Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. január 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/496/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712206473
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2712206473.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: Prima banka

Slovensko, a.s. so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpeného splnomocnencom:
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GUNIŠ & PARTNERS s. r. o. so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava,
IČO: 36 862 657, proti odporkyni: B. T., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XXXX/X, XXX XX X., štátny občan
SR, zastúpenej opatrovníkom: Mesto X., o zaplatenie 61,80 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

Súd u r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená vo VOP Dexia banky Slovensko, a.s. platných
od 1.1.2009 patriacich k zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
uzavretej medzi Dexia banka Slovensko, a.s. Žilina a odporkyňou dňa 14.1.2009 v znení článku

VIII. Spoločné a záverečné ustanovenia, A. započítanie bod 1 banka má právo použiť peňažné
prostriedky na účte/vkladnej knižke/vkladovom produkte k započítaniu svojich pohľadávok, ktoré má voči
klientovi z akéhokoľvek právneho vzťahu, a to aj nesplatných pohľadávok, premlčaných pohľadávok,
podmienených pohľadávok, pohľadávok, ktoré nemožno uplatniť na súde, ako aj pohľadávok, ktoré
nemožno postihnúť exekúciou. Banka je oprávnená týmto spôsobom započítať aj pohľadávky znejúce
na rôzne meny aj v prípade, že tieto meny nie sú voľne zameniteľné. Banka má právo určiť
poradie započítania pohľadávok. Klient nie je oprávnený započítať svoje pohľadávky voči banke proti

akýmkoľvek pohľadávkam banky,

je podmienkou neprijateľnou a neplatnou.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu Skalica dňa 7.9.2012 domáhal toho, aby
súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu 61,80 €, úrok z omeškania vo výške 20
% ročne zo sumy 61,80 € od 17.8.2011 do zaplatenia a trovy konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa
14.1.2009 uzatvoril s odporkyňou Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb.
Odporkyňa počas trvania zmluvy prečerpala sumu 61,80 eur, prestavujúcu debetný zostatok. Nakoľko
odporkyňa neuhradila navrhovateľovi debetný zostatok na účte zriadenom podľa zmluvy, navrhovateľ

dňa 8.8.2011 odstúpil od zmluvy. Podľa VOP je navrhovateľ oprávnený sankcionovať nevysporiadaný
debetný zostatok na účte sankčnou úrokovou sadzbou podľa sadzobníka poplatkov a to vo výške 20 %.Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu. Súd požadoval po
navrhovateľovi bližšie uviesť čo tvorí žalovanú sumu 61,80 eur a na základe akých ustanovení bol
dohodnutý úrok z omeškania 20 % ročne.

Navrhovateľvpodanízodňa18.4.2013upresnilsvojnávrhtak,žečiastka61,80eurpredstavujedebetný
(záporný) zostatok na účte odporkyne v čase jeho zatvorenia (tzn. celý nahromadený debet vyplývajúci
z transakcií na účet klientky). Zmluvná pokuta 20 eur tvorí súčasť žalovanej istiny, pričom bola uplatnená
na základe Dodatku k zmluve o účte - bonus zo dňa 14.1.2009. Predmetom uvedeného dodatku je
poskytnutie bonusu klientovi vo výške 20 eur, ktorý je mesačne odrátavaný z poplatkov na účte klienta,

zároveň je v bode 6 dodatku uvedené, že klient sa zaväzuje po dobu 24 mesiacov od podpisu dodatku
využívať účet tak, aby z dôvodov na jeho strane nedošlo k predčasnému zániku zmluvy o účte, pokiaľ
nebude podmienka dodržaná, bod 7 dodatku hovorí o povinnosti klienta zaplatiť banke zmluvnú pokutu
v plnej výške bonusu.

Súd uznesením č.k. 3C/496/2012 - 47 zo dňa 17.2.2014 pripustil zmenu návrhu takto: „Odporca je
povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 61,80 eur, sankčný úrok vo výške 20 % ročne zo sumy

61,80 eur od 17.8.2011 do zaplatenia a trovy konania“.

