Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. január 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/82/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614214819
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614214819.2

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu P. R.,
V.. X.X.XXXX, P. P. XXX proti žalovanému Y. A., T..I..N.., T. T. D. X/A, P., S. : XXXXXXXX, právne
zastúpeného advokátskou kanceláriou L., T..I..N.., T. T. Q. XX, P., v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a

mediačnej, a.s. č. Y.-A. zo dňa 30.4.2014.

II. Súd žalovanému náhradu trov konania voči žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 22.8.2014 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. č.
Y.-A. zo dňa 30.4.2014.

Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 15.8.2014 jej bol doručený rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. spisová značka,
Y.-A.. Y. P., D..T.., T. T. E. V.S. X, XXX XX P., S. XXXXXXXX (ďalej len „Poštová banka") uzavrela
s ňou v zmysle § 2 písm.b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvu o úvere č.
1107952508 v spojení s Obchodnými podmienkami pre úver a Všeobecnými obchodnými podmienkami.
Právomoc Rozhodcovského súdu bola daná v zmysle Rozhodcovskej doložky uzatvorenej v súlade
so zákonom o rozhodcovskom konaní medzi Y. P. a jej osobou. Koncom roku 2012 ona obdržala

písomnosť spoločnosti Y. A., „ Posledná výzva pred exekúciou“ pod značkou Y. XXXXXXXXXX zo
dňa 14.12.2008 . Ona reagovala až 28.3.2013, nakoľko sa zdržiavala dlhodobejšie v zahraničí. Je jej
zrejmé, že voči spoločnosti Y. P., D..T.. mala nevyrovnaný dlh. Rozhodne však namietala jeho výšku ,
ktorú spoločnosť Y. A. , T..I..N.. uvádzala vo výške 6308,62 Eur. Taktiež namietala to, že spoločnosť
Y. A., T..I..N.. J. žiadnym spôsobom nepreukázala oprávnenosť vymáhať dlh medzi ňou a Poštovou
bankou. Vo svojom liste odkazovala na to, že spoločnosť Y. A., T..I..N.. nadobudla pohľadávku od

Y. P. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok. Takéto tvrdenie ona spochybnila tým, že obdobný
argument môže predložiť dlžníkovi ktorákoľvek spoločnosť zaoberajúca sa vymáhaním pohľadávok
( neuviedlo sa ani číslo zmluvy , ani dátum uzatvorenia takejto zmluvy) . O tom, že Poštová banka
predala svoj dlh cyperskej spoločnosti a kedy sa ona dozvedela až z telefonického preverovania
v Y. banke dňa 16.7.2012. Vtedy sa dozvedela aj to, že Poštová banka predala svoj dlh cyperskej
spoločnosti ešte dňa 15.10.2010. Nie je pravdou, že jej bola odstúpená Zmluva o postúpení pohľadávok

zo dňa 15.12.2010 ( uvedené na strane 3 rozhodcovského rozsudku, odsek 4 predposledný riadok).
Tým, že Y. banka Zmluvou o postúpení pohľadávky previedla na nového postupníka ( cyperská
spoločnosť ) všetky práva aj povinnosti súvisiace s pohľadávkou , týmto krokom preniesol postupca na
postupníka aj povinnosť bez zbytočného odkladu dlžníkovi oznámiť postúpenie pohľadávky. Tým došlok porušeniu § 526 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého je postúpenie pohľadávky postupca povinný
oznámiť bez zbytočného odkladu dlžníkovi. Nakoľko ani postupca a ani postupník bez zbytočného
odkladu postúpenie pohľadávky neoznámili dlžníkovi , zbavila sa ona ( žalobkyňa) tak záväzku plnením

postupcovi.Poslednépostúpeniepohľadávkynekompetentnýmpostupníkom(cyperskouspoločnosťou)
a obchodnou spoločnosťou Y. A., T..I..N.. nie je teda podľa jej názoru právne relevantné a nezaväzuje
ju k úhrade vymáhaného dlhu súčasnému veriteľovi ( žalovanému).

Žalobkyňa ďalej v odôvodnení návrhu popierala platnosť rozhodcovskej zmluvy , Uviedla , že po
oboznámení sa s internetovou stránkou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zistila, že v

prípade rozhodcovských doložiek súdy judikovali ich nezákonnosť, pričom ide o obdobnú rozhodcovskú
doložkou, ako je tá jej. V tejto súvislosti poukázala na niektoré rozhodnutia okresných a krajských
súdov. Uviedla, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 zákona
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní). Účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom
konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká
možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. V jej prípade si tiež osobitne nevyjednala rozhodcu.

Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského
konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ a je pre ňu neprijateľné. Rozhodcovská doložka
je neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí
nezvratné podrobiť a tak riešiť jej spor pred rozhodcom, ktorý je pre ňu nepredvídateľný a má
vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Naviac dodávateľ si v jej

prípade vybral jediného rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento šablónovito
rozhoduje o jeho návrhoch. Už len takáto voľba je markantným porušením práva na spravodlivý proces
a spravodlivý súd. V poradí ďalším príkladom porušovania práva na spravodlivý proces a neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky je aj geografická vzdialenosť rozhodcu (cca 400km) oproti miestne príslušnému
súdu spotrebiteľa (§87 písm. f) OSP). Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne

transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec sa s nimi neoboznámila (§ 53 ods. 4 písm. a)
Občianskeho zákonníka). Pri vydávaní rozhodcovského rozsudku boli jednoznačne zohľadnené len
podklady , dôkazy a návrhy žalobcu a v rozhodcovskom konaní nie je ani len jedna zmienka o
argumentoch žalovanej napriek tomu, že vyjadrenie k žalobnému návrhu zaslala na rozhodcovský súd
ešte dňa 28.3.2013, t.j. viac ako mesiac pred dátumom jeho spracovania , ktorý je uvedený na poslednej

strane rozhodcovského rozsudku.

