Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/309/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3610200555
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3610200555.4

Rozhodnutie

KrajskýsúdvTrenčínevprávnejvecinavrhovateľkyP.V.,bytomZ.XX,t.č.bytomB.,U.3,protiodporcovi
F. V., bytom Z. XX, zastúpenému JUDr. Pavlom Vöröšvárym, advokátom v Topoľčanoch, M. R. Štefánika
3635, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na odvolanie navrhovateľky proti
rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 28. novembra 2013, č.k. 3C/17/2010-423, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielové vlastníctvo manželov po rozvode tak, že
určil, že z vecí, ktoré mali navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikázal
do výlučného vlastníctva odporcu veci uvedené vo výrokovej časti rozsudku pod písmenami A/, bod

1/ až 27/; B/, bod 1/ až 66/. Na úplné finančné vyrovnanie odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke 8
077,81 Eur do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť trovy
štátu vo výške 307,05 Eur a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 107,05 Eur na účet
okresného súdu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľke a odporcovi uložil povinnosť
zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 1 308,05 Eur na účet okresného súdu do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení konštatoval, že po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k
záveru, že návrh na vyporiadanie BSM je dôvodný a bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania
vyporiadal. Vychádzal pritom z toho, že účastníci boli manželia. Od uzavretia manželstva až do
právoplatnosti rozsudku zo dňa 18.11.2009, č.k. 5C/96/2009-25, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

12.12.2009 trvalo medzi nimi bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Súd z vykonaného dokazovania
zistil, že do BSM patrili veci uvedené pod položkami A/ 1 až 27 a pod položkami B/ 1 až 66. Ohľadom
týchto vecí účastníci zhodne uviedli, že ku dňu rozhodnutia súdu existujú a patrili do BSM, čo si súd
osvojil.

Do BSM nepatrili niektoré z hnuteľných vecí uvedené navrhovateľkou, pretože tie boli podľa výpovedí

odporcu aj svedkyne Jany Vinczeovej kúpené až po zániku BSM. Rovnako po zániku BSM bol
nadobudnutý aj kuchynský drez. Navrhovateľka nepreukázala existenciu ďalších DVD prehrávačov,
okrem jedného stolového a jedného prenosného, preto tieto neboli zahrnuté do masy BSM. Výpoveďami
svedkov bolo preukázané, že do BSM nepatria ani pohovka z eko-kože, botník a televízor Samsung,
ktoré sú vo vlastníctve Ing. F. V. a počítače, monitory a tlačiareň, ktoré sú vo vlastníctve svedkov P. V.
a Ing. F. V.. Predmetom vyporiadania nemôže byť ani stavba súp. č. 49, pretože tá bola do rozhodnutia

súdu odstránená. Ku dňu zániku BSM nebola preukázaná existencia spálňového nábytku, ktorý bol z
dôvodu opotrebenia rozobratý a zničený, a to zrejme ešte počas trvania BSM. Z dôvodu nepreukázaniaexistencie súd do vyporiadania nezahrnul ani peňažné prostriedky, o ktorých navrhovateľka tvrdila, že
patrili do BSM, ktorých výšku nešpecifikovala. Predmetom vyporiadania môžu byť len tie veci, ktoré boli
v BSM a ktoré v čase vyporiadania existujú. Ohľadom tých vecí, ktoré existovali v čase zániku BSM, ale

neexistovali v čase vyporiadania, môže byť predmetom vyporiadania len ich hodnota.

Hodnota aktív, ktoré patria do BSM, je v prípade nehnuteľných vecí v sume 41 412,42 Eur a v prípade
hnuteľných vecí v sume 2 189,50 Eur. Súd pri určení hodnoty vecí v BSM vychádzal zo znaleckých
posudkov. Súd prihliadal aj na to, že účastníci voči takto určenej hodnote vecí nenamietali.