Po právoplatnosti uznesenia č.k. 3C/496/2012 - 47 bol predmetom konania návrh navrhovateľa o
zaplatenie zmluvnej pokuty 20,-eur, úroku z omeškania 20% ročne zo sumy 61,80-eur od 17.8.2011 do
zaplatenia.

Navrhovateľ predvolaný na pojednávanie riadne a včas sa naň nedostavil, neúčasť ospravedlnil a

súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol bez jeho účasti.

Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.

Odporkyňa, ani jej opatrovník sa k návrhu nevyjadrili. Opatrovníčka odporkyne predvolaná riadne a
včas sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavila.

Súd, majúc za splnené podmienky, dané v § 101 O.s.p., vec prejednal a rozhodol bez účasti

navrhovateľa, jeho splnomocnenca a súdom ustanovenej opatrovníčky a prihliadol na obsah spisu a
dosiaľ vykonané dôkazy s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo
dňa 14.1.2009, Dodatkom k zmluve o účte - bonus č. 1 zo dňa 14.1.2009, Všeobecnými obchodnými
podmienkami - Prima banky Slovensko a.s. účinnými od 1.1.2009, Sadzobníkom poplatkov Dexia banka

Slovensko a.s. platným od 1.7.2011, výzvou súdu zo dňa 4.3.2013, vyjadrením navrhovateľa zo dňa
18.4.2013, výpisom z účtu odporkyne, odstúpením od zmluvy zo dňa 8.8.2011 a zistil tento skutkový
stav veci:

Zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 14.1.2009, ktorej stranami
sú Dexia banka Slovensko, a.s. (predchádzajúci názov navrhovateľa) a odporkyňa súd zistil, že strany

uzatvárajú podľa ustanovení § 269 ods. 2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka, zmluvu
podľa čl. I. s obsahom, ktorým je zmluva o zriadení účtu, typ účtu rastový osobný účet, spôsobom
poplatkovania je Balík Výhoda. Odporkyňa je majiteľom účtu a navrhuje uzatvorenie zmluvy o vydaní a
používaní platobnej karty s denným limitom 500 eur. Podľa čl. I. bod 3 zmluvy obsahom zmluvy nie je
zmluva o poskytovaní elektronického bankovníctva, v tejto časti je krížikom označené „nie“.

V článku II. nazvanom poskytovanie ďalších produktov a služieb, bod 1. zmluvy je majiteľ účtu oprávnený
kedykoľvek počas platnosti zmluvy požiadať o poskytovanie ďalšieho produktu služby, napr. vydanieďalšej PK, zriadenie ďalšej služby elektronického bankovníctva, na formulári banky pre príslušný
produkt.

Podľa článku II. bod 2 zmluvy návrh zmluvy predstavuje písomný neodvolateľný návrh majiteľa účtu

na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní produktu, v prípade prijatia bankou sa stane súčasťou N. o
poskytovaní produktu/služby.

Podľa článku II v bode 4 Zmluva o bežnom účte bude platne a účinne uzatvorená až momentom
doručenia oznámenia o zriadení akoukoľvek formou majiteľovi účtu podľa čl. VI bod 1 Zmluvy, t.j.
písomným prijatím návrhu zmluvy.

Podľa čl. III. zmluvy - Zmena poskytovaných produktov, bod 1. je majiteľ účtu kedykoľvek počas platnosti

zmluvy požiadať o zmenu poskytovaných produktov/služieb, napr. zmeny limitu PK/zmena nastavenia
služby elektronického bankovníctva na formulári banky pre príslušný produkt, pokiaľ to banka umožňuje.
Podľa bodu 2. žiadosť podľa bodu 1 je neodvolateľným návrhom majiteľa účtu na uzatvorenie Dodatku
k príslušnej zmluve obsiahnutej v čl. I zmluvy, ak žiadosť banka prijme.

Podľačl.IV.stranysúoprávnenékedykoľvekpočasplatnostizmluvypísomneprodukt/službuvypovedať,

napr. zrušiť účet, zrušiť službu elektronického bankovníctva v súlade s podmienkami a výpovednými
lehotami podľa obchodných podmienok pre príslušný produkt/službu s podmienkou, že majiteľovi účtu
zostane aj po výpovedi zriadený minimálne jeden účet. Výpoveď podáva majiteľ účtu na formulári banky.

