Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. december 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/162/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114222701
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Slušná

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3114222701.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci navrhovateľky W. F., X..

Š., Š. F. S. X., I. Z. XXXX/X, J., zastúpenej JUDr. Jánom Kanabom, advokátom so sídlom J. Zemana
3141/101, Trenčín proti odporcovi K. F., Š. F.W. S. X., I. Z. XXXX/X, J., o rozvod manželstva takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov W. F., X.. Š. a K.X. F., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v J., zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu J., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod radovým číslom
XXX r o z v á d z a.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala rozvodu manželstva s odporcom. V návrhu uviedla, že
s odporcom uzavrela dňa XX.XX.XXXX manželstvo, z ktorého sa im narodili dvaja synovia, ktorí sú už

plnoletí.Manželstvobolonazačiatkupomernedobré,noponarodenísynovsaodporcovosprávanievoči
nej a synom začalo zhoršovať. Počas prvých siedmych rokov manželstva bývali spoločne v domácnosti
s rodičmi navrhovateľky v trojizbovom byte. V tom čase dochádzalo k manželským nezhodám a odporca
tvrdil, že má u rodičov navrhovateľky málo miesta a súkromia, čo viedlo k stupňujúcim sa hádkam. V
roku 1995 podala žiadosť o rozvod, ktorú neskôr vzala späť, pretože odporca prisľúbil, že sa polepší.
Odporcovo správanie sa nezmenilo napriek tomu, že si našli spoločné bývanie na adrese trvalého
bydliska. Odporca často menil zamestnanie, počas roka bol aj niekoľko mesiacov bez práce a v
súčasnosti nemá trvalý pracovný pomer. Náklady na domácnosť a starostlivosť o synov, školu, krúžky

hradila výlučne navrhovateľka. S odporcom sa opakovane snažila konflikty riešiť, čo ale k ničomu
neviedlo. Odporca podlieha častým zmenám nálad, nie je ochotný ani schopný prispôsobiť sa nikomu
a ničomu, všetko riešil krikom, urážkami a vulgarizmami. Odporca fyzicky ubližoval navrhovateľke a
ich synom. Z týchto dôvodov sa sedem mesiacov pred podaním návrhu odsťahovala zo spoločnej
domácnosti. S odporcom sa intímne nestýka viac ako rok. Odporca finančne nepodporuje mladšieho
syna, ktorý študuje toho času na vysokej škole v E.. Spolužitie s odporcom považuje za nepredstaviteľné
a ich manželstvo nespĺňa svoj účel, ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a nie je možné

očakávať obnovenie manželského spolužitia.

V podaní zo dňa 31.10.2014 odporca uviedol, že s podaným návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí.
Manželstvo bolo na začiatku preňho šťastné a k navrhovateľke, svojej manželke, pociťuje lásku doteraz.
Problémy na začiatku vzťahu neboli medzi nimi ale tieto pochádzali z titulu spoločného spolunažívania
s rodičmi navrhovateľky a jej babkou, ktorá s nimi tiež bývala spoločne v trojizbovom byte. V tom čase
bývalivobývačke,kdebolaajtelevízia,pričomsvokranechceladovoliť,abytelevízorpreložildokuchyne
a ani aby si doniesol vlastný televízor kvôli šetreniu. Až neskôr sa ich podarilo presvedčiť. Svokra imvstupovala do izby viackrát denne bez zaklopania, čo musel akceptovať. Rodičia navrhovateľky im
pomáhali ubytovaním, stravou, výchovou detí, za čo im nedokázal byť dostatočne vďačný, čo bola jeho
chyba.Vzhľadomktomu,žerodičianavrhovateľkysúhluchonemí,bolamedzinimiurčitábariéra,pretože

sa nedokázal naučiť posunkovú reč. Nedorozumenia v ich vzťahoch pramenili z ľudského nepochopenia
medzi generáciami, pričom išlo o osobné spory a nie o fyzické násilie. O žiadosti o rozvod manželstva
zo strany navrhovateľky v roku 1995 sa dozvedel od svojho bratranca. Z podaného návrhu bol veľmi
sklamaný a prekvapený. Peniaze, ktoré v tom čase ušetrili s manželkou vkladali spoločne do členského
podielu na byt a manželku preto požiadal, aby žalobu na rozvod manželstva vzala späť v presvedčení,