Súd vykonal vyporiadanie BSM v širšom zmysle. Do vyporiadania navrhol nielen aktíva (hnuteľné a
nehnuteľné veci), ale aj pasíva. Účastníci sa zhodli na tom, že do pasív patria dlhy navrhovateľky voči
Sociálnej poisťovni uhradené odporcom do výšky 483,30 Eur spoločnosti Omikron Trading Limited a do
výšky 408 Eur spoločnosti BENCONT INVESTMENTS s.r.o. Účastníci sa nezhodli na zahrnutí pôžičky
v sume 800 000,- Sk (26 556,- Eur) do pasív BSM. Súd dospel k záveru, že aj uvedenú pôžičku je

potrebné zahrnúť do pasív BSM a vyporiadať ju. Rozhodol tak z dôvodu, že existencia pôžičky bola v
konaní nepochybne preukázaná jednak výpoveďou odporcu, ale aj svedkov, detí účastníkov a nepriamo
ajsvedkyňouMUDr.V.,ktoráuviedla,ževyberalapeniazezúčtuT.V..Poskytnutiepôžičkyjepreukázané
aj zmluvou zo dňa 3.3.2006. Z vykonaného dokazovania vyplýva aj to, že odporca pôžičku vrátil po
zániku BSM, zo svojich prostriedkov. Sporný medzi účastníkmi bol najmä účel použitia prostriedkov.

Súd vychádzal najmä z obsahu zmluvy o pôžičke, v ktorej je výslovne uvedené, že bola poskytnutá na
prístavbu a rekonštrukciu domu č. 60 v Nadliciach, ktorý dom bol v BSM účastníkov. Preto súd dospel
k záveru, že uvedená suma bola použitá na majetok účastníkov v BSM (o túto sumu sa ich majetok
zhodnotil) a keďže bola vrátená výlučne odporcom z jeho majetku, musí byť predmetom vyporiadania.
Tvrdenie navrhovateľky, že pôžička bola len účelová, nebolo v konaní preukázané. Je nepochybné, že

v čase trvania BSM účastníci rekonštruovali predmetný dom, preto súd dospel k záveru, že uvedené
prostriedky boli počas trvania BSM účastníkmi skutočne spotrebované na zhodnotenie ich majetku.

Pri určení, komu súd prikáže jednotlivé veci do vlastníctva, vychádzal súd z toho, akým spôsobom
účastníci veci v súčasnosti užívajú. V rodinnom dome súp. č. 48 býva odporca a užíva aj hnuteľné veci,

ktoré sa v domácnosti nachádzajú. Navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala, býva a
pracuje v Bratislave, hnuteľné veci neužíva. Súd prihliadal aj na správanie navrhovateľky, ktorá bola
trestne stíhaná pre násilný trestný čin spáchaný voči dcére, ktorá býva spolu s odporcom v rodinnom
domesúp.č.48.Zuvedenýchdôvodovsúdnehnuteľnéahnuteľnéveciprikázaldovýlučnéhovlastníctva
odporcu. Súd neprikázal niektoré z nehnuteľností do vlastníctva navrhovateľky z toho dôvodu, že účelom

konania o vyporiadanie spoluvlastníctva je definitívne usporiadať právne vzťahy medzi spoluvlastníkmi
vecí. Ak by súd prikázal jeden z rodinných domov a priľahlé pozemky do vlastníctva navrhovateľky,
vzhľadom k negatívnym vzájomným vzťahom účastníkov konania a navrhovateľky voči spoločným
deťom účastníkov konania by to mohlo viesť k ďalším sporom a konfliktom, čo by bolo v rozpore s §
1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého má byť zabezpečené zachovávanie zákonov a úcta

k právam iných osôb.

Súd ustálil, že hodnota vecí v BSM je v sume 43 601,92 Eur. Hodnota pasív patriacich do BSM je v sume
27 447,30 Eur. Čistá hodnota BSM je v sume 16 154,62 Eur. Podiely oboch účastníkov sú rovnaké (§
150 Občianskeho zákonníka). Preto je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke na vyrovnanie jej podielu

na BSM sumu 8 077,81 Eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku.

O povinnosti navrhovateľky zaplatiť trovy konania štátu v sume 307,05 Eur a odporcu zaplatiť trovy
konania štátu v sume 107,05 Eur súd rozhodol podľa § 151 ods. 6, § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku. Trovy konania štátu spočívajú v trovách znaleckého dokazovania nekrytých preddavkami

zloženými účastníkmi konania. Trovy znaleckého dokazovania nekryté preddavkami sú v sume 414,10
Eur. Súd rozdelil trovy štátu medzi účastníkov rovnakým dielom, avšak s tým, že prihliadal na to, ktorý z
účastníkov a v akej výške zaplatil preddavky na znalecké dokazovanie. Keďže sa odporca podieľal na
preddavkoch sumou vyššou o 200 Eur, je povinný zaplatiť trovy štátu v sume 107,05 Eura navrhovateľka
v sume 307,05 Eur.

