Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Karol Rihák
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/248/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412214293
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1412214293.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobkyne: G.
G., L. XX, J. B. P., X. proti žalovanej: T. B., J. U. XX, X., o zaplatenie 121,- eur, takto
r o z h o d o l :
Súd návrh zamieta.
Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 04.10.2012 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 121,-
eur titulom náhrady škody z dôvodu, že táto ju mala niekedy v roku 2012, presný dátum si nepamätá,
fyzicky napadnúť na ulici Y. U., pričom jej mala stiahnuť z prsta zlatý prsteň v hodnote 121,- euro, čím
jej mala vzniknúť škoda v uvedenej výške, ktorej náhrady sa podanou žalobou domáhala. Žalobkyňa v
žalobe uviedla, že uvedený prípad bol riešený aj na OO PZ BA J. B. P. ako podozrenie z trestného činu
krádeže, ale vec bola odmietnutá, detailnejšiu identifikáciu uvedeného trestného konania neuviedla.
K podanému návrhu sa vyjadrila žalovaná podaním, ktoré bolo súdu doručené 11.12.2013, z ktorého
obsahu vyplýva, že nepopiera, že došlo k incidentu medzi ňou a žalobkyňou aj s fyzickým kontaktom,
avšak poprela, žeby uvedený prsteň vzala.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, vyjadrením žalobkyne a žalovanej, výsluchom
svedkov H. G., J. G., ako aj ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný
skutkový stav:
Medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k incidentu s fyzickým kontaktom niekedy na jeseň roku 2012.
Presný dátum ostal súdu neznámy. Existenciu uvedeného incidentu nepoprela ani žalovaná. Počas
uvedeného incidentu malo dôjsť k stiahnutiu prsteňa z prstu žalobkyne žalovanou. Žalovaná však
poprela, že by stiahla prsteň z prstu žalobkyne.
Svedkyňa H. G. vo svojej výpovedi uviedla, že nebola priamo pri incidente, avšak pozná žalovanú aj
jej krstnú mamu. V inkriminovaný večer jej telefonovala žalobkyňa spolu s manželom, povedala čo sa
jej stalo, odviezla ju záchranka. Išli hľadať žalovanú, avšak nenašli ju nakoľko utiekla. Na druhý deň
ju stretla, pýtala sa jej čo sa stalo. Žalovaná jej odpovedala, že sa pohádala so žalobkyňou, tvrdila, že
prsteň nevzala.
Svedok J. G. vo svojej výpovedi uviedol, že si vzhľadom na odstup času presný sled udalostí nepamätá,
avšak incident sa stal na ulici Y. U.. Mal tam byť aj T. T., ktorý však tiež presne nevidel čo sa tam malo
odohrať. Žalovaná mala byť pod vplyvom alkoholu, T. mal stáť bokom. Svedok mal vidieť ako žalovaná
stiahla prsteň žalovanej, ktorá si to hneď nevšimla. Po chvíli sa mali vrátiť na dané miesto a začalihľadať prsteň. Zavolali aj políciu, ktorý hľadali žalovanú, ktorá sa však schovala a preto ju nenašli. Bolo
podané aj trestné oznámenie, ktoré však bolo políciou odmietnuté nakoľko nebol daný dôvod na začatie
trestného konania. Na otázku súdu: prečo svedok hneď ako videl, že žalovaná stiahla prsteň žalobkyni
na túto skutočnosť hneď neupozornili a sami hneď nezačali hľadať daný prsteň, ale vrátili sa na miesto
až po chvíli, svedok uviedol, že prsteň pýtal, ale žalovaná sa nechcela k tomuto vyjadriť, stále hádzala
vinu na T. T..
Súd zamietol vykonanie dôkazu audio nahrávkou telefonického rozhovoru medzi p. J. G. a pánom T.
T., ktorý o nahrávke podľa svedka G. ani nevedel, nakoľko vyhotovovanie zvukových záznamov bez
súhlasu dotknutých osôb je dôkazom nepoužiteľným v tomto súdnom procese, nakoľko pripustenie
uvedeného dôkazu by bolo zjavne v rozpore s právom na ochranu osobnosti ,,nahrávanej osoby,,. Súd
taktiež upustil od výsluchu navrhovaného svedka T. T., nakoľko mal za to, že na základe vykonaného
dokazovania by výpoveď uvedeného svedka nemohla priniesť nové skutočnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na rozhodnutie súdu. Z uvedeného dôvodu, napriek skutočnosti, že svedok bol pôvodne súdom
predvolávaný na výsluch, súd upustil od jeho výsluchu z dôvodu nadbytočnosti takéhoto dôkazu.
Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 420 ods. 1 zák. číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník,,) každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
V prejednávanej veci žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, že jej bola spôsobená škoda, kto ju
spôsobil a že existuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a konaním konkrétneho škodcu. Aby
v súdnom konaní o náhradu škody mohol byť žalobca úspešný a súd mu mohol priznať požadovanú
náhradu škody je bezpodmienečne potrebné zo strany žalobcu preukázať, že mu bola spôsobená škoda
protiprávnym konaním škodcu a medzi konaním škodcu a vznikom škody existuje príčinná súvislosť
(kauzálny nexus). Žaloba žalobkyne bola postavená na tvrdení, že pri incidente, ku ktorému došlo medzi
účastníčkami konania, bol žalovanou stiahnutý prsteň z prsta žalobkyne, čím tejto mala vzniknúť škoda.
Žalobkyni sa však nepodarilo bez pochybností preukázať, že jej vznikla škoda, kto za ňu prípadne
zodpovedá a existencia kauzálneho nexu. Samotná žalobkyňa uviedla, že orgány činné v trestnom
konaní odložili vec z dôvodu, že nebol daný dôvod na začatie trestného stíhania, túto skutočnosť
potvrdil aj svedok J. G.. Jedinou skutočnosťou, ktorá by mohla teoreticky svedčiť v prospech žalobkyne,
bola skutočnosť, že svedok J. G. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že videl ako žalovaná stiahla
prsteň žalobkyni. Súd však výpoveď svedka J. G. v tejto časti považuje za nedôveryhodnú, nelogickú
a tendenčnú, nakoľko ide o manžela žalobkyne, pričom je vrcholne nepravdepodobné ak svedok videl
stiahnutie prsteňa žalobkyne, aby z miesta spolu zo žalobkyňou odišli a na miesto sa vrátili opäť až
po chvíli a začali hľadať prsteň. Taktiež samotné hľadanie prsteňa na mieste svedkom a žalobkyňou
je tvrdením rozporuplným, nakoľko svedok sám uviedol, že žalovaná stiahla prsteň z prsta žalobkyne.
Prečo potom svedok hľadal spolu s žalobkyňou prsteň ako kedy bol strateným, je otázkou nejasnou. Súd
nemal pochybnosť o incidente aj s fyzickým kontaktom medzi účastníčkami konania, avšak predmetom
sporu bola náhrada škody, ku ktorej malo dôjsť práve počas tohto incidentu. Túto skutočnosť sa však
žalobkyni nepodarilo v konaní vôbec preukázať a preto súd musel jej žalobu zamietnuť.
O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Úspešnej žalovanej však žiadne trovy konania nevznikli.
Z uvedeného dôvodu jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.
Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, vdostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka) a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.