Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. január 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/287/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114221605
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114221605.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci navrhovateľa A. T., bytom A. C.

XX, XXX XX O., proti odporkyni W. T., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX A., v konaní o zníženie
výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 25P 251/2011 - 40 zo dňa 31.5.2012 tak, že sa
znižuje vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni počnúc od 1.6.2014 zo sumy 226 eur na
sumu 30 % z výšky životného minima na nezaopatrené dieťa, ktorú sa zaväzuje navrhovateľ uhrádzať
vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne,

II. V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamieta,

III. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.8.2014 žiadal, aby súd rozhodol o znížení

jeho vyživovacej povinnosti naposledy určenej rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P 251/2011 - 40
zo dňa 31. Mája 2012 zo sumy 226 eur na sumu 26 eur, ktorú bude platiť vždy do 25. dňa toho ktorého
mesiaca k rukám odporkyne. Návrh na zníženie výživného odôvodnil skutočnosťou, že v čase určenia
vyživovacej povinnosti bol zamestnaný ako konateľ spoločnosti P. S. Group s. r. o. a vedenie spoločnosti
mu umožňovalo plniť podmienky uvedené v rozhodnutí súdu. Momentálne je zamestnaný na základe
pracovnej zmluvy s mesačnou odmenou 168,85 euro. Zároveň sa stará o výchovu maloletého syna
V., ktorému zabezpečuje výchovu a výživu a prispieva mu mesačne sumou 80 eur. Nakoľko mu jeho

majetkové pomery nedovoľujú prispievať odporkyni takouto sumou žiada súd, aby rozhodol o znížení
jeho vyživovacej povinnosti.

Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím odporkyne a listinnými dôkazmi a to návrhom na začatie konania zo
dňa 30.6.2014, pripojením spisom sp. zn. 25P 251/2011, pracovnou zmluvou zo dňa 11.11.2013, rodným
listom, výplatnými páskami navrhovateľa, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 25P 251/2011 - 40 zo dňa 31. Mája 2012, súd schválil
rodičovskúdohodu,podľaktorejodporkyňuzverildoosobnejstarostlivostimatkyazároveňnavrhovateľa
zaviazal prispievať na jej výživu sumou po 226 eur mesačne, ktorú bude poukazovať vždy do 25. dňatoho ktorého mesiaca k rukám matky odporkyne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Rozsudok
tunajšieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 19.7.2012.

Z predloženej Pracovnej zmluvy zo dňa 11.11.2013 mal súd za preukázané, že navrhovateľ pracuje

u zamestnávateľa I. A., XXX XX O., druh práce robotník s nástupom do práce dňom 11.11.2013 za
dohodnutých mzdových podmienok vo výške 168,85 eur mesačne.

Z predložených výplatných pások predložených navrhovateľom mal súd za preukázané, že u svojho
zamestnávateľa dosahoval za obdobie november 2013 čistú mzdu v sume 84,63 eur, za obdobie
december 2013 sumu 167,28 eur, január 2014 sumu 173,45 eur, za obdobie február 2014 čistú mzdu
173,45 eur, za obdobie marec 2014 čistú mzdu 173,45 eur, apríl 2014 sumu 173,45 eur, máj 2014 čistú

mzdu 173,45 eur, jún 2014 173,45 eur, júl 2014 sumu 173,45 eur, august 2014 sumu 173,45 eur.

Z predloženého daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 matky odporkyne
mal súd za preukázané, že tá dosahovala za rok 2013 príjem vo výške 11 590,04 eur a jej výdavky
predstavovali 6 348,68 eur.

Z potvrdenia o štúdiu zo dňa 5. Septembra 2014 mal súd za preukázané, že odporkyňa je študentkou v

akademickom roku 2014/2015, študijného programu Všeobecné veterinárne lekárstvo dennej formy na
Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 8. Januára 2015 v neprítomnosti navrhovateľa postupom podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p. a to z dôvodu, že predvolanie na toto pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené
dňa 31. Októbra 2014. Svoju neprítomnosť na tomto pojednávaní písomne neospravedlnil, pojednávanie

z dôležitého dôvodu nežiadal odročiť. Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho
neprítomnosti.

