Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. december 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/131/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710206157
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8710206157.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcov: 1/ Z. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom
C. XXX, I., štátny občan SR a 2/ Q. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, I., štátna občianka SR,
oboch právne zastúpených advokátom Mgr. Marošom Ježíkom, so sídlom Poprad, Mnoheľova 17, proti
žalovaným: 1/ Mgr. M. Z., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, I., štátna občianka SR a 2/ B. Z.,
nar. X.X.XXXX, bytom Z. L., J. XXX, štátny občan SR, právne zastúpeného advokátom JUDr. Michalom
Piskoríkom, so sídlom Poprad, Štefánikova 96/63, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov a
žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 19C/113/2010-143 zo dňa 18.7.2013,

takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i
n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť každému zo žalobcov v 1. a 2. rade na účet ich právneho zástupcu
Mgr. Maroša Ježíka náhradu trov prvostupňového konania pozostávajúcich z náhrady za súdny poplatok
spolu v sume 99,50 eur a z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 329,- eur pre každého zo žalobcov,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2.

rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, rodinného domu súp. č. XXX, postaveného na

parc. č. 417/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 714 m2 a pozemku parc. č. 417/1 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 714 m2, zapísané na LV č. XXX pre obec I., k. ú. I., vedené na Správe
katastra Poprad.

.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného
bremena zo dňa 16.5.2008 spísanými formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade JUDr. Štefana
Siskoviča, žalobcovia v 1. a 2. rade predali žalovaným v 1. a 2. rade nehnuteľnosti uvedené v podanej

žalobe za kúpnu cenu 1.500.000,- Sk (49.790,88 eur). V článku II. zmluvy si zmluvné strany dohodli, že
kúpna cena bude žalovanými vyplatená najneskôr v lehote troch mesiacov odo dňa podpísania kúpnej
zmluvy prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého Československou obchodnou bankou a.s..
Dohodnutá kúpna cena nebola zaplatená. Preto žalobcovia dňa 29.4.2010 zaslali žalovaným listoznačený ako Výzva na zaplatenie zvyšku dohodnutej kúpnej ceny. Žalovaný v 2. rade na túto výzvu
reagoval v tom zmysle, že neuznáva nároky žalobcov a dôvody uvádzané nimi nezakladajú dôvod na
odstúpenie od zmluvy. Na základe listu žalovaného v 2. rade zo dňa 11.5.2010 žalobcovia reagovali

jednostranným písomným odstúpením od kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena dňa
20.5.2010. Súd dospel k záveru, že nedošlo ani čiastočne k dohode o vyplatení kúpnej ceny za
rodinný dom súrodencom žalovanej v 1. rade P. Z. a M. Z.. Všetky zúčastnené osoby, ktoré boli
osobne prítomné pri uzavretí kúpnej zmluvy, popreli existenciu takejto dohody o vyplatení ceny iným
rodinným príslušníkom. Túto skutočnosť tvrdila aj žalovaná v 1. rade, ktorá uviedla, že kúpnu cenu vôbec

nevyplatili žalobcom, ani jej bratom. Naopak tvrdila, že so žalovaným v 2. rade požiadali jej brata P.,
aby sa odsťahoval z rodinného domu a uvoľnil pre nich najväčšiu izbu. Túto skutočnosť nepoprel ani
žalovaný v 2. rade, práve naopak, uviedol, že chcel, aby sa P. vysťahoval. Za túto ústretovosť brata
k žalovaným mu poskytli bezúročnú pôžičku. Tvrdenie žalobcov a žalovanej v 1. rade bolo podporené
výpoveďou svedka brata žalovanej v 1. rade (P. Z.), ktorý poprel existenciu dohody o vyplatení časti
kúpnej ceny. Podľa neho išlo o pôžičky na 2x od žalovaných, a nie kúpnu cenu za rodinný dom jeho

rodičov. Tieto pôžičky mal vrátiť, keď si našetrí. Rodičia žalovaného v 2. rade ako svedkovia uviedli, že
o dohode o vyplatení kúpnej ceny mali vedomosť od žalovaných. Nevedeli uviesť bližšie skutočnosti
ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy a dohody o vyplatení kúpnej ceny deťom žalobcov, ale len základné
informácie o vyplatení P. sumou 23.235,74 eur (700.000,- Sk) a Mariána 13.277,57 eur (400.000,-
Sk). Keďže tieto osoby neboli zúčastnené na úkonoch (kúpna zmluva, odovzdávanie peňazí bratovi