že keď dostávajú byt a odsťahujú sa od jej rodičov, ich vzťahy s rodinou sa upravia, čo sa aj čiastočne
udialo. Približne pred rokom sa stal svokre závažný úraz chrbtice a jej zdravotný stav si vyžadoval
osobitnú starostlivosť. Manželka sa rozhodla, že ju bude ošetrovať u nej doma, lebo jej zdravotný stav si
vyžadoval celodennú opateru. Neskôr sa sťažovala, že ju nemá kto vystriedať. Pre malé sociálne dávky
za opateru jej poskytoval po 100,- € mesačne po niekoľko mesiacov na to najnutnejšie. Doma platil
byt, plyn, elektrinu, stravu. Stravu platil vždy po celé roky. Manželka opatrovala svokru a bývala u nej

skoro rok. Dala výpoveď v práci asi v auguste, keďže tri mesiace nedostávala plat na čas, len postupne
v dávkach a za posledný mesiac vôbec. Našla si prácu cez agentúru do zahraničia, kde sa teraz aj
nachádza. So synom sa bavil o tom, koľko bude potrebovať peňazí na štúdium pričom sa dohodli tak, že
mu povie, keď bude potrebovať. Záverom uviedol, že svoju manželku má stále rád a rozvod nepovažuje
za riešenie. Uviedol, že je ochotný urobiť všetko aby ich vzťah mohol pokračovať, aby manželka našla

spokojnosť v ich manželstve. Požiadal ešte o šancu na udržanie ich manželstva.

Na pojednávaní dňa 21.11.2014 navrhovateľka uviedla, že s odporcom sa zosobášili keď mala 18 rokov
a bola tehotná. Bývali u jej rodičov a z manželstva sa im narodili dvaja synovia. Medzi ňou a odporcom
boli nezhody, preto v roku 1995 podala žiadosť o rozvod, ktorú potom stiahla. Následne sa presťahovali
a sedem rokov ich manželstvo fungovalo v poriadku. Potom nastali problémy. Odporca nejaký čas mal

prácu, potom prácu nemal, potom mal živnosť, túto nezrušil. Odporca jej nadával a urážal ju. Keď kúpili
počítač, hral na ňom hry, bol agresívny a vulgárny. Boli medzi nimi časté hádky. S odporcom bola ťažká
komunikácia a odmietal komunikovať. S odporcom ostala v manželstve kvôli deťom, ale nechce naďalej
takto žiť, chce mať kľud. Od 29 rokov berie lieky na tlak, má stres. Odporca je podľa nej neprispôsobivý
a svojský. Momentálne žije u matky na Sihoti a zo spoločnej domácnosti sa natrvalo odsťahovala vo

februári alebo v marci 2014. Vianoce a Silvester v roku 2013 už netrávila s odporcom. Momentálne
je nezamestnaná, nepoberá dávky a od 30.10.2014 je evidovaná na úrade práce. K spoločnému
hospodáreniu s odporcom uviedla, že ona platila energie, nájom a poistky a to do mája 2014. Po tom, ako
sa odsťahovala, si tieto výdavky odporca platí sám. Odporca nakupoval potraviny, pričom ona ešte na
potraviny a iné výdavky napr. drogériu minula 170,- € mesačne. S odporcom intímne nežije už rok, majú

spolu dvoch plnoletých synov, ktorý jeden pracuje a jeden študuje. Iný mimomanželský pomer nemá.
K odporcovi necíti, že by ho mala rada, nechce s ním žiť. Navrhovateľka ďalej uviedla, že do bytu sa
dočasne vrátila kvôli tomu, že byt u matky zatepľovali a potrebovala si poprať a zavariť potraviny. V byte
spala štyri dni a to vo svojej posteli. Navrhovateľka opakovane uviedla, že sa k odporcovi vrátiť nechce.

