti úveru. Ak ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z
omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených s kontokorentným úverom nebude na účte dostatok
prostriedkov na ich úhradu a dohodnutý úverový rámec bude vyčerpaný v celej dohodnutej výške, klient
a banka sa dohodli na tom, že banka je oprávnená uspokojiť splatné úroky, úroky z omeškania, poplatky

a iné náklady spojené s kontokorentným úverom vo forme zaťaženia účtu, i keď neexistuje klientova
pohľadávka z jeho účtu a úverový rámec je vyčerpaný v celej dohodnutej výške. Na základe tejto
skutočnosti bude rozsah čerpaného kontokorentného úveru vyšší ako je výška dohodnutého úverového
rámca (nepovolené prečerpanie) a klient je povinný okamžite vyrovnať toto nepovolené prečerpanie
minimálne na výšku dohodnutého úverového rámca a zaplatiť úroky z prečerpania dohodnuté v

základných podmienkach zmluvy o úvere.

Podľa výpisu z účtu bol dňa 20. 01. 2009 uskutočnený výber v sume 50,- eur (položka 176 výpisu z účtu)
a po jeho zaúčtovaní činil debetný zostatok - 332,01 eur.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, ktorý
bol na súdne pojednávanie riadne a včas predvolaný. Žalobca bol na pojednávaní zastúpený právnym
zástupcom. S prihliadnutím na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy, súd vo veci rozhodol, keďže
preukázaný skutkový stav umožňoval vyhlásiť rozhodnutie vo veci, pričom nebol zistený vážny dôvod
odročenia súdneho pojednávania.

Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31. 12. 2007):

Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v
ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka:

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka:

Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď
sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení účinnom do 30. 06. 2007):

Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, 13d) sa primerane použijú
ustanovenia tohto predpisu.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka:

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka:

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 503 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka

Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na
vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého
kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné
aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné
aj úroky z tejto splátky.

Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je

povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

Podľa § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (v znení účinnom od 01. 05. 2014):

Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plneniepredávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona, súd žalobu
zamietol. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili
dňa 14. 2. 2006 zmluvu o bežnom účte, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu pre žalovanú. Tiež nebolo
sporné medzi účastníkmi, že po splnení podmienok právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej
povolené prečerpanie k účtu vo výške 331,94 eur ( 10 000,- Sk ). Z výpovede žalovanej vyplýva, že táto

nerozporovala výšku dlhu a nenamietala tiež právny dôvod vzniku záväzku.

Súd mal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva, ktorú
je potrebné podriadiť pod režim ustanovení zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa platného v
čase uzavretia úverovej zmluvy (§ 23a ods. 1, 2), v zmysle ktorého sú spotrebiteľskými zmluvami zmluvy
uzavreté podľa občianskeho zákonníka, obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvní. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52
a nasledujúcich Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V dôsledku zmeny právnej úpravy (novelizácie zákona č. 250/2007 Z. z.) účinnej od 01. 05. 2014 orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (vrátane súdu) je povinný prihliadnuť na premlčanie aj
vtedy, ak sa spotrebiteľ, t. j. v prejednávanej veci žalovaná, premlčania nedovolá. Nebolo sporné medzi
účastníkmi konania, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej bankový produkt, a to povolené
prečerpanie k účtu. Z hľadiska vyhodnotenia, či uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy je premlčaný,
bolo potrebné prioritne ustáliť dátum začiatku plynutia premlčacej doby ohľadom uplatneného nároku.

Z povahy a charakteru uvedeného bankového produktu vyplýva, že slúži na krátkodobé preklenutie
nesúladu medzi príjmami a výdavkami. Banka poskytne majiteľovi k bežnému účtu povolenie tzv.
debetného limitu, t. j. čerpanie do „mínusu“. Podľa názoru súdu pri existencii okolností v konkrétnej veci
však pre určenie počiatku plynutia premlčacej doby nie je rozhodujúci zánik zmluvného vzťahu, napr.
výpoveďou zmluvy, prípadne dátum zrušenia účtu. Opačný výklad by v konečnom dôsledku znamenal,