Tiež uviedla, že pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv
spotrebiteľa. Spotrebiteľská vec je subjektívne ako aj objektívne nearbitrabilná a túto skutočnosť
dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve dostatočne nezohľadnil. Poukázala pritom na neprijateľnosť
rozhodcovskej doložky v rakúskom práve . Podľa jej názoru rozhodcovská doložka je vo svojich

dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne
súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale viac-menej je
založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitráž vznikla ako legitímny
prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom určeným pre
podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícií. Rozhodcovská

doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok -exekučný titul je nemorálnou,
neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
neprijateľnú rozhodcovskú doložku žiadala, aby súd vychádzal z rozsudku Súdneho dvora (ES) C 40/08
- Asturcom a aj z rozsudku Súdneho dvora (ES) Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero
(C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady

C-240/98 až C-244/98. Poukázala tiež na rozsudky Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10. 4.
1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land Nordrhein-Westfalen bod 26 a vo veci 79/83
zo dňa 10. 4. 1984 Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 26.

Tiež v odôvodnení uviedla, že plnenie, ktoré sa vymáha bolo priznané v súkromnoprávnom procese na
základe absolútne neplatnej rozhodcovskej doložky. Neprijateľná zmluvná podmienka spôsobuje hrubú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak
rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, tak aj nový kvalifikovaný
záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu nie je súladný s imperatívom
dobrých mravov.Do pozornosti dala tiež Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č.k.6
Cdo l/2012. Uviedla, že rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, a to je dôvod na
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd aj bez návrhu sám vyhlási neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

Ostatnéneprijateľnépodmienky,nazákladektorýchsaodnejvymáhaplnenie,ponechalanajudikovanie
súdu.

Ďalej uviedla, že rozhodcovský rozsudok rozhodol o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva
nevzťahovala a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal.
Žalovaná( rozumej v rozhodcovskom konaní, teda žalobkyňa v tomto sporovom súdnom konaní
- poznámka súdu) vo svojej žalobnej odpovedi zo dňa 28.3.2014 k žalobe žalobcu rozumej v

rozhodcovskom konaní, teda žalovaného v tomto sporovom súdnom konaní - poznámka súdu)
upozorňovala na viacnásobné porušenie § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka . Pôvodným veriteľom
dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXXXXXXXXX P. T. Y. P., D..T.., T. T. E. V. X, XXX
XX P., ktorá uzatvorila so žalobkyňou dohodu o úvere dňa 10.12.2008. Keďže ona porušila zmluvu v tom,
že neuhradila viac ako dve splátky po sebe , úver sa stal splatným v celej výške . Poštová banka bez jej

vyrozumenia ako dlžníka C. E. XX.XX.XXXX O. N. Y. Y. T. A. T. P. S. K. T. T.E. X H. D., F..Y. K., XrdFloor,
N. XXX, XXXX K. ako postupníkom so všetkými právami a povinnosťami s ňou spojenými na nového
veriteľa.Týmtokrokompreniesolpostupcanapostupníkaajpovinnosťbezzbytočnéhoodkladudlžníkovi
oznámiť postúpenie pohľadávky. Tým došlo k porušeniu § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka . Nakoľko
ani postupca a ani postupník bez zbytočného odkladu postúpenie pohľadávky neoznámili dlžníkovi a

túto skutočnosť postupník obchodná spoločnosť P. S. K. T. T. X H. D., F..Y. K., XrdFloor, N. XXX, XXXX K.
nepreukázaladlžníkovi bezzbytočnéhoodkladu,ztýchtofaktovvyplývaskutočnosť,žedlžníksazabavil
záväzku plnením už postupníkovi P. S. K. T. T. X H. D., F..Y. K., XrdFloor, N. XXX, XXXX K.. O predmetnej
skutočnosti , t.j. o tom, že pôvodný veriteľ ( Poštová banka, a.s.) postúpila pohľadávku v celom rozsahu
aj so všetkými právami a povinnosťami sa dozvedela až z výzvy na podanie žalobnej odpovede. Až z

návrhu žaloby, ktorá bola súčasťou výzvy žalovaného sa dozvedela, že nie len že došlo k postúpeniu
pohľadávky medzi pôvodným veriteľom a novým postupníkom, ale že došlo k ďalšiemu postúpeniu
pohľadávky postupníkom obchodnou spoločnosťou P. S. K. T. T.E. X H. D., F..Y. K., XrdFloor, N. XXX,
XXXX K. D. Ď. Y. T. Y. A., T..I..N. . Posledné postúpenie pohľadávky nekompetentným postupníkom
nie je teda podľa jej názoru právne relevantné a nezaväzuje ju k úhrade vymáhaného dlhu žalobcovi,

nakoľko povinnosť úhrady záväzku zanikla už voči spoločnosti P. S. K. T. T. X H. D., F..Y. K., XrdFloor,
N. XXX, XXXX K.. Na základe vyššie uvedenej skutočnosti sa domáhala ešte v rámci rozhodcovského
konania zániku jej povinnosti úhrady novému veriteľovi .