O povinnosti účastníkov zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok vo výške 1 308,05 Eur na
účet tunajšieho súdu bolo rozhodnuté podľa položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov (zák. č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Súdny poplatok je vo výške
3% z predmetu konania, teda z hodnoty vecí v BSM.

O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže
ako navrhovateľka, tak odporca boli v konaní úspešní len čiastočne.
Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, v ktorom žiadala, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil v časti vyporiadania BSM tak, že do výlučného
vlastníctva navrhovateľky prikáže veci položka č. 28, 29, 46, 52, 57, 84a, 90a a 9lb a nehnuteľnosť

rodinný dom so súpisným č. 60, a do výlučného vlastníctva odporcu prikáže ostaný hnuteľný a
nehnuteľný majetok, s tým že navrhovateľke uloží povinnosť uhradiť odporcovi sumu 6.165,21 Eur na
vyrovnanie jeho podielu v lehote do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. V odvolaní uviedla, že
prvostupňový súd sa nevyporiadal s jej námietkou týkajúcou sa účelovosti pôžičky, ktorú poskytol brat
odporcu. Údajnú pôžičku odmieta a označuje ju za zjavne účelovú, o ktorej existencii nemala vedomosť.
Údajnú pôžičku vo výške 800.000 Sk t.j. 26.556 Eur požičal odporcovi jeho brat ako blízka osoba,

bez akéhokoľvek zabezpečenia (napr. záložným právom), dňa 03.03.2006, pričom mala byť vrátená
dňa 19.11.2012 v hotovosti. Z predložených listinných dôkazov - výberov z banky údajne použitých pri
vrátení pôžičky odporcom nie je zrejmé, či tieto financie boli skutočne vo vlastníctve odporcu, nakoľko
má dôvodnú pochybnosť o finančných možnostiach odporcu takúto sumu zabezpečiť. Pochybnosť
spočíva okrem iného aj v splatení pôžičky v hotovosti. Údajná pôžička mala byť určená na rekonštrukciu

rodinného domu č. 60 a prístavbu. Na tomto mieste poukázala na záver znaleckého posudku č. 25/2011,
podľa ktorého rodinný dom č. 48 a 60 majú spolu hodnotu 29.463,76 Eur. Je nemožné, aby uvedená
pôžička bola použitá na účel, ktorý uvádza odporca, nakoľko hodnota údajnej pôžičky nemohla byť
za žiadnych okolností premietnutá do predmetných stavieb, ktoré existovali už v čase pôžičky. Inými
slovami, brat odporcu údajne požičal približne 26.000 Eur na stavebné činnosti na nehnuteľnosti, ktoré

v rámci znaleckého posudku boli ohodnotené na sumu približne 29.000 Eur. Dodala, že sa nejednalo
o kompletnú výstavbu, ale len rekonštrukciu a prestavbu už existujúcich nehnuteľností. Preto odmieta
odporcomuvádzanúskutočnosť,žepôžičkabolaurčenánarekonštrukciunehnuteľností.Jetohonázoru,
že tieto financie vyčerpal odporca na svoju bežnú spotrebu, prípadne na svoje podnikateľské aktivity.
Uvedené potvrdzuje aj samotný odporca a svedkyňa MUDr. T. V., ktorí uvádzajú, že tieto financie

boli určené predovšetkým na nákup motorových vozidiel. Na základe uvedeného odmieta existenciu
uvedenej pôžičky a označuje ju za účelovú. Ak tieto financie boli vybraté z účtu tak ako tvrdí odporca, je
tohonázoru,žetietopeniazeslúžilinapodnikateľskúčinnosťodporcu,prípadneodporcovhobrataasyna
Ing. F. V.. Ďalej uviedla, že má záujem, aby súd prikázal do jej výlučného vlastníctva iba najzákladnejšie
hnuteľné veci, ktoré jej zabezpečia aspoň minimálny životný štandard, a to položku č. 28, 29, 46, 52,