Podľa čl. V. zmluvy /Trvanie a ukončenie zmluvy/, bod 1 zmluva je uzavretá na dobu neurčitú, bod
2 strany sú oprávnené zmluvu vypovedať s účinnosťou dňom najdlhšej výpovednej lehoty pre produkt/

službu, majiteľ účtu podáva výpoveď na formulári banky.

Podľa čl. VI. bod 1 zriadenie, zmenu produktu/služby banka oznámi majiteľovi účtu písomným podpisom
návrhu v pobočke banky, písomnou alebo elektronickou formou prostredníctvom elektronického
komunikačného zariadenia, napríklad služba -e-Banka, SMS, e-mail. Odmietnutie banka oznámi
rovnakým spôsobom.

Podľa VI. bod 4 banka si účtuje poplatky podľa sadzobníka poplatkov a všetky poplatky sa zúčtujú na
ťarchu účtu majiteľa účtu.

Dodatkom k zmluve o účte - bonus č. 1 zo dňa 14.1.2009 súd zistil, že banka poskytla odporkyni balík
služieb Balík Výhoda - bonus vo výške 20 eur, ktorý slúžil na odpočítavanie poplatkov banky účtovaných
za mesačné poplatky za balík a za poplatky nad rámec balíka. Banka znížila aktuálny zostatok bonusu o

bankou určené poplatky, na ktoré sa vzťahuje bonus resp. bonus aj zľava daného druhu balíka. Poplatky,
na ktoré sa vzťahuje bonus sú uvedené v zozname, ktorý tvorí súčasť platného Sadzobníka poplatkov.
Podľa bodu 6 sa majiteľ účtu zaviazal, že po dobu najmenej 24 mesiacov odo dňa podpisu dodatku
bude využívať účet v banke tak, aby z dôvodov na strane majiteľa účtu nedošlo k predčasnému zániku
zmluvy. Podľa bodu 7 v prípade porušenia záväzku majiteľa účtu uvedeného v bode 6 tohto dodatku je

majiteľ účtu povinný zaplatiť banke zmluvnú pokutu v plnej výške bonusu.

Súdu boli predložené Všeobecné obchodné podmienky Prima banky Slovensko a.s., ktoré nadobudli
platnosť dňom ich zverejnenia a účinnosť dňa 1.1.2009 (ďalej len „VOP“). Podľa čl. I. bod 6 VOP
za poskytovanie bankových produktov/služieb a úkony s tým súvisiace je banka oprávnená účtovať
si poplatky podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov banky v platnom znení. Banka má právo meniť

sadzobník a je povinná zverejniť ho. Banka podľa čl. III pod písmenom G /Rastový osobný účet/ zriaďuje
rastovýosobnýúčetpreobčanov,účtysúvedenévdomácejmene,úrokysúzúčtovanémesačne,pričom
účet nesmie byť využívaný na podnikateľské účely pod následkom práva banky odstúpiť od zmluvy.
VOP neboli podpísané odporkyňou.

Z navrhovateľom predloženého výpisu z účtu odporkyne za obdobie od 12.2.2009 do 16.8.2011 súd

zistil, že je na ňom navrhovateľom vykázaný k 16.8.2011 zostatok v sume 691,80 eur. Odporkyňa za
uvedené obdobie uskutočnila výbery vo výške 15 031,41 eur a na účet jej prišli vklady vo výške 15
078,55 eur. Odporkyni boli za uvedené obdobie účtované poplatky Balík Výhoda + spolu vo výške 58,50eur, poplatky za SMS - obraty spolu 2,25 eur, poplatok za upozornenie debet 5 eur, poplatok za výzvu
debet 15 eur, poplatok za hotovostný výber 16,50 eur a úroky 7,32 eur.

Podanímzodňa8.8.2011adresovanýmodporkyninavrhovateľodstúpilodzmluvyavyzvalodporkyňuna

uhradenie debetného zostatku v sume 61,29 eur do troch dní odo dňa doručenia oznámenia. Doručenka,
ktorou navrhovateľ doručoval odporkyni odstúpenie od zmluvy súdu predložená nebola.

