Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/198/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314207259
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8314207259.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésudcomJUDr.MarekomKoščomvprávnejvecižalobcuDPSfinancialconsulting,

s.r.o., Mikovíniho 10, 917 01 Trnava, advoconsulting, s.r.o., Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava,
proti žalovanému U. U., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XXXX/XX, XXX XX B., t.č. na
neznámom mieste, zastúpený ustanovenou opatrovníčkou U. Y., P. D. F. B., o zaplatenie 378,58 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal na tunajší súd dňa 11.06.2014 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného
k úhrade sumy vo výške 378,58 eur s jej príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo výške 81,05 eur

a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 378,58 eur od 28.09.2013 do zaplatenia a
trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s.,
uzavrel so žalovaným ako dlžníkom na základe návrhu na uzatvorenie Zmluvy o kreditnej karte zo
dňa 24.10.2008, Zmluvu o kreditnej karte s celkovým úverovým rámcom 10.000,-Sk. Súčasťou zmluvy
sú Všeobecné obchodné podmienky. Na základe tejto zmluvy boli žalovanému poskytnuté peňažné
prostriedky. Dňa 24.09.2010 pôvodný veriteľ odstúpil od zmluvy z dôvodu porušenia Obchodných
podmienok a odstúpenie od zmluvy bolo dňa 27.09.2010 doručené žalovanému, pričom lehota na
zaplatenie pohľadávky uplynula dňom 15.10.2010. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpeniu pohľadávky

predstavovala sumu 378,58 eur a príslušenstva ku dňu 27.09.2013 vo výške 81,05 eur, v súlade
s výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu, ktorým právny predchodca žalobcu deklaruje, že
údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavuje
aktuálny záväzok žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca v konaní uplatňuje nesplatenú
pohľadávku vyčíslenú ku dňu odstúpenia od zmluvy.

Súd s poukazom na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.; vyzval žalobcu, aby súdu oznámil, či na podanej
žalobe trvá, nakoľko predmetom konania je zaplatenie nesplatenej pohľadávky ku dňu odstúpenia od

zmluvy, t.j. ku dňu 15.10.2010 a žaloba bola podaná na súd až dňa 11.06.2014.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že na podanej žalobe trvá v celom rozsahu, nakoľko
vzhľadom na účinnosť ust. § 52 ods. 2 OZ od 13.06.2014 nemožno v danom prípade vychádzať pri
posúdení otázky premlčania z občianskeho zákonníka, ale je potrebné vychádzať z ustanovenia ObZ
a z toho, že premlčacia doba je 4-ročná.Súd preto vo veci nariadil pojednávanie s dokazovaním.

Šetrením bolo zistené, že žalovaný na adrese trvalého pobytu nezdržiava a jeho súčasný pobyt sa
súdu nepodarilo zistiť, preto mu súd pre toto konanie ustanovil opatrovníčku, ktorá vec ponechala na

rozhodnutie súdu.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil
a požiadal, aby súd vo veci rozhodol v jeho neprítomnosti na základe ním predložených listinných
dôkazov a to aj bez nariadenia pojednávania v súlade s ust - § 101 ods. 2 O.s.p.

Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.09.2013 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. ako
postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému, ktorá tvorí predmet tohto konania na spoločnosť DPS

financial consulting, s.r.o. ako postupníka.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä návrhom na uzatvorenie Zmluvy
o kreditnej karte, všeobecnými obchodnými podmienkami, zmluvou o postúpení pohľadávky, výpisom z
bankového systému, vyjadreniami žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.

Na základe návrhu na uzatvorenie Zmluvy o kreditnej karte zo dňa 24.10.2008 právny predchodca

žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s., uzatvoril so žalovaným zmluvu o kreditnej karte a vydal
mukreditnúkartuscelkovýmúverovýmrámcom331,93eur/10.000,-Sk.Akospôsobúhradypohľadávky
bolo dohodnuté inkaso peňažných prostriedkov v minimálnej výške.

Žalovaný porušil ustanovenia bodu 7.6.1 písm. b) a f) Obchodných podmienok pre kreditné karty,
pôvodný veriteľ dňa 24.09.2010 odstúpil od Zmluvy. V zmysle Obchodných podmienok bolo odstúpenie

od zmluvy doručené žalovanému dňa 27.09.2010 a lehota na zaplatenie pohľadávky žalovanému
uplynula dňa 15.10.2010.

Súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky.

Podľa bodu 7.6.1. Všeobecných obchodných podmienok; Prípady porušenia sú, ak dôjde k porušeniu
akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo zmluvného dojednania zo strany klienta alebo

písm. b) ak je klient v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní;

písm. f) alebo klient zruší súhlas s inkasom z Účtu.

Podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok, žalovanému bola poskytnutá kreditná karta s
úverovým rámcom 331,93 eur na základe uzatvorenej návrhu a následne zmluvy zo dňa 24.10.2008.
Dlh žalovaného ku dňu postúpenia pohľadávky bol vyčíslený na 378,58 eur a príslušenstva ku dňu

27.09.2013vovýške81,05eur.Žalobcatakžiadalpriznaťpohľadávku,ktorúmalžalovanývočižalobcovi
ku dňu odstúpenia od zmluvy, t.j. ku 15.10.2010. Keďže dňa 24.09.2010 právny predchodca žalobcu
z dôvodu porušenia obchodných podmienok žalovaným odstúpil od zmluvy, pričom odstúpenie od
zmluvy bolo žalovanému doručené dňa 27.09.2010 a lehota na zaplatenie pohľadávky uplynula dňom
15.10.2010.

Listom zo dňa 11.10.2013 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s.,
Tomášikova 48, Bratislava, oznámila žalovanému, že postúpila svoju pohľadávku na žalobcu.

Pokusom o zmier zo dňa 21.11.2013 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy.Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto

bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2
OZ sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije
aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovaného je spotrebiteľ,
ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju

činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii, okrem financií aj ľudí s právnickým a ekonomickým
vzdelaním.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z., Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., v pochybnostiach o

obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam

právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len

ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,

že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov

- teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s
výnimkou sankcií a poplatkov uvedených v zákone.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.Podľa § 5 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na
zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ
v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť
úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

Podľa ustanovenia §48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa ustanovenia §451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

Podľa ustanovenia §458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ustanovenia §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ustanovenia §5b Zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči

spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V danej veci bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému kreditnú kartu s
celkovým úverovým limitom 331,93 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť formu inkasa splátkami v

minimálnej výške.

Taktiež súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu, zmluvou postúpil svoj záväzok voči
žalovanému na žalobcu.

Taktiež mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu v dôsledku porušenia zmluvných
povinností zo strany žalovaného, ku dňu 15.10.2010 odstúpil od zmluvy o kreditnej karte.

O zrušenú zmluvu ide aj vtedy, keď niektorý účastník zmluvy od zmluvy odstúpi, či už na základe
oprávnenia obsiahnutého v zmluve, alebo na základe skutočností uvedených v zákone. Odstúpením od
zmluvy sa zmluva zrušuje od začiatku, ak nie je právnym predpisom alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Následkom odstúpenia zmluvy je vydanie bezdôvodného obohatenia.

Pri vydaní bezdôvodného obohatenia má prednosť naturálna reštitúcia, pričom peňažná náhrada

prichádza do úvahy iba subsidiárne. Naturálna reštitúcia neprichádza do úvahy v prípadoch, ak
bezdôvodné obohatenie spočívalo „najmä“ vo výkonoch, pričom pojem „najmä“ umožňuje zahrnúť do
tohto ustanovenia aj prípady, ak boli jednému z účastníkov zmluvy poskytnuté služby spočívajúce vzabezpečení prístupu k elektronickej komunikačnej sieti, teda v týchto prípadoch zákon ráta s peňažnou
náhradou.

V danej veci v dôsledku toho, že žalovaný nesplnil rozväzujúcu podmienku v odstúpení od zmluvy a

nezaplatil sumu 378,58 eur do 15.10.2010, došlo k zrušeniu zmluvy o kreditnej karte ku dňu 15.10.2010
a obom účastníkom zmluvy vzniklo právo požadovať od druhej zmluvnej strany vydanie bezdôvodného
obohatenia.

Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa
a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka
aleboinéhozákona.Použitieprávavýhodnejšiehoprespotrebiteľavyplývaajználezu,resp.zuznesenia

Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. ÚS 402/2013-10.

Po vykonanom dokazovaní tunajší súd dospel k záveru, že žaloba voči žalovaným nebola podaná
dôvodne, nakoľko súd mal za preukázané, že pohľadávka žalobcu je premlčaná. Vydanie bezdôvodného
obohatenia sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe, ktorá žalobcovi začala plynúť od 16.10.2010, t.j.
deňpoodstúpeníodzmluvyauplynuladňa16.10.2012.Žalobcapodalžalobunasúdaždňa11.06.2014,

t. j. po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. V tomto prípade došlo k márnemu uplynutiu premlčacej
doby na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo
zmluvy,ktorábolazrušenáodzačiatkuodstúpenímodtejtozmluvyžalobcomvzmysleustanovenia§457
Občianskeho zákonníka a zároveň súd podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.; ako orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nárokupredávajúcehovočispotrebiteľovi,vrátanejehopremlčania..Pretosúdžalobuvčastiozaplatenie
sumy 378,58 eur, príslušenstva vo výške 81,05 eur, vrátane úrokov z omeškania z uvedenej sumy
zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. § 142 ods.1 O.s.p. Žalovaný ako
úspešný účastník by v konaní mal právo na náhradu trov konania, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti s
účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti žalobcovi. Nakoľko si právo na náhradu trov konania
neuplatnil, a preto súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je

prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.