57, 84a, 90a, 91b, spolu v hodnote 531,50 Eur. Ďalej má záujem, aby súd prikázal do jej výlučného
vlastníctva nehnuteľnosť rodinný dom so súpisným č. 60, pričom vyššie uvedená nehnuteľnosť vrátane
prednéhoazadnéhooploteniabolasúdnymznalcomvrámciznaleckéhoposudkuč.25/201lohodnotená
na sumu 23.754,24 Eur. Uvedená nehnuteľnosť je tohto času znehodnotená vplyvom činnosti odporcu,
ktorý si v jej priestoroch zriadil chov psov. S poukazom na vykonané znalecké dokazovanie, celková

hodnota aktív BSM je vo výške 43.601,92 Eur. Zvyšné veci budú prikázané do výlučného vlastníctva
odporcu. Z uvádzaných pasív odporcom akceptuje len pohľadávku voči spoločnostiam OMIKRON
trading Limited a BENCON INVESTMENT, s.r.o., pohľadávku brata odporcu považuje za účelovú. Na
základe prípadnej akceptácie rozsudku, ktorým došlo k prikázaniu všetkých nehnuteľností a akceptácii
účelovej pôžičky, a po dlhoročnom manželstve by skončila prakticky na ulici. Pracuje ako ošetrovateľka

a preto je pod prísnym dozorom svojho zamestnávateľa a akýkoľvek nevhodný spôsob života na
ktorý poukazuje odporca a deti, by znamenal okamžité skončenie zamestnávania. Je tohto názoru, že
odporcovi a deťom ide predovšetkým o to, aby skončila na ulici, aby ju pripravili o majetok. Rozsudkom
prvostupňového súdu jej bola priznaná suma 8.077,81 Eur, ktorá je v značnom nepomere s tým, čo
počas manželstva nadobudla spoločne s odporcom dve nehnuteľnosti - rodinné domy. Označenia o

tom, že by dochádzalo k vzájomným konfliktom sú účelové, nakoľko nehnuteľnosti oddeľuje pozemná
komunikácia. V predmetnom konaní, ktorého súčasťou je aj ohodnotenie dvoch rodinných domov chce
dosiahnuť jediné, a to aby mohla kde bývať, nakoľko tohto času žije v podnájme u sestry v Bratislave,
kde niekoľko rokov pracuje ako ošetrovateľka. Z hnuteľných vecí žiada len tie najzákladnejšie pre svoju
existenciu.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil. V súvislosti s poskytnutou pôžičkou vo výške 800 000.- Sk, ktorú sumu im
za trvania BSM požičal jeho brat Ing. T. V. a ktorej existenciu bez pochybností pred súdom prvéhostupňa preukázal uviedol, že z ústnej výpovede navrhovateľky pred okresným súdom vyplýva, že o
existencii uvedenej pôžičky vedomosť mala. Čo sa týka vyplatenie pôžičky uviedol, že z predložených
výberov z banky jasne a bez pochybností vyplýva, že tieto výbery finančných prostriedkov sa uskutočnili,

a to že tieto finančné prostriedky boli na jeho bankovom účte dokazuje, že bol vlastníkom týchto
financií. Na spochybnenie tejto skutočnosti pred súdom prvého stupňa navrhovateľka, nevyprodukovala
ani nenavrhovala vykonať žiadny dôkaz. Prvostupňový súd správne rozhodol a dôvodil, že existencia
uvedenej pôžičky bola v konaní nepochybne preukázaná výpoveďou odporcu ale aj svedkov, a to detí
účastníkov a tiež výpoveďou svedkyne MUDr V.. Súd takisto správne dôvodil že nakoľko bola uvedená

pôžička v sume 800 000,- Sk vrátená výlučne odporcom z jeho majetku, až po zániku BSM, musí byť
predmetom vyporiadania. Tiež súhlasil s názorom prvostupňového súdu, že tvrdenia navrhovateľky o
účelovosti pôžičky neboli v konaní preukázané. Ďalej nesúhlasil s názorom navrhovateľky, že finančné
prostriedky z pôžičky vo výške 800 000 Sk vyčerpal na svoju bežnú spotrebu, na podnikateľské aktivity,
pričom poukazuje na skutočnosť že financie mali byť určené predovšetkým na nákup motorových
vozidiel, podľa jeho názoru súd správne vychádzal najmä z obsahu zmluvy o pôžičke, v ktorej je okrem