Zo Sadzobníka poplatkov Dexia banky Slovensko a.s. platného od 1.7.2011 súd zistil, že je v ňom
uvedená sankčná sadzba pri nepovolenom prečerpaní osobného účtu vo výške 20 %. Tento sadzobník
nie je možné priradiť k zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa
14.1.2009, nakoľko predložený sadzobník poplatkov nebol platný v čase uzatvorenia zmluvy a preto súd

uvedený sadzobník v konaní nebral ako dôkaz do úvahy.

Podľa § 708 ods. 1, 2 z. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení do 30.11.2009 (ďalej len
„Obchodný zákonník“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu
bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

Podľa § 709 ods. 1 Obchodného zákonníka banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú

znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na
bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve
vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka
je povinná prijímať platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie
uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom

ustanovených podmienok pre prevody peňažných prostriedkov.

Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 711 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať

úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Banka
opraví bez zbytočného odkladu chybné účtovanie; opravu chybného zúčtovania platieb je banka
povinná vykonať v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody peňažných
prostriedkov. Nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý.

Podľa § 712 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka banka je povinná oznámiť majiteľovi účtu údaje o

prijatých a vykonaných platbách v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre prevody
peňažných prostriedkov. Majiteľ účtu je oprávnený požadovať, aby mu banka preukázala vykonanie
platieb.

Podľa § 713 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka banka je povinná pripísať v prospech bežného účtu jeho
majiteľa peňažné prostriedky ku dňu, kedy banka získala právo s nimi nakladať, a od tohto dňa patria

majiteľovi účtu úroky z týchto prostriedkov. Peňažné prostriedky použité majiteľom účtu podľa § 709
účtuje banka na ťarchu účtu dňom, keď tieto peňažné prostriedky vyplatila alebo platby uskutočnila, a
za tento deň nepatria majiteľovi účtu úroky z čerpaných peňažných prostriedkov.

Podľa § 714 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka zo zostatku účtu platí banka úrok. Úroky sú splatné, ak
nie je v zmluve určené niečo iné, koncom každého kalendárneho štvrťroka a pripisujú sa v prospech

bežného účtu. Ak nie je výška úroku dojednaná v zmluve, je banka povinná platiť úroky ustanovené
zákonom alebo na základe zákona, inak úroky obvyklé pre účty vedené za podobných podmienok.Podľa § 715 ods. 1, 2, 3, 4 Obchodného zákonníka zmluvu môžu majiteľ účtu kedykoľvek s okamžitou
účinnosťou písomne vypovedať. Banka môže zmluvu písomne vypovedať s účinnosťou ku koncu
kalendárnehomesiacanasledujúcehopomesiaci,vktoromsavýpoveďdoručilamajiteľoviúčtu.Zostatok

bežného účtu banka vyplatí majiteľovi účtu alebo podľa jeho príkazu prevedie na iný účet v banke alebo
po odpočítaní nákladov s tým spojených na účet v inej banke. Banka je povinná oznámiť bez zbytočného
odkladu majiteľovi účtu výšku zostatku jeho účtu ku koncu kalendárneho roka.

Podľa § 330 ods. 1a 2 Obchodného zákonníka ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov
a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení

dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho
príslušenstvo, ods. 2 pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na
istinu, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 566 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to
neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky, ods. 2 pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie
dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení
účinnom do 31.3.2008 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných

náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v

okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa

zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred

lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník v znení do 28.2.2010 ods. 1,2, 3 a 4
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom, ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa § 53 Občianskeho zákonníka odsekov:

- (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná

podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

- (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah,

- (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané,

- (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

- (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

- (6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o
spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, 1a) nesmie odplata podstatne prevyšovať

odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase
uzavretia zmluvy.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z. /
účinné od 1.1.2009/, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd mal z vykonaného dokazovania po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej
súvislosti preukázané, že účastníci konania navrhovateľ (pôvodné obchodné meno Dexia banka