Žalovaný v tomto súdnom sporovom konaní vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 22.9.2014
doručenom tunajšiemu súdu dňa 24.9.2014 uviedol, že právomoc daná rozhodcovskému súdu vyplývala

zrozhodcovskejdoložkyzpriloženejúverovejzmluvyvbode7,čl.3Zmluvyoúvereavzmyslečl.10.2.2.-
Riešenie sporov upravené vo Všeobecných obchodných podmienkach. Vzhľadom nato, že pôvodným
veriteľom v čase uzatvárania úverovej zmluvy bola Poštová banka, a. s. v zmysle § 93b ods. 1 zák.
č. 483/2001 Z.z. O bankách bola táto ako banka povinná ponúknuť svojim klientom neodvolateľný
návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2012 Z.z. O tom, že

ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Žalovaný, ako právny nástupca
Poštovej banky a.s. bol povinný postupovať v súlade s týmto zákonom. Dal do pozornosti súdu, že
v zmysle bodu 7, čl. 3 klient svojim podpisom potvrdil, že Poštová banka a.s. si plnila v zmysle §
93b Zák. o bankách povinnosť, ktorá jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej

doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú
ponuku. To, že ju žalobkyňa neodmietla je prejavom jej osobnej a zmluvnej slobody. Súdy opomínajú
tú skutočnosť, že Poštová banka bola zo zákona povinná klientovi ponúknuť návrh rozhodcovskej
doložky. Pokiaľ by tak neurobila, došlo by k porušeniu zákona o bankách, avšak aj napriek splneniu si
zákonom stanovenej povinnosti, žalobkyňa práve týmto splnením zákonnej povinnosti dôvodí zrušenie

rozhodcovského rozsudku. V zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní,
rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia. Vzhľadom nato, že to vylúčené nebolo, žalovaný nemal inú možnosť, ako podať
žalobu na rozhodcovskom súde, v zmysle dohodnutej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluvaobsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je
dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení , ktoré umožňujú zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb , ktoré ju dohodli. A teda rozhodcovská doložka

dohodnutá v Obchodných podmienkach pre úver , bola dohodnutá riadne v súlade so zákonom. Podľa
viacerých rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, napr. PL.ÚS 36/95 k imanentným znakom
právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka ( princíp) právnej istoty a ochrany dôvery občanov
v právny poriadok, súčasťou čoho je i zákaz spätného ( retroaktívneho) pôsobenia právnych predpisov,
resp. ich ustanovení. Zákaz retroaktivity je súčasťou ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej

republiky. Žalovaný ako právny nástupca Poštovej banky, a.s. bol povinný postupovať v súlade s
ustanoveniamirozhodcovskéhozákona.Voľbouspotrebiteľabolouzavrieťzmluvusuvedenoudoložkou,
čo žalobkyňa potvrdila svojim podpisom a tak prejavila svoju vôľu. Ak by súd svojim rozhodnutím vyslovil
vôľu zmluvy strán za irelevantnú, nerešpektujúcu, nahrádzal by ju svojim rozhodnutím postaveným
nad zákon. Zasiahol by do zmluvnej voľnosti strán, odňal by žalovanému právo uspokojiť svoju
pohľadávku, porušil by základné princípy právneho štátu, ak aj viaceré právne normy odvolávajúc

sa na ochranu spotrebiteľa dôvodiac rozporom s dobrými mravmi. Úverová zmluva, ktorej plnenie
je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou,
ktorá bola zriadená a pôsobí v Slovenskej republike v súlade s ustanoveniami zák. č. 483/2001 Z.z
o bankách a podlieha dohľadu Národnej banky a Slovenska. Nejde teda o žiaden nebankový subjekt
mimo dohľadu Národnej banky. Žalobkyňa zaslala rozhodcovskému súdu žalobnú odpoveď , v ktorej

len namietla postúpenie predmetnej pohľadávky na obchodnú spoločnosť P. S. K. a následne na
obchodnú spoločnosť Y. A. T..I..N.. , P.. Žalobkyňa má za to, že bolo porušené ustanovenie § 526
Občianskeho zákonníka tým, že ani postupca a ani postupník nepreukázal dlžníkovi bez zbytočného
odkladu postúpenie pohľadávky a žalobkyňa sa tak zbavila záväzku plnením už postupníkovi P. S. K..
Posledné postúpenie , a to postúpenie pohľadávky medzi spoločnosťou P. S. K. D. T. Y. A. T..I..N.., P. je

podľa názoru žalobkyne právne irelevantné a nezaväzuje ju k úhrade vymáhaného dlhu spoločnosti Y.
A., T..I..N.., P., nakoľko povinnosť úhrady záväzku zanikla už voči spoločnosti P. S. K.. Svoje tvrdenia
žalobkyňa však žiadnym spôsobom nepreukázala, t.j. nepredložila žiadne listinné dôkazy o úhrade
dlhu spoločnosti P. S. K.. Žalovaný ma za to, že predmetná pohľadávka bola postúpená v súlade s
ustanoveniami § 526 Občianskeho zákonníka a žalobkyňa sa mohla zbaviť svojho záväzku tým, že

by ho uhradila postupcovi tak ako to upravuje druhá veta predmetného ustanovenia . Žalobkyňa do
dnešnéhodňasvojzáväzokvočižalovanémuuhradilalenčiastočneatovovýške1.100,--Eur,vozvyšku
svoj dlh neuhradila. Žalobkyňa vo svojej žalobnej odpovedi neustanovila si rozhodcu a ani nenamietala
rozhodcovskú doložku. Naopak sama v žalobnej odpovedi uznala dlh čo do dôvodu a výšky a to tým, že
sa vyjadrila „ Keďže som porušila zmluvu v tom, že som neuhradila viac ako dve splátky po sebe úver

sa stal splatným v celej výške“. Rozhodcovský súd preto v zmysle § 30 ods. 2 a 3 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní pokračoval v konaní a vydal na základe predložených listinných dokladov
a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi dňa 30.4.2014 rozhodcovský rozsudok sp.zn.
Y.-A., ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť , čím sa stal exekučným titulom .

