Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. december 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/113/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712210799
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7712210799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu G.. H. D. a členov senátu G.. J. L., E..

a G.. G. U. v právnej veci žalobcu: G.. M. J., správca konkurznej podstaty úpadcu E.-U., s.r.o., M.: XX
XXX XXX, C. XXX, XXX XX H., sídlo správcu: L. XXXX/X, XXX XX X., zast. G.. D. C., advokát, AK L.
XXXX/X, XXX XX X., proti žalovanému: M.. O. D., B. XX, XXX XX D., o zaplatenie XXX.XXX,XX eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku A. súdu D. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXCb/XX/XXXX-
XXX takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že žalobca, ako správca konkurznej podstaty úpadcu spoločnosti E. - U., s.r.o.,

na ktorú A. súd U. I. uznesením zo dňa XX.X.XXXX, č.k.: XXK/XX/XXXX - XX vyhlásil konkurz, uplatnil
voči žalovanému právo na zaplatenie peňažnej sumy XXX.XXX,XX eur s príslušenstvom.

Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že žalovaný je spoločníkom a konateľom úpadcu. V rokoch XXXX a
XXXX úpadca za vykonané služby pre svojich obchodných partnerov vystavil faktúry, pričom žalobca
ako správca zistil, resp. má dôvodné podozrenie, že finančné toky týchto faktúr a účtovné operácie
sa vykonali neštandardným spôsobom. Vystavené faktúry boli totiž uhrádzané dlžníkmi úpadcu na
súkromný účet žalovaného (č.účtu XXXXXXXXXX/XXXX). Z výstupu z účtovnej evidencie úpadcu
vyplynulo, že platby na účet žalovaného boli u úpadcu zúčtované ako hotovostná úhrada. Kontrolou

účtovnej evidencie žalobca zistil, že dlžníci za svoje záväzky vo väčšine prípadov platili bezhotovostnou
platbou, avšak v účtovníctve sú tieto platby evidované ako platby cez pokladňu, o čom svedčia príjmové
pokladničné doklady k jednotlivým faktúram. Účtovné doklady za obdobie rokov XXXX - XXXX sa
nenachádzajú u žalobcu, neboli správcom prevzaté a ani po výzve správcu odovzdané. Žalovaný tak
veriteľom spôsobil škodu.

Z uznesenia dňa XX.X.XXXX č.k. XXK/XX/XXXX-XX súd prvého stupňa zistil, že na majetok úpadcu
bol vyhlásený konkurz. Z výpisu z obchodného registra úpadcu mal za preukázané, že žalovaný je ako
konateľ zapísaný v období od X.X.XXXX. Ďalej zistil, že úpadca svojim obchodným partnerom fakturoval

cenu za vykonané práce faktúrou č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XXX/, č. F XXXXXXXXX /čl. XXX/, č. B /čl. XXX/,
č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XXX/, č. B 4X/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl.XX/, č. B /čl. XX/, č. B /čl. XX/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XX/, č. B /čl. XX/, č. B /čl. XX/, č. B /čl. XX/, č. B /čl.
XXX/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XX/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XX/, č. B /čl. XX/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XX/, č.
B /čl. XX/, č. B /čl. XX/, č. B /čl. XX/, č. B /čl. XX/, č. B /čl. XX/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XX/, č. B /čl. XXX/,

č. B /čl. XX/, č. B /čl. XX/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl. 1XX/, č. B /
čl. XXX/, č. B /čl. XXX/, č B /čl. XXX/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XXX/, č. B /
čl. XXX/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XXX/, č. B /čl. XXX/ a č. B /
čl. XXX/. K uvedeným faktúram bol doložený aj doklad o ich úhrade bezhotovostným prevodom. Pokiaľ
ide o faktúru č. B B B tieto faktúry, resp. doklad o samotnej úhrade súd nemal k dispozícií. Z evidencie

úpadcu (obratu účtov) zistil, že úhrada predmetných faktúr je evidovaná ako vklad do pokladne, kde sú
zároveň uvedené aj čísla jednotlivých zaúčtovaných pokladničných dokladov.

Okresné riaditeľstvo PZ D. listom zo dňa XX.X.XXXX oznámilo súdu, že je vedené trestné stíhanie za
zločin poškodzovania veriteľa. V odbornom vyjadrení ustanovený znalec M.. Y. oznámil, že účtovné
dokladyúpadcunepostačujúnakvalifikovanéaoveriteľnéposúdeniefinančnéhostavuapotriebúpadcu.

