Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/283/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114227345
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114227345.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom
v Bratislave, Staré Grunty 7, zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom, advokátom, so sídlom
advokátskej kancelárie v Bratislave, Námestie Martina Benku č. 6, proti žalovanému: T. Q., A..
XX.X.XXXX, W. O. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 810,50 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 430,50 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne
zo sumy 430,50 Eur za obdobie od 29.10.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.8.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia
810,50 Eur, úrokov z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 810,50 Eur od 29.10.2013 do zaplatenia,
zmluvnej pokuty vo výške 132,00 Eur a náhrady trov konania.

Žalobu odôvodnil titulom uzavretej zmluvy o úvere č. 320122749 zo dňa 18.12.2012, ktorej predmetom
bolo poskytnutie úveru vo výške 1.000,- Eur a povinnosť žalovaného úver splatiť s odplatou vo výške
1.380,- Eur, v 13 splátkach, a to v prvých 3 splátkach vo výške 5,00 Eur a v ďalších 10 splátkach vo
výške 136,50 Eur. Žalovaný zaplatil iba 569,50 Eur, naposledy úhradou 140,- Eur dňa 19.7.2013.

Žalovaný sa k veci samej písomne nevyjadril.

Súd podľa § 115a ods. 2 O.s.p. na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie, nakoľko predmetom
sporu je suma 810,50 Eur, teda suma neprevyšujúca 1.000,-- Eur, predpokladaná § 200ea ods. 1 O.s.p..
V danej prípade preto ide o drobný spor.

Rozsudok bol vyhlásený verejne dňa 8.12.2014 o 13:30 hod. podľa § 156 ods. 3 O.s.p..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi a zistil :

Dňa 18.12.2012 uzavrel žalobca, ako veriteľ, a žalovaný, ako dlžník, zmluvu o úvere č. 320122749, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- € s vyhlásením, že úver je poskytnutý
za odmenu a za celkový úrok vo výške 20 % z istiny a odmenu vo výške 18 % z istiny, teda spolu za
odplatu, ktorá zahŕňa ako odmenu, tak aj úrok. Dlžníci potvrdili prevzatie istiny úveru svojím podpisom
na tejto zmluve. Celkovú dlžnú sumu, teda istinu úveru 1.000,00 € a odplatu vo výške 380,00 Eur, teda
spolu 1.380,00 € sa dlžník zaviazal splácať v 13 -tich mesačných splátkach, a to prvých troch vo
výške 5,00 Eur a ďalších 10 vo výške 136,50 Eur, prvá splátka splatná v 10. deň po uzatvorení zmluvy
a každá ďalšia splátka splatná vždy do 30. dňa po splatnosti predchádzajúcej splátky.

V zmluve bola uvedená informácia o priemernej hodnote RPMN pre príslušný typ úveru 46,35 %. Zmluva
bola dlžníkom podpísaná aj na druhej strane, kde boli uvedené obchodné podmienky, osobitne podľa
bodu 1 bola uvedená „RPMN pri splatnosti úveru na ... (variant textu - pozn. súdu) 13 mesiacov 67,70 %“.

Bod 3. obchodných podmienok zakotvoval právo na zmluvnú pokutu veriteľa v prípade nesplatenia
záväzku dlžníka vo výške 3,3% z istiny úveru (700 x 0,033 = 23,10, pozn. súdu) za každý aj začatý
kalendárny mesiac omeškania, ako aj právo na paušálnu náhradu trov spojených so súdnym alebo
rozhodcovským konaním vo výške 20% z poskytnutej istiny, minimálne 67,- Eur.

Žalobca upomínal žalovaného na zaplatenie predmetného úveru listom zo dňa 25.9.2013 a oznámil mu
predčasnú splatnosť zostatku úveru listom zo dňa 11.12.2013.

Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej ObZ): Zmluvou
o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 ObZ: Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno
dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 1 ods. 1), 2) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 11.6.2010, ďalej tiež iba „zák.
č. 129/2010 Z.z.“):

1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 1 zák. č. 129/2010 Z.z.: Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 39 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ) v znení
účinnom v súčasnosti: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 OZ: Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 451 OZ:

1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 52 OZ:

1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 OZ v znení účinnom v súčasnosti:

1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.

5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.

10) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 3 b. 1 Smernice č. 13/1993 Rady EHS: Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 544 ods. 1 OZ: Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Listinné dôkazy predložené žalobcom boli všetky pre súd skutkovo hodnoverné a bolo možné vychádzať
z vyhlásenia žalobcu bez jeho dôkazného bremena o čiastočnom splnení dlhu pred začatím konania
vo výške 569,50 Eur. Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu uplatneného plnenia,
osobitne vo vzťahu k postaveniu žalovaného ako dlžníka zo spotrebiteľského úveru a zo spotrebiteľskej
zmluvy podľa občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu, že bola poskytnutá zo strany
žalobcu ako dodávateľa - podnikateľa žalovanému ako spotrebiteľovi - nepodnikateľovi, navyše bola
predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená.

Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že dlžníkom bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č. 129/2010
Z.z., a to z foriem podľa cit. ust. § 1 ods. 2 vo forme zmluvy o úvere podľa obchodného zákonníka. Súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 430,50 Eur titulom zostatku istiny úveru poskytnutého pôvodne vo
výške 1.000,00 Eur, keď žalovaný tento uhradil iba v časti vo výške569,50 Eur.