Žalobkyňa vo svojej účastníckej výpovedi pred tunajším súdom potvrdila, že uzatvárala s Y. bankou

zmluvu o úvere u nich v P.. Kedy presne to bolo si už nepamätala, ale vedela, že túto zmluvu podpisovala
na pošte v P.. Pri podpisovaní tejto zmluvy zo strany pracovníčky, u ktorej podpisovala túto zmluvu,
nebola o ničom upovedomená a pokiaľ si pamätá, len podpísala zmluvu s tým, že peniaze z pôžičky jej
maliprísťnaúčet.Pripodpisovaníuvedenejzmluvyoúveretútosilenzbežneprečítala.Poprela,žebypri
podpisovaní tejto zmluvy bola upozornená aj na to, že prípadné akékoľvek spory z tejto zmluvy sa budú

prejednávať pred Stálym rozhodcovským súdom, ktorým mal byť Stály rozhodcovský súd zriadený pri
rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. Bratislava. Pamätala si, že výška úveru, ktorý si brala , bola
100 000 Sk. Uvedený úver splácala a to kým boli slovenské koruny , čiastkou po 1500 Sk, neskôr to bolo
po 100 Eur, potom jej ponúkali splátky po 25 Eur. Potvrdila, že meškala so splátkami , avšak nepamätala
si už s akými. Potvrdia, že jej došiel nejaký papier z Poštovej banky o tom, že má všetko naraz zaplatiť,

alepotomjejdošlinejaképapiere,žetozanichzaplatilniektoiný.Ktotomalbyťtosinevedelaspomenúť.
Svoje písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu na rozhodcovský súd podľa jej tvrdení zasielala len
obyčajne poštou. Žalobný návrh v uvedenej veci jej pomáhal spísať sociálny pracovník ich obce. Pokiaľ
ide o internet ten doma majú, ale ona samotná na ňom nehľadala žiadne rozhodnutia európskych
organizácií, ona samotná ho ani nevie používať a doma ho užívajú len na rozhovory s ich dcérou, ktorá je

v Anglicku. Nepamätala si, že by bola niekedy upovedomená o tom, že Poštová banka svoju pohľadávku
voči nej postúpila na cyperskú spoločnosť P. S. K.. Nevedela ani uviesť, kedy sa dozvedela o tom, že ,že túto pohľadávku Poštovej banky voči jej osobe vlastní spoločnosť Y. A. T..I..N..( žalovaný). Pokiaľ ide
o jej vzdelanie, vie trošku čítať a písať a povinnú školskú dochádzku ukončila v 6. triede Základnej školy,
a následne už nikde neštudovala.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne , ako aj oboznámením sa so Zmluvou o úvere s
Poštovoubankou,a.s.zodňa10.12.2008,VšeobecnýmiobchodnýmipodmienkamiPoštovejbanky,a.s.,
Obchodnými podmienkami pre úver Poštovej banky, a.s. verzia 2/2008, oznámením Poštovej banky, a.s.
č. 8/2008, výzvou na splatenie úveru z 3.7.2009, Aktuálnym stavom úveru k 1.12.2010, s kópiou spisu
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. sp.zn. Y.-A.,
ako aj ďalšími listinným dôkazmi na základe čoho zistil tento skutkový stav :

Dňa 10.12.2008 žalobkyňa ako dlžník uzavrela s právnym predchodcom žalovaného - Y. P. ,a.s.
ako veriteľom Zmluvu o úvere. Na základe uvedenej zmluvy právny predchodca žalovaného poskytol
žalobkyni úver vo výške 100.000,--Sk (3.219,39 Eur), ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť 60 mesačnými
splátkami, vždy k 10. dňu v mesiaci, po 2.694,--Sk (89,42 Eur) pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 19
%, , priemernej RPMN 19,29 % a RPMN uvedenej banky 20,74%. Celková výška nákladov , ktorú mala

žalobkyňa uhradiť pri tomto úvere predstavovala sumu 55.813,04 Sk ( 1.846,01 Eur) , dátum prvej platby
bol stanovený na deň 10.1.2009 a dátum konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 10.12.2013.

Podľa bodu 3 uvedenej zmluvy označeného „ Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia“ a to odseku
3 , právne vzťahy neupravené zmluvou o úvere sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami,
Obchodnými podmienkami pre úver, Sadzobníkom poplatkov, Oboznámením spotrebiteľa s niektorými

zmluvnými podmienkami dostupnej pôžičky, Oznámením o úrokových sadzbách a Informáciami o
poistení podľa § 10 zákona č. 340/2005 Z.z. . Klient svojim podpisom potvrdzuje, že bol s nimi
oboznámený a súhlasí s nimi. Zároveň podľa odseku 7 toho istého bodu tejto zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že všetky spory , ktoré vzniknú z tejto zmluvy , vrátane sporovo o jej vznik , platnosť a
výklad sa budú rozhodovať v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných

podmienkach.

Podľa bodu 10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok , Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej
doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
pri poskytovaní Služieb , Bankových produktov, a/ alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane
sporov o platnosť , výklad a zánik príslušnej Zmluvy a to v následnom znení :

a./ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu , a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku , ktoré sú platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania ;

b./ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu , a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku , ktoré sú platné

a účinné v čase začatia rozhodcovského konania

Podľa bodu 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok ,ak Klient najneskôr pri uzavretí Bankového
obchodu a/ alebo Zmluvy nedoručí Banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí,
má sa za to, že ju prijal.