žalovanej v 1. rade P.), súd nepovažoval ich výpovede za dostatočné, aby podporili tvrdenie žalovaného
v 2. rade. Jedinými informáciami, ktorými disponovali, bolo, že došlo k vyplateniu časti kúpnej ceny za
rodinný dom bratom žalovanej. Keďže žalovaný v 2. rade nenavrhol ďalších svedkov k preskúmaným
skutočnostiam,súdukončildokazovanie.Dôkaznékonanievkonaníunieslaprocesnástranažalobcov,a
to výpoveďou žalovanej v 1. rade, svedka P. Z., ktorých sa táto vec bezprostredne týkala a nedisponovali

iba sprostredkovanými informáciami. Preto súd uveril ich tvrdeniu. Ak aj existovali pochybnosti týkajúce
sa tvrdení žalovaného v 1. rade, že si požičali peniaze z peňažného ústavu, ktoré boli úročené a
následnetietopeniazeposkytlibratovižalovanejbezúročne,bolitietovýsluchmižalovanéhosvedkaP.Z.
odstránené. Odpustené úroky boli akousi reciprocitou žalovaných, že brat žalovanej opustí domácnosť
rodičov a uvoľní svoju izbu žalovaným. V konaní bolo nesporne preukázané, že od kúpnej

zmluvy žalobcovia ako

predávajúci účinne odstúpili, ako aj od zmluvy o zriadení vecného bremena. Týmto úkonom bola zmluva
od začiatku zrušená so spätnými účinkami. V takom prípade je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nich dostal. Takéto vzájomne podmienené povinnosti účastníkov zrušenej
zmluvy musí zodpovedať aj žalobný návrh a výrok rozsudku. Výnimku v prípade zrušenia zmluvy v

dôsledkuúčinnéhoodstúpeniaodzmluvytvorílenprípad,akplnilapodľatakejtozmluvylenjednastrana.
V takom prípade sa povinnosť vydať plnenie zo zrušenej zmluvy riadi ustanovením § 451 ods. 1 OZ.
Keďže zo zrušenej kúpnej zmluvy má plniť len jedna strana, môžu sa žalobcovia domáhať určenia
vlastníckeho práva bez toho, aby v žalobnom návrhu konštruovali jeho podmienenosť o neexistujúcom
nároku druhej zmluvnej strany.

Ďalším výrokom rozsudku bola žalovaným v 1. a 2. rade uložená povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcov trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku
v sume 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume 586,14 eur na účet vedený v E., a.s., pobočka
O., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Toto rozhodnutie súd zdôvodnil citáciou § 142 ods. 1 O.s.p., a tým, že právny zástupca žalobcov si

uplatnil trovy právneho zastúpenia za právne úkony: prevzatie a príprava zastúpenia u žalobcu v 1.
rade v celkovej hodnote 526,13 eur s 19 % DPH za spísanie žaloby. Za účasť na pojednávaniach dňa
24.3.2011, 10.6.2011, 17.5.2013, 18.7.2013 si uplatnil za úkon sumu 263,06 eur s 20 % DPH, takisto aj
u žalobkyni v 2. rade, keďže základná sadzba tarifnej odmeny sa znížila o 50 %, pokiaľ išlo o spoločné
úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Súd priznal trovy právneho zastúpenia podľa § 11

ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., a to podľa základnej sadzby tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby, ktorá predstavovala 1/13 výpočtového základu za rok 2010 55,49 eur, za
rok 2011 57,- eur a za rok 2013 60,07 eur s prihliadnutím, že po právnom úkone prevzatie a príprava
zastúpenia, ktorý priznal v celkovej výške, keďže právny zástupca zastupoval dvoch účastníkov konania,
znížil základnú sadzbu tarifnej odmeny o 50 %. Za prevzatie a prípravu zastúpenia priznal 2 x 55,49 eur+ 19 % DPH, za spísanie žaloby 27,74 eur x 2, za účasti na pojednávaniach v roku 2011 4 x 28,50 eur s
20 % DPH, za rok 2013 za účasť na pojednávaniach 4 x 30,03 eur s 20 % DPH. Celkove priznal 478,78
eur s režijným paušálom za oboch žalobcov 107,36 eur, spolu 586,14 eur.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ako aj žalovaný v 2. rade.
Žalobcovia odvolaním napadli len výrok o náhrade trov prvostupňového konania. Považujú za
nesprávne konštatovanie súdu, že pre uplatnenie trov je potrebné vychádzať z § 11 ods. 1 písm. a)
a § 13 ods. 2 vyhlášky, a teda z 1/13 výpočtového základu. Aj keď sa jedná o určovaciu žalobu, je
potrebné pri uplatnení trov vychádzať z § 10 ods. 1 vyhlášky z dôvodu, že predmetom sporu bolo

určenie, že žalobcovia sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a bolo možné vychádzať z hodnoty tejto
nehnuteľnosti, ktorej cena bola uvedená a známa. Vzhľadom k tomu si právny zástupca žalobcu uplatnil
trovy z právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1 vyhlášky. Navrhli preto zmeniť výrok rozsudku súdu
prvého stupňa o náhrade trov tak,

že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcov
trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 99,50 eur a trov právneho

zastúpenia v sume 4.510,98 eur.

Žalovaný v 2. rade vo svojom odvolaní navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd určuje, že žalobcovia Z.
Z. a manželka Q. Z., rod. K., sú bezpodielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností a zaviazať
žalobcov vrátiť žalovaným Mgr. M. Z. a B. Z. čiastku 8.962,35 eur (270.000,- Sk) s 9 % úrokmi odo
dňa odstúpenia od zmluvy až do zaplatenia. Nesúhlasí s názorom súdu, že nárok na vrátenie plnenia

si môže žalovaná uplatniť v inom konaní. Súd nevypočul ďalšieho navrhovaného svedka Z. A., ktorý
vykonával práce na rekonštrukcii domu a mohol ako cudzia osoba vypovedať o tom, ako žalobcovia,
a predovšetkým žalobca v 1. rade organizoval, riadil práce a prakticky on rozhodoval o všetkých
záležitostiach. Žalovaný v 2. rade taktiež navrhol vyžiadať z peňažných ústavov materiáli týkajúce
sa úverov, z ktorých by bolo preukázané, že žalobca nielenže vedel o každom úvere, ale aktívne sa

na jeho vybavovaní spolu so žalovanými podieľal. Napriek doplneniu dokazovania neboli odstránené
pochybnosti vyplývajúce z výpovede predovšetkým žalovanej v 1. rade. Doplnenie dokazovania naopak
jednoznačne potvrdilo tvrdenie žalovaného v 2. rade, že financie, ktoré boli odovzdané P. Z. neboli
pôžičkou, ale šlo o vyplatenie kúpnej ceny. Svedok P. Z. na pojednávaní 17.5.2013 uviedol, že poprosil
sestru, aby mu pomohla s financiami, aby si mohol zobrať hypotéku. Tento svedok mal problémy, aby

mohol dostať úver, pričom aj žalovaná v 1. rade uviedla, že časť peňazí z úveru išla bratovi „keďže on
si nemohol zobrať pôžičku“. Ďalej uviedla, že „boli sme radi, že sa brat odsťahoval z rodinného domu,
a preto sme od neho nepožadovali žiadne úroky“. Žalovaná v 1. rade netvrdila, ako neskôr po zrušení
veci odvolacím súdom, že nepožadovanie úrokov mala byť akási náhrada pre brata za uvoľnenie izby.
Jej tvrdenie na poslednom pojednávaní je účelové, ničím nepreukázané a jednoznačne nepravdivé.