Slovensko a.s.) v postavení banky a odporkyňa v postavení majiteľa účtu dňa 14.1.2009 platne uzatvorili
zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, obsahom ktorej je podľa čl. I zmluva o zriadení účtu (ďalej len „zmluva“), typ účtu rastový
osobný účet, spôsobom poplatkovania je Balík výhoda. Zmluva o bežnom účte obsahuje podstatné
náležitosti ustanovené zákonom na platné uzatvorenie zmluvy o bežnom účte, t.j. v tomto článku zmluva

obsahovala označenie zmluvných strán, záväzok banky zriadiť bežný účet pre majiteľa a menu, v akej
sa účet zriaďuje. Zmluva o bežnom účte vzniká dohodou zmluvných strán o celom jej obsahu. V konaní
mal súd preukázané, že zmluva o bežnom účte bola uzavretá písomne, aj po formálnej stránke ju súd
hodnotil ako platnú, uzavretú v súlade s ustanovením § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Vychádzajúc zo záveru, že medzi účastníkmi bola platne uzavretá zmluva o bežnom účte, majúca

podstatné náležitosti a v písomnej forme, vyžadovanej zákonom, zaoberal sa súd nárokom navrhovateľa
uplatneným v konaní po odporkyni na zaplatenie (§ 80 písm. b) O.s.p.). Navrhovateľ v sporovom konaní,
ktoré sa začína podaním návrhu, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo inýnárok.Podstatoutejtopovinnostijetvrdenieskutočnostírozhodujúcichzhľadiskavecisamej.Odporkyňa
ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo
znamenali, že právo (nárok) navrhovateľa nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka

pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla
zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného
neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach,
ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme.
Každého z účastníkov sporového občianskeho súdneho konania zaťažuje povinnosť označiť dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení (tzv. dôkazná povinnosť). Cieľom tejto dôkaznej povinnosti je unesenie
dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu
na jeho procesné postavenie. Nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie
súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom
procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Navrhovateľ si v konaní uplatňoval nárok na pohľadávku z titulu debetného zostatku v sume 61,80

eur zo zmluvy o bežnom účte. Ide o nedoplatky na poplatkoch, úrokoch a o zmluvnú pokutu a právne
kvalifikoval súd ako právny vzťah, ktorý je upravený v § 710 Obchodného zákonníka a predpokladá
sa, že majiteľ účtu v zmluve určí, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na
to potrebné peňažné prostriedky na účte. Dôsledkom určenia je, že vznikne podľa § 497 Obchodného
zákonníka zmluva o úvere a práva a povinnosti zmluvných strán sa spravujú pri uskutočnení týchto

platiebzmluvouoúvere.Zmluvouoúveresabankazaväzujenapožiadanieposkytnúťdlžníkovifinančné
prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje ich vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa názoru súdu bolo preto
pre zistenie, kedy sa dostala odporkyňa do nepovoleného čerpania peňažných prostriedkov zo strany
navrhovateľa povinnosťou tvrdiť úverový rámec, ohraničujúci limit nepovoleného prečerpania. Čo sa
týka úverového rámca, jeho výšky alebo obdobia, na ktoré sa poskytuje, nevyplývajú tieto skutočnosti

zo žiadneho z dôkazov, poskytnutých súdu. Zo strany odporkyne nebol učinený návrh na uzatvorenie
zmluvy o poskytnutí povoleného prečerpania, poskytnutie finančných prostriedkov odporkyni nebolo
podložené platným právnym titulom. Pre platnosť zmluvy o úvere sa vyžaduje písomná forma zmluvy o
úvere v zmysle § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, aj keď je absolútnym obchodom podľa §
261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, lebo má charakter spotrebiteľského úveru pre postavenie

zmluvných strán v právnom vzťahu, nakoľko stranami zmluvy, týkajúcej sa prečerpania boli banka -
podnikateľ (3 ods. 1 ZoSÚ), poskytujúci bankové a finančné služby a odporkyňa je spotrebiteľom podľa
§ 3 ods. 2 ZoSÚ a jednalo sa o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby úveru podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. V
zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch súd vyvodil, že aj pri nesplnení podmienok podľa

odseku 2 ustanovenia je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, pretože odporkyni bola poskytnutá
služba z úveru.