Podľa bodu 10.2.4 Všeobecných obchodných podmienok , Banka a Klient sa dohodli, že sa podrobujú

základným vnútorným právnym predpisom Rozhodcovského súdu , najmä Štatútu a Rokovaciemu
poriadku , ktoré sú plané a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. Jazykom rozhodcovského
konania bude slovenský jazyk.Podľa bodu 10.2.5 Všeobecných obchodných podmienok, Banka a Klient sa dohodli, že táto
rozhodcovská doložka zaväzuje právnych nástupcov oboch zmluvných strán.

Podľa bodu 10.2.6 Všeobecných obchodných podmienok , Banka a Klient sa dohodli, že odstúpenie

od Zmluvy sa nedotýka rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou Zmluvy uzavretej medzi Bankou
a Zmluvou.

Podľa bodu 2 Všeobecných obchodných podmienok „ Definície pojmov“, rozhodcovským súdom sa
rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s., IČO :
35862882, zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel : Sa, vložka č. : 3157/B.

Podľa bodu 2 Všeobecných obchodných podmienok „ Definície pojmov“, Zmluvou sa rozumie akákoľvek

zmluva alebo dohoda medzi Bankou a Klientom v súvislosti s vykonávaním Bankových obchodov.

Zmluvouopostúpenípohľadávokč.1/2010zodňa15.12.2010uzavretoumedziPoštovoubankou,a.s.,v
tom čase so sídlom Y. X/B, XXX XX P., S.N. XXXXXXXX D. Y. D. T. P. S. K. T. T. X H. D., F..Y. K., XrdFloor,
N. XXX, XXXX K., A. ako postupníkom bola podľa prílohy k uvedenej zmluve postúpená aj pohľadávka
Poštovej banky , a.s. voči žalobkyni v tomto sporovom konaní. Podľa čl. V ods. 1 uvedenej zmluvy sa

postupca zaviazal, že najneskôr do tridsiatich pracovných dní odo dňa účinnosti tejto zmluvy písomne
oznámi postúpenie pohľadávok dlžníkom, spoludlžníkom a osobám poskytujúcim zabezpečenie . Podľa
čl. XV ods. 1 uvedenej zmluvy táto zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu obidvoma
zmluvnými stranami.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 5/2011 zo dňa 24.2.2011 uzavretou medzi spoločnosťou P. S. K.

T. T. X H. D., F..Y. K.D., XrdFloor, N. XXX, XXXX K., A. ako postupcom a žalovaným v tomto sporovom
konaní ako postupníkom bola podľa prílohy k uvedenej zmluve postúpená aj pohľadávka Poštovej
banky , a.s. voči žalobkyni v tomto sporovom konaní. Podľa čl. V ods. 1 uvedenej zmluvy sa postupca
zaviazal, že najneskôr do tridsiatich pracovných dní odo dňa účinnosti tejto zmluvy písomne oznámi
postúpenie pohľadávok dlžníkom, spoludlžníkom a osobám poskytujúcim zabezpečenie . Podľa čl.

XV ods. 1 uvedenej zmluvy táto zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu obidvoma
zmluvnými stranami.

Z pripojeného rozhodcovského spisu sp.zn. Y.-A. Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej a.s. mal súd preukázané, že rozhodcovským rozsudkom
uvedeného orgánu zo 30.4.2014 sp.zn. Y.-A. bola žalobkyňa v tomto konaní označená ako žalovaná

v rozhodcovskom konaní zaviazaná zaplatiť žalovanému v tomto konaní označenom ako žalobca v
rozhodcovskom konaní istinu vo výške 3.264,10 Eur , úrok vo výške 19% ročne zo sumy 3264,10 Eur od
15.5.2013 do zaplatenia istiny, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3264,10 Eur od 15.5.2013
do zaplatenia istiny, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 14.5.2013 vo výške
2910,99Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 223,58 Eur a náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške 309,12 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. V
prevyšujúcej časti rozhodcovský súd žalobný návrh vo veci samej zamietol.

Uvedený rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni ( rozumej žalovanej v uvedenom rozhodcovskom konaní
- poznámka súdu) doručený dňa 14.8.2014, čo osvedčuje aj kópia doručenky z rozhodcovského spisu.

Z odôvodnenia uvedeného rozhodcovského rozsudku vyplynulo, že návrh vo veci bol na uvedený súd

podaný dňa 20.5.2013, čo napokon osvedčuje aj prijímacia pečiatka na samotnom návrhu založenom
v uvedenom rozhodcovskom spise. Ako ďalej uviedol, rozhodcovský súd má právomoc rozhodovať o
žalobe doručenej žalobcom ( rozumej žalovaným v tomto súdnom sporovom konaní - poznámka súdu) ,
pretože sa jedná o spor medzi žalobcom a žalovaným ( rozumej žalobkyňou v tomto súdnom sporovom
konaní - poznámka súdu) zo zmluvy o úvere. Žalovaný svojim podpisom zmluvy o úvere potvrdil, že sa

oboznámilobchodnýmipodmienkami,všeobecnýmiobchodnýmipodmienkami,sadzobníkompoplatkov,Oboznámením spotrebiteľa s niektorými zmluvnými podmienkami dostupnej pôžičky, Oznámením o
úrokových sadzbách a Informáciami o poistení a súhlasí s ich obsahom a prijíma návrh v nich
predložené. Rozhodcovský súd v tejto súvislosti poukázal na článok 3 ods. 7 zmluvy o úvere, bod