Na pojednávaní dňa 21.11.2014 odporca uviedol, že ich spoločné spolužitie začalo tak, že sa vzali kvôli

synovi. K navrhovateľke pociťoval lásku a nevzal si ju z vypočítavosti. Navrhovateľka nesúhlasila, aby
žili inak ako s jej rodičmi. So svokrovcami si nerozumel, vyčítali mu, že nevie posunkovú reč. Medzi
ním a svokrovcami boli preto nezhody, napr. kvôli televízii. Týmto nezhodami trpela navrhovateľka. Keď
sa odsťahovali a bývali sami, ich vzťahy sa upokojili. Navrhovateľka platila byt a iné platby, nakoľko on
mal nepravidelné príjmy, z ktorých platil stravu, poistky na auto a hradil iné výdavky, napr. korčule, lyže

alebo oblečenie. Keď bola kríza, tak si ako živnostník nemohol prácu zohnať a navrhovateľka vtedy mala
stabilnú prácu. Asi v novembri alebo decembri 2013 odišla opatrovať matku a povedala, že matke sa stal
úraz. Myslel si, že sa tam navrhovateľka schovávala aby sa mu vyhýbala a nemusela sa s ním stretať.
V marci 2014 ho požiadala o finančnú pomoc, preto jej poslal peniaze ako chcela. Potom navrhovateľka
začala pracovať a mala príjem, ale domov sa nevrátila, zostala u matky. V auguste sa jej vyskytla práca v

zahraničí,vNemecku,kamodišla.ZNemeckasavrátilapodvochmesiacochdomovdobytu,vktoromon
býval, a bola tam dva týždne. V tom čase sa intímne nestýkali z dôvodu, že ho navrhovateľka odmietala.
V čase, keď bola navrhovateľka doma, tak sa s navrhovateľkou nehádal. Dokázali sa spolu normálne
rozprávať, napr. o kúpe kotla. Myslel si, že sa vzťahy medzi nimi urovnajú. Dňa 13.10.2014 mala odísť
do Nemecka. Následne zistil, že sa vrátila domov a býva u matky. K svojmu správaniu uviedol, že si

nemyslí, že bol vulgárny. S navrhovateľkou nemali fyzické konflikty, nebil ju. Pripustil, že ju pošticoval,ale nebolo to nič vážne. Stalo sa, že deťom občas vynadal alebo bolo to odôvodnené, v prípade, ak
ničili veci napr. telefón alebo podlahu. Keď navrhovateľka odišla, myslel si, že tam išla kvôli tomu, aby
opatrovala matku. Opatrovateľka vychádzala veľmi draho a povedala mu, že bude lepšie, ak ostane

na OČR a bude ju opatrovať. Na Vianoce bola navrhovateľka u svokry, a on ostal doma. Uviedol, že
je ochotný urobiť všetko preto, aby sa ich manželstvo zachovalo. Prijal by aj to, aby sa k nim svokra
nasťahovala, keďže potrebuje opateru. Ohľadom hospodárenia uviedol, že platí náklady za byt a ďalšie
výdavky s tým súvisiace, navrhovateľke neposiela peniaze. Syn A. ešte študuje a o financovaní jeho
štúdia sa s ním bavil. Povedal mu, že jeho náklady sú asi 200,- €. Dohodol sa ním, že mu bude posielať

po 100,- € a nech mu po 100,- € posiela navrhovateľka. V súčasnosti má prácu na živnosť vo firme,
kde zarobí asi 700,- €, z ktorých platí odvody a ďalšie náklady napr. cestovné. Jeho príjem je závislý od
počtu odpracovaných hodín. Uviedol, že nemá žiadnu mimomanželskú známosť, a čakal na to, že sa
navrhovateľka vráti domov. Keď prišla na dva týždne domov povedala mu, že si potrebuje poprať, ale
nebolipohádaní.Intímnesanestýkajúasirok.Ichvzťahnepovažujezatakvážnenarušený,žebymalbyť
riešený rozvodom. V poslednom čase sa stretávali viackrát, pokúšal sa o zmierenie, ale navrhovateľka

nesúhlasila.Dokázalispolukomunikovaťanevie,čijeichvzťahúplnestratený.Navrhovateľkaodmietala
fyzický kontakt s ním. Navrhovateľka hovorila o dávnejších sporoch, čo teraz vyvrcholilo. Nesúhlasil s
tým, aby ho v prípade rozvodu manželstva súd zaviazal na náhradu trov konania navrhovateľky.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil návrh zo dňa 10.10.2014, sobášny
list, vyjadrenie odporcu zo dňa 31.10.2014 a zistil tento skutkový stav :