Súd zamietol žalobu vo zvyšnej časti, lebo zistil rozpor s ustanovením § 4 ods. 3 zák. č.
258/2001 Z.z., keď priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), a to
je dôvod bezodplatnosti a bezúročnosti predloženej zmluvy o úvere podľa tohto zákona Napokon pokiaľ
v obchodných podmienkach zmluvy je uvedená RPMN „pri splatnosti na 13 mesiacov 67,70 %“, ide o
formuláciu z obchodných podmienok, t.j. zodpovedajúcu relatívne samostatnému dokumentu, ktorý by
sa mal týkať viacerých zmlúv so zhodným obsahovým prvkom. Navyše ide o formuláciu v dlhšej, iba
čiastočne súvisiacej vete. Preto aj keď ide o formuláciu na druhej strane základného textu zmluvy, táto
formulácia nie je dostatočne prehľadná pre účel informovania spotrebiteľa, aby si uvedomil, aké náklady
v čase vyplývajú zo záväzných ustanovení konkrétnej zmluvy. Je vhodné poznamenať, že uvedenie
RPMN má obdobný význam ako jednotková cena u nákupu fyzického tovaru, udávaná spravidla za
100 gramov alebo 100 mililitrov, preto aj keď z jej uvedenia účastníkom zmluvy nevyplývajú práva ani
povinnosti, jej riadne uvedenie v spojení s budovaním finančnej gramotnosti obyvateľov vo vzťahu k
tomuto údaju by bolo významným faktorom orientácie spotrebiteľa v poskytovanom úvere. Okolnosť
riadneho neuvedenia informácie o RPMN v zmluve je o to mýlivejšia, že v zmluve prehľadnejšie bola
uvedená informácia o priemernej RPMN 46,35 %.

Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere navyše vykazuje znaky hromadného predloženia
spotrebiteľovi zo strany dodávateľa, preto súd zároveň právne podriadil hodnotenie tejto zmluvy

aj ustanoveniam § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv súd
interpretuje ako systematicky špecifický okruh ustanovení o prejave vôle, vedúci k materiálnej ochranu
spotrebiteľov pred podmienkami, ktoré zákon označuje ako neprijateľné, teda podľa interpretácie súdu
ako bežne nepredvídateľné u obstarania tovaru alebo služby, ak neboli individuálne dojednané, teda
s ohľadom na pozornosť, čas a energiu, akú môže spotrebiteľ tomuto bežnému obstaraniu venovať.
V tomto fakticky zákon uprednostňuje úpravu vzájomných zmluvných práv a povinností v hlavných
ustanoveniach zmluvy, teda v predmete a cene plnenia, a to určito, jasne, zrozumiteľne (viď cit. ust. § 53
ods. 1 OZ). Automatický prieskum platnosti týchto podmienok súdom navyše podľa názoru tunajšieho
súdu znamená, že ich platnosť je súčasťou samotného „sporu o právo“ aj bez ohľadu na vzdelanostné
alebo sociálne postavenie spotrebiteľa. Právnym následkom tohto právneho preskúmania by mohlo
byť nepriznanie časti plnenia ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá by bola z toho dôvodu bola
absolútne neplatná. V tomto smere úvah súd poznamenáva, že žalobca spravodlivo sám nevychádza
z rozhodcovskej doložky v obchodných podmienkach. Jedným z takýchto vedľajších dojednaní je aj
zmluvná pokuta. Právom na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo (v čl. 3 obchodných podmienok) formálne
dojednané mesačne, t.j. ktorá mala narastať v čase. Celé toto zmluvné ustanovenie, príznačne popri
ďalšom ustanovení o paušálnej náhrade nákladov na uplatnenie pohľadávky, súd hodnotí ako absolútne
neplatné, osobitne aj ako nevyvážené v neprospech spotrebiteľa v zmluve spotrebiteľského charakteru,
keď zmluvná pokuta ako spôsob zabezpečenia pohľadávky má narastať v čase. Na uvedenom podľa
názoru súdu nič nemení, že žalobca sa tejto zmluvnej pokuty v súdnom konaní domáha iba v ohraničenej
časti. Navyše ako súd uviedol vyššie, celý tento úver považuje za bezúročný a bez poplatkov a tento
následok sa podľa názoru súdu spravodlivo širšie vzťahuje aj na ustanovenia o zabezpečení zmluvy.

Úrok z omeškania bol v tomto konaní podľa § 369 ods. 1 poslednej vety Obchodného zákonníka
uplatnený podľa predpisov občianskeho práva, a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
§ 3 Nar. vl. č. 87/1995 Z.z. v sadzbe neprevyšujúcej základnú sadzbu ECB (1%) zvýšenú o 8 %, napokon
vo výške 8,5 %. Pri procesnej pasivite žalovaného týkajúce sa konkrétneho priebehu splácania v rámci
jeho dôkazného bremena, k nesplatenej istine súd uznal omeškanie žalovaného podľa udania žalobcu
od 29.10.2013, keď už časť splátok úveru zo strany žalovaného bola splatná.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania, keď úspech žalobcu i žalovaného bol v približne rovnakej miere.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).