Odvolateľ by nesúhlasil so žiadnou pôžičkou, a tobôž s pôžičkou bezúročnou bratovi, keďže úroky
z úveru v jednom prípade boli 10,9 % a v druhom prípade 12,9 % ročne. K výpovedi žalobkyne v
2. rade uviedol, že nebola pravdivá, keď tvrdila, že nebola osobne prítomná pri odovzdávaní peňazí,
lebo pozerala televíziu. Na pojednávaní 17.5.2013 najprv uviedla, že nemá vedomosť o pôžičkách
žalovaných, že nemá vedomosť, aby žalovaní požičiavali nejaké peniaze niektorému jej synovi a

že nebola prítomná pri odovzdávaní peňazí. V zápätí svoje tvrdenie opravila, že bola prítomná, že
zdržiavala v obývačke, ktorá je spojená s kuchyňou a že vtedy boli peniaze odovzdávané. Neboli
odstránené rozpory v jej výpovedi. Rodičia žalovaného jednoznačne potvrdili, že žalovaná v 1. rade
im výslovne uviedla, aká bola dohoda o vyplatení kúpnej ceny, ktorému synovi žalobcov bolo potrebné
vyplatiť časť kúpnej ceny, ako aj to, že výška kúpnej ceny, spôsob jej vyplatenia bola dohodnutá s

jej rodičmi, t. j. so žalobcami. Rodičia žalovaného vypovedali objektívne a pravdivo o všetkom, čo
sa dozvedeli od žalovanej v 1. rada. Právny zástupca žalobcov nevyzýval žalovaných na zaplatenie
kúpnej ceny, ale výzvu z 29.4.2010 označil ako „výzva na zaplatenie zvyšku dohodnutej kúpnej ceny“.
Dá sa dôvodne predpokladať, že ho žalobca v 1. rade informoval o tom, že by časť kúpnej ceny už
vyplatená bola. Ďalej poukázal na výpoveď žalovanej v 1. rade, ktorá na pojednávaní dňa 24.3.2011

vypovedala, že nebolo stanovené presné časové obdobie, dokedy jej treba kúpnu cenu vyplatiť a táto by
bola vyplatená „ak by sa nám podarilo nazbierať peniaze, vtedy by sme zaplatili“. Výpoveď žalovanej v
1. rade je motivovaná negatívnym vzťahom k nemu a snahou, aby im nebolo vrátené to, čo podľa zmluvy
bolo plnené. Dokazovaním neboli odstránené pochybnosti vo výpovedi žalovanej v 1. rade, ale bolopreukázané, že on vypovedal pravdu ohľadom dohody o kúpnej cene, spôsobu jej vyplatenia osobám,
ktorým na prianie žalobcov bola časť kúpnej ceny vyplatená. Bolo preukázané, že sa nejedná o pôžičku,

ale o plnenie - zaplatenie časti kúpnej ceny. Pokiaľ by neboli vyplatili P. Z.

časťkúpnejceny,nebolbymoholnadobudnúťbytarovnakobynemoholdostaťaniúver.Tátoskutočnosť
bola dôvodom, prečo časť kúpnej ceny nebola vyplatená priamo žalobcom, ale ich synovi. Vzhľadom na
odstúpenie od zmluvy žalobcami je treba posudzovať vec podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Aj pred podaním žaloby, aj počas konania zotrvával na stanovisku, že nemal žiadne výhrady, aby
sa žalobcovia naspäť stali vlastníkmi predmetu prevodu a domáhal sa len vrátenia kúpnej ceny. Niet

dôvodu, aby súd zaviazal žalovaných na zaplatenie trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhol, aby
súd v tejto časti zmenil rozsudok a podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka (zrejme O.s.p.) rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Žalovaná v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že s rozsudkom súhlasí a rozhodnutie o
trovách ponecháva na zváženie súdu.