Z uznesenia vydaného Okresným riaditeľstvom PZ, Odborom kriminálnej polície v D. dňa XX.X.XXXX,

B.:A.-XXX/OEK-MI-XXXX malzapreukázané,žetrestnéstíhanieboloprerušené,pretožesanepodarilo
zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe. V odôvodnení citovaného
uznesenia je zároveň uvedené, že žalovaný si dal poukazovať na svoj osobný účet finančné prostriedky
za úhradu vystavených faktúr z dôvodu, že účet úpadcu bol zablokovaný exekútormi. Z osobného účtu
žalovaný finančné prostriedky následne vybral a vložil do pokladne. Uvedenú skutočnosť potvrdil na

svojom výsluchu aj žalovaný a vyplýva to aj zo svedeckej výpovede U. X., bývalej zamestnankyne
úpadcu, ktorá potvrdila, že na pokyn žalovaného sa vystavovali faktúry s číslom účtu žalovaného z
dôvodu, aby sa spoločnosť úpadcu finančne zachránila a že v spoločnosti úpadcu sa vravelo, že
žalovaný požičal peniaze úpadcovi.

V svojom odôvodnení súd odcitoval § 135a, § 373, § 378 a § 757 Obchodného zákonníka.

Žalobu zamietol dôvodiac, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a súdu nepredložil žiaden
jednoznačný dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že žalovaný si peňažné prostriedky úpadcu prisvojil, resp. o
tom, že peňažné prostriedky boli použité pre vlastné potreby žalovaného. Žalovaný pri tom zdôrazňoval,
že peňažné prostriedky, ktoré patrili úpadcovi, vyberal zo svojho účtu a tie vkladal do pokladne úpadcu, o
čom má svedčiť účtovná evidencia úpadcu, resp. jednotlivé príjmové a výdavkové pokladničné doklady,

ktorá účtovná evidencia bola odovzdaná správcovi konkurznej podstaty pri vyhlásení konkurzu, resp.
ktorú mal správca k dispozícií v čase vyhlásenia konkurzu v sídle úpadcu. Súd prvého stupňa má za to,
že je nepravdepodobné, aby v priebehu rokov K.-20XX, čo i len časť z týchto peňažných prostriedkov
nebola použitá pre potreby spoločnosti, keď v tom čase na úpadcu sa viedli exekúcie, teda je zrejmé,
že aj naďalej vykonával podnikateľskú činnosť.

Súd prvého stupňa ďalej zdôraznil, že žalobca neuviedol v čom spočíva škoda, ktorú mal žalovaný
spôsobiť. Prípadné dlhy úpadcu zo záväzkových vzťahov voči jeho veriteľom, ktorí si uplatnili svoje
pohľadávky v konkurznom konaní, totiž nie sú škodou, ktorá vznikla porušením povinnosti žalovaného.
V prípade, že ide o škodu, ktorá bola spôsobená veriteľom úpadcu, tak ako to tvrdí žalobca v žalobe,
tí si môžu v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka uplatniť nároky úpadcu na náhradu škody

voči konateľom vo svojom mene a na vlastný účet, ak sa nemôže ich pohľadávka uspokojiť z majetku
spoločnosti. Súd prvého stupňa zdôraznil, že miera uspokojenia veriteľov úpadcu v konkurznom konaní
nie je v čase rozhodovania súdu známa a žalobca v takomto prípade, ani nie je aktívne legitimovaný na
podanie žaloby. Na základe uvedeného žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že na ich náhradu má právo

úspešný žalovaný, ktorý ich náhradu ale neuplatnil.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca.Odvolateľ zdôraznil, že z predložených faktúr vyplýva, že žalovaný si dal poukazovať finančné
prostriedky patriace žalobcovi na svoj účet. Dôvodí, že síce je pravdou, že predložil pokladničné doklady,
ktorými započítal jednotlivé platby, avšak nepredložil ich na všetky platby. Súd sa nezaoberal otázkou

pravdivosti tvrdenia žalovaného o pôžičke peňazí ani skutočnosťou, že ako súkromná osoba založil
paralelne ďalšiu spoločnosť, v ktorej bol XXX% majoritným spoločníkom, pričom obchodný podiel
previedol na svojho švagra. Ďalej dôvodí, že súd bol povinný ako predbežnú otázku posudzovať platnosť
jednotlivých výberov finančných prostriedkov zo strany žalovaného, resp. platnosť disponovania s nimi,
keďže nimi disponoval v čase, keď bola na majetok žalovaného vedená exekúcia, čím obchádzal zákon,

preto sú tieto výbery podľa § 39 OZ absolútne neplatnými. Uvedenú skutočnosť mal súd prvého stupňa
skúmať podľa názoru odvolateľa „ex offo“. Odvolateľ ďalej namieta, že súd sa nezaoberal platnosťou
zmluvy o pôžičke a následnými zápočtami pohľadávok, aj keď táto otázka sa v konaní ukázala ako
kľúčová.

Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v medziach daných §
212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 - v ostatných prípadoch možno o odvolaní
rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými
dôvodmiprepodanieodvolaniavzmysle§205ods.2O.s.p..Ajkeďodvolateľvýslovneodvolaciedôvody

nemenuje, z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že má na mysli odvolací dôvod uvedený v § 205 ods.
2 písm. d) t.j, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a písm. f), t.j, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o
prípustnéodvolaciedôvody,pretoodvolacísúdmeritórneodvolanieprejednal.Vzmysle§205aO.s.p.sa
dané odvolacie konanie riadi princípom neúplnej apelácie, t.j. účastníci nemôžu, s výnimkami v zákone

ustanovenými navrhovať nové skutočnosti, resp. dôkazy než ktoré boli uplatnené pred súdom prvého
stupňa. Na základe uvedeného sa preto odvolací súd zaoberal výlučne tým, či boli súdom prvého stupňa
zistené skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a bol z nich vyvodený správny právny záver.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa domáha náhrady škody v zmysle § 135a Obchodného
zákonníka.

Povinnosti, ktoré konatelia plnia pri výkone svojej funkcie upravujú viaceré právne predpisy (prípadne
aj spoločenská zmluva a rozhodnutia valného zhromaždenia); najmä však Obchodný zákonník. Vo
vzťahu k všetkým uvedeným povinnostiam pôsobí všeobecná zásada ukladajúca konateľovi povinnosť
prihliadať pri výkone svojej funkcie na záujmy svojej spoločnosti a všetkých jej spoločníkov a konať pri
tom s odbornou starostlivosťou.

Vychádzajúc z ustanovenia § 757 Obchodného zákonníka, zodpovednosť konateľov sa spravuje
všeobecnými ustanoveniami zodpovednosti za škodu (§ 373a nasl.). Všeobecné ustanovenia sa
však použijú iba v rozsahu, v akom dopĺňajú osobitnú úpravu vymedzenú v § 135a. Právna úprava
zodpovednosti štatutárnych orgánov je teda k úprave náhrady škody podľa § 373 Obchodného
zákonníka vo vzťahu lex spesialis k lex generalis, má teda prednosť pred všeobecnou právnou úpravou.

Súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že spoločnosti vznikla škoda,
ako jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

Škodu možno charakterizovať ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, t.j. ide o sumu, o ktorú sa
majetok poškodeného zmenšil v dôsledku porušenia povinnosti škodcom.Občianske súdne konanie je konaním dôkazným, čo znamená, že účastníkov v konaní zaťažuje
povinnosť tvrdenia a povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť. Ak
účastník v konaní nesplní svoju povinnosť tvrdenia alebo povinnosť navrhnúť na svoje tvrdenia dôkazy

alebo ak sa ním navrhnuté dôkazy nevzťahujú na jeho tvrdenia, dostáva sa do procesnej situácie
dôkaznej núdze, kedy súd rozhodne v jeho neprospech vo výsledku - v rozhodnutí vo veci samej - lebo
tvrdená skutočnosť nebola preukázaná.

Dôkazy predložené žalobcom v konaní, ktorými preukazoval existenciu škody, uvedenú skutočnosť
nepotvrdili. Fakt, že žalovaný dal pokyn o posielaní finančných prostriedkov na svoj osobný účet a

následne takto získané peňažné prostriedky vkladal do pokladne v hotovosti nepreukazuje, že reálne k
zmenšeniu majetku žalovaného došlo. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie škody leží na
žalobcovi, nie žalovanom. Aj trestné stíhanie vedené za zločin poškodzovania veriteľa bolo prerušené,
pretože sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe.

Predovšetkým žalobca musí uviesť, aká škoda vznikla a v akej výške a následne túto skutočnosť
predloženými dôkazmi preukázať. Bez preukázania existencie reálnej škody (v zmysle zmenšenia

majetku žalovaného) nemožno nárokom na náhradu škody vyhovieť. Súd prvého stupňa preto správne
uviedol, že ohľadom uvedenej skutočnosti dôkazné bremeno neuniesol (pričom ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania nemal).

Napokon žalobca ani presne nedefinoval, ako žalovaný porušil svoje povinnosti ako konateľ spoločnosti
v zmysle § 135a Obchodného zákonníka.

Knámietkamodvolateľaohľadomposudzovaniaplatnostivýberufinančnýchprostriedkov,posudzovania
platnosti zmluvy o pôžičke, zápočtu pohľadávok odvolací súd udáva:

Predmetom tohto konania bol nárok na náhradu škody, pričom žalobca existenciu škody nepreukázal
(nie platnosť prevodov, nie platnosť zmluvy o pôžičke).

Žalobca uvedené skutočnosti napokon v konaní pred súdom prvého stupňa neuvádzal, preto súd nemal

dôvod (keďže k rozhodnutiu o uplatnenom nároku to nebolo potrebné) sa uvedenými skutočnosťami
zaoberať.

Na základe uvedeného bolo preto rozhodnuté ako vecne správne potvrdené (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. tak,
že neúspešný odvolateľ na ich náhradu nemá právo a úspešný žalovaný si ich náhradu neuplatnil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.