Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. december 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/116/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209227934
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7209227934.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba PhD. a JUDr. Janky Kočišovej, v právnej veci žalobcu: X. s.r.o., P. Ľ. J.
XX, XXX XX Y. Y., IČO: XX XXX XXX proti žalovanému: I. Východné H. s.r.o., D. cesta X/A, XXX XX U.,
IČO: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária Advokát Pirč, s.r.o., Štrbská 4, 040 01 Košice, v konaní
o zaplatenie 1.319,21 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice
II zo dňa 10. 3. 2014 č.k. 35Cb/4/2010-232 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti,
výroku o trovách konania a výroku o povinnosti nahradiť trovy štátu.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 71,39 eur k rukám jeho
právneho zástupcu do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 638,20 eur s 9%-
ným ročným úrokom z omeškania od 28. 11. 2009 do zaplatenia, do l5 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku; v prevyšujúcej časti žalobu zamietol; o trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu a žalobcovi a žalovanému uložil každému osobitne povinnosť nahradiť trovy
štátu v sume po 646 eur na účet Okresného súdu Košice II.

V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
1.319,21 eur s 0,1%-ným ročným úrokom z omeškania titulom nezaplatenia ceny odobratej elektrickej
energie. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že medzi účastníkmi konania nebola uzavretá
zmluva o odbere elektrickej energie a nesúhlasí s cenou fakturovanou žalobcom, nakoľko Úrad pre
reguláciusieťovýchodvetvínevydalprerok2007rozhodnutie,ktorýmbyschválilcenuelektrickejenergie
na obdobie od l. 11. 2007 do 26.2.2008 pre žalobcu.

Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že žalobca predložil žalovanému Zmluvu o odbere
elektrickej energie datovanú k 15.10.2007, na základe ktorej mal ako dodávateľ pre žalovaného ako
odberateľa zabezpečiť distribúciu elektriny v štandardnom zabezpečení, uzavretú na dobu neurčitú (od
1.11.2007). Zmluva bola zo strany žalovaného opatrená pečiatkou, kde uviedol, že túto potvrdzuje v
zmysle jeho protinávrhu č. 6379/07.

Z pripojeného spisu OR PZ Košice ČVS: A.-XXXX/ZA-KE-XXXX zistil, že dňa 8.12.2008 podal žalobca
trestné oznámenie za prečin krádeže voči doposiaľ nestotožnenému páchateľovi, ktorý si mal v objekte
X. H. č. XX v U. prisvojiť cudziu vec - elektrinu. Trestné konanie bolo uznesením zo dňa 27.7.2009,
právoplatným dňa 24.9.2009 zastavené z dôvodu, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanieviedlo, pričom v odôvodnení rozhodnutia bolo okrem iného konštatované, že v predmetnej veci bola
zmluva o odbere elektrickej energie zo dňa 15.10.2007 podpísaná oboma zmluvnými stranami.

V znaleckom posudku podanom Ing. D. J., znalcom v odbore energetika dňa 20.2.2012 č. 5/2012, znalec
okrem iného konštatoval, že spoločnosť X. s.r.o. nemala rozhodnutím K. na obdobie od 1.11.2007 do
31.12.2007 schválené, resp. určené tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a
preto táto spoločnosť mohla náklady za elektrinu rozúčtovať len bez akéhokoľvek navýšenia a zisku.
Tým, že spoločnosť tak nekonala, porušila ustanovenie § 13 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 276/2001 Z.z.

o regulácii v sieťových odvetviach. Znalec ďalej uviedol, že až rozhodnutím zo dňa 19.2.2008 č. XXXX/
XXXX/E ÚRSO rozhodol o cene za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny pre regulovaný
subjekt X..r.o. a až následne v období od 29.2.2008 boli spoločnosťou X. s.r.o. správne fakturované ceny
elektriny pre žalovaného, ale iba regulované zložky určené rozhodnutím K. č. 0190/2008/E - variabilná
tarifa za distribúciu vrátane prenosu elektriny, tarifa za prevádzku systému a systémové služby pre
konečných spotrebiteľov, tarifa distribučné straty a pevná zložka tarify závislá od veľkosti hlavného ističa.

