Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. január 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114216014
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114216014.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Katarínou Batisovou, v právnej veci navrhovateľa: BL

Telecom collection, s.r.o., IČO: 47 150 513, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, zastúpeného advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti
odporcovi: C. B.B., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. XXX XX R. XXX, t. č. na neznámom mieste, zastúpený
opatrovníčkou pre konanie: T. W., U. A. P., o zaplatenie 489,24 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti o zaplatenie 418,90 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 14. 08. 2011 do
zaplatenia zastavuje.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 70,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne zo sumy 51,19 Eur od 14. 06. 2011 do zaplatenia a s úrokom z omeškania 9,5 % ročne zo sumy

19,15 Eur od 14. 07. 2011 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Odporcovi sa náhrada trov v zastavenej časti konania nepriznáva.

IV. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 59,14 Eur a
náhradu iných trov konania v sume 16,50 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V. Navrhovateľovi sa vracia časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 5,80 Eur prostredníctvom
príslušného daňového úradu.

VI. Vedľajšie účastníctvo občianskeho združenia F. G. U. P., P. P. Š. M.. X, Q., I.: XX XXX XXX na strane
odporcu nie je prípustné.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom, doručeným súdu dňa 11.06.2014 proti odporcovi domáhal zaplatenia celkom

sumy 489,24 Eur s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 51,19 Eur od 14.06.2011 do
zaplatenia, s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 19,15 Eur od 14.07.2011 do zaplatenia
a zo sumy 418,90 Eur od 14.08.2011 do a náhrady trov konania. Uviedol, že spoločnosť Slovak
Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO 35 763 469 ako postupca uzavrel s
navrhovateľom ako postupníkom dňa 24.06.2013 zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej
bol o.i. odplatný prevod pohľadávok voči odporcovi. Odporca ako záujemca uzavrel s právnym
predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronickýchkomunikáciách zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej
služby právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal riadne odoberať službu a
platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku. Odporcovi boli vystavené faktúry č.

7727975129 splatná 13.06.2011 na sumu 51,19 Eur, č. 4729984214 splatná dňa 13.08.2011 na sumu
418,90 Eur a č. 4728980769 splatná dňa 13.07.2011 na sumu 19,15 Eur. Nezaplatením faktúr v lehote
splatnosti riadne a včas sa odporca dostal do omeškania a navrhovateľ má i nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do jej zaplatenia. Odporca dlžnú sumu doteraz
neuhradil.

Uznesenímč.k.14C/178/2014-49zo22.12.2014súdustanovilodporcoviopatrovníčkupretotokonanie
na ochranu jeho práv v konaní.

Podaním zo dňa 12.11.2014 vzal navrhovateľ svoj návrh späť v časti o zaplatenie sumy 418,90 Eur s
9,5 % ročným úrokom z omeškania od 14.08.2011 do zaplatenia (titulom uplatnenej zmluvnej pokuty)
a v tejto časti žiadal konanie zastaviť.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti

alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Zo strany navrhovateľa došlo k účinnému späťvzatiu časti návrhu (o zaplatenie 418,90 Eur s
príslušenstvom) pred prvým pojednávaním vo veci, a preto súd v zmysle § 96 ods. 1, 3 O.s.p. konanie v
časti o zaplatenie 418,90 Eur s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 14.08.2011 do zaplatenia zastavil

bez zisťovania stanoviska opatrovníčky odporcu.

Predmetom konania zostal tak nárok navrhovateľa na zaplatenie 70,34 Eur s 9,25 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 51,19 Eur od 14.06.2011 do zaplatenia, 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 19,15 Eur od 14.07.2011 do zaplatenia ako aj náhrada trov konania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a listinnými dôkazmi a na

pojednávaní dňa 09.01.2015 konal v zmysle § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v
neprítomnosti navrhovateľa a právneho zástupcu navrhovateľa , ktorý neúčasť ospravedlnili z dôvodu
hospodárnosti konania a požiadali súd, aby rozhodol v ich neprítomnosti a zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

ZodovzdávaciehoprotokoluMagioSatzodňa16.05.2011jezrejmé,žeprávnypredchodcanavrhovateľa

zriadil odporcovi službu Magio Sat a odporca sa zaviazal za ňu riadne platiť.

Opatrovníčka odporcu na pojednávaní uviedla, že nesúhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do
konania, nakoľko súd musí z úradnej povinnosti prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky ako aj na
premlčanie. Rozhodnutie nechala na zváženie súdu podľa výsledkov vykonaného dokazovania.Odporca z vyššie uvedeného zmluvného vzťahu nezaplatil celkom 3 faktúry, ktorými mu boli vyúčtované
poskytnuté služby, a to: č. 7727975129 splatná 13.06.2011 na sumu 51,19 Eur, č. 4729984214 splatná
dňa 13.08.2011 na sumu 418,90 Eur a č. 4728980769 splatná dňa 13.07.2011 na sumu 19,15 Eur.

Faktúrou č. 4729984214 splatnú dňa 13.08.2011 vyfakturoval navrhovateľ odporcovi zmluvnú pokutu vo
výške 418,90 Eur. V tejto časti však navrhovateľ vzal svoj návrh proti odporcovi späť, a preto sa súd
predmetnou zmluvnou pokutou nezaoberal.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zák. č. 610/2003 Z.z., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Nakoľko sa v prejednávanej veci navrhovateľ nedomáha ničoho iného, než na čo má právo zo zmluvy
uzavretej v súlade so zákonom, súd jeho žalobnému návrhu v časti nároku na zaplatenie ceny za
poskytnuté verejné služby vyhovel. V konaní bolo nesporne preukázané, že odporca si ako užívateľ
riadne neplnil svoje zmluvné platobné povinnosti, za obdobie od 14.06.2011 do 14.07.2011 mu vznikol
dlh v celkovej výške 70,34 Eur. Súdu teda nezostávalo iné, ako odporcu zaviazať na úhradu dlhu, ktorý

mu za uvedené obdobie vznikol.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Odporca navrhovateľom uplatnený nárok nezaplatil a je v omeškaní so zaplatením svojho peňažného
záväzku. Navrhovateľovi preto popri práve na zaplatenie istiny vzniklo podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka i právo na úrok z omeškania, ktorý je o 8 percentuálnych bodov vyšší ako je základná úroková
sadzba V. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba V.latná

od 13.04.2011 do 12.07.2011 bola 1,25 % a 13.07.2011 do 09.11.2011 bola 1,5 %, navrhovateľ má preto
právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne tak, ako to požaduje v návrhu.