iného uvedené, že táto bola poskytnutá na výstavbu a rekonštrukciu rodinného domu č. 60, preto
správne prvostupňový súd vyhodnotil, že uvedená suma bola použitá na majetok účastníkov. Správne
prvostupňový súd tiež dôvodil, že nebolo spochybnené že v čase trvania BSM účastníci rekonštruovali
predmetný dom č. 60, preto je zrejmé že uvedené prostriedky boli počas trvania BSM účastníkmi
skutočne spotrebované na zhodnotenie ich majetku. Ďalej dodal, že pri stavbe domu s.č. 60 sa jednalo

o úplnú rekonštrukciu, tiež došlo k prístavbe určitej podstatnej časti nehnuteľnosti a boli vykonané
tiež stavebné úpravy v bezprostrednom okolí domu s.č. 60, ktoré sú súčasťou zastavanej plochy,
okolo domu s.č. 60 bolo vybudované tiež oplotenie, pôvodná stavba s.č. 60 mala pred rekonštrukciou
úžitkovú plochu cca 36 m2 a teraz má úžitkovú plochu približne 170 m2. Taktiež pokiaľ ide o tvrdenie
navrhovateľky že malo dôjsť za uvedenú pôžičku k nákupu motorového vozidla, poukázal na skutočnosť

že svedkyňa MUDr T. V. sa na súdnom pojednávaní vyjadrila, že nevie akým spôsobom bola suma
2 825 000.-Sk spotrebovaná, nevedela sa vyjadriť že či za celú túto sumu bola kupovaná dodávka.
Poukázal však na skutočnosť, že z uvedenej sumy 2 825 000 eur, ktoré boli vyberané z účtu veriteľa
Ing. T. V. došlo k vyplateniu pôžičky iba vo výške 800 000 Sk, pričom iba táto suma je predmetom
vyporiadania BSM. Samozrejme že je možné, že za ostatné finančné prostriedky (okrem sumy 800 000.-

Sk) veriteľ Ing. T. V. zakúpil pre seba dodávku, avšak zvyšná suma z uvedeného výberu z účtu nie je
predmetom tohto súdneho konania. V súvislosti s uvedenou pôžičkou tiež navrhovateľka uvádza, že
uvedenú požičanú sumu vyčerpal odporca na svoju bežnú spotrebu prípadne na jeho podnikateľské
aktivity, s týmto nesúhlasil, nakoľko navrhovateľka v spoločnej domácnosti žila až do konca roku
2008, preto pokiaľ by i boli financie čerpané pre bežnú spotrebu, tak by sa jednalo o spotrebu oboch

účastníkov BSM a za podmienky, že pôžičku iba výlučne on vrátil veriteľovi z výlučne jeho majetku až
po zániku BSM, rovnako by malo dôjsť k vyporiadaniu sumy 26 556 eur ako pasíva a k zohľadneniu
polovice tejto sumy v jeho prospech. Navrhovateľka ďalej uvádza, že má záujem aby súd prikázal do
jej výlučného vlastníctva rodinný dom so súpisným číslom 60, a tiež uvádza že nehnuteľnosť je tohto
času znehodnotená vplyvom činnosti odporcu, k tomu uviedol, že prvostupňový súd správne vychádzal

z toho, akým spôsobom účastníci veci v súčasnosti užívajú, v dome súp. č. 48 býva odporca ako
aj deti účastníkov a spoločne užívajú tiež hnuteľné veci. Navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti
koncom roku 2008 odsťahovala, býva a pracuje v Bratislave. Súd tiež správne prihliadal aj na správanie
navrhovateľky, ktorá bola trestne stíhaná a tiež právoplatne odsúdená pre násilný trestný čin spáchaný
voči dcére, ktorá býva spolu s ním v rodinnom dome súp. č. 48. Súd tiež správne dôvodil že vzhľadom