Znalec uviedol, že ostatné zložky tvoriace cenu silovej elektriny nepodliehali cenovej regulácii a sú vecou
zmluvného vzťahu dodávateľa a odberateľa. Keďže spoločnosť X. s.r.o. nemala zmluvne ošetrené silové
zložky dodávanej energie, nemohla ich ani fakturovať koncovým odberateľom. Na záver znalec zhrnul,
že podľa cenového rozhodnutia ÚRSO č. XXXX/XXXX/E boli správne fakturované regulované zložky
elektriny a nesprávne boli fakturované zložky silovej elektriny, ktoré museli byť zakotvené v zmluve

o odbere elektriny. Výšku škody znalec následne vyčíslil za obdobie od 1. 11. 2007 do 3.9.2008 v
nadväznosti na ustanovenie § 39 ods. 2 Zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike v spojení s Vyhláškou
Ministerstva hospodárstva SR č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny. Na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi konania
čo do množstva odobratých kwh a jednotkových cien vymedzených jednak žalobcom v predmetných

faktúrach, ako aj cien určených znalcom vyplynulo, že celkový rozdiel ceny množstva odobratého média
v neprospech žalovaného bol 24.379,07,- Sk (809 eur), a to za obdobie od 1. 11. 2007 do 31.12.2007
v sume 25.763,75 Sk + DPH, za obdobie od 1.1.2008 do 29.2.2008 v sume 17.600,88 Sk bez DPH a
za obdobie od 1.3.2008 do 3.9.2008 v sume 46.757,48 Sk bez DPH.

Z faktúr predložených žalobcom v konaní, od ktorých odvíjal svoj nárok súd prvého stupňa zistil, že za
obdobie odberu elektrickej energie žalovaným boli faktúrami č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX, č.
XXXXXX a č. XXXXXX bola vyúčtovaná cena v celkovej výške 1.679,56 eur.

Súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení odcitoval §§ 34, 35 ods. 1, 44 ods. 1, 44 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, § 13 ods. 2 písm. a/, § 13 ods. 2 písm. b/ Zákona č. 276/2001 Z.z., § 39 ods. 1, 2 Zákona č.
656/2004 Z.z., §§ 340, 365, 369 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Súd prvého stupňa vzhľadom na písomnú korešpondenciu medzi účastníkmi, (najmä list žalovaného
zo dňa 15.11.2007 obsahujúci 9 pripomienok k predmetnej zmluve), dospel k záveru, že žalobcom

označená zmluva bola len návrhom na uzavretie zmluvy, ktorý nebol zo strany žalovaného akceptovaný,
pretože jeho prijatie obsahovalo dodatky a výhrady, ako aj iné zmeny. Zmluva o odbere elektrickej
energie teda uzavretá nebola. Bolo však nesporné, že elektrická energia bola žalobcom žalovanému
dodávaná v období od 1.11.2007 do 2.9.2008, pričom cena energie, ktorá bola vzhľadom na vyššie
uvedené neoprávneným odberom elektriny (§ 39 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 656/2004 Z.z.), bola

vymedzená ako škoda v zmysle ust. § 39 ods. 2 citovaného zákona. Táto škoda bola potom vyčíslená
v zmysle uvedeného ustanovenia príslušného právneho predpisu v spojení s Vyhláškou Ministerstva
hospodárstva Slovenskej republiky č. 154/2005 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny. Pri vymedzení škody súd prvého stupňa vychádzal zo
znaleckého posudku č. 5/2012 podaného znalcom Ing. D. J. v priebehu konania, s obsahom ktorého

sa v celom rozsahu stotožnil. Dôvodil, že nakoľko Úrad pre reguláciu sieťových odvetví až svojim
rozhodnutím zo dňa 19.2.2008 č.: 0190/2008/E rozhodol o cene za prístup do distribučnej sústavy a
distribúciu elektriny pre regulovaný subjekt X. s r.o., znalec správne vymedzil takzvanú vyhláškovú cenu
za obdobia od 1.11.2007 do 19.2.2008, t.j. do času vydaného rozhodnutia ÚRSO a od 19.2.2008 do
3.9.2008, t.j. dokedy bola realizovaná dodávka elektriny, pričom zo znaleckého posudku je nepochybné,