Odvolací súd rozhodol o veci bez toho, že by na nariadenom odvolacom pojednávaní zopakoval,

či doplnil dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.).
Právnym dôsledkom takéhoto oboznámenia sa s vecou je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým
stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť
verejne vyhlásený, bol termín verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote
na úradnej tabuli súdu a na internete (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku

bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaných odvolaní do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok
preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli
byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.).
Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného
v 2. rade proti rozsudku vo veci samej, nie je opodstatnené.

Medzi účastníkmi nie je sporné, že podaním zo dňa 20.5.2010 doručeným žalobcami žalovaným dňa
26.5.2010, došlo k účinnému odstúpeniu od kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo
dňa 16.1.2008. Podobne nie je sporné, že žalobcovia v 1.a 2. rade boli a sú faktickými užívateľmi tejto
nehnuteľnosti a že žalovaný v 2. rade tieto nehnuteľnosti neužíva. Naďalej sú však zapísaní na liste
vlastníctva č. XXX k. ú. I. pre obec I. v okrese O., ako vlastníci stavby rodinného domu súp. číslo XXX,

ako aj pozemku - parc. č. 417/1 o výmere 714 m2 žalovaní v 1. a 2. rade.

Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené, alebo
účastníkmi dohodnuté inak (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

V preskúmavanej veci si účastníci konania nedohodli v zmluve zo dňa 16.5.2008 osobitné dôvody pre
odstúpenie od zmluvy, ani osobitné dôsledky odstúpenia od zmluvy. Preto sa na ne v plnom rozsahu

vzťahuje právna úprava Občianskeho zákonníka.

Žalobcovia v preskúmavanej veci odstúpili od kúpnej zmluvy podľa § 517 ods. 2 veta druhá Občianskeho
zákonníka, teda z dôvodu omeškania dlžníkov, ktorí nesplnili dlh ani v dodatočnej primeranej lehote
poskytnutej im žalobcami ako veriteľmi. Účinky odstúpenia

od zmluvy nastali okamihom doručenia tohto jednostranného prejavu vôle žalovaným v 1. a 2.

rade. Právnymi dôsledkami účinného odstúpenia od zmluvy je zrušenie zmluvy od samého začiatku
(ex tunc), v dôsledku čoho práva a povinnosti zmluvných strán z takto zrušenej zmluvy zaniknú. Pokiaľ
už bolo na základe takto zrušenej zmluvy plnené, potom odstúpením od zmluvy vznikla povinnosť
účastníkom zmluvy vyporiadať sa podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl. Občianskeho
zákonníka).Čiastočne iná úprava platí v prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti.
Odstúpením od zmluvy nedochádza bez ďalšieho súčasne k obnoveniu vlastníckeho práva
odstupujúcich predávajúcich prevádzanej nehnuteľnosti. Vecnoprávne účinky kúpnej zmluvy, t. j. účinky

vkladu vlastníckeho práva prevádzanej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti, môžu byť po odstúpení
od zmluvy odstránené a predávajúcim je možné znova zapísať vlastnícke právo až potom, čo kupujúci
v súlade s predávajúcimi vyhlásili, že vydávajú predávajúcim naspäť prevádzanú nehnuteľnosť alebo
v prípade nezhody účastníkov až potom, čo bude na základe žaloby predávajúceho o určenie jeho
vlastníckeho práva právoplatne súdom rozhodnuté, že predávajúci je opäť vlastníkom prevádzanej

nehnuteľnosti (§ 132 ods. 2 a § 133 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Odstúpením od zmluvy o prevode
vlastníctva nehnuteľnosti zaniká právny titul, na základe ktorého nadobudol kupujúci vlastnícke právo
k nehnuteľnosti.

V prípade, že nedôjde k uzavretiu dohody osvedčujúcej katastru nehnuteľnosti, že medzi zmluvnými
stranami došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho sa má obnoviť vlastnícke právo
predávajúcich, môže si svoje nároky uplatniť predávajúci aj žalobou na plnenia a domáhať sa na súde

vydania rozsudku, na základe ktorého by bol kupujúci povinný vydať predávajúcemu nehnuteľnosť,
poprípade strpieť zápis vlastníckeho práva predávajúceho do katastra nehnuteľnosti.

