Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513010254
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8513010254.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Františka Moznera a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.01.2015, v
trestnej veci proti obžalovanému T. Y. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3
písm.b),c)Tr.zákonaspoukazomna§138písm.b)Tr.zákona,oodvolaníobžalovanéhoprotirozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7T 206/2013 zo dňa 29.5.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obž. T. Y., nar. X.XX.XXXX v X., trvale bytom U.

O., ul. I. č. XX/A

podľa § 285 písm. f/ Tr. poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Starej

Ľubovni sp. zn. Pv 411/13 zo dňa 14.10.2013 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
2,3 písm. b/,c/ Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe, že

-ako otec mal. X. Y., nar. XX.X.XXXX a mal. L. Y., nar. XX.X.XXXX, ktorí sú vo výchove a opatere u
svojej matky Q. K. Y., trvale bytom X.-W., Ul. G. č. XXX/X, v období od 1.12.2009 doposiaľ v U. O. a na
iných miestach si úmyselne neplnil vyživovaciu povinnosť, s výnimkou obdobia od 4.1.2010 do 4.8.2010
a obdobia od 15.3.2011 do 15.8.2012, kedy sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v L., kde
si nahlásil vyživovaciu povinnosť a počas pracovného zaradenia mu vtedy boli vykonávané zrážky na
výživné, svojej zákonnej vyživovacej povinnosti sa úmyselne vyhýbal, a to aj napriek tomu, že táto mu

vyplýva priamo zo Zákona o rodine a naviac mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa
sp. zn. 4P 277/2007 zo dňa

3To 46/14

-2-

13.5.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.8.2008, prispievať na mal. X. sumou 1.500,- Sk, čo je
49,79€anamal.L.sumou1.300,-Sk,čoje43,15€,tedaspolu92,94€vždydo15-tehodňatohoktorého
mesiaca vopred k rukám matky, rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5C 28/2010 zo dňa
30.11.2011 právoplatného 20.1.2012 bolo výživné stanovené na mal. X. na sumu 50,- € a na mal. L. na
sumu 43,- € mesačne, teda spolu 93,- € vždy do 17-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám

matky maloletých detí, čím takto za uvedené obdobie dlhuje Q. K. Y. celkovú sumu vo výške 1.520,17
€, a to aj napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvadsiatichštyroch mesiacoch odsúdený rozsudkomOkresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T 12/2009 zo dňa 16.4.2009, právoplatného dňa 25.11.2009
za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov,

pretože trestnosť činu zanikla.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného T. Y. vinným z prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že

- ako otec mal. X. Y., nar. XX.X.XXXX a mal. L. Y., nar. XX.X.XXXX, ktorí sú vo výchove a opatere

u svojej matky Q. K. Y., trvale bytom X.-W., ul. G. č. XXX/X, v období od 1.12.2009 doposiaľ v U. O.
a na iných miestach, si úmyselne neplnil vyživovaciu povinnosť, s výnimkou obdobia od 4.1.2010 do
4.8.2010 a obdobia od 15.3.2011 do 15.8.2012, kedy sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody
v L., kde si nahlásil vyživovaciu povinnosť a počas pracovného zaradenia mu vtedy boli vykonávané
zrážky na výživné, svojej zákonnej vyživovacej povinnosti sa úmyselne vyhýbal a to aj napriek tomu,

že táto mu vyplýva priamo zo zákona o rodine a naviac mu bola aj napriek tomu, že táto mu vyplýva
priamo zo zákona o rodine a naviac mu bola určená rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni sp.
zn. 4P/277/2007 zo dňa 13.5.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.8.2008, prispievať na mal. X.
sumou 1.500,- Sk, čo je 49,79 eur a na mal L. sumou 1.300,- Sk, čo je 43,15 eur, teda spolu 92,94 eur,
vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, rozsudkom Okresného súdu v Starej

Ľubovni sp.zn. 5C/28/2010 zo dňa 30.11.2011, právoplatného 20.1.2012 bolo výživné stanovené na mal.
X. na sumu 50,- eur a na mal L. na sumu 43 eur mesačne, teda spolu 93,- eur, vždy do 17-tého dňa toho-
ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí, čím takto za uvedené obdobie dlhuje Q. K. Y.
celkovú sumu vo výške 556,17 eur a to aj napriek tomu, že bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch
mesiacoch odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni č. k. 1T/12/2009 zo dňa 16.4.2009,

právoplatného 25.11.2009 za prečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 7 mesiacov.

Za to mu podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s prihliadnutím na §§ 36 písm. l/, 37 písm. m/, 38 ods. 2 Tr.
zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) roka nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. pre výkon uloženého trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré bližšie
neodôvodnil.