K vyjadreniu navrhovateľa, že istina vo výške 61,80 eur predstavuje debetný zostatok na účte súd
uvádza, že z výpisu z účtu odporkyne zistil, že v uvedenej výške pohľadávky sú zahrnuté úroky, poplatky
a zmluvná pokuta. Súd z výpisu z účtu odporkyne zistil, odporkyni boli za obdobie od 12.2.2009 do

16.8.2011účtovanéúrokyaviacerépoplatky.Odporkyňazauvedenéobdobieuskutočnilavýberycelkom
vo výške 15 031,41 eur a na účet jej prišli vklady vo výške 15 078,55 eur. Navrhovateľom uplatnenú
sumu 61,80 eur tvorí podľa neho nevysporiadaný debetný zostatok. Súd z výpisu z účtu odporkyne zistil,
že sa jedná o poplatky a o úroky. Súd nepriznal navrhovateľovi príslušenstvo pohľadávky, ktoré tvorí iba
úrok (v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a nepriznal mu ani poplatky, ktoré príslušenstvom

pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ nie sú, nakoľko v Zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb z 14.1.2009 ani v Dodatku k zmluve o účte zo dňa 14.1.2009, sa v žiadnom z
týchto listinných dôkazov nenachádza dojednanie ani poplatkov ani úroku a nie je postačujúci odkaz
na VOP, prípadne sadzobník. Navyše súdu nebol doručený sadzobník platný ku dňu podpisu zmluvy
a Dodatku, ale len sadzobníky s neskoršou platnosťou a súd nemal možnosť zistiť, ako boli vlastne

upravené práva a povinnosti účastníkov zmluvy ohľadom poplatkov a úrokov, keďže ako vyplýva z
výpisu z účtu boli odporkyni účtované úroky a poplatky aj za skoršie obdobia, než za aké navrhovateľ
predložil súdu sadzobník. K poplatkom súd uvádza, že navrhovateľ nepreukázal, že mu na ne vznikol
nárok. Súdu bol predložený sadzobník, ktorý nebol platný v čase uzavretia zmluvy, preto ho súd
považuje za nedostatočný dôkaz na preukázanie nároku na poplatky. Pre neunesenie dôkazného

bremena ohľadom poplatkov súd návrh aj v tejto časti zamietol. Súd nepriznal navrhovateľovi nímuplatnený nedoplatok na poplatkoch a úrokoch pre nepreukázanie skutočností, rozhodných pre ich
vznik. Úrok je príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, ktorý patrí veriteľovi/navrhovateľovi
pri pôžičke alebo z úveru. Je to cena peňazí. Možno ho medzi zmluvnými stranami dohodnúť, jeho

výška nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu, výška však nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Pokiaľ ide o úrok z peňazí, posúdenie primeranosti a nerozpornosti s dobrými mravmi (§ 3 OZ alebo
§ 265 Obchodného zákonníka) posudzuje sa jeho výška aj v závislosti od dlžnej sumy a času, na
ktorý boli peňažné prostriedky poskytnuté. Vzhľadom k tomu, že výška úroku nebola medzi účastníkmi
písomne dohodnutá v žiadnom z predložených listinných dôkazov, pričom navrhovateľ nezaslal súdu

ani platný sadzobník v čase uzavretia zmluvy, ktorý by patril k tomuto konaniu, súd návrh v tejto časti
zamietol. Navrhovateľ nešpecifikoval ako uplatnený úrok vypočítal, t.j. z akej sumy a za aké obdobie.
Navyše rozdiel medzi odporkyňou vloženými resp. dôjdenými finančnými prostriedkami a vyčerpanými
finančnými prostriedkami je vo výške 47,14 eur v prospech odporkyne s tým, že z výpisu z účtu
odporkyne vyplýva celkom účtovaný úrok v sume 7,32 eur, z čoho vyplýva, že úrok by mal byť splatený.