k negatívnym vzájomným vzťahom účastníkov konania a tiež medzi navrhovateľkou a ich deťmi by iné
rozhodnutie mohlo viesť k ďalším sporom a konfliktom. Na rozdiel od vyjadrenia navrhovateľky mal za
to, že pozemná komunikácia oddeľujúca nehnuteľnosti určite nemôže zabrániť konfliktom, pretože už v
minulosti k uvádzanému konfliktu preukázateľne došlo a uvádzaná pozemná komunikácia vytvára medzi
nehnuteľnosťami medzeru iba približne 5 metrov. Dodal, že v žiadnom prípade nijako neznehodnotil

stavbu s. č. 60 ani iné hnuteľné či nehnuteľné veci, práve naopak počas existencie BSM aj po jeho
zániku majetok vždy iba zhodnocoval.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

je potrebné zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolací súd nevidel dôvod na zmenu napadnutého
rozhodnutia, nakoľko by tak uprel účastníkom právo konať pred súdom, navrhovať dôkazy ako i právo
na 2-inštatnosť konania.Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil

na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Ak za trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napríklad
vo vlastnom mene uzavrel zmluvu o pôžičke, a ak sa takto získané peniaze použili na kúpu určitej
veci, t.j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, patrí aj táto hodnota - za splnenia ostatných
podmienok uvedených v § 143 OZ aj bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá - do
bezpodielového spoluvlastníctva. Na záväzok manžela, ktorý takto zaobstaral peniaze, ktoré je povinný
vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke alebo ako neoprávnený majetkový prospech v prípade, keď

zmluva o pôžičke nebola uzavretá platne), a ktorý ich v skutočnosti vynaložil na spoločný majetok zo
svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. To, čo každý z manželov vynaložil
na spoločný majetok zo svojho, mu má uhradiť zo spoločného majetku druhý manžel, avšak len vo výške
zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorý každému z nich patrí z bezpodielového spoluvlastníctva.

Podľa § 150 vety druhej Občianskeho zákonníka je teda pri vyporiadaní BSM každý z manželov
oprávnený požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Z formulácie
tohtoustanoveniazreteľnevyplývá,ženároknaúhradutoho,čobolovynaloženénaspoločnýmajetok,je
založený v okamžiku, kedy bol oddelený majetok jedného z manželov takto vynaložený, i keď ho možno
samozrejme uplatniť až po zániku BSM v súvislosti s jeho vyporiadaním. Ak má tento vnos z oddeleného

majetku podobu finančného plnenia (napr. ak sú čiastočne finančné prostriedky jednoho z manželov
na kúpu veci, ktorá patrí do BSM), dochádza k nemu už v okamžiku kúpy veci a pri stanovení náhrady
v zmysle § 150 vety druhej Občianskeho zákonníka sa vychádza z výšky takto vynaloženej finančnej
čiastky. Naproti tomu k vnosu, ktorý nemá finančný charakter, ale charakter vecného plnenia (napr.
zabudovaním veci, patriacej vlastnícky jednému z manželov do spoločnej stavby), nedochádza v dobe,

kedy sa tento manžel stal vlastníkom veci, ktorá bola potom vynaložená na spoločný majetok, ale až v
okamžiku, kedy sa tak skutočne stane, teda vždy neskôr, mnohokrát so značným časovým odstupom.
Až vynaložením takejto veci na spoločný majetok postráda tento manžel svojho vlastníckeho práva k
nej, a tak pre stanovenie výšky náhrady je podstatná hodnota vynaloženej veci práve v tomto okamžiku.

Preskúmaním obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa,
ktorým vyporiadal bezpodielové vlastníctvo manželov po rozvode tak, že určil, že z vecí, ktoré mali
navrhovateľka a odporca v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov prikázal do výlučného vlastníctva
odporcu veci uvedené vo výrokovej časti rozsudku pod písmenami A/, bod 1/ až 27/; B/, bod 1/ až 66/
a na úplné finančné vyrovnanie odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke 8 077,81 Eur do 60 dní odo

dňa právoplatnosti rozsudku, pričom do pasív BSM zahrnul aj celú pôžičku v sume 800 000,- Sk (26
556,- Eur), ktorá bola počas manželstva poskytnutá odporcovi a ktorú pôžičku vrátil odporca po zániku
BSM zo svojich výlučných prostriedkov, pričom podľa záveru súdu prvého stupňa mala byť uvedená
suma použitá na majetok účastníkov v BSM (o túto sumu sa ich majetok mal zhodnotiť), vychádza z
nedostatočne zisteného skutkového stavu, teda je predčasné a následne teda súd prvého stupňa aj

nesprávne právne predmetnú vec posúdil.