že za uvedené obdobie pri porovnaní cien určených znalcom a cien fakturovaných spoločnosťou X. s r.o.
vznikol celkový rozdiel ceny elektrickej energie v neprospech žalovaného v sume 809,- eur ( 24.379,07
Sk). Pri stanovení výšky škody, na ktorú vznikol žalobcovi nárok, vychádzal súd z celkovej sumy
fakturovanej žalobcom žalovanému vo výške 1.679,56 eur, od ktorej odrátal sumu 809,- eur ako znalcomstanovený rozdiel elektrickej energie vymedzený v neprospech žalovaného a sumu 232,36 eur, nakoľko
v tomto smere mal súd za preukázané, že žalovaný dňa 22.12.2008 uhradil prevodom z účtu sumu
232,36 eur ako platbu faktúry č. XXXXXX, ktorá sa číselne zhoduje s variabilným symbolom uvedeným

žalovanýmpritejtotransakcii.Výslednásuma,ktoráprináležížalobcoviakoškodazaneoprávnenýodber
elektrickej energie je 638,20 eur. Súd nemal za preukázané, že by platby vo výške 2x po 497,91 eur boli
platbami k žalovaným označeným faktúram č. XXXXXX a č. XXXXXX, nakoľko z listinných dôkazov ním
predložených uvedená skutočnosť nevyplýva.

Na základe uvedeného preto žalobe v časti čo do istiny 638,20 eur vyhovel a v prevyšujúcej časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň priznal žalobcovi podľa § 365 Obchodného zákonníka v
spojení s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. aj úroky z omeškania, avšak vzhľadom na konštatovanú neplatnosť predmetnej
zmluvy len v zákonnej výške 9% ročne odo dňa, ktorý nasledoval po dni na plnenie potom, čo bola
žaloba doručená žalovanému 26.11.2009, t.j. od 28.11.2009, kedy sa žalovaný o svojej povinnosti plniť

dozvedel, resp. dostal sa do omeškania s plnením. V prevyšujúcej časti pôvodne žiadaných úrokov z
omeškania žalobným petitom žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. keď zhodnotil pomer úspechu a neúspechu
účastníkov konania ako takmer rovnaký a preto žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

O trovách štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku - výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, výroku o trovách konania a výroku o
trovách štátu podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. b/, f/ O.s.p.

Má za to, že záver súdu prvého stupňa o nesprávnom fakturovaní dodávky elektrickej energie v období
od1.11.2007do19.2.2008,pretoževtomčasenedisponovalrozhodnutímÚraduprereguláciusieťových
odvetví nie je správny. V tejto súvislosti dôvodí, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, vydal dňa
19.2.2008 rozhodnutie č. XXXX/XXXX/E, ktorým rozhodol o cene za prístup do distribučnej sústavy
a distribúciu elektriny ako regulovaný subjekt. Až následne, t.j. od 29. 2. 2008 žalobca účtoval podľa

súdu cenu elektriny pre žalovaného správne. V tejto súvislosti odvolateľ dôvodí, že jeho žaloba sa
netýkala obdobia od 1. 11. 2007 do 19.2.2008, pretože všetky sporné faktúry boli vystavené riadne a
včas v období, kedy spoločnosť disponovala rozhodnutím URSO o stanovení cien za dodávku elektrickej
energie. Súd rozhodoval i za cenu pribratia znalca z odboru energetiky aj o období, ktoré nebolo
predmetom žaloby a samotného konania, pretože všetky jednotlivé faktúry mali splatnosť až po dátume

a právoplatnosti rozhodnutia URSO. Zdôraznil, že aj znalec nad rámec žaloby posudzoval obdobie od
1.11.2007 do 19.2.2008.

Namieta aj skutočnosť, že znalec síce použil príslušnú metodiku výpočtu, avšak súd ju nezobral do
úvahy pri výpočte výšky škody podľa spotrebovaných kilowatthodín, počtu dní spotreby a jednotkovej

ceny za kilowatthodín v jednotlivých obdobiach.

Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Žalobca žiadal rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v medziach daných
§ 213 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 - v ostatných prípadoch možno o
odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody udávané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmi pre podanie odvolania podľa § 205 ods. 2 O.s.p. Odvolateľ ako odvolací dôvod udáva dôvod
uvedený v § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm. f/, t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací
súd meritórne odvolanie prejednal. V zmysle § 205a O.s.p. sa dané odvolacie konanie riadi princípom
neúplnej apelácie, t.j. účastníci nemôžu s výnimkami v zákone ustanovenými, navrhovať nové dôkazy
a skutočnosti, než ktoré boli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Na základe uvedeného sa pretoodvolací súd zaoberal výlučne tým, či boli súdom prvého stupňa zistené skutočnosti dôležité pre
rozhodnutie a bol z nich vyvodený správny právny záver.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie

jeho správnosti a k odvolacím námietkam navyše udáva:

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak
súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery.

Súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, že účastníci konania nemali uzavretú Zmluvu o odbere
elektrickej energie (z dôvodov súdom podrobne vysvetlených, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje), aj
napriek uvedenej skutočnosti bola žalovanému elektrická energia dodávaná v období od 1.11.2007 do

2.9.2008. Bez uzavretej zmluvy je odber neoprávneným odberom elektriny v zmysle § 39 ods. 1 písm. a/
Zákona č. 656/2004 Z.z. Na základe uvedeného má preto žalobca právo na náhradu skutočne vzniknutej
škody, ktorú ak nemožno vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov použije sa spôsob
výpočtu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom (§ 39 ods. 2 citovaného zákona).

Rovnako je nesporná skutočnosť, že žalobca dodával žalovanému elektrinu bez povolenia (§ 5 ods.
1 Zákona č. 656/2004 Z.z.), alebo oznamovacej činnosti (osvedčenie o registrácii č. E 0064/2004,
vydané ÚRSO-m, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.7.2004, bolo potrebné podľa Zákona č. 656/2004
Z.z. (Zákon o energetike) požiadať o vydanie nového povolenia, ktoré vydané nadobudlo právoplatnosť
až 10. 1. 2008).

S uvedenou skutočnosťou (neexistenciou povolenia) teda mohol žalobca žalovanému fakturovať iba
náklady za elektrinu, za ktorú ju nakupovala od obchodníka s elektrinou, tak ako to určuje § 9 ods. 2
Zákona o energetike.

Všeobecne záväzným predpisom na účely Zákona o energetike bola Vyhláška MH SR č. 154/2005,
ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny.

Ak teda súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k právnemu záveru, že zmluva
uzavretá nebola a na tento zistený skutkový stav aplikoval § 39 ods. 1 písm. a) Zákona o energetike

a posúdil odber ako neoprávnený v dôsledku čoho má žalobca právo na náhradu skutočne vzniknutej
škody, tak vec správne právne posúdil. Pri samotnom výpočte škody správne vychádzal zo znaleckého
posudku, ako dospel k výslednej sume jasne zdôvodnil. K námietke odvolateľa ohľadom skutočnosti, že
jeho žaloba sa netýkala obdobia od 1.11.2007 do 19.2.2008 (keď nemal rozhodnutie ÚRSO), pretože
sporné faktúry boli vystavené až v čase, keď už týmto rozhodnutím disponoval, odvolací súd udáva, že

nie je rozhodujúce, kedy bola faktúra vystavená, ale to, kedy došlo k plneniu, ktoré sa danou faktúrou
účtovalo.

Na základe uvedeného bolo preto rozhodnutie potvrdené ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.), a to
aj vrátane výroku o trovách konania a náhrade trov štátu.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
neúspešný odvolateľ na ich náhradu nemá právo a úspešnému žalobcovi boli priznané vo výške 71,39
eur za 1 úkon právnej služby (písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu) á 51,45 eur + paušálna
náhrada hotových výdavkov 8,04 eur + 20% DPH (§ 9, § 10 ods. 1, § 13a, § 15, § 16, § 18 vyhl. MS

SR 615/2004 Z.z.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.