Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58C/148/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1214214487
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1214214487.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD. v právnej veci

navrhovateľky: P.. U. C., A.. XX.XX.XXXX, W. T. Č.. XX, XXX XX W., zastúpenej Mgr. Petrom Világim,
advokátom, AK Škultétyho č. 16, Bratislava, proti odporcovi: EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Pajštúnska č. 5, Bratislava, IČO: 35 72 48 03, zastúpeného spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., AK
so sídlom Pajštúnska č. 5, Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 251,68 €, do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 09.06.2014 sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach

zo mzdy v zmluve z 12.02.2009 a Dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve z 18.12.2008 uzavretej medzi
navrhovateľkou a Tatra bankou, a.s. IČO: 00 686 930, Hodžovo námestie č. 3, Bratislava.

Návrh bol odôvodnený tým, že navrhovateľka uzavrela s Tatra bankou, a.s. Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 18.12.2008 a dňa 12.02.2009, ktoré sa stali právnym rámcom na
poskytnutie finančných prostriedkov navrhovateľke. Išlo o formulárové typové spotrebiteľské zmluvy,
ktoré Tatra banka, a.s. postúpila odporcovi. Súčasťou týchto typových formulárových zmlúv, ktorých
znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Napriek
skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo navrhovateľke povinnosť plniť,

vykonávali jej zrážky zo mzdy a navrhovateľka nemala možnosť ich priamo zastaviť. Zamestnávateľ
navrhovateľky je podľa zákona povinný vykonávať zrážky zo mzdy bez ohľadu na existenciu sporu,
pričom veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Samotný
inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považovala navrhovateľka za rozporný s komunitárnym právom,
kedy ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka a moc nad
majetkom dlžníka je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej
príslušenstvanaúčelymimosúdnehopostihnutiamajetkunavrhovateľkynepotrebujesúdnerozhodnutie.

Cieľ čl. 6 smernice 93/13/ES vyžaduje od členských štátov EÚ stanoviť, že nekalé podmienky nie sú
pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej
povahe takýchto podmienok (rozsudok Súdneho dvora ES vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Oceáno
Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quinterol). Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienoknaďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok“. Podľa čl. 7
ods. 1 cit. smernice „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých

podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“ Zároveň
sa navrhovateľka odvolávala na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora (ES)o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení s návrhom nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť a uviedol, že
Dohody o zrážkach zo mzdy majú všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť. Dohodu o

zrážkach zo mzdy a z iných príjmov upravuje § 551 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ide o
dobrovoľné vykonávanie zrážok na základe písomnej dohody medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach
zo mzdy. Ide o zabezpečovací inštitút, ktorým sa súčasne pohľadávka veriteľa uspokojuje. Dlžník dáva
súhlas k tomu, aby sa pohľadávka postupne uspokojovala zrážkami zo mzdy. Dohoda je účinná až
potom, čo sa pohľadávka veriteľa stala zročnou a veriteľ ju predložil platiteľovi mzdy dlžníka. Poukázal
na skutočnosť, že navrhovateľka v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické

osoby zo dňa 18.12.2008 a Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby
zo dňa 12.02.2009 výslovne súhlasil s tým, že na zabezpečenie pohľadávky veriteľa z úveru uzatvárajú
veriteľadlžníkaručiteľpodľaObčianskehozákonníkaDohoduozrážkachzomzdyainýchpríjmov,ktoré
mu vypláca jeho zamestnávateľ. Nakoľko navrhovateľka neuhradila v stanovených termínoch splátky a
porušila svoje povinnosti zo zmlúv, odporca si uplatnil iba svoj nárok, ktorý mu vznikol na základe Zmluvy

o postúpení pohľadávok zo dňa 19.11.2013 a Zmlúv o úveroch. Podľa jeho názoru v danom prípade
absentoval naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa § 80 písm. c) O. s. p. K dňu podania
písomného vyjadrenia bola celá dlžná suma vymožená, tá vznikla na základe nesplnenia si povinnosti
navrhovateľky zo Zmlúv o poskytnutí spotrebiteľského úveru, preto požiadal odporca zamestnávateľa
navrhovateľa o zastavenie zrážok zo mzdy a teda ďalšie zrážky zo mzdy vykonávané už nebudú.