že žalobca mohol udržiavať v platnosti zmluvný vzťah, hoci žalovaná dlhodobo nevyužívala poskytnutý
bankový produkt (povolené prečerpanie), čo je nepochybne aj v rozpore s dobrými mravmi. Žalujúca
strana netvrdila v konaní, že žalovaní mali možnosť ukončiť predmetný záväzkový vzťah. Podľa výpisu
z účtu žalovaná naposledy čerpala úver 20. 1. 2009, pričom k jeho zrušeniu došlo až 22. 7. 2011. Hoci
podľa VOP žalovaná môže čerpať kontokorentný úver až do termínu konečnej splatnosti, žalobca si

však nesplnil povinnosť tvrdenia a neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých možno zistiť dátum
konečnej splatnosti úveru. Z výpisu z účtu je teda zrejmé, že v období od januára 2009 do zrušenia
účtu (júl 2011) nedošlo k čerpaniu úveru ani k jeho splácaniu, v dôsledku čoho možno konštatovať, že
v tomto období sa účel vyššie uvedeného bankového produktu nenapĺňal. Nič nebránilo veriteľovi, aby
zastavil čerpanie úveru za uvedeného stavu. Takáto nečinnosť veriteľa v konečnom dôsledku oddialila

nastanie splatnosti záväzku titulom povoleného prečerpania. Veriteľ nemá prekážky (žalobcovi), aby si
pohľadávku titulom kontokorentného úveru uplatnil včas. Je na žalobcovi, aby sledoval v primeranej
dobe, či poskytnutý bankový produkt naďalej napĺňa svoj účel (tak ako bolo vyššie vymedzený) a
v prípade, ak tento účel nenapĺňa a súčasne existuje debetný zostatok, aby za tohto skutkového
stavu v primeranej dobe po nesplnení povinnosti žalovaných uhrádzať potrebné množstvo peňažných

prostriedkov na úhradu záväzkov a vyrovnaní debetného zostatku, ukončil zmluvný vzťah. Za primeranú
dobu však nemožno považovať obdobie viac ako dvoch rokov, ako je to v prejednávanej veci, kedy
zmluvný vzťah formálne trval, hoci dlhodobo nenapĺňal svoj účel. Uvedený postup je nepochybne v
rozpore s dobrými mravmi. Navyše treba zdôrazniť, že od januára 2009 až do zrušenia účtu došlo bez
prerušenia k prekročeniu výšky povoleného prečerpania.

Pre určenie dátumu splatnosti pohľadávky a s tým súvisiaceho začiatku plynutia premlčacej doby je
rozhodujúce, dokedy žalovaná čerpala peňažné prostriedky na základe kontokorentu, resp. dokedy
bezhotovostnými alebo hotovostnými vkladmi na účet úver splácala. Uvedený názor korešponduje
zneniu VOP, v zmysle ktorého je pohľadávka z kontokorentného úveru splácaná (v čase do konečnej

splatnosti úveru) formou započítania pohľadávky z úveru banky voči klientovej pohľadávke z účtu, a
to v momente vzniku pohľadávky z účtu a v rozsahu, v ktorom sa pohľadávky kryjú. Z výpisu z účtu
vyplynulo, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky výberom kartou v sume 50,- eur dňa 20. 01. 2009.
Od uvedeného dátumu nebol úver zo strany žalovanej čerpaný a rovnako z jej strany nedošlo k žiadnejúhrade.Súdtiežzdôrazňuje,žepovolenéprečerpanie(kontokorentnýúver)slúžinakrátkodobéčerpanie
peňažných prostriedkov a preto „predlžovanie“ zmluvy za stavu, keď žalovaná dlhodobo nečerpala úver
nezodpovedá jeho charakteru a účelu. Suma debetného zostatku sa od uvedenej doby (20. 01. 2009)

zvyšovala len o poplatky za vedenie účtu, poplatky za vyhotovenie a doručenie výpisu a pripísaný
debetnýúrok.Oduvedenéhodátumu(20.01.2009)vzniklažalovanejpovinnosťbezzbytočnéhoodkladu
poukázať na predmetný účet peňažné plnenie na úhradu vzniknutých záväzkov súvisiacich s čerpaním
úveru. Pokiaľ žalobca poukazoval na skutočnosť, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo
v roku 2013, na základe čoho je potrebné odvíjať začiatok plynutia premlčacej doby, s týmto názorom

žalobcu nemožno súhlasiť, keďže z výpisu z účtu, ktorý predložil samotný žalobca, vyplýva, že účet,
na ktorý sa vzťahovalo povolené prečerpanie, bol zrušený v júli 2011. Je potom v rozpore s pravidlami
logiky, aby veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v čase, kedy už účet neexistoval, a preto logicky
ani nemohlo dochádzať k čerpaniu úveru zo strany žalovanej. Hoci VOP neurčujú presný dátum lehoty,
dokedy si má dlžník uvedenú povinnosť splniť, mal by tak urobiť priebežne, v krátkom čase, ktorý sa
má počítať na týždne, príp. na obdobie mesiaca. Pri určení dátumu splatnosti uplatnenej pohľadávky je

