Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17C/313/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212205458
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Géciová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7212205458.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa:

Y. Y., bytom v W. C., Z. a Y. č. XX, zastúpený JUDr. Tomášom Jánošíkom, advokátom so sídlom v
Trebišove, Hviezdoslavova č. 1018, proti odporkyni: N. Y., bytom v V., Tr. L. č. XX, zastúpená JUDr.
Jánom Prazňákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska č. 18, v konaní o zaplatenie 640 eur
s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý n a h r a d i ť odporkyni trovy konania v sume 315,09 eur titulom trov
právneho zastúpenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.2.2012 domáhal, aby súd zaviazal

odporkyňu zaplatiť mu 640 eur s 2,5% úrokom z omeškania od 1.11.2011 do zaplatenia a na náhradu
trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa na základe zmluvy o nájme bytu, užívala jeho jednoizbový byt v
V., na A. ul. č. X do 30.9.2011. Počas nájomného vzťahu bolo nájomné pravidelne uhrádzané, až na
mesiac august a september 2011, za ktoré obdobie odporkyňa neuhradila spolu 640 eur (mesačne 320
eur). Navrhovateľ vyzval odporkyňu listom zo dňa 3.1.2012 na úhradu dlžnej sumy v lehote do 15 dní.
Odporkyňa na výzvu nereagovala a dlžnú sumu neuhradila.

Súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. 22Ro/109/2012-26 zo dňa 14.6.2012, ktorý nebolo možné doručiť
odporkyni do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č. k. 22Ro/109/2012-26 zo dňa 12.11.2012 zrušil.

Po vykonanom šetrení, súd zistil pobyt odporkyne, ktorá po doručení návrhu na začatie konania, v

písomnomvyjadreníknávrhudňa14.5.2013uviedla,žedňa1.4.2011uzatvorilasnavrhovateľomzmluvu
o prenájme bytu na A. ul. č. 4. T. podpise zmluvy vopred vyplatila navrhovateľovi dohodnutú sumu
za prenájom vo výške dvojmesačného nájomného (depozitu) 640 eur. Príjmový doklad navrhovateľ
nevystavil, keďže v zmluve sa uvádza, že dohodnuté nájomné sa vyplatí naraz za dva mesiace (t.j. 640
eur)vdeňpodpísaniazmluvy,čoúčastnícizmluvypotvrdilisvojimpodpisom.Bytbolprenajatýzariadený,
avšak na jeho plnohodnotné užívanie chýbala práčka, na čo navrhovateľa vopred upozornila. Pri podpise
zmluvy sa ústne dohodli, že ak si práčku zakúpi ona, má o tom upovedomiť navrhovateľa a nájom

bude vykompenzovaný jednomesačným nájmom. Odporkyňa v apríli kúpila práčku v sume cca 339 eur,
informovala o tom navrhovateľa a nájomné bolo vykompenzované vo výške jednomesačného nájmu.Doklady o kúpe práčky spolu so záručným listom boli ponechané v byte navrhovateľa. Doklady o úhrade
nájomného zdokladovať momentálne nevie z dôvodu, že nepredpokladala, že dôjde k sporu, na čo ju ju
navrhovateľ neupozornil a ani nevyzval na úhradu nájomného, písomná výzva jej doručená nebola, preto

považovala celú vec za uzavretú. Uviedla, že nájom platila pravidelne, vždy k 20. dňu v mesiaci na účet
navrhovateľa, až na mesiac august a september, nakoľko pri ukončení nájmu sa s navrhovateľom ústne
dohodli, že posledné dva mesiace uhradiť nemusí, pretože na začiatku nájmu uhradila dva mesiace
vopred (depozit). Vzhľadom na uvedené mala za to, že nárok navrhovateľa neopodstatnený.