Alternatívne navrhovateľka mala možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od odporcu,
ak prijal plnenie bez právneho dôvodu, čo však odporca zásadne odmietol.

Vec prejednal súd v neprítomnosti navrhovateľky podľa § 101 ods. 2 O. s. p. s tým, že na pojednávanie
bola riadne predvolaná a predvolanie prevzala dňa 06.11.2014. Právny zástupca jej neprítomnosť
ospravedlnil z rodinných a osobných dôvodov.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením
pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX z 18.12.2008, Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru s
poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 12.02.2009, Dohodou o zrážkach zo mzdy zo
dňa 12.02.2009, Prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok medzi Tatra bankou, a.s. a EOS KSI
Slovensko, s.r.o. z 19.11.2013, žiadosťou o zastavení zrážok zo mzdy z 26.11.2014, ako aj s ďalšími

listinami založenými v spise.

Právny zástupca navrhovateľky pred súdom uviedol, že neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy by
mala za následok preukázateľnosť bezdôvodného obohatenia z neplatného titulu, resp. titulu ktorý
zanikol. Naliehavosť právneho záujmu mala spočívať v tom, že Dohoda porušuje práva spotrebiteľa a
je v rozpore s komunitárnym právom. Je preto neprípustné, aby sa tento problémový zabezpečovací

inštitút použil. V čl. 3 bodu 1 smernice EHS 93/13 sa ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola
individuálne dojednaná sa považuje za nekalú. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
spotrebiteľské zmluvy nemôžu obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere je dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov, pričom táto dohoda nebola individuálne dojednaná. Navrhovateľka ako spotrebiteľ ju nemala
možnosť ovplyvniť. Na základe Dohody o zrážkach zo mzdy veriteľ jednostranne bez udania výšky istiny
a príslušenstva listom zo dňa 19.06.2014 žiadal o vykonanie zrážok zo mzdy, o čom sa navrhovateľka
dozvedela až z účtovnej kancelárie zamestnávateľa. Dohoda o zrážkach zo mzdy ale nie je rozhodnutie

súdu, ani iného orgánu, ktorým by bola navrhovateľka zaviazaná na plnenie. Neexistuje žiaden orgán
verejnej moci, ktorý by dohliadal nad legalitou a platnosťou takýchto zmlúv.Právny zástupca odporcu pred súdom uviedol, že na vyslovenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo
mzdy nie sú naplnené zákonné dôvody. Poukázal na ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka s
tým, že táto dohoda spĺňa všetky náležitosti pre svoju platnosť. Ide o zabezpečovací inštitút, ktorým

sa pohľadávka veriteľa uspokojuje. Dlžník pri jej podpise dáva súhlas, aby sa pohľadávka postupne
uspokojovala zrážkami zo mzdy a dohoda je účinná až po tom, čo sa pohľadávka veriteľa stane
zročnou a veriteľ ju predloží platiteľovi mzdy dlžníka. Dohoda neobsahuje žiadne zložité ani zavádzajúce
právne informácie, bola zachytená na samostatnej listine. Zastával názor, že predmetná dohoda bola
s navrhovateľkou individuálne dojednaná, pričom navrhovateľka mala možnosť pred podpisom zmluvy

a dohody si listiny prečítať, čo aj urobila a na znak súhlasu tieto podpísala. Keďže navrhovateľka
neuhradila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoje povinnosti zo zmluvy a odporca si iba
uplatnil svoj nárok. Žalobe chýba aj podstatný predpoklad úspechu a to existencia naliehavého právneho
záujmu,ktorájecharakterizovanátým,žejednýmzúčastníkovjepopieranáexistenciaprávačiprávneho
pomeru s druhým účastníkom, teda je to stav, že právo resp. právny stav medzi účastníkmi konania
je sporný. Súd je pritom povinný v každom štádiu konania skúmať existenciu naliehavého právneho

záujmu a vzhľadom ku skutočnosti, že dlžná suma už je vymožená a odporca požiadal zamestnávateľa
navrhovateľky o zastavenie zrážok zo mzdy. Účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu
na právach a povinnostiach zmluvných strán, ale účelom ochrany nemôže byť zbavenie spotrebiteľa
zodpovednosti za záväzkové vzťahy do ktorých vstupuje.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,

