Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. december 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/214/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111212840
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7111212840.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov

senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o F.. F.R. R.Ú.
Z.. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
dieťaťa rodičov F.. T. I. Z.. XX.X.XXXX B. V. A.D. Z. K.M. R.. Č.. X T. D. Š. Z.. XX.XX.XXXX B.Ý. V.
Z. A. B. XXX B. XXXX zastúpeného JUDr. Marcelom Jurkom advokátom so sídlom v Košiciach na
Dominikánskom námestí č. 11 v konaní o zvýšenie výživného a úpravu styku, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo 17.3.2014 č.k. 22P 83/2011-145 v spojení s dopĺňacím rozsudkom
z 27.3.2014 č.k. 22P 83/2011-149 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného a dlžnom výživnom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zo 17.3.2014 č.k. 22P 83/2011-145 zvýšil výživné od otca
pre mal. F. R. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I zo 16.12.2008 č.k. 22P 184/06-33
z 2.000,- Sk (66,38 €) na 120,- € mesačne, ktoré je otec povinný platiť matke maloletej vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred od 1.6.2011 do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 1.6.2011 do 31.3.2014 v
sume 1.190,- € povolil otcovi splácať po 40,- € mesačne spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod
hrozbou straty výhody splátok, pričom prvá splátka je splatná do 15. dňa nasledujúceho mesiaca po
právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

a štátu náhradu trov nepriznal.

Dopĺňacím rozsudkom z 27.3.2014 č.k. 22P 83/2011-149 doplnil výrok rozsudku Okresného súdu Košice
I zo 17.3.2014 č.k. 22P 83/2011-145 o výrok o zastavení konania o úprave styku otca s maloletou.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec proti výrokom o zvýšení výživného
a dlžnom výživnom z dôvodov podľa § 205 ods. 1 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie. Namietal, že súd prvého stupňa zvýšil výživné takmer na dvojnásobok, pričom v konaní nebolo
preukázané, že by sa odôvodnené potreby maloletej dvojnásobne zvýšili. Spolu s dlžným výživným ide
dokonca o takmer trojnásobné zvýšenie, čo mu spôsobí veľké ekonomické problémy. Súd prvého stupňa
malkdispozíciiúradnepreloženúzápisnicuzjehovýsluchu,ktorýbolvykonanýpreddožiadanýmsúdom
v Nórsku. Faktami a skutočnosťami v ňom uvedenými sa súd absolútne nevysporiadal a nepovažoval
ich za relevantné. Pri odpočítaní jeho nevyhnutných výdavkov, ktoré spolu činia v priemere 18.000,-

Nórskych korún, v ktorých nie sú zahrnuté výdavky na stravu, ošatenie, hygienu a zdravotnú starostlivosť
mu zostáva na uvedené výdavky cca 4.000,- Nórskych korún (480,- €) čo je hlboko pod hranicou
životného minima v Nórsku, ktorá je na úrovni 6.850,- Nórskych korún. Aj tie skutočnosti súd prvého
stupňa pri svojom rozhodovaní opomenul. Naopak sa uspokojil s ničím nepodloženými tvrdeniami matkymaloletej o výške jej príjmu ako aj príjme jej manžela, s ktorým 11.11.2013 uzatvorila manželstvo, pričom
aj jeho príjem je dôležitý pre určenie výšky výživného, nakoľko žijú v spoločnej domácnosti a spoločne
hospodária. Súd si tvrdenia matky ľahkovážne osvojil bez toho, aby o tejto otázke vykonal riadne

dokazovanie, pričom v priebehu konania sa príjmové možnosti ako aj osobný status matky etapovite
menili. Súd ani túto skutočnosť nezohľadnil napriek tomu, že konanie sa začalo v máji 2011 a podľa
jeho presvedčenia súd mal zohľadniť zmeny pomerov a výšku príjmu matky počas trojročného obdobia
a rozhodnúť o rôznej výške výživného konkrétne podľa jednotlivých období. Nemôže sa stotožniť s
určeným výživným 120,- € mesačne, ak mu po odrátaní nevyhnutných výdavkov nezostávajú finančné

prostriedky ani na stravu a ošatenie, keď matka maloletej žije v domácnosti, kde sú dva príjmy spolu
vo výške 1.600,- €. Poukazuje aj na to, že matka maloletej mu po podaní návrhu počas mailovej
komunikácie uviedla, že ho návrhom na zvýšenie výživného chcela iba potrestať za ich výmenu názorov,
preto zvýšenie výživného má byť zo strany matky iba jej nástrojom na to, aby mu mohla škodiť a zároveň
si zlepšiť svoju finančnú situáciu. Reálne jej suma 85,- €, ktorú na mal. F. platí pokrýva všetky výdavky
na maloletú. Z konania nevyplynula potreba zvýšiť výživné pre maloletú na 120,- € mesačne, keďže