Aj keď napriek zmenám v súdnej praxi týkajúcim sa správnosti znenia žalobného petitu uplatneného
žalobcami v preskúmavanej veci, by bolo možné mať pochybnosti o jeho správnosti, jedná sa v podstate
len o nepresnosti vo formulácii žalobného petitu sledujúce ten istý účinok, a to obnovenie vlastníckych

práv predávajúcich, v danom prípade žalobcov v 1. a 2. rade. Za takéhoto stavu zotrvávanie na žalobe
o určenie vlastníckeho práva žalobcov nemožno samo o sebe považovať za dôvod pre zamietnutie
takejto žaloby. To platí vo zvýšenej miere v prípade, keď napriek nespornému účinnému odstúpeniu od
zmluvy sú naďalej na liste vlastníctva nehnuteľnosti zapísaní ako jej vlastníci kupujúci, v danom prípade
žalovaní v 1. a 2. rade.

V tejto súvislosti nadobúda význam skúmanie, či na základe zmluvy, od ktorej bolo účinne odstúpené,
plnila len jedna zmluvná strana, alebo obe strany. V prípade plnenia len jednej strany nastávajú účinky
upravené v ustanovení § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, kto sa na úkor iného
obohatí, musí obohatenie vydať. Len v prípade, že došlo

k plneniu z oboch zmluvných strán, nastupuje režim ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, podľa

ktorého, ak bola zmluva zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej
dostal.

V súvislosti s preskúmavanou vecou je právne významný obsah pojmu bezdôvodného obohatenia, ktoré
sa má vydať podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením dostáva majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, v dôsledku

čoho sa to prejavilo buď vo zvýšení jeho aktív, alebo znížením jeho pasív. O obohatenie sa tiež jedná aj
v prípade, ak sa majetok obohateného nezmenšil, hoci sa zmenšiť mal, pritom plnenie môže spočívať
buď v tom, že bolo niečo dané alebo vykonané (napr. veci, práva), alebo bola postúpená pohľadávka,
bolo zriadené právo alebo bolo v prospech niekoho niečo vykonané.

Zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti jej opravou, či prístavbou, alebo zhodnotenie cudzieho pozemku

výsadbou trvalých porastov, je tzv. investíciou do cudzieho majetku. Ak k takémuto zhodnoteniu došlo
na základe dohody s pôvodným vlastníkom (predávajúcim), záleží na obsahu dohody, aký právny vzťah
medzi nimi vznikol. Ak ide o prípad zhodnotenia bez akéhokoľvek dohovoru s pôvodným vlastníkom
veci, jedná sa o bezdôvodné obohatenie získané bez právneho dôvodu. Ak však bolo investované
kupujúcim do vlastníctva kúpenej veci, môže sa jednať o bezdôvodné obohatenie získané plnením z

právneho dôvodu, ktorý odpadol. Rozsah takto získaného bezdôvodného obohatenia sa určuje podľa
ustanovenia § 458 Občianskeho zákonníka. V prípade investície do cudzieho majetku je pohľadávkou
bezdôvodného obohatenia nie hodnota vynaložených prostriedkov, ale zhodnotenie veci, ktoré saobohatenémudostalo,t.j.rozdielmedzihodnotoujehoveci(trhovoucenou)predinvestíciamianásledne
(R 26/1975 - III.). Obohatený je potom vydať len ten majetkový prospech, ktorý sa mu obohatením dostal.
Nemožno ho zaviazať nahradiť majetkovú stratu, ktorá nastala kupujúcemu tým, že na zhodnotenie

nehnuteľnosti investoval vyššiu sumu, než bola suma zhodnotenia samotnej nehnuteľnosti.

V preskúmavanej veci žalovaný v 2. rade od začiatku konania tvrdí nielen to, že časť kúpnej ceny zaplatil
so súhlasom predávajúcich k rukám svedka P. Z., ale aj to, že časť poskytnutých úverov, ktoré doposiaľ
však nekonkretizoval, bola použitá na zhodnotenie kúpenej nehnuteľnosti.