K samotnému nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu uplatnenú v návrhu v sume 20 eur ako súčasť

žalovanej istiny súd uvádza, že navrhovateľ poukazoval na uplatnený nárok na zaplatenie sumy 20 eur
v zmysle bodu 7 Dodatku titulom zmluvnej pokuty, ktorá tvorí súčasť žalovanej istiny. Súd predloženými
listinnými dôkazmi dospel k záveru, že navrhovateľ nemá právo na priznanie takejto zmluvnej pokuty.
Zmluvná pokuta bola dojednaná v Dodatku k zmluve o účte zo dňa 14.1.2009 pod bodom 7 pre prípad
porušenia záväzku odporkyne v bode 6, ktorý sa zaviazala, že po dobu najmenej 24 mesiacov od

podpisu dodatku bude využívať služby banky podľa zmluvy tak, aby z dôvodov na jej strane nedošlo
k predčasnému zániku zmluvy, alebo nepožiada banku o zmenu spôsobu poplatkovania. Dodatok k
zmluve bol uzavretý dňa 14.1.2009 a doba viazanosti dohodnutá 24 mesiacov uplynula dňa 14.1.2011
a v konaní nebolo preukázané, že do tohto dňa došlo k predčasnému zániku zmluvy. Navrhovateľ
nepredložil súdu doručenku k odstúpeniu od zmluvy o bežnom účte zo dňa 8.8.2011, ktorou doručoval

toto odstúpenie od odporkyni a tak nepreukázal, že došlo k naplneniu právnej skutočnosti, s ktorou sa
odstúpeniespája,atozánikuzmluvyatýmajprávapovinnostíúčastníkovzmluvnéhovzťahu.Vzhľadom
k tomu, že navrhovateľ nepreukázal v konaní, že došlo k účinnému odstúpeniu od zmluvy daním svojho
prejavu vôle smerujúcemu k zániku zmluvy do dispozície odporkyni, má súd za to, že k zániku zmluvy
neprišlo a preto navrhovateľovi nevznikol právny nárok na zmluvnú pokutu a z tohto dôvodu mu ju súd

nepriznal.

Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p.
Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana
môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení,

resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo
dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť
súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší

význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane
neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané. Z uvedeného vyplýva, že z
vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že navrhovateľovi vznikol nárok na ním požadované
plnenia od odporkyne na úroku, poplatkoch a zmluvnej pokute a pre neunesenie dôkazného bremena
navrhovateľom ohľadom týchto tvrdení súd návrh zamietol.

V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS sa súd zaoberal
otázkou, či spotrebiteľská zmluva a k nej patriaci dodatok, neobsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda či
neobsahuje neprijateľnú podmienku. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka v znení
platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy (spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom) podlieha ex offo preskúmaniu zmluvných
podmienok aj zmluva o úvere a zmluva o bežnom účte, aj keď sú ako právne vzťahy z nich upravené
iba v obchodnom zákonníku pre spotrebiteľský charakter zmlúv. Súd poukazuje na ustanovenie §
52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanoveniaupravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech
strany - spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Súd urobil záver, že ide o „formulárovú“ zmluvu, pričom

formulárovézmluvyveriteľuzatváralvoveľkompočteaindividuálnevyjednávaniezmluvnýchpodmienok
u takýchto zmlúv chýba a súd nemal v prejednávanej veci za preukázané, že podmienky boli individuálne
vyjednané a navrhovateľ individuálne vyjednanie podmienok ani po výzve súdu netvrdil ani nepreukázal,
hoci má ako dodávateľ túto povinnosť podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,

aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo
dojednané v spotrebiteľskej zmluve, ods. 4 ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto
podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo

zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Súd vo výroku tohto rozsudku určil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú vo VOP Dexia
banky Slovensko, a.s. platných od 1.1.2009 patriacich k zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb uzavretej medzi Dexia banka Slovensko, a.s. Žilina a odporkyňou dňa 14.1.2009 v

znení článku VIII. Spoločné a záverečné ustanovenia, A. započítanie bod 1 s dôrazom na započítanie
a právo banky určiť poradie započítania pohľadávok a nepriznanie práva klientovi banky započítať
svoje pohľadávky voči banke proti akýmkoľvek pohľadávkam banky, pretože spôsob započítania dlžných
súm tak, ako to stanovujú VOP vyvoláva nerovnovážny stav v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore
s ustanoveniami § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a napĺňa výslovne neprijateľnosť zmluvnej