súhrn jej odôvodnených výdavkov nedosahuje ani uvedenú hranicu. To aj vďaka tomu, že finančne
prispieva nad rámec určeného výživného sumou 85,- € mesačne a mimoriadnymi platbami kedykoľvek
o to matka maloletej požiada ako aj darčekmi a naturálnymi plneniami počas jeho návštev na Slovensku.
Domnieva sa, že je potrebné zohľadniť aj to, že obaja rodičia majú voči svojim deťom vyživovaciu
povinnosť a deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Životná úroveň matky

maloletej prudko vzrástla, keďže od júna 2013 je zamestnaná na vedúcej pozícii, čím sa jej rapídne zvýšil
príjem a navyše sa vydala. Matka je povinná plniť si svoju vyživovaciu povinnosť rovnako ako on podľa
svojich majetkových možností a schopností. Výška výživného, ktorú súd prvého stupňa napadnutým
rozhodnutím určil nezohľadňuje ani túto skutočnosť a prieči sa tak zákonnej dikcii.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že svoje príjmy riadne dokladovala potvrdením od
zamestnávateľa - ročným zúčtovaním dane za r. 2011, 2012 a 2013. Naopak otec maloletej nepredložil
žiadne relevantné potvrdenie o svojom príjme len skonštatoval jeho výšku. Okrem toho má informáciu,
že otec má popri hlavom zamestnaní aj ďalšie príjmy. K tvrdeniu otca, že mu na živobytie po
odpočítaní všetkých nevyhnutných nákladov ostáva len 4000,- Nórskych korún podotýka, že napriek

tejto skutočnosti nemá problém absolvovať každý rok zahraničnú dovolenku v prímorských štátoch. Tiež
má vedomosť, že otec vlastní niekoľko áut. Pokiaľ otec tvrdí, že prispieva nad rámec určeného výživného
naturálnymi plneniami, začal tak robiť až po podaní návrhu na zvýšenie výživného, čo považuje za
účelové konanie, maloletej podaroval cestovnú tašku, osušku, fotorámik a ruksak. V minulosti darčeky k
narodeninám a na Vianoce mnohokrát kupovala sama zo svojho príjmu s tým, že dcére povedala, že je

to darček od otca, aby nebola sklamaná, že si na ňu nespomenul. Navrhuje, aby odvolací súd požiadal
súd prvého stupňa o doplnenie dokazovania vo veci majetkových pomerov otca maloletej doložením
potvrdení o výške jeho príjmov a o majetkových pomeroch.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Výrok rozsudku o trovách štátu ako aj dopĺňacieho rozsudku o zastavení konania o úprave styku neboli
odvolaním napadnuté nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom
konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 cit. ust. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s
§ 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil
ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, stručne, ale výstižne sa vysporiadal so všetkými

podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania a s jeho závermi sa stotožňuje aj odvolací
súd. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasnískutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie. Do práva na
spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech, respektíve nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd dodáva, že predpokladom zmeny
rozhodnutia o výživnom podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane
oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom
musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z

ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného
sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v danom prípade ust. §
62 ods. 1,2,3,4 a 5 a ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné
samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu

vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak
rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného
súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery

povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa
povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu,
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri určovaní
konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma
mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria

výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, náhrady na bývanie,
ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov,
prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby t.j. všetky nevyhnutné potreby,
ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov

dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla
rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného
stavu,finančnenáročnejkultúrnej,záujmovejalebošportovejčinnosti,prípadneakrozumovéschopnosti
dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti,

ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať s tým, že dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky
na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Zároveň je potrebné
zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Komplexným porovnaním pomerov
účastníkov konania v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi dospel odvolací
súd k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade sú dané dôvody

na zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom, keďže došlo k podstatnému zvýšeniu odôvodnených
potrieb maloletej Michaely, ktorá v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola v predškolskom
veku, pričom ku dňu podania návrhu na zvýšenie výživného bola žiačkou prvého stupňa základnej
školy, v dôsledku čoho nepochybne došlo k podstatnému zvýšeniu jej odôvodnených potrieb. Matkou
prezentované výdaje v súvislosti so školskou dochádzkou a záujmovou činnosťou nevybočujú z rámca