V tejto súvislosti je možné poukázať na výpoveď žalovanej v 1. rade na pojednávaní dňa 24.3.2011,
podľa ktorej časť úveru presahujúca sumu 270.000,- Sk požičaných P. Z. (t. j. cca 130.000,- Sk), bolo

použitých na rekonštrukciu kuchyne a zostatok na bežné veci. Malo sa jednať o úverové zmluvy uzavreté
s Poštovou bankou dňa 18.8.2008 a 16.9.2009.

Podľa úverovej zmluvy - označenej ako pôžička na bývanie, uzavretej dňa 18.8.2008 s Poštovou bankou
a.s. Bratislava, si žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžník a spoludlžník, vypožičali za účelom výmeny okien
čiastku 250.000,- Sk. Účel poskytnutia ďalšieho úveru v sume 5.000,- eur zo zmluvy zo dňa 9.9.2009, nie

je zo spisu zistiteľným. Podobne zo spisu nie je zistiteľné, že by predmetná nehnuteľnosť bola použitá
ako záloha na splácanie oboch úverov.

Zmluva zo dňa 16.9.2009 o poskytnutí úveru - pôžičky v sume 5.000,- eur ako účel poskytnutia uvádza
rekonštrukciu rodinného domu.

Predovšetkým pre rozhodnutie o náhrade trov konania sú dôležité zhodné tvrdenia oboch sporných

strán, podľa ktorých dôvodom, pre ktorý Československá obchodná banka, a.s., Bratislava odmietla
poskytnúť prisľúbený hypotekárny úver na zaplatenie kúpnej ceny,

bolo uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena. Tak táto banka, ako aj iné banky, s ktorými účastníci
vstúpili do jednania, požadovali ako podmienku poskytnutia hypotekárneho úveru, zánik zmluvy o
zriadení vecného bremena, s čím žalobcovia nesúhlasili.

Aj žalobca v 1. rade uznal vo svojej výpovedi pred prvostupňovým súdom, že došlo k rekonštrukcii
kuchynskej časti rodinného domu, avšak bez jeho súhlasu. Z nákladov žalobcov sa mala hradiť výmena
okien vchodových dverí a podláh v hodnote 180.000,- Sk a 240.000,- Sk. Išlo o práce, ktoré sa realizovali
po predaji rodinného domu žalovaným.

Podľa žalovaného v 2. rade rekonštrukcia bola hradená z požičaných peňazí časti týkajúcej sa výmeny

dlažby, kuchyne a obkladačiek, prerobenie vody v kuchyni a maľovanie celého domu. Ďalej sa kupovala
plávajúca podlaha do dvoch izieb a chodby.

Svedkyňa M. Z. pritom potvrdila, že výmenu okien zaplatili žalobcovia, ale že zvyšok zaplatia mladí, t.
j. žalovaní v 1.a 2. rade.

Ani v ďalšom priebehu konania žalovaný v 2. rade nepreukázal, ba ani netvrdil rozsah investícií

žalovaných v 1. a 2. rade rodinného domu, a už vôbec nebolo zisťované, ako sa tieto investície prejavili
na zhodnotení domu.

Žalovaný v 2. rade v podanom odvolaní proti preskúmavanému rozsudku si dokonca uplatnil ako
synalagmatický záväzok voči žalobcom, zaplatenie len čiastky 270.000,- Sk (8.962,35 eur), teda len
čiastku,ktorúžalovanív1.a2.radevyplatilibratovižalovanejP.Z.,neuplatnilsižiadnukonkrétnučiastkuz titulu zhodnotenia rodinného domu, a teda z titulu bezdôvodného obohatenia získaného žalobcami z
tohto dôvodu.