10.2.2 Všeobecných obchodných podmienok a bod 2 v 1. Časti Všeobecných obchodných podmienok
-„Definícia pojmov“. Ďalej uviedol, že rozhodcovský súd má právomoc rozhodovať o žalobe doručenej
žalobcom, pretože sa jedná o spor medzi žalobcom ako právnym nástupcom a žalovaným zo zmluvy
o úvere. Postúpenie žalovanej pohľadávky pôvodný žalobca doložil rozhodcovskému súdu zmluvami o
postúpení pohľadávok z dňa 15.12.2010 a 24.2.2011. Zmluva o úvere neobsahuje ustanovenie, ktoré

by vylučovalo viazanosť právnych nástupcov zmluvných strán jej rozhodcovskou doložkou. Zároveň
žalobca poukázal rozhodcovskému súdu , že postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené.
Žalobca týmto preukázal rozhodcovskému súdu svoju aktívnu legitimáciu pre podanie žaloby voči
žalovanému.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších zmien a
doplnkov ( ďalej len ako „zák.č. 244/2002 Z.z.“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou

podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to

splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona,( § 228 až 235
Občianskeho súdneho poriadku) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

(Napríklad § 53 Občianskeho zákonníka, zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení
zákonač.397/2008Z.z.,zákonč.266/2005Z.z.oochranespotrebiteľaprifinančnýchslužbáchnadiaľku
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 8/2008 Z.z., čl. 3 nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi

zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa ("nariadenie o spolupráci v
oblasti ochrany spotrebiteľa") (Ú.v. EÚ L 364/11, 9.12.2004).)

Podľa § 17 zák.č. 244/2002 Z.z., účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní
rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť
na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.Podľa § 41 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý
podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o

opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., tento zákon upravuje

a) rozhodovanie majetkových sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych
a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike,

b) uznanie a výkon tuzemských a cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike.

Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o
tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zák.č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 4 ods. 3 zák.č. 244/2002 Z.z., nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno
nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci
samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice
je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Podľa § 8 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na

osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Ak sa zmluvné strany
nedohodli ani na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani na postupe jeho dodatočného ustanovenia,

a) pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu
a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná
strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení

rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na
žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,

b) pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),

c) pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví
vybraná osoba alebo súd.

Podľa § 12 ods. 6 zák.č. 244/2002 Z.z., zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na
rozhodnutie určitému stálemu rozhodcovskému súdu. V tom prípade platí, že sa podrobujú predpisom
stáleho rozhodcovského súdu podľa § 13 a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania
pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa v rozhodcovskej zmluve nedohodli inak.Podľa§33ods.2zák.č.244/2002Z.z.,rozhodcovskýsúdmusírozhodnúťokaždomnávrhuuvedenomv
žalobealebovovzájomnejžalobealebouplatnenomdodatočnepočasrozhodcovskéhokonania;nesmie
však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza,

alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa, najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre
ktorý nemožno prisúdiť plnenie vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len
tejto časti, pokiaľ z povahy zmluvy alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu

nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy
predchádzala nekalá obchodná praktika, nemožno prisúdiť plnenie v celom rozsahu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy o
úvere zo dňa 10.12.2008 , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy o úvere

zo dňa 10.12.2008 ,ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy o úvere

zo dňa 10.12.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy o úvere
zo dňa 10.12.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy
o úvere zo dňa 10.12.2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy o úvere
zo dňa 10.12.2008, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy o

úvere zo dňa 10.12.2008, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r./ Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom v čase podpísania
zmluvy o úvere zo dňa 10.12.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,

aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 43 ods. 1 zák.č. 244/2002 Z.z., ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40
písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo
vzájomnej žalobe.Podľa § 93b ods. 1 zák.č. 483/2001 Z.z., o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
v znení platnom a účinnom v čase podpísania zmluvy o úvere zo dňa 10.12.2008 , banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté
v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Predovšetkým nebolo pochýb, že vzťah založený Zmluvou úvere zo dňa 10.12.2008 medzi žalobkyňou
a právnym predchodcom žalovaného - Poštovou bankou, a.s. je vzťahom spotrebiteľskoprávnym a
teda že uvedená zmluva spĺňa náležitosti spotrebiteľskej zmluvy v zmysle zákonných definícii jednak
§ 53 ods. 1 a násl. Občianskeho zákonníka a jednak aj v zmysle zákona č.258/2001 Z.z. , o

spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, platného a účinného v čase dojednania
predmetnej zmluvy. V čase uzatvárania uvedenej zmluvy v zmysle vtedy platného a účinného ust. §
52 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa za spotrebiteľskú zmluvu považovala každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, pričom v zmysle ods. 3 citovaného

paragrafu dodávateľ bola osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a v zmysle ods. 4 spotrebiteľom bola
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z predloženej zmluvy o úvere, ani z rozhodnutia
rozhodcovského súdu nie je zrejme, aby žalobkyňa pri uzatváraní uvedenej zmluvy konala v rámci

svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že
sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto
zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť zmeniť obsah takto
navrhnutých zmlúv. Týka sa to aj predmetnej veci, pretože uvedená zmluva bola vyplnená na vopred
pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobkyne. Vzhľadom

na tieto skutočnosti preto vzťahy založené touto zmluvou je potrebné hodnotiť cez príslušnú právnu
úpravu prijatú na ochranu spotrebiteľa.

Vo veci preto ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve a návrh bol podaný žalobkyňou
ako spotrebiteľom. Z toho dôvodu je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych
poplatkov žalobkyňa oslobodená od platenia súdnych poplatkov pre toto konanie.

Žalobkyňa sa podaným návrhom na začatie konania domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku.
Návrh na začatie konania bol z jej strany podaný v zákonom stanovenej lehote 30 dní, čo je zrejme z
toho, že predmetný rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 14.8.2014 a návrh na začatie
konania bol na tunajší súd z jej strany doručený dňa 22.8.2014.