Účastníci konania uzavreli dňa XX.XX.XXXX manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu J., vo zväzku XX, ročník 1991, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Z
manželstva sa narodili dvaja synovia, ktorí sú tohto času plnoletí. Navrhovateľka trvá na rozvode
manželstva, s odporcom z dôvodu, že už dlhšiu dobu nevytvárajú harmonické spoločenstvo a ich
vzájomné city ochladli. Navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť, odporcu už neľúbi a z jej strany

neexistuje možnosť obnovenia spoločného života. Navrhovateľka odmietla zotrvať v manželskom
zväzku s odporcom. Účastníci konania spolu nebývajú, nevedú spoločnú domácnosť, intímne sa
nestýkajú a finančne spolu nehospodária. Žiaden z účastníkov nemá mimomanželskú známosť a
navrhovateľka pre citové odcudzenie stratila k odporcovi citovú náklonnosť a z jej strany neexistuje
možnosť obnovenia spoločného života.

Podľa § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery

rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že vzťahy účastníkov sú tak vážne a trvalo rozvrátené,
že manželstvo neplní žiadnu zo svojich základných funkcií. Vzťahy medzi manželmi sú dlhodobo
narušené vzájomným citovým odlúčením, nedostatkom vzájomného pochopenia a nedostatočnou
rovnocennou komunikáciou. Navrhovateľka vo vzťahu s odporcom dlhodobo pociťovala nespokojnosť,

ktorú riešila tým, že sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala k matke. Manželia dlhodobo (cca. jeden
rok) žijú oddelene, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú. Navrhovateľka sa koncom roku
2013 presťahovala k svojej matke a natrvalo opustila spoločnú domácnosť vo februári alebo marci
2014. Obnovenie manželského spolužitia s odporcom opakovane odmietla. Príčiny rozvratu manželstva
videl súd v rozdielnych názoroch na otázky manželského spolužitia, v citovom odlúčení spôsobenom

dlhodobým neriešením nezhôd, ktoré vyústili do závažného narušenia vzťahov a ich radikálneho
riešenia navrhovateľkou. Účastníci konania ako manželia nedokázali dostatočne spolu komunikovať
o každodenných starostiach a ich rozdielnosť pováh vyúsťovala do nespokojnosti navrhovateľky v
manželstve. Táto nespokojnosť umocnená osamostatnením jedného syna, odchodom druhého syna
na vysokú školu a úrazom matky navrhovateľky vyústila do jej odchodu zo spoločnej domácnosti k

matke, u ktorej navrhovateľka v súčasnosti býva takmer jeden rok a do domácnosti odporcu sa odmieta
vrátiť. Napriek tomu, že sa navrhovateľka dočasne vrátila do domácnosti k odporcovi, zdržala sa v nejiba pár dní, kedy si poprala šaty a zavarila potraviny a následne opätovne odišla k matke, resp. do
práce v zahraničí. Túto skutočnosť teda nemožno považovať za obnovenie manželského spolužitia.
Odporca v konaní pred súdom opakovane vyjadril snahu o zachovanie manželstva s navrhovateľkou,

čo navrhovateľka opakovane odmietla a uviedla, že k odporcovi necíti lásku a nechce s ním žiť v
spoločnej domácnosti. V zmysle Zákona o rodine je manželstvo zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na
základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia. Vzhľadom na zistené skutočnosti dospel súd k
záveru, že manželstvo účastníkov by už bolo len formálnym zväzkom a jeho umelé udržiavanie nemá
spoločenský význam. Keďže v rámci takéhoto vzťahu nemôže byť plnohodnotne realizovaná žiadna z

funkcií manželstva, súd manželstvo účastníkov rozviedol.

Podľa § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) účastníci nemajú právo na náhradu trov
konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však
môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery
účastníkov.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 vety prvej O.s.p., v zmysle ktorého v konaní o rozvod

manželstva účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. V tomto prípade súd nezistil okolnosti
prípadu ani pomery účastníkov, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie podľa § 144 vety druhej O.s.p., keďže
dôvody rozvodu manželstva nespočívali výlučne na strane jedného z účastníkov, ale na oboch stranách.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodol vylúčený sudca,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods.4 O.s.p., účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2, § 205a
ods.1, § 221 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.