Odporkyňanapojednávanísúduuviedla,ževyživovaciapovinnosťnavrhovateľavočinejbolanaposledy
určená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P 251/2011 - 40 zo dňa 31. Mája 2012, kde bola
navrhovateľovi určená vyživovacia povinnosť v sume 226 eur mesačne. Túto vyživovaciu povinnosť si aj

navrhovateľ voči nej plnil. Od septembra 2014 študuje na univerzite Veterinárskeho lekárstva a farmácie
v Košiciach, v súčasnosti je v treťom ročníku a štúdium je šesť ročné. Pokiaľ ide o jej nevyhnutné
mesačné výdavky spojené so štúdiom tie predstavujú sumu 90 eur, ktorú platí za ubytovanie. Zároveň
jej odpadli výdavky súvisiace s cestovným do školy z Prešova. Pokiaľ ide o výdavky na knihy, závisí či
si skriptá kupuje alebo si ich požičiava. Cez víkendy býva s mamkou v spoločnej domácnosti, ktorá jej

prispieva na výživné. S návrhom navrhovateľa v celom rozsahu súhlasila, žiadala, aby mu súd uložil
povinnosť prispievať jej na výživu sumou 30 % zo životného minima. Otec sa nachádza v súčasnosti
v ťaživej finančnej a majetkovej situácii, výživné jej posiela pravidelne. Ak má viacej peňazí, vždy jej
poskytne aj vyššiu sumu. Zaujíma sa o ňu, peniaze jej posiela. V súčasnosti má s priateľkou maloletého
syna. Podľa pracovnej zmluvy, ktorú súdu predložil dosahuje veľmi nízky príjem, a preto súhlasila s tým,

aby súd určil povinnosť navrhovateľovi prispievať jej na výživu sumou 30 % zo životného minima pre
nezaopatrenú osobu od 01.06.2014.

Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. ( ďalej len Zákon o rodine), plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné

samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadnesúd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej

starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti
každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti
rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov

Podľa § 163 ods. 1 O.s.p., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre
výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej

povinnosti je dôvodným.

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 25P 251/2011 - 40 zo dňa 31. Mája 2012 súd schválil rodičovskú
dohodu, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal prispievať na výživu odporkyne sumou 226 eur.
Tak ako to popísal navrhovateľ v návrhu na začatie konania, s čím odporkyňa aj v celom rozsahu
súhlasila, jeho majetkové pomery, keďže bol konateľom spoločnosti P. S. Group s. r. o. Prešov mu

umožňovali prispievať na výživu odporkyne takouto súdom určenou sumou. Z predloženej pracovnej
zmluvy zo dňa 11.11.2013 mal súd za preukázané, že počnúc dňom 11.11.2013 pracuje navrhovateľ u
zamestnávateľa I. A., O., kde dosahuje čistú mzdu vo výške 168,85 eur mesačne. Podľa názoru súdu
na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov od poslednej úpravy výživného.

Navrhovateľ však požadoval v návrhu na začatie konania, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť

voči odporkyni na sumu 26 eur. Súd jeho návrh v tejto časti nevyhovel. Súd uvádza, že v prípade, ak
vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu stále trvá, teda dieťa nie je schopné sa samo živiť z dôvodu,
že sa stále pripravuje na svoje budúce povolanie, rodič musí prispievať na výživu dieťaťa výživným v
minimálnej výške a to vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa zákona o životnom minime. Od 1.7.2014 táto suma predstavuje

sumu 27,13 eur. Preto súd nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľa v tejto časti a z tohto dôvodu v tejto
časti, ktorou požadoval, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť na sumu 26 eur, súd jeho návrh ako
nedôvodný zamietol.

Základným hmotnoprávnym predpokladom zmeny predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia súdu,
ktorým rozhodol o výživnom pre dieťa určením jeho výšky ako minimálneho rozsahu zákonnej

vyživovacej povinnosti rodiča je v zmysle ustanovenia § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine v spojení s § 163ods.1a2O.s.p.preukázanietakejzmenypomerovvčasovomobdobíodposlednéhopredchádzajúceho
právoplatného rozhodnutia o výživnom, ktorá jeho zmenu odôvodňuje. Existenciu tohto predpokladu súd
zisťuje a posudzuje komplexne a to najmä porovnaním pomerom účastníkov z ktorých vychádzal súd

v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, s pomermi zistenými v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu
v prejednávanej veci.

Súd považoval návrh navrhovateľa na zníženie výživného za dôvodný. Súd pri svojom rozhodovaní
vychádzalajzosúhlasuodporkynesozníženímvýživnéhoprezentovanomnapojednávaní,apretoznížil
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa na sumu 30 % z výšky životného minima na nezaopatrené dieťa.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý

mal vo veci plný úspech súd prizná plnú náhradu trov konania, potrebných na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V tomto konaní mal navrhovateľ iba čiastočný neúspech, náhradu trov konania nežiadal priznať.
Odporkyni žiadne trovy konania nevznikli, preto súd ich náhradu účastníkom nepriznal a rozhodol tak
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúd Prešov.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda

a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.