podmienky zákonom ustanovenej v § 53 ods. 4 písm. m) Občianskeho zákonníka (v prípade
čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo
vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa
započítať pohľadávku voči dodávateľovi). Navrhovateľ v návrhovom konaní tvrdil, že mu vznikol nárok
na plnenie zo záväzkového vzťahu, všeobecne charakterizovanom v ustanovení § 488 OZ ako právny

vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť
splniť záväzok. Zmluvná podmienka smerovala k uplatneniu práva dodávateľa na splnenie peňažného
záväzku dlžníka na úroku, poplatkoch a zmluvnej pokute a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, keď banka mohla započítať akékoľvek pohľadávky odporkyne, kým
odporkyňa nebola oprávnená svoje pohľadávky voči banke vôbec započítať. Podľa názoru súdu veriteľ

si takouto podmienkou istí, že v prípade nevymožiteľnosti jeho pohľadávky od dlžníka nepríde o úrok
a o poplatky za upomienky a vôbec o poplatky. Dodávateľ služby dal do zmluvy takúto podmienku
slúžiacu iba jeho ekonomickému prospechu podľa § 330 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, v zmysle
ktorého ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na
splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom a ak dlžník neurčí, ktorý

záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo, vo veci účastníkov
najprv na úroky. Z dôvodu, že dodávateľ použil typovú formu VOP, pričom predložené VOP ani na znak
súhlasu s nimi neboli podpísané odporkyňou, odporkyňa ako dlžník nemohla vyjadriť svoju vôľu určiť
inak započítavanie pohľadávok a súd hodnotí zmluvnú podmienku ako neplatný právny úkon podľa
§ 37 OZ pre nedostatok slobodnej vôle odporkyne rozhodnúť o poradí započítavania a pre použitú

formu nemožnosť zmeniť ho. Zmluvná podmienka daná do formulárovej zmluvy dodávateľom finančnej
služby v znení článku VIII. Spoločné a záverečné ustanovenia, A. započítanie odporuje ustanoveniu
§ 566 ods. 2 OZ, platného od 1.1.2008, teda už aj v čase uzavretia zmluvy medzi účastníkmi a
poradie započítavania na istinu a úrok určuje dlžník, zmeniť ho môže iba dlžník a nie veriteľ, v súdenej
veci účastníkov v procesnom postavení navrhovateľ, ktorý je zákonom vylúčený z určovania poradia

započítavania pohľadávok pri čiastočnom plnení dlžníkom alebo pri plnení v splátkach. Poplatok
Obchodnýmzákonníkomanipredpismiobčianskoprávnyminikdyuzmluvyoúverenebolpríslušenstvom
pohľadávky. Za príslušenstvo pohľadávky sa v zmysle § 121 ods. 3 OZ považujú iba úroky a úroky z
omeškania a zákon žiadne poplatky za príslušenstvo neuvádza a príslušenstvom nie je ani zmluvná
pokuta.Vzhľadom k ustanoveniu § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. súd aj bez návrhu uviedol neprijateľnú podmienku vo
výroku rozsudku a podľa § 52 ods. 2 OZ považoval zmluvnú podmienku určenú vo výroku rozsudku
za neplatnú, na absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, ktorý svojím obsahom alebo účelom,

odporuje zákonu. Ustanovenie VOP síce výslovne neodporuje Obchodnému zákonníku, ale v jeho
dôsledku neboli dodržané ustanovenia Občianskeho zákonníka, sledujúce cieľ ochrany spotrebiteľa a
Občiansky zákonník, právnej sily zákon, dodržaný nie je.

Pri trovách konania súd poukazuje na § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v zásade úspešným účastníkom
sporového konania patrí náhrada ich účelne vynaložených trov, vzniknutých im na úspešné bránenie

práva. Predpokladom rozhodnutia o trovách konania je podľa § 151 ods. 1 a 2 O.s.p., aby ich účastník
uplatnil za podmienok stanovených v tomto ustanovení. Úspešná odporkyňa si náhradu trov konania
neuplatnila,neúspešnýnavrhovateľpodalnávrhnarozhodnutieotrovách.Nazákladetýchtoskutočností
súd rozhodol, že sa navrhovateľovi pre jeho procesný neúspech v konaní náhrada trov konania
nepriznáva.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny

nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).