potrieb iných detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky, preto o ich výške nemal
pochybnosti ani odvolací súd. V tomto smere je však potrebné zdôrazniť, že odôvodnenými potrebami
dieťaťa nie sú len náklady na stravu v školskej jedálni, školské poplatky a poplatky za mimoškolskú
činnosť, ale ako bolo vyššie uvedené všetky náklady na stravu, bývanie, ošatenie a pod. Z uvedeného
dôvodu preto neobstojí odvolacia argumentácia otca, že ním poskytovaným výživným v rozsahu 85,- €

mesačne sú pokryté všetky odôvodnené potreby dieťaťa. Rovnako nedôvodná je argumentácia otca,
že súd nevykonal dokazovanie zistením príjmu matky, nakoľko z vykonaného dokazovania, ako aj
z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa nepochybne vyplývajú skutkové zistenia
týkajúce sa príjmu matky a jeho porovnanie s predchádzajúcou úpravou výživného pre maloleté dieťa.
Zisťovanie konkrétneho príjmu manžela matky dieťaťa nie je pre rozhodnutie o zvýšení výživného

bezprostredne relevantné, má len informatívny charakter pre posúdenie pomerov matky z pohľadu,
či má vyživovaciu povinnosť k svojmu manželovi a či jej manžel má schopnosti a možnosti podieľať
sa na úhrade nákladov v domácnosti, pretože manželovi matky vyživovacia povinnosť k jej dieťaťu
zásadne nevzniká. Dokazovanie reálnych alebo potencionálnych možností a schopností manžela matkyby bolo potrebné len v prípade, ak by matka tvrdila, že jej manžel je odkázaný svojou výživou na
ňu. Vzhľadom na to, že u matky nedošlo v priebehu konania o zvýšenie výživného k podstatným a
trvalým zmenám pomerov, keďže jej príjem sa v priebehu konania podstatným spôsobom nemenil a

nezamestnanábolalen4mesiacevr.2012,pričomvtomtoobdobípoberalapodporuvnezamestnanosti,
nebol dôvod určovať výživné pre maloletú diferencovane podľa aktuálnych pomerov matky, nakoľko
tieto zmeny nespĺňali charakter trvalosti a zároveň neboli podstatné. Vzhľadom na príjem otca, ktorý
dosahuje v rozmedzí 2.160,- € až 2.640,- € mesačne s prihliadnutím na skutočnosť, že žije v zahraničí,
kde má primerane vyššie výdavky aj v súvislosti so zabezpečovaním svojich nevyhnutných životných

potrieb, dospel odvolací súd k záveru, že výživné v rozsahu určenom súdom prvého stupňa zohľadňuje
zvýšené odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery
oboch rodičov s tým, že matka zabezpečuje dieťaťu výlučnú osobnú starostlivosť primeranú jej veku,
ktorou sa čiastočne kompenzuje jej vyživovacia povinnosť a preto možno uzavrieť, že podiel matky
na výživnom je porovnateľný, ak nie vyšší, ako podiel otca. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii otca
týkajúcej sa jeho výdajov odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva,

že plnenie vyživovacej povinnosti k deťom je ich zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť a na ods. 5 tohto ustanovenia, z ktorého vyplýva, že výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa
tohto zákonného ustanovenia je rodič povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky

usmerniťtak,abyplnenievyživovacejpovinnostineboloohrozené.Vzmysleuvedenéhoaniodvolacísúd
nemohol považovať výdavky otca na splátky spotrebného úveru, ktorého účelnosť nepreukázal, ako aj
poplatky za internet a telefón za nevyhnutné, ktoré by mali prednosť pred plnením vyživovacej povinnosti
k maloletému dieťaťu. V tomto smere otec mylne interpretuje aj pojem hranice životného minima, ktoré
je definované ako minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, avšak nie po odpočte všetkých výdavkov

posudzovanej osoby, opačný výklad pojmu „životné minimum“ by odporovalo základom logiky. Uvedenú
definíciu životného minima obsahuje aj zák. č. 601/2003 Z.z. v platnom znení ako spoločensky uznanú
minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze. Výživné určené
súdom prvého stupňa zohľadňuje aj rozdielnosť životnej úrovne, resp. rozdielnu výšku príjmov a výdajov
na Slovensku a v Nórsku, pretože v opačnom prípade len pri zohľadnení výšky príjmov otca musel by

súd určiť výživné pre maloletú v podstatne väčšom rozsahu. Nakoľko súd prvého stupňa správne a
zákonne určil rozsah zvýšenej vyživovacej povinnosti otca k maloletej, správne určil počiatok plnenia
takto určeného výživného a správne ustálil dlh na výživnom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto
ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov
konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.