O trovách konania vo vzťahu k časti, v ktorej bolo konanie zastavené, súd rozhodol podľa § 146 ods.
2 veta prvá O.s.p.. Navrhovateľ vzal bez odôvodnenia späť návrh v časti o zaplatenie 418,90 Eur s
príslušenstvom, čím z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania a odporcovi by tak mal nahradiť

trovy tejto časti konania. Nakoľko odporcovi preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli a ani mu z
obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú, odporcovi náhrada trov konania v tejto časti nepatrí.

Pokiaľ ide o trovy konania v časti o zaplatenie 70,34 Eur, súd na vec aplikoval § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu. Trovy konania navrhovateľa
spočívali pritom v náhrade zaplateného súdneho poplatku 16,50 Eur a trovách právneho zastúpenia

navrhovateľa podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v sume 59,14 Eur, pozostávajúcich z odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby
á 16,60 Eur (prevzatie veci a príprava, podanie žaloby- § 13a ods. 1 písm. a/, b/ cit. vyhlášky ), 2 xrežijný paušál á 8,04 Eur § 16 ods. 3 cit. vyhlášky), a DPH 20 % (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky, 49,28
Eur x 0,20) 9,86 Eur.

Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania, podaním odvolania alebo dovolania sa vráti, ak sa
konanie zastavilo, ak sa podanie vrátane odvolania a dovolania odmietlo alebo ak sa návrh, odvolanie
alebo dovolanie vzali späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz
alebo rozkaz na plnenie.

Podľa § 11 ods. 4 naposledy citovaného zákona okrem poplatku v rozvodovom konaní a poplatku, ktorý
sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však

6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

Pretože navrhovateľ vzal svoj návrh čiastočne späť pred prvým pojednávaním vo veci, súd mu v zmysle
citovaných zákonných ustanovení vrátil zodpovedajúci súdny poplatok krátený o minimálnu sumu 6,70
Eur prostredníctvom príslušného daňového úradu v zmysle § 11 ods. 6 cit. zákona. Predmetom konania
pritom zostala suma 70,34 Eur s príslušenstvom, ktorá suma sa v dôsledku čiastočného späťvzatia

návrhu navrhovateľom, stala samostatným predmetom poplatkového úkonu, z ktorého navrhovateľovi
patrí zaplatiť súdny poplatok vo výške 16,50 Eur. Súd preto navrhovateľovi vrátil zodpovedajúcu časť
súdneho poplatku v sume 5,80 Eur (zaplatený poplatok 29 Eur mínus súdny poplatok za zostávajúcu
časťnávrhu,ktorábolapredmetomďalšiehosúdnehokonania16,50Eurmínusminimálnasumakrátenia
podľa § 11 ods. 4 z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch 6,70 Eur).

K výroku VI. rozsudku:

Právny zástupca vedľajšieho účastníka - G. S. F. G. U. P., I.: XX XXX XXX, oznámil súdu dňa 30.12.2014
vstup do tohto konania podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku na ochranu a podporu práv
odporcu.

Podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, ako vedľajší účastník

sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom
činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2014, v konaní má vedľajší
účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú
úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.01.2015 do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako

vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného podnetu právnická osoba založená alebo zriadená
na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu, súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas
účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej

literatúre (F. T. B. J. B.., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion, 2010)
predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo podnetvedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník
vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o
prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu

o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas
(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup
dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.

Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi
s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do
konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu
vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie
alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej

pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa
stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť
vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší

účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zákon
nestanovuje ako podmienku účasti tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na
výsledku konania. Legitimácia na vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z

jehoprávnehozáujmunavýsledkusporu(§93ods.1Občianskehosúdnehoporiadku),tuvyplývapriamo
zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné postavenie vedľajšieho účastníka
nevyhnutné, aby predmetom jej činnosti bola ochrana práv, o ktoré v konaní ide.

V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, je
podstatnou podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane

ktorého vedľajší účastník chce vystupovať (viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho
účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný
vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93
Občianskeho súdneho poriadku nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol
v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka. Je pojmovo vylúčené,

aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neželá. To, že
niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je hlavnému
účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej miere
platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku. Účel procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému)
účastníkovi konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník
vystupovať, s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v
momente, keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v

konaní podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania.
Trebamaťtotižnapamäti,ževdôsledkurovnakýchprocesnýchprávapovinnostímôževedľajšíúčastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.
Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie

náhrady trov konania, uloženie povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005 zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamoovplyvniť výšku náhrady trov konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého
vystupuje. Účastník konania má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred
súdom na jeho strane v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v

konaní si neželá. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil
vstup vedľajšie účastníka do konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi
podľa § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nanútený (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Nakoľko opatrovníčka odporcu vzniesla námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do

konania, súd vyhlásil vedľajšie účastníctvo na strane odporcu podľa § 93 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku za neprípustné.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí

byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.