či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

„V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia /§ 80 písm. c) O.s.p./ je z hľadiska procesného
základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že žalobca má na požadovanom
určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať
žalobca,pričomnaliehavýprávnyzáujemmusíexistovať(byťpreukázaný)nielenvčasezačatiakonania,

ale aj v čase, kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd
zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti
uplatneného nároku). Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná
aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne

nepriaznivo) ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Toto priaznivé (nepriaznivé)
ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty žalobcovho právneho postavenia
voči žalovanému (samozrejme vo vzťahu k predmetu sporu), ale aj v založení možnosti uplatnenia (voči
žalovanému) vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu) vynútiteľného práva k predmetu
určenia.“(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 4 Cdo 56/2009).

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa
§ 80 písm. c/ O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie
sa tým právny záujem navrhovateľky, ktorý musí byť v čase vyhlásenia rozsudku daný. Zo zisteného
skutkového stavu rovnako vyplýva, že navrhovateľka uzavrela s Tatra bankou, a.s. Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 18.12.2008 a dňa 12.02.2009, na základe ktorých jej boli poskytnuté

finančné prostriedky. Z dôvodu porušenia záväzku zo strany navrhovateľky odporca ako právny
nástupca pôvodného veriteľa predložil zamestnávateľovi navrhovateľky Dohody o zrážkach zo mzdy z
18.12.2008 a zo dňa 12.02.2009. Dôsledkom predloženia dohody boli pravidelné mesačné zrážky zo
mzdy navrhovateľky, pričom v priebehu konania bola celá pohľadávka odporcu uhradená. V dôsledku
čoho listom z 26.11.2014 požiadal odporca platiteľa mzdy Národný ústav srdcových a cievnych

chorôb, a.s. o zastavenie zrážok. Určovací návrh je prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany
právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, jeho cieľom je zásadne
poskytnutie preventívnej ochrany, v čom spočíva jeho rozdiel od žaloby na plnenie, ktorého uplatnenie
prichádza do úvahy až vtedy, keď už právo navrhovateľa bolo porušené, takže jeho cieľom je reparácia.
Ak by teda navrhovateľka bola toho názoru, že odporca sa zrážkami z jej mzdy bezdôvodne obohacuje,

mohla podať žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, kde by súd prejudiciálne riešil platnosť
Dohôd o zrážkach zo mzdy. Za nedovolenú považuje súdna prax takú určovaciu žalobu, ktoré neslúži
podmienkam praktického života, ale naopak len k zbytočnému vyvolávaniu ďalších sporov. Hypoteticky -akbyajsúdurčilneplatnosťDohodyozrážkachzomzdyatakérozhodnutiebynadobudloprávoplatnosť,
takto určený právny pomer by len vyvolal sériu súdnych sporov: napr. na vydanie bezdôvodného
obohatenia proti odporcovi, nehovoriac o skutočnosti, že nikdy nebola samotná pohľadávka vyplývajúca

zo úverových zmlúv navrhovateľkou spochybnená, čo znamená, že naozaj jej boli poskytnuté finančné
prostriedky zo strany právneho predchodcu odporcu, a tieto riadne nesplácala a teda že odporca by zase
mohol podať proti nej žalobu na plnenie. Platná právna úprava ako aj jej aplikácia priznáva spotrebiteľom
zvýšenú ochranu ich práv, ale ani v spotrebiteľských sporoch nie je možné vydať rozsudok s určujúcim
výrokom, ak takéto rozhodnutie v konečnom dôsledku neodstráni právnu neistotu v danom vzťahu.

Z uvedených dôvodov považoval súd za potrebné návrh navrhovateľky zamietnuť pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu tak, ako to vyžaduje § 80 písm. c/ O. s. p.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech
priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal. Súd preto zaviazal navrhovateľku zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 251,68,
ktorú predstavujú trovy právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava právneho

zastúpenia, písomné podanie na súd, účasť na pojednávaní dňa 03.12.2014, t. j. 3x 61,87 €, 3x 8,04 €
režijný paušál, 20 % DPH, všetko podľa § 10 ods. 1, § 13a, § 16 ods. 3 a § 18 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.