Vykonaným dokazovaním má súd za to, že návrh bol podaný zo strany žalobkyne dôvodne.

Dôvodom zrušenia napadnutého rozhodcovského rozsudku sp.zn. PW-C/0513/0208 zo dňa 30.4.2014
bola skutočnosť, že rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky.

Predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná . V prípade zmluvy o úvere a k nej
pripojených Všeobecných obchodných podmienok ide o formulárovú zmluvu. Za individuálne dohodnutú
zmluvnú podmienku sa nepovažuje podmienka, ktorá bola vopred dodávateľom naformulovaná v rámci

typovej zmluvy a je obvyklé, že spotrebiteľ jej obsah nemení. Zmluvná podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve sa nestáva individuálne dohodnutou podmienkou len tým, že od nej spotrebiteľ
neodstúpi. Inak by to bolo popretie celej filozofie ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách.

Pokiaľ žalovaný poukazoval na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, v zmysle ktorého

sú banky povinné ponúknuť svojim klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, súd k tomuuvádza, že právny predchodca žalovaného - Poštová banka, a.s. neuzatvoril so žalobkyňou osobitnú
rozhodcovskú zmluvu, či doložku (ani nedal žalobkyni osobitný návrh na jej uzatvorenie a príslušné
poučenie), ale rozhodcovská doložka bola začlenená do vopred pripravených obchodných podmienok

pre úver právneho predchodcu žalovaného, teda Poštovej banky, a.s. . Žalobkyňa ako spotrebiteľ bola
v postavení, že buď zmluvu aj s príslušnými obchodnými podmienkami pre úver príjme ako celok a
úver dostane, alebo zmluvu ako celok odmietne. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že
stanovenie povinnosti banky ponúknuť klientom návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy neznamená,
ževeriteľjeoprávnenývčleniťdosvojichzmlúvtakéznenierozhodcovskejdoložky,ktorézakladáznačnú

nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa (tak ako tomu
bolo v predmetnom prípade). Ak veriteľ uzatvára zmluvu so spotrebiteľom, je povinný rešpektovať aj
príslušné zákonné normy chrániace spotrebiteľa.

Rozhodcovská zmluva, resp. doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba

konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky vyžaduje individuálne rozhodnutie
spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Kvalifikačným kritériom
pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli
vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci procesu
kontraktácie právny predchodca žalovaného- Poštová banka, a.s. s odbornou starostlivosťou najprv

poučila žalobkyňu o tom, čo rozhodcovská doložka vlastne znamená a následne jej nechala priestor
na rozhodnutie a prípadnú voľbu tohto prípadného riešenia ich budúcich sporov. Žalovaný si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že celý kontraktačný proces zmluvy
o úvere , ktorej súčasťou mali byť všeobecné obchodné podmienky , v ktorých je rozhodcovská doložka
obsiahnutá, sa odohral naraz a narýchlo, na pošte v Bystranoch. Pri podpisovaní tejto zmluvy zo strany

pracovníčky, u ktorej podpisovala túto zmluvu, nebola o ničom upovedomená , a už vonkoncom nie o
tom, že prípadné akékoľvek spory z tejto zmluvy sa budú prejednávať pred rozhodcovským súdom.
To vôbec nesvedčí o riadnom poučení žalobkyne o jeho právach a predovšetkým povinnostiach, ktoré
jej z rozhodcovskej doložky mali vyplynúť. Súd preto vyhodnotil rozhodcovskú doložku uzavretú medzi
žalobkyňou a Poštovou bankou , a.s. teda právnym predchodcom žalovaného ako zmluvu( zmluvnú

podmienku) , ktorá nebola individuálne dojednaná.

Z tohto hľadiska následne pristúpil k hodnoteniu uvedenej rozhodcovskej zmluvy z pohľadu toho, či
predstavuje, resp. nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 a násl. Občianskeho
zákonníka.

Žalobkyňa v návrhu namietala, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí

spotrebiteľ nenávratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre spotrebiteľa
nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského konania.
Súd sa s touto námietkou žalobkyne stotožňuje. Formulácia bodu 10.2.3 Všeobecných obchodných
podmienok Poštovej banky , a.s. síce pri zbežnom pohľade síce navodzuje dojem , že žalobkyňa má
právo výberu formy riešenia sporu, je to však práve veriteľ, kto iniciuje konanie proti dlžníkovi preto

je právo dlžníka obrátiť sa na miestne príslušný všeobecný súd len zdanlivé a trvá len do času, kým
nepodá veriteľ návrh na začatie rozhodcovského konania. A v tom prípade už sa spor prenáša na
rozhodcovský orgán- Stály rozhodcovský súd, ktorého výber nebol podriadený plne slobodnej voľbe
žalobkyne. Formulácia Všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky , a.s. vo veci kreovania
tohto rozhodcovského orgánu predstavuje výraznú nerovnováhu v právach zmluvných strán. Podľa

bodu 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky , a.s. mohla žalobkyňa vylúčiť
voľbu tohto Stáleho rozhodcovského súdu ako rozhodcovského orgánu len písomným oznámením
zaslaným Poštovej banke, a.s. o tom, že s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, inak platilo, že ju prijala.
Lehota dokedy tak mala urobiť bola však pre žalobkyňu absolútne neprijateľná a v konečnom dôsledku
nesplniteľná. Z obsahu tohto bodu v spojitosti s jeho výkladom skrz bod 2 Všeobecných obchodných

podmienok „ Definície pojmov“ totiž vyplýva, že tak mala praktický urobiť hneď pri podpise samotnej
Zmluvy o úvere, v ktorej je táto rozhodcovská doložka zahrnutá. Inými slovami pred tým , ako sa jej
podpis objavil na zmluve o úvere , by mala doručiť banke písomné oznámenie , že rozhodcovskú
doložku neakceptuje. Návrh zmluvy totiž predkladala banka a jej akceptáciou zo strany žalobkyne bol jejpodpis pod túto zmluvu. Je ťažké si predstaviť, že by si žalobkyňa pri podpise uvedenej zmluvy o úvere
mohla v plnej miere uvedomiť, čo prípadné rozhodovanie sporov v rámci rozhodcovského súdu obnáša,
najmä pokiaľ na túto skutočnosť nebola upozornená a rozhodcovská doložka je skryte obsiahnutá vo

Všeobecných obchodných podmienkach.