Vykonaným dokazovaním, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a

prednesmi právnych zástupcov, súd zistil tento skutkový stav veci:

Účastníci konania uzatvorili dňa 31.3.2011 Zmluvu o prenájme bytu, na základe ktorej navrhovateľ ako
prenajímateľ prenechal odporkyni ako nájomcovi do užívania 1-izbový byt č. 3, nachádzajúci sa na 1.
poschodí bytového domu v V., na ul. A. č. 4. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 1.4.2011 do
1.4.2012. V zmysle čl. V. zmluvy, dohodnuté nájomné sa vyplatí naraz za dva mesiace, t. j. 640 eur, v
deň podpísania zmluvy, čo prenajímateľ a nájomník potvrdzujú svojim podpisom na zmluve. Za užívanie

bytu bude nájomca platiť prenajímateľovi 320 eur a energie, mesačne do 5. dňa tohto istého mesiaca
na účet prenajímateľa, č. XXXXXXXXX/XXXX. Zmluvu možno zrušiť dohodou, alebo výpoveďou bez
udania dôvodu ktorejkoľvek zmluvnej strany s jednomesačnou výpovednou lehotou, ktorá začne plynúť
nasledujúci mesiac po jej podaní.

Výzvou zo dňa 3.1.2012 vyzval navrhovateľ odporkyňu na zaplatenie dlžného nájomného za obdobie

august a september 2011 vo výške 640 eur v lehote do 15 dní (navrhovateľ predložil podací lístok s
označením adresáta: N. Y., č.l. 4, nepreukázal však doručenie výzvy odporkyni, ani nenavrhol žiadne
dôkazy na preukázanie jej doručenia).

Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že zmeny v zmluve o prenájme bytu vykonal on,
po vzájomnej dohode s odporkyňou. Odporkyňa v byte bývala s priateľom, ktorý na nájomné prispieval,

neskôrsavšakrozišliaodporkyňaneuhradilanavrhovateľovižalovanúsumu,nájomnézamesiacaugust
a september.

V písomnom podaní doručenom súdu dňa 15.5.2013 navrhovateľ uviedol, že dodatok k zmluve (ktorým
bola zvýšená výška nájomného zo 100 na 320 eur) uzatvorený medzi účastníkmi zmluvy nebol. Zmluva
bola upravovaná tak, že predchádzajúcu zmluvu s iným nájomníkom navrhovateľ upravil za prítomnosti

odporkyne, ktorú zmluvu aj vlastnoručne podpísala a podľa zmluvy aj platila nájomné. Nájomná zmluva
nebola písomne ukončená, lebo odporkyňa prestala platiť a z bytu odišla, čo navrhovateľ akceptoval a
nepovažoval za potrebné písomne nájomný vzťah ukončiť.

Z výpisu účtu VÚB, a.s. vyplynulo, že dňa 20.5.2011, dňa 20.6.2011 (č.l. 56, 57) a dňa 1.8.2011 (č.l.71),
bolo na účet navrhovateľa uhradených 320 eur (z účtu matky odporkyne, pozn.).

Odporkyňa súdu dňa 6.9.2013 predložila faktúru č. 82103146 (č.l. 78), vystavenú dňa 20.4.2011, splatnú
dňa 30.4.2011, na sumu 460,70 eur. Z prílohy k faktúre č. 82103146 (č.l. 79) vyplynulo, že v celkovej
sume faktúry je uvedená suma 321,80 eur za práčku, 69,90 eur za fritézu a 69 eur za hard disk. Zároveň
súdu predložila doklad o dovoze práčky na adresu nájmu (č.l. 80).

Právny zástupca odporkyne pred súdom uviedol, že odporkyňa bývala v byte navrhovateľa 6 mesiacov,

pri podpise zmluvy uhradila navrhovateľovi nájomné za dva mesiace vopred v sume 640 eur, následne
zaslala na účet navrhovateľa 3-krát nájomné vo výške 320 eur a ako posledné nájomné poskytla
navrhovateľovi vecné plnenie - práčku, ktorá po odchode odporkyne ostala v byte navrhovateľa.Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou nájomnú zmluvu,
odporkyňa užívala byt navrhovateľa po dobu 6 mesiacov. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
odporkyňa uhradila nájomné za obdobie 4 mesiacov, má teda uhradiť nájomné za dva mesiace. Výška