Na základe podaného odvolania (ktoré bolo Krajskému súdu v Prešove predložené až dňa 5.12.2014,

a to z dôvodu, že nebolo možné opakovane ani prostredníctvom dožiadaných súdov v ČR, ani polície
ČR doručiť odvolanie obžalovaného matke maloletých detí) preskúmal krajský súd v zmysle ust. § 317
ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolateľ
odvolanie, ako aj konanie napadnutým výrokom rozsudku predchádzajúce, pričom dokazovanie
následne v priebehu verejných zasadnutí aj doplnil a dospel k nasledovným zisteniam a záverom.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že obžalovaný sa na hlavnom pojednávaní
ku skutočnosti, že si riadne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať svojich dvoch maloletých synov,
priznal, ale ďalej uviedol, že v mesiaci december 2013 zaplatil na výživnom 300,- € a v mesiaci január
2014 sumu 750,- €. Uvedenú skutočnosť potvrdila svedkyňa Q. K. - Y., ktorá dodala, že skutočnosť,že si obžalovaný riadne a v plnej výške neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, nevystavila maloleté deti
stavu núdze. Za účelom splatenia celého dlžného výživného poskytol obžalovanému T. Y. okresný súd
dostatočný čas, avšak obžalovaný za celé poskytnuté obdobie zaplatil sumu 565,- € a naďalej zostal

dlžný na výživnom sumu 556,17 €. Túto skutočnosť súdu potvrdila svedkyňa Q. K. - Y.. Na základe takto
vykonaného dokazovania mal okresný súd bez pochybností za preukázané, že sa žalovaný skutok stal
tak, ako je formulovaný v skutkovej vete rozsudku, a že tohto skutku sa dopustil obžalovaný T. Y. a
takýmto svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 2, ods. 3 písm. b/, c/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Trestného zákona.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že obžalovanému ako otcovi maloletých detí X. a L. bola rozsudkom
Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P 277/2007 zo dňa 13.5.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 19.8.2008, uložená povinnosť prispievať na mal. X. sumou 1.500,- Sk, čo je 49,79 € a na mal. L.
sumou 1.300,- Sk, čo je 43,15 €, teda spolu 92,94 € vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám matky a rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5C 28/2010 zo dňa 30.11.2011
právoplatného 20.1.2012 bolo výživné upravené na mal. X. na sumu 50,- € a na mal. L. na sumu 43,-

€ mesačne, teda spolu 93,- € vždy do 17-teho dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky
maloletých detí.

Podľazáverovprvostupňovéhosúdusiobžalovanývyživovaciupovinnosťneplnilatoúmyselnevobdobí
od 1.1.2009 (podľa výroku súdu až doposiaľ s výnimkou obdobia od 4.1.2010 do 4.8.2010 a obdobia od
15.3.2011 do 15.8.2012, kedy sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v L., čo by vzhľadom na

to, že v zmysle § 122 ods.13 Tr. zák. ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák.
ide o pokračovanie konania až do doby kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa
súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu a rozsudok súdu prvého stupňa bol vyhlásený dňa
29.5.2014, malo znamenať do 29.5.2014). V rozpore s tým však prvostupňový súd určil dlžné výživné
ku dňu svojho rozhodovania iba na sumu 556,17 ,-€ opomenúc pripočítanie sumy 93,- € za mesiac

máj 2014. V odôvodnení uviedol, že obžalovaný za celé poskytnuté obdobie zaplatil sumu 565,-€ a
naďalej zostal dlžný na výživnom sumu 556,17,-€, čo však nekorešponduje s výškou dlžného výživného
ku dňu jeho rozhodovania 29.5.2014. Uvedenú chybu je však možné len konštatovať, ale nie je možné
ju napraviť, pretože tomu bráni ust. § 327 ods. 2 Tr. poriadku zakotvujúce zásadu zákazu „reformatio in
peius“ a skutočnosť, že odvolanie bolo podané len v prospech obžalovaného.

V každom prípade však môže krajský súd pri zisťovaní splnenia podmienok uvedených v § 86 písm.
a/ Tr. zák., vzhľadom na spomínané znenie ust. § 327 ods.2 Tr. por., vychádzať len zo sumy určenej
vo výroku napadnutého rozsudku a výživné v takom rozsahu, ako je vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku uvedené, teda vo výške 556,17,-€ obžalovaný nepochybne uhradil.

Uvedená skutočnosť vyplýva z e-mailového podania zo dňa 5.1.2015, v ktorom matka maloletých detí

Q. K. - Y. potvrdila, že obžalovaný jej zaplatil 4.000 Kč v lete 2014, čo je v prepočte 143,97 eur, a e-
mailového podania zo dňa 7.1.2015, v ktorom Q. K. - Y. potvrdila, že obžalovaný jej 7.1.2015 zaplatil
sumu 420,- eur. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výpis z účtu vedeného vo P. zo dňa 7.1.2015, z ktorého
vyplýva, že obžalovaný uhradil Q. K. - Y. na dlžnom výživnom sumu 420,- eur.