Vzhľadom k takto zdôvodnenému odvolaniu stráca na právnom význame návrh žalovaného v 2. rade

na doplnení dokazovania výsluchom svedka Z. A.. Naviac nemožno dôvodne očakávať, že by svedok
vedel dať odpoveď na to, ktorú časť prác financovali žalovaní a ktorú žalobcovia, a už vôbec by nevedel
dať odpoveď na to, pri akom rozsahu sa tieto investície prejavili vo forme zhodnotenia nehnuteľnosti
ako takej. Úplne bez právneho významu sú navrhované dôkazy vyžiadaním originálov úverových zmlúv.
Nie je možné očakávať, že by originály týchto listín mali iný obsah, ako kópie založené do spisu.

V dôsledku toho je pre konečné rozhodnutie právne významné najmä dokazovanie vykonané súdom

prvého stupňa v časti týkajúcej sa účelu poskytnutia sumy 270.000,- Sk svedkovi P. Z.. Tak, ako už
bolo skôr uvedené, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa a bez
zopakovania, či doplňovania dokazovania priamo na odvolacom pojednávaní nemôže dospieť k iným
skutkovým záverom. Prvostupňový súd podľa ním vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia
vykonaných

dôkazov dospel k záveru, že čiastka 270.000,- Sk bola poskytnutá P. Z. ako pôžička. Žalovaný v 2.
rade nenavrhol v podanom odvolaní vykonanie žiadneho dôkazu, ktorý by zvrátil, či aspoň spochybnil
správnosť tohto skutkového záveru. Poukázal len na dôkazy vykonané a vyhodnotené súdom prvého
stupňa.

V tejto súvislosti nadobúda na význame obsah kúpnej zmluvy uzavretej účastníkmi dňa 16.5.2008.

Táto zmluva bola napísaná formou notárskej zápisnice. Pretože sa týkala prevodu vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti, mohla byť zmena takejto zmluvy realizovaná taktiež len v písomnej forme (§ 40 ods. 1 a
§ 46 Občianskeho zákonníka). Podľa článku II. tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena
v sume 1.500.000,- Sk bude vyplatená zo strany kupujúcich na 1., 2. strane, strane predávajúcich 1., 2.
najneskôr v lehote 3 mesiacov odo dňa podpísania tejto zmluvy prostredníctvom hypotekárneho úveru

poskytnutého ČSOB, a.s.. Zo zmluvy nevyplýva, že by tento hypotekárny úver a táto kúpna cena mohla
byť žalovanými vyplatená tretej osobe a že by takýmto konaním došlo k splneniu povinnosti kupujúcich
zaplatiť kúpnu cenu predávajúcim.

Nebolo preukázané, ba ani tvrdené ani to, že by žalobcovia ako veritelia svoju pohľadávku na zaplatenie
kúpnej ceny, či jej časť, postúpili písomnou zmluvou inému, teda konkrétne svojim synom P. Z. a M.

Z.. Podobne nebolo preukázané, že by sa žalobcovia ako veritelia dohodli so žalovanými sa dlžníkmi
písomnou zmluvou, že doterajší záväzok zaplatiť kúpnu cenu k rukám žalobcov, sa nahradzuje novým
záväzkom zaplatiť túto kúpnu cenu k rukám synov žalobcov. Preto preukazované zaplatenie sumy
270.000,- Sk žalovanými k rukám P. Z. nemôže byť právne kvalifikované ako zaplatenie časti kúpnej
ceny dohodnutej v zmluve zo daň 16.5.2008, ktorú by mali vrátiť žalovaným žalobcovia.

Keďže žalovaný v 2. rade sa v podanom odvolaní domáha len zaplatenia sumy 270.000,- Sk (8.962,35
eur) vyplatených práve P. Z., a teda nedomáha sa predtým tvrdeného bezdôvodného obohatenia
získaného zhodnotením nehnuteľnosti žalovanými, je možné konštatovať, že prvostupňový súd rozhodol
v konečnom dôsledku vecne správne.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

vo veci samej.

Odvolací súd nepovažuje za opodstatnené odvolanie žalobcov voči výroku o náhrade trov
prvostupňového konania. Vychádzajúc z názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného
v uznesení zo dňa 15.11.2012 sp. zