Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2014

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 5C/130/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413208517
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ida Takáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2014:1413208517.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Idou Takáčovou v právnej veci

navrhovateľa: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518,
zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Vodná 3, Košice proti odporcovi: Š. K.,
bytom Q.. B. X, Bratislava o zaplatenie 1.104,34 eura s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.104,34 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% p.a. zo sumy 1.104,34 eura od 4. marca 2012 až do zaplatenia a sumu 66 eur za zaplatený súdny
poplatok za návrh, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na číslo účtu navrhovateľa: XX
XXX XX XXX/XXXX.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v sume 249,47 eura na účet

právneho zástupcu navrhovateľa GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o, so sídlom v Košice, ul. Vodná
č. 3, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na číslo účtu: XX XXX XX XXX/XXXX vedeného v
L. A. B., P..B..

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 27.3.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy
1.104,34 eura s príslušenstvom, titulom neoprávneného odberu elektriny.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tak, že dňa 26.1.2012 bola vykonaná kontrola odberného miesta
zamestnancami navrhovateľa, pri ktorej bolo zistené svojvoľne pripojené odberné miesto bez
platne uzatvorenej zmluvy o dodávke elektrickej energie. V dôsledku neoprávneného odberu bola

navrhovateľovi spôsobená škoda v celkovej výške 1.104,34 eura, ktorú navrhovateľ vyfakturoval
odporcovi faktúrou č. 3200643, vystavenou dňa 17.2.2012 a splatnou dňa 3.3.2012. Navrhovateľ žiadal,
aby súd rozhodol vo veci platobným rozkazom.

Pretože boli splnené všetky podmienky pre vydanie platobného rozkazu, súd platobný rozkaz podľa §
172 ods. 1 O.s.p. vydal. Nakoľko však platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných
rúk, súd ho podľa § 173 ods. 2 O.s.p. uznesením zo dňa 24.7.2013 zrušil v celom rozsahu a vo veci
nariadil pojednávanie.

Odporca sa vo veci nevyjadril, na pojednávanie dňa 3.12.2014 sa nedostavil napriek tomu, že má
doručenie predvolania riadne a včas vykázané, svoju neúčasť nežiadal ospravedlniť, preto súd prejednal

vec v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti.Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že na návrhu trvá. Navrhovateľ vykonal
kontrolu odberného miesta dňa 26.1.2012, pri vykonanej kontrole zistil, že bolo porušených 5 kusov
podnikových plomb na svorkovnici elektromera a na kryte nemeraných častí, čím došlo k svojvoľnému

pripojeniu k odberu elektriny, hoci nebola platne uzatvorená zmluva. Týmto konaním bola naplnená
skutková podstata § 39 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a navrhovateľovi
bola spôsobená škoda, ktorú je v zmysle § 39 ods. 2 cit. zákona povinný uhradiť odporca, nakoľko v
ustanovení je vyjadrená objektívna zodpovednosť odberateľa., ktorým je v tomto prípade odporca. Na
podporu svojho tvrdenia uviedla rozhodnutie NSSR zo dňa 3.10.2011 sp. zn. 6Cdo/76/2010, v ktorom

súd uviedol, že odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia, bez ohľadu na zavinenie
(je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil) a teda pre vznik zodpovednosti za neoprávnený odber
dodávateľ nemá povinnosť preukazovať, že zaistenie proti neoprávnenej manipulácii porušil (zavinil)
sám odberateľ. Vzhľadom na uvedené má navrhovateľ zato, že odporca spôsobil škodu navrhovateľovi
a žiadala návrhu vyhovieť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu s vyúčtovaním náhrady škody,

objednávkou 2012-01-155 zo dňa 17.2.2012, pokusom o zmier zo dňa 3.4.2012, protokolom o zistení
neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zo dňa 26.1.2012, fotodokumentáciou a zistil
nasledovný skutkový stav:

Súd z protokolu o zistení neoprávneného odberu v zmysle zákona o energetike zistil že dňa 26.1.2012
bola pracovníkmi navrhovateľa vykonaná kontrola odberného miesta A. M. X A., odberateľa Š. K., kde

bolo zistené porušenie 5 kusov podnikových plomb na svorkovnici elektromera a na kryte nemeraných
častí, čo vyplýva aj z priloženej fotodokumentácie. Odporca bol na predmetnom odbernom mieste
posledným zmluvným odberateľom bezprostredne pred zistením neoprávneného odberu a to v období
od24.3.2011do8.12.2011.Navrhovateľovivzniklaskutočnáškodazistenáakorozdielstavuelektromera
v deň kontroly 26.1.2012 (NT: 5.578kWh, VT: 40.335) a stavu, ktorý bol odporcovi vyúčtovaný

oprávneným dodávateľom ku dňu skončenia ich zmluvného vzťahu k 8.12.2011(NT:4.607kWh, VT:
34,585kWh). Z výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny súd zistil, že škoda bola
vypočítaná na základe stavu elektromera nasledovne: denná spotreba podľa § 1 ods. 3,4 vyhl. MH
SR č. 154/2005 Z.z. vo výške 137,160kWh počas neoprávneného odberu, ktorý trval od 9.12.2011 do
26.1.2012 v počte 49 dní, bola násobená sadzbou za odber v roku 2011 VT: 0,136622 a v roku 2012 VT:

0,145025. Vzniknutá škoda pozostávala z celkovo spotrebovanej elektriny v sume 948,21 eura (6721
kWh), z nákladov spojených so zistením neoprávneného odberu v sume 35,95 eura a z nákladov na
DPH v sume 120,18 eura. Navrhovateľ vyfakturoval odporcovi vzniknutú škodu faktúrou č. 3200643 v
sume1.104.34eurazodňa17.2.2012sdátumomsplatnostidňa3.3.2012.Ďalejsúdzistilženavrhovateľ
opätovne vyzval odporcu na úhradu dlžnej čiastky pokusom o zmier zo dňa 3.4.2012, na ktorú odporca

nereagoval.

Po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. právna zástupkyňa navrhovateľa nenavrhla vykonať ďalšie dôkazy.
Vzhľadom k tomu, že odporca svoju neúčasť neospravedlnil, súd mal za to, že sa dobrovoľne vzdal
tohto svojho práva.

Podľa § 39 ods. 1 zákona č.656/2004 Z. z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je odber

a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o

1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave,

2. dodávke elektriny,

3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu,

4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na subjekt zúčtovania, alebo

5. distribúcii elektriny,b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu
odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,

c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom

bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Podľa § 39 ods. 1 zákona č.656/2004 Z. z. o energetike, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu
odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka /OZ/, Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania. Po zhodnotení všetkých dôkazov
podľa ust. § 132 O.s.p., kedy hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
mal súd preukázané, že návrh bol podaný dôvodne.

Odporca sa dopustil neoprávneného odberu tým, že sa svojvoľne, bez platne uzatvorenej zmluvy
pripojil k odberu elektriny z distribučnej siete navrhovateľa. Odporca túto skutočnosť v konaní nijakým
spôsobom nerozporoval. Uvedeným konaním odporcu vznikla navrhovateľovi škoda, ktorú je povinný
navrhovateľovi uhradiť. Výšku škody mal súd preukázanú výpočtami a faktúrami v celkovej hodnote
1.104,34 eura. Vzhľadom na to, že odporca žalovanú pohľadávku navrhovateľovi nezaplatil, súd ho

zaviazal na zaplatenie sumy, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Pretože odporca sa dostal s plnením do omeškania súd ho v súlade s § 517 ods. 1, 2 OZ zaviazal

na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.104,34 eura od 4. marca 2012 až
do zaplatenia, čo predstavuje výšku zákonných úrokov z omeškania v súlade s úrokovou sadzbou
stanovenou v § 3 Nar. vlády číslo 87/1995 Z.z., platnú k prvému dňu omeškania odo dňa splatnosti
faktúry.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný

úspech, priznal náhradu trov konania v sume 66 eur, ktoré predstavujú zaplatený súdny poplatok a
trovy právneho zastúpenia v sume 249,47 eura. Trovy právneho zastúpenia súd vyčíslil v zmysle vyhl.
č. 655/2004 Z. z. a za jeden úkon právnej pomoci priznal 61,41 €, odmena bola priznaná za tri úkony
právnejpomoci(prevzatieaprípravazastúpenia,podanienávrhuaúčasťnapojednávanídňa3.12.2014)
v sume 184,23 eura (3x 61,41 eura), zároveň súd priznal režijný paušál za rok 2013 v sume 2x 7,81

eura, za rok 2014 1x 8,04 eura + 20% DPH t.j. 41,58 eura. Celkovo bola priznaná odmena za právne
úkony spolu s režijným paušálom navýšeným o príslušnú daň z pridanej hodnoty v sume 249,47 eura.

Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť advokátskej kancelárii navrhovateľa (§ 149 ods. 1
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu

Bratislava IV, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci možno

odôvodniť len tým, že (§ 205 ods. 2 O.s.p.)

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.