Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22P/125/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113225238

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsik

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113225238.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti
súdu o maloleté deti: G. Š., A.. XX.X.XXXX Y. A. Š., A.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené
kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, deti rodičov: matka D. N., A..

XX.XX.XXXX, W. O., U. X a otec: G. Š., A.. XX.X.XXXX, W. O., N. XX v konaní o úpravu rodičovských
práv a povinností k maloletým deťom takto

r o z h o d o l :

Maloletého G. Š., A.. XX.X.XXXX a A. Š., A.. XX.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky,
ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého G. Š., A.. XX.X.XXXX sumou 150 € mesačne a A.
Š., A.. XX.X.XXXX sumou 150 € mesačne od 9.9.2013 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred
k rukám matky.

Dlžné výživné na mal. G. Š., A.. XX.X.XXXX za obdobie od 9.9.2013 do 30.11.2014 vo výške 2.250 €
povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným pod následkom straty
výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

Dlžné výživné na mal. A. Š., A.. XX.X.XXXX za obdobie od 9.9.2013 do 30.11.2014 vo výške 2.250 €
povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným pod následkom straty

výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

Úpravu styku otca s maloletými deťmi n e u r č u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 9.9.2013 žiadala, aby zveril mal. deti G. Š., A.. XX.X.XXXX Y. A.
Š.S., A.. XX.X.XXXX do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na ich výživu sumou 150 €
mesačne na jedno dieťa od 9.9.2013 do budúcna. Úpravu styku určiť nežiadala.

Otec s návrhom súhlasil.Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. detí písomným podaním doručeným súdu dňa
4.12.2013 navrhol zveriť mal. deti do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné s
prihliadnutím na ich vek a potreby.

Z výpovede matky súd zistil, že s otcom mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2012, kedy
sa otec zamestnal v zahraničí. Otec sa v zahraničí zdržuje doposiaľ. Na výživu mal. detí od podania
návrhu neprispel.

Matka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Jej príjem tvoria dávky v hmotnej núdzi vo výške
64 € mesačne. Nepoberá prídavky na deti, pretože tieto mal otec poberať v zahraničí. Býva v spoločnej
domácnosti s rodičmi, ktorým na bývanie a stravu žiadnou sumou neprispieva, z dôvodu nedostatku

finančných prostriedkov.

Mal. G. má 8 rokov. V čase podania návrhu navštevoval materskú škôlku s čím mala matka výdavky
vo výške 35 € mesačne. Následne poplatky v škôlke 20 € mesačne. V školskom roku 2014/2015
začal navštevovať školu. Začiatkom školského roka mala výdavky so zabezpečením školských potrieb
a pomôcok, ZRPŠ, triedny fond, prezúvky, úbor na telesnú výchovu a iné vo výške 100 €, obedy 1

€ mesačne, strava mimo školy 100 €, strava v domácom prostredí 100 € mesačne, oblečenie 30 €
mesačne. Po zdravotnej stránke je v poriadku, mimoriadne výdavky nemá.

Mal. A. navštevuje materskú škôlku, v roku 2013 matka platila poplatky v škôlke 35 € mesačne, v
súčasnosti 20 € mesačne, strava v domácom prostredí 50 € mesačne, oblečenie 30 € mesačne. Po
zdravotnej stránke je v poriadku. Mimoriadne výdavky nemá.

Otec sa v súčasnosti zdržiava v zahraničí, kde je zamestnaný. Svoju neúčasť na pojednávaní
ospravedlnil a súhlasil s tým, aby súd pojednával a rozhodol bez jeho prítomnosti. S návrhom matky
súhlasil. Predložil súdu listinný doklad ohľadne jeho príjmu, z ktorého vyplýva, že jeho čistý mesačný
príjem v mesiaci september 2014 bol vo výške 1.647,13 €, v mesiaci október 2014 1.705,80 €.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach zo dňa 5.11.2014 bolo zistené, že matka

je toho času v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 9.9.2014 a jej evidencia naďalej trvá. V období
od 1.1.2013 bola evidovaná aj od 22.4.2013 do 19.8.2013. Dňa 20.8.2013 bola z evidencie vyradená
z dôvodu nespolupráce s úradom. Matka za obdobie od 1.1.2013 doposiaľ rodičovský príspevok ani
iné sociálne dávky nepoberá. Poberá dávku a príspevky k dávke v hmotnej núdzi od 1.9.2013 spolu s
členmi domácnosti G. Š., A.. XX.X.XXXX, A. Š.S., A.. XX.X.XXXX do doby trvania podmienok, aktuálne

mesačne nasledovne: od 1.9.2013 do 31.12.2013 v sume 121,10 €, od 1.1.2014 do 30.6.2014 mesačne
v sume 121,10 €, od 1.7.2014 do 31.8.2014 mesačne v sume 117,20 €, od 1.9.2014 doposiaľ v sume
134,40 €. Matka poberala prídavok na dieťa v období od 1.5.2007 do 28.2.2013 aktuálne mesačne,
naposledy v sume 46,20 €. Rodičovský príspevok v období od 1.5.2007 do 28.2.2013 aktuálne mesačne,
január 2013 v sume 194,70 €, február 2013 v sume 199,60 €.

Podľa ust. § 36 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,
môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z
rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane. Ak
manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov

za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže
súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela,
ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie § 25 sa použije primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sana životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri

určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé

opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Prirozhodovaníoprávachapovinnostiachrodičovkmal.deťomsúdprihliadolnato,abysarešpektovalo
právo mal. detí na zachovanie ich vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov
sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky majú mal. deti vytvorené u matky. Prihliadol aj na tú

skutočnosť, že matka sa osobne podieľa na výchove mal. detí, na citové väzby a vývinové potreby mal.
detí a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie
pre deti. Z uvedeného dôvodu zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať
a spravovať ich majetok.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná

na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle
slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti

a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako i z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov
sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky,

otca, na odôvodnené potreby mal. detí, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na stranerodičov, na osobnú starostlivosť matky o mal. deti a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné
je primerané a otec ním môže prispievať na výživu detí bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Pri
určovaní výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že matka výlučne sama zabezpečuje starostlivosť

o mal. deti, pričom jedno z detí je školopovinné a druhé navštevuje materskú školu. Vzhľadom na túto
skutočnosť vzrástli náklady na ich výchovu, výživu, ošatenie, ktoré zabezpečuje matka. Súčasne súd
prihliadol na zárobkové pomery a schopnosti matky, ktorej jediným príjmom sú dávky v hmotnej núdzi vo
výške 134,40 € mesačne, pričom matka prídavky na deti nepoberá (z dôvodu nesplnenia podmienok).
Prihliadol na zárobkové pomery otca, ktorý je v zahraničí zamestnaný a ktorý dosahuje príjem z

pracovnej činnosti. Pri určení výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že otec s návrhom matky
súhlasil. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v rozsudku
a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a
zohľadňuje aj odôvodnené potreby mal. detí. Súdom stanovené výživné vo výške 150 € mesačne na
jedno mal. dieťa predstavuje výživné na jeden deň 5 € a zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných
potrieb detí, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby

dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné
zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru
uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb
dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného

ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi
všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiska na zisťovanie tzv.
potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že
povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje

dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. V zmysle
ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, dieťa má zo
zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú
povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu
zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba

musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča
i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných,
objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie,
možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné

vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku
ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého
prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo
podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj

v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti
stanovenej v minimálnom rozsahu.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom k tomu, že súd určil vyživovaciu povinnosť otca voči mal. deťom za obdobie od 9.9.2013 do
30.11.2014 došlo na jeho strane k vzniku dlžného výživného vo výške 2.250 € na jedno dieťa, ktoré
mu súd povolil splácať v mesačných splátkach po 50 € spolu s bežným výživným pod následkom straty
výhody splátok.

Dlžné výživné na mal. G. bolo vypočítané nasledovne: 150 € x 15 mesiacov = 2.250 €.

Dlžné výživné na mal. A. bolo vypočítané nasledovne: 150 € x 15 mesiacov = 2.250 €.O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na finančné a majetkové
pomery otca.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiska pre

určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na druhej strane, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa
podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 150
€ mesačne na obe mal. deti od 9.9.2013 do budúcna je primerané.

V prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane matky, otca alebo mal. detí, môže matka alebo otec
podať návrh na zmenu predmetného rozhodnutia o výživnom, o čom môže v súlade s ust. § 78 ods. 1
Zákona o rodine rozhodnúť súd aj bez návrhu.

Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s mal. deťmi sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine.
Úpravu styku rodičia určiť nežiadali.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť

podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť

predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.