Súdny dvor v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 konštatoval existenciu rizika, že spotrebiteľ
nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by tomu malo byť inak pri
možnosti výberu rozhodcovského konania neinformovaným spotrebiteľom vrátane procesu zvažovania
odstúpenia od rozhodcovskej zmluvy. Tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný

spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku a nenamietne ju v súdnom konaní, tak
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku
v rozhodcovskom konaní, a preto je treba na ňu brať ohľad v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku a spotrebiteľa zbaviť jej účinkov v súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi. Právo, ktoré
byneumožňovalozbaviťneinformovanéhospotrebiteľaúčinkovnekalejrozhodcovskejdoložkylenpreto,
že od nej neodstúpil a pritom nebol zastúpený v rámci kontraktácie advokátom, by odporovalo zásade

efektivity unijného práva.

Podľa názoru súdu žalobkyni ako spotrebiteľovi je odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak žalovaný, resp. jeho právny predchodca ako dodávateľ
podá voči nej žalobu na rozhodcovskom súde. Kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie
je možné jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ( žalovaný, resp. jeho

právny predchodca) núti spotrebiteľa ( žalobkyňu) spotrebiteľskou rozhodcovskou doložkou ku konaniu,
ktoré nie je povinná vykonať, s cieľom obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka. Znenie
rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in
fraudem legis). O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie

je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný
(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL.ÚS 16/95 zo dňa 24.5.1995). Obchádzanie
zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla správania sa zámerným použitím prostriedkov,
ktoré samy o sebe nie sú zákonom zakázané, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska
pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto

chová formálne podľa práva ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo
nepredvídaný a nežiaduci (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 314/07 zo
dňa 16. 12. 2008). Zmluvná podmienka núti žalobkyňu ako spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť
rozhodcovskému konaniu vo všetkých prípadoch , ak sa žalovaný , resp. jeho právny predchodca -
Poštová banka, a.s.ako dodávateľ bude voči spotrebiteľovi domáhať svojich práv pred rozhodcovským

súdom, pokiaľ neodmietne dodávateľom pripravený návrh rozhodcovskej zmluvy (doložky).

Tak ako ale bolo už vyššie uvedené, toto odmietnutie je iluzórne, pretože sa musí udiať prakticky
písomne prejavenou vôľou v tom istom okamihu, kedy sa táto rozhodcovská doložka fakticky zakladá.
Inými slovami formulácia bodu 10.2.3 Všeobecných obchodných podmienok Poštovej banky zbavuje
žalobkyňu jej práva samej sa slobodne rozhodnúť o tom, či návrh Poštovej banky, a.s., na uzavretie

rozhodcovskej doložky o tom, že ich prípadné vzájomné spory budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní stálym rozhodcovským súdom.

Až momentom akceptácie teda realizáciou právneho úkonu , ktorý v sebe obnáša relevantný a slobodný
prejav vôle adresáta návrhu , je možné hovoriť o tom, že si strany medzi sebou dohodli riešenie sporov
pred určitým rozhodcovským súdom , ktorým mal byť v tomto prípade Stály rozhodcovský súd. To sa

v danom prípade nestalo, a je zrejmé, že Stály rozhodcovský súd bol žalobkyni nanútený. Je potom
bez významu, či si žalobkyňa spomedzi jeho rozhodcov v rámci ním vedeného rozhodcovského konania
zvolila, či nezvolila nejakého rozhodcu, keďže už samotný výber rozhodcovského súdu trpel vyššie
uvedenými vadami.

V tom súd vidí neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky a táto v konečnom dôsledku robí rozhodcovskú

zmluvu dojednanú medzi účastníkmi za neplatnú.V rámci ochrany spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou je nevyhnutné, aby spotrebiteľ
mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, ak si rozhodcovský súd osobitne nevyjednal.

Súd preto napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil.

Námietky žalobkyne ohľadne nesplnenia si povinností oznámenia postúpenia pohľadávky voči nej z
strany žalovaného, resp. jeho právnych predchodcov , boli pre túto časť súdneho konania, v ktorej
sa súd zaoberal zrušením rozhodcovského rozsudku v dôsledku neplatnosti rozhodcovskej doložky
irelevantné, a budú mať význam pre prípadné pokračovanie súdneho konania potom, čo žalobou
napadnutý rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bude v tomto konaní právoplatne
zrušený.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalovaný si uplatnil v konaní nárok na náhradu trov konania. Súd návrhu žalobkyne v celom rozsahu
vyhovel a teda bola úspešná. Naopak žalovaný nemal v tomto konaní úspech a preto mu súd náhradu
trov konania nepriznal. Keďže ale žalovaná, ktorá bola v konaní úspešná, si náhradu trov konania

neuplatnila, súd poukazujúc na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého o náhrade trov
konania rozhoduje len na návrh, o náhrade trov konania žalobkyne nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdnepoplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)