nájomného bola dohodnutá v sume 320 eur mesačne. Pokiaľ ide o návrh odporkyne, aby sa do ceny
nájmu započítala hodnota práčky uviedol, že v čase vypratania bytu sa práčka v byte nenachádzala. Pri
vyprataní bytu navrhovateľ prítomný nebol, kľúč od bytu našiel v poštovej schránke. Pokiaľ ide o doklad
o kúpe práčky, vyplýva z neho, že odberateľom bol H. W., vtedajší priateľ odporkyne, a predpokladal,
že práčku mohol z bytu vziať aj on, keďže mal od bytu kľúč. O tom, že bola uhradená i piata splátka

nájomného (dňa 1.8.2011) vedomosť nemá.

Odporkyňa k vyjadreniu právneho zástupcu navrhovateľ uviedla, že pri vyprataní bytu bola prítomná jej
matka, navrhovateľ a p. U. U., ktorá jej byt sprostredkovala. Jej priateľ práčku odniesť nemohol, býval
v byte len dva mesiace, v máji odišiel a od bytu kľúč nemal.

Svedkyňa U. U. vo svedeckej výpovedi uviedla, že pracuje v realitnej kancelárii, navrhovateľ je jej známy
a požiadal ju, aby mu sprostredkovala prenájom jeho bytu na A. ul. v V.. Vedela, že odporkyňa má

záujem o prenájom bytu, tento byt jej ponúkla. Keď bola s odporkyňou prehliadnuť byt, dohodli sa s
navrhovateľom (majiteľom a prenajímateľom bytu), že niektoré veci, ktoré do bytu potrebuje, si kúpi a
prenajímateľ to zohľadní v cene nájmu. Odporkyňa si kúpila práčku, a keď sa rozhodla z bytu odísť
(keďže jej priateľ neprispieval na nájomné), kontaktovala svedkyňu. Pri skončení nájmu si odporkyňa
prišla zobrať z bytu ešte nejaké veci, prítomná bola svedkyňa a matka navrhovateľky, ktoré neskôr odišli,

nakoľko sa odporkyňa mala stretnúť s navrhovateľom a mala mu odovzdať kľúče. Či sa stretli, uviesť
nevedela, pretože s matkou odporkyne z bytu odišla. Na otázku súdu, či v byte po odchode odporkyne
ostala práčka, svedkyňa uviedla, že v byte práčka bola aj neskôr, keď približne po dvoch mesiacoch
sprostredkovala predmetný byt inej osobe, byt bol v takom stave, ako ho zanechala odporkyňa.

Svedkyňa H. Y. v svedeckej výpovedi uviedla, že keď jej dcéra (odporkyňa) odovzdávala byt, bola jej

pomôcťsosobnýmivecami.Odporkyňapotomostalavbyte,abyodovzdalanavrhovateľovikľúče,onana
ňu čakala v aute. Mala vedomosť o tom, že do bytu si odporkyňa okrem práčky kúpila nejaké drobnosti,
ktoré potrebovala si pri odchode vzala, práčka ostala v byte s tým, že sa zohľadní na nájomnom. Pri
vyprataní bytu bola prítomná odporkyňa, svedkyňa a pani U..

Po poučení podľa §120 ods. 4 O.s.p. účastníci konania uviedli, že ďalšie návrhy na vykonanie

dokazovania nemajú.

Podľa ust. § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej OZ), nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou,
ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania a to buď na dobu určitú alebo
bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v

zákone.

Podľa čl. II. zmluvy o prenájme bytu, prenajímateľ sa zaväzuje prenechať nájomcovi do užívania 1-
izbový byt číslo 3, ktorý sa nachádza na 1. Nadzemnom podlaží v bytovom dome na ul. A. č. X v V..

Podľa čl. III. zmluvy, zmluva sa uzatvára na dobu určitú a nájomník svojim podpisom berie na vedomie,
že dňom 1.4.2012 mu nájom definitívne končí.

Podľa čl. V. zmluvy, zmluva sa uzatvára na dobu určitú od 1.4.2011 do 31.12.2011. Dohodnuté nájomné
sa vyplatí naraz za dva mesiace, t. j. 640 eur, v deň podpísania zmluvy, čo prenajímateľ a nájomník
potvrdzujú svojim podpisom na zmluve. Za užívanie bytu bude nájomca platiť prenajímateľovi 320 eur a
energie, mesačne do 5. dňa tohto istého mesiaca na účet na účet prenajímateľa, č. XXXXXXXXX/XXXX.
Zmluvu možno zrušiť dohodou, alebo výpoveďou bez udania dôvodu ktorejkoľvek zmluvnej strany s

jednomesačnou výpovednou lehotou, ktorá začne plynúť nasledujúci mesiac po jej podaní.Podľa ust. § 489 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä
zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených
v zákone.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že navrhovateľ
ako prenajímateľ uzatvoril s odporkyňou dňa 31.3.2011 Zmluvu o prenájme bytu, na základe ktorej
navrhovateľ ako prenajímateľ prenechal odporkyni ako nájomcovi do užívania 1-izbový byt č. 3,
nachádzajúci sa na 1. poschodí bytového domu v V., na ul. A. č. 4. Zmluva bola uzatvorená na dobu
určitú od 1.4.2011 do 1.4.2012. Účastníci zmluvy si dohodli nájomné vo výške 320 eur mesačne.
Dohodnuté nájomné bolo vyplatené naraz za dva mesiace vo výške 640 eur v deň podpísania zmluvy,

čo prenajímateľ a nájomník potvrdili svojim podpisom na zmluve. Za užívanie bytu mala odporkyňa
platiť 320 eur mesačne na účet prenajímateľa. Odporkyňa užívala byt navrhovateľa v období šiestich
mesiacov, od apríla so septembra 2011.

Navrhovateľ sa v konaní domáhal zaplatenia sumy 640 eur titulom neuhradeného nájomného za
mesiace august a september 2011.

Vzhľadom na zistený skutkový stav mal súd za to, že navrhovateľom uplatnený nárok je nedôvodný.
Vykonaným dokazovaním mal súd za to, že odporkyňa uhradila nájomné za celé obdobie trvania
nájomnéhovzťahuatovapríli,pripodpisezmluvyoprenájmebytuzadvamesiacevopredsumu640eur,
dňa 20.5.2011 sumu 320 eur, dňa 20.6.2011 sumu 320 eur a dňa 1.8.2011 sumu 320 eur, t.j. celkom za 5
mesiacov a po dohode s navrhovateľom, že veci potrebné na plnohodnotné užívanie bytu, ktoré zakúpi

odporkyňa, navrhovateľ zohľadní v cene nájmu, kúpila odporkyňa práčku v cene, podľa faktúry, 321,80
eur, ktorá, aj podľa výpovede svedkov, po odchode odporkyne, ostala v byte navrhovateľa. Odporkyňa
teda splnila svoju povinnosť uhradiť nájomné za užívanie bytu v plnej výške a to úhradou nájomného
za päť mesiacov a vecným plnením (po dohode s navrhovateľom, čo nebolo v konaní navrhovateľom
rozporované), ponechaním práčky v byte navrhovateľa.

Na základe vyššie uvedeného a v súlade s cit. zákonnými ustanoveniami rozhodol súd tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti rozsudku a návrh navrhovateľ zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý
má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto úspešnému navrhovateľovi priznal

súd náhradu trov konania vo výške 315,09 titulom trov právneho zastúpenia, a to podľa § 10 ods. 1 v
spojení s § 14 ods. 1 písm. a), b) a c), ods. 5 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) za šesť úkonov právnej služby á
41,50 eura (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 10.7.2013, dňa 20.10.2014 a
dňa 8.1.2015, porada s klientom dňa 5.9.2013 a dňa 17.10.2014), za jeden úkon právnej služba á 10,38

eur (účasť na pojednávaní dňa 3.10.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci samej) a režijný
paušál za štyri úkony právnej služby á 7,81 eur (rok 2013), dva úkony právnej služby á 8,04 eur (rok
2014) a jeden úkon právnej služby vo výške 8,39 eura (rok 2015).

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1
O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z nehozrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o

výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.