V prejednávanej veci z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa, a to zo zmluvy o pôžičke
uzavretej medzi veriteľom Ing. T. V. a dlžníkom odprocom (č.l. 68) vyplýva, že veriteľ požičal odporcovi
dňa 3.3.2006 sumu 800 000,- Sk za účelom prístavby a rekonštrukcie rodinného domu č. 60, pričom z

potvrdenia Alexandra Vinczeho zo dňa 19.11.2012 v spojení s potvrdeniami VÚB banky, a.s. Topoľčany
vyplýva, že túto pôžičku vrátil odporca veriteľovi po zániku BSM z vlastných výlučných prostriedkov.

Ďalej je z obsahu spisu zrejmé, že medzi účastníkmi bol sporný účel použitia vyššie uvedenej pôžičky,
pričom súd prvého stupňa vychádzal najmä z obsahu zmluvy o pôžičke, v ktorej je uvedené, že bola

poskytnutá na prístavbu a rekonštrukciu domu č. 60 v Nadliciach, ktorý dom bol v BSM účastníkov a
preto dospel k záveru, že uvedená suma bola použitá na majetok účastníkov v BSM (o túto sumu sa
ich majetok zhodnotil) a keďže bola vrátená výlučne odporcom z jeho majetku, musí byť predmetom
vyporiadania.Pokiaľ teda súd prvého stupňa dospel k záveru, že táto pôžička bola použitá na majetok účastníkov
v BSM, a to len na základe obsahu zmluvy o pôžičke, sú jeho závery nesprávne a predčasné,

a s pokazom na vyššie citované zákonné ustanovenia i nesprávne právne posúdené, nakoľko z
dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa ani z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva,
koľko peňazí z pôžičky, ktorá bola poskytnutá len odporcovi, bolo skutočne použitých na majetok v BSM
a koľko na výlučný majetok odporcu, ani to či z tejto pôžičky bol zakúpený materiál a či bol zabudovaný
pri rekonštrukcii rodinného dumu, ktorý patrí do BSM, pričom tieto skutočnosti ako už bolo konštatované

vyššie sú dôležité pre rozhodnutie koľko má byť uhradené tomu manželovi, ktorý zo svojho vynaložil
na spoločný majetok.

Čo sa týka rozhodnutia súdu prvého stupňa o tom komu prikáže jednotlivé veci do vlastníctva, odvolací
súd konštatuje, že aj v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa nesprávne a predčasné, nakoľko
nedostatočne zdôvodnil z akých dôvodv všetky veci patriace do BSM prikázal do výlučného vlastníctva

odporcu, pričom prihliadal aj na správanie navrhovateľky, ktorá bola trestne stíhaná pre násilný trestný
čin spáchaný voči dcére, avšak z dôvodnenia rozhodnutia ani z obsahu spisu nevyplýva či navrhovateľka
bola za tento trestný čin aj právoplatne odsúdená.

Keďže súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, ktorý nebol dostatočným podkladom pre

spravodlivé rozhodnutie vo veci, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 221 ods. 1
písm. h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie pri viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu s poukazom na ust. § 226 O.s.p..

V ďalšom konaní súd prvého stupňa vykoná dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prípadne

nimi navrhnutých svedkov za účelom preukázania, koľko v skutočnosti bolo vložených peňazí z pôžičky
poskytnutejodporcovinaspoločnýmajetokpatriacidoBSMakoľkonajehovýlučnýmajetok,koľkoztoho
malo finančný charakter a koľko charakter vecného plnenia, následne súd zváži nariadenie znaleckého
dokazovania na preukázanie ich tvrdení a po takto doplnenom dokazovaní opätovne rozhodne o
vyporiadaní bezpodielového vlastníctva účastníkov, pričom sa dôsledne vysporiada s tým, ktoré z vecí

a ktorému z manželov prikáže do vlastníctva.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách celého konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é