Z ust. § 122 ods.13 Tr. zák. plynie, že v prípade trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa §

207 Tr. zák. ide o pokračovanie konania až do doby kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa
alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu, je nutné uviesť, že krajský súd
v tomto prípade nemohol skúmať, či sa obžalovaný nedopúšťa páchania trestného činu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák. a to až doby kým sa súd druhého stupňa neodoberie na záverečnú
poradu z dôvodu znenia ust. § 327 ods.2 Tr. por., podľa ktorého ak je rozsudok zrušený len v dôsledku

odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia
v jeho neprospech (je tu teda rozpor dvoch ustanovení zákonov a práve ust. § 327 ods.2 Tr. por.;
podľa názoru krajského súdu v prípade, že je rozsudok napadnutý len v prospech obžalovaného, bráni
tomu, aby bolo zisťované či k páchaniu resp. pokračovaniu v trestnom čine zanedbania povinnej výživy
dochádza až do doby než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu).Rovnaký názor bol publikovaný aj v Stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu, podľa
ktorého ak obžalovaný pokračuje v zavinenom neplnení vyživovacej povinnosti v zmysle § 207 Tr. zák.
aj po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacie konanie prebieha len na základe odvolania

podaného výlučne v jeho prospech, nemôže odvolací súd aplikovať ustanovenie § 122 ods. 13 veta
druhá Tr. zák. Došlo by tým k porušeniu zákazu refomatio in peius, ako zásady spravodlivého procesu
vyjadrenej v § 322 ods. 3 vete druhej Tr. por. v zmysle ktorej sa zmena k horšiemu môže prejaviť
najmä v skutkových zisteniach, napr. vo väčšom rozsahu spáchanej trestnej činnosti, v použitej právnej
kvalifikácii, v druhu a výmere trestu, v druhu a forme ochranného opatrenia (viď Zbierka stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2011)

V priebehu odvolacieho konania obžalovaný uhradil dlžné výživné v sume uvedenej v napadnutom
výroku rozsudku okresného súdu, teda sume 556,17 eur, ktoré zaslal matke maloletých, čo vyplýva a
bolo potvrdené výpisom z účtu vo P. zo dňa 7.1.2015 a potvrdením matky maloletých v e-mailových
podaniach zo dňa 5.1.2015 a 7.1.2015.

Z obsahu výpovede svedkyne Q. K. Y. na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom dňa 24.2.2014 je

možné zistiť, že neplnenie povinnej výživy zo strany obžalovaného nemalo trvalo nepriaznivé dôsledky,
a preto podľa názoru krajského súdu došlo k zániku trestnosti v zmysle ust. § 86 písm. a/ Tr. zák.

Vzhľadom na túto skutočnosť, teda že obžalovaný zaostalé výživné uhradil skôr než sa odvolací súd
odobral na záverečnú poradu a čin nemal trvalo nepriaznivé dôsledky, došlo k zániku trestnosti v zmysle
ust. § 86 písm. a/ Tr. zák. Na tom nemení nič ani tá skutočnosť, že matka maloletých detí dňa 5.1.2015

súdu oznámila, že deti začínajú pociťovať nedostatok financií, keďže krajský súd skúmal podmienky do
vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, teda do 29.5.2014.

Podľa uvedeného ustanovenia trestnosť trestného činu zaniká aj vtedy, ak ide o trestný čin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207, ak trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť
dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu.

Z uvedeného dôvodu preto musel krajský súd napadnutý rozsudok zrušiť a následne obžalovaného
podľa § 285 písm. f/ Tr. por. spod obžaloby oslobodiť.

Na záver sa ešte žiada uviesť, že matka maloletých detí vyčíslila dlžné výživné ku dňu konania verejného
zasadnutia pred Krajským súdom v Prešove, teda ku 8.1.2015 na sumu 916,17 €. Krajský súd, ako bolo
už vyššie opakovane odôvodnené, mohol v tomto konaní priznať len sumu dlžného výživného ku dňu

rozhodovania Okresného súdu Stará Ľubovňa v tomto trestnom konaní, a to vo výške

ustálenej prvostupňovým súdom ku dňu vyhlásenia jeho rozsudku, teda k 29.5.2014. Pokiaľ by však po
tomto dní otec maloletých detí naďalej neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, mohol by sa znovu (počnúc
dňom 30.5.2014) dopustiť prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr. zák.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je

prípustný.