nevyhnutné brať zreteľ aj na účel, ktorý sa poskytnutím tohto úveru sleduje, tak ako je vyššie uvedené.
Žalovaná mala povinnosť v tom ktorom mesiaci, v ktorom vznikol debetný zostatok zaplatiť nielen
úroky z čerpanej sumy, ale poukázať potrebné množstvo peňažných prostriedkov na úhradu všetkých
záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy. Je potrebné zdôrazniť, že po 20. 01. 2009 na účte žalovanej sa
neuskutočňovali žiadne transakcie napĺňajúce účel povoleného prečerpania, na základe ktorých by

bolo možné usúdiť, že žalovaná čerpala peňažné prostriedky v mínuse, resp. úver splácala. Za takýto
úkon v žiadnom prípade nemožno považovať len účtovanie vyššie uvedených poplatkov a pripisovanie
debetných úrokov bez toho, aby sa naplnil primárny účel povoleného prečerpania, t. j. skutočné čerpanie
peňažných prostriedkov majiteľom účtu v tzv. debete (mínuse). Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený
nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, premlčuje sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného

zmluvného vzťahu) v 3 - ročnej premlčacej dobe v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Preto
súd pri skúmaní otázky premlčania aplikoval občianskoprávnu úpravu ohľadom dĺžky premlčacej doby,
ktorá je priaznivejšia pre žalovaných ako spotrebiteľov. Nič na tom nemení skutočnosť, že samotný
zmluvný vzťah založený medzi žalobcom a žalovanými je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým
vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán.

Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže
byť prítomný tak v občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani
ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvousanemôžuodchýliťodtohtozákonavneprospechspotrebiteľa.Pretoaniuzavretieabsolútneho
obchodno-záväzkového vzťahu, ktorý je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou, sa nemôže odchýliť

od občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania, ktorá je na prospech spotrebiteľa ako žalovaných
na rozdiel od právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť
svoje zmluvné postavenie, preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej
úpravy. Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v otázke premlčania v spotrebiteľských zmluvách potvrdila
rozhodovacia prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 01. 2011, sp.

zn. 5 MCdo/20/2009, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23. 11. 2011, sp. zn. 17 Co/167/2011,
rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. 06. 2013, sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a 6Co/81/2012, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
zo dňa 19. 06. 2013, sp. zn. I. ÚS 402/2013). V súvislosti s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 27. 03. 2013, sp. zn. 6 MCdo/4/2012 súd uvádza, Najvyšší súd SR v posudzovanej

kauze nevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv sa
nepoužije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa napr. občianskoprávna v zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Premlčacia doba uplatneného nároku žalobcu vzniknutého titulom povoleného prečerpania začala

plynúť dňa 21. 01. 2009 (odo dňa nasledujúceho po poslednom čerpaní úveru), preto premlčacia doba
uplynula dňa 21. 01. 2012. Žaloba bola doručená súdu dňa 27. 05. 2013, t. j. po uplynutí 3 - ročnej
premlčacej doby. Z dôvodu premlčania uplatneného nároku bola žaloba zamietnutá.

Pre posúdenie, či ust. § 5b zákona č. 250/2007 z. z., účinné od 01. 05. 2014, je možné aplikovať

aj na konania začaté na súde pred jeho účinnosťou, je rozhodujúce, či konkrétne ustanovenie má
(aj) procesný charakter. Hoci samotné premlčanie má nepochybne hmotnoprávny charakter, procesná
povaha citovaného ustanovenia § 5b vyplýva z jeho samotného znenia. Na jeho základe sa súdu (ktorý
je možné považovať za orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľských zmlúv) ukladá povinnosťv súdnom konaní z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie v spotrebiteľských veciach, aj keď
sa ho spotrebiteľ nedovolá, teda ide o konkrétny procesný postup súdu v konaní, čo nasvedčuje
procesnoprávnemu charakteru ustanovenia. Keďže ide o procesné ustanovenie, v prípade absencie

prechodného ustanovenia platí, že súd postupuje podľa právneho stavu, účinného v čase rozhodovania
súdu. Časová pôsobnosť noriem civilného procesného práva je vybudovaná na zásade, že procesné
normy nadobúdajú túto pôsobnosť dňom svojej účinnosti. Problematiku začatých a neskončených
konaní, ako aj účinky vykonaných procesných úkonov riešia prechodné ustanovenia. Platí základné
pravidlo, podľa ktorého ak zákon neustanoví inak, platí nový zákon aj v konaniach, ktoré boli začaté

pred jeho účinnosťou. Právne účinky už urobených procesných úkonov zostávajú zachované (Mazák J.
Základy občianskeho procesného práva. 2. vydanie. Bratislava: IURA EDITION, 2004, s.24). Preto ak
v čase rozhodovania súdu vo veci je účinné ustanovenie § 5b citovaného zákona, súd je povinný ho
aplikovať, i keď sa súdne konanie začalo skôr, t. j. pred účinnosťou zákona. Záver okresného súdu o
procesnom charaktere citovaného ustanovenia § 5b zodpovedá rozhodovacej činnosti súdov ( napríklad
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24. 11. 2014 sp. zn. 11Co/503/2014 ).

Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach ( na č. l. 26 spisu ) súd nepovažoval
za platný právny úkon. Vo všeobecnosti platí, že každý právny úkon musí mať náležitosti ustanovené
zákonom. Jednou z podmienok platnosti právneho úkonu je aj jeho určitosť ( ust. § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka ). V prípade právneho úkonu, ktorým má byť uznanie záväzku, sa vyžaduje

jednoznačné a zrozumiteľné vyjadrenie právneho dôvodu záväzku, ktorý má byť predmetom uznania.
Táto požiadavka v prípade listiny, nachádzajúcej na č. l. 26, splnená nebola. Právny dôvod záväzku,
ktorý má byť predmetom uznania, je vymedzený neurčito. Z tejto dohody o uznaní vyplýva, že záväzok
vznikol na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 16. 5. 2007 s pôvodným veriteľom N. N.M., a. s..
Pri takejto formulácii právneho dôvodu jednoznačne absentuje vymedzenie, čo bolo predmetom zmluvy

( napríklad uvedenie poskytnutie povoleného prečerpania vo výške 10 000,- Sk ) nestačí uviesť len
číslo zmluvy obzvlášť v situácii, keď číslo zmluvy, ktoré je uvedené v dohode o uznaní, sa nezhoduje s
číslom bežného účtu, na ktoré sa povolené prečerpanie vzťahuje. Pokiaľ uvedené číslo bolo priradené
k predmetnému záväzku v rámci interného systému žalobcu, táto skutočnosť nemôže byť na ťarchu
žalovaného, ktorý nemá žiadnym spôsobom možnosť zistiť, že práve uvedené číslo je priradené a

vzťahuje sa na záväzkový vzťah, predmetom ktorého bolo poskytnutie povoleného prečerpania. Z vyššie
uvedených dôvodov súd považoval právny úkon ( uznanie záväzku ) za absolútne neplatný právny úkon
z dôvodu jeho neurčitosti. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada z úradnej povinnosti,
tzn. nevyžaduje sa, aby sa účastník právneho úkonu jeho neplatnosti dovolával.

Nemožno opomenúť, že od predchádzajúceho rozhodnutia okresného súdu došlo k zmene právneho
stavu spočívajúcej v nadobudnutí účinnosti ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z. z.. Pokiaľ by
aj bolo možné prejav vôle žalovanej, uskutočnený na pojednávaní, kvalifikovať ako uznávací prejav,
neprichádza do úvahy vyhlásenie rozsudku na základe uznania nároku. Občiansky súdny poriadok
nepripúšťa rozsudok pre uznanie vo veciach, v ktorých nie je možné uzavrieť a schváliť zmier. Znamená

to, že rozsudkom pre uznanie nie je možné rozhodnúť vo veciach, v ktorých povaha nepripúšťa uzavretie
súdneho zmieru a vtedy, ak by rozsudok pre uznanie bol v rozpore s právnymi predpismi. V týchto
prípadoch uznanie žalovanej nie je spôsobilým podkladom pre vyhlásenie rozsudku pre uznanie. V
prípade vyhlásenia rozsudku, na základe uznania nároku, tento by bol v rozpore s ustanovením § 5b
citovaného zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže súd je povinný prihliadnuť na premlčanie aj keď sa

ho spotrebiteľ, v prejednávanej veci žalovaná, nedovolá, a pohľadávku, ktorá je predmetom konania,
uznala.

Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalujúcou stranou, aby bola vyžiadaná správa pôvodného veriteľa za
účelomobjasneniaskutočnostizaúčtovaniapoložkyzrušenieúčtutak,akotovyplývazvýpisuzplatobnej

histórie. Navrhovaný dôkaz, resp. správa s vyžiadaným obsahom, nie je podstatná pre rozhodnutie súdu
vo veci s poukazom na vyššie uvedené dôvody, na základe ktorých súd žalobu zamietol.

Onáhradetrovkonaniasúdrozhodolpodľaustanovenia§142ods.1OSP.Žalovanej,ktorábolavkonaní
úspešnávplnomrozsahu,vznikloprávonanáhradutrovkonaniavočižalobcovi,vkonaníneúspešnému.

Súd jej nepriznal náhradu trov konania, keďže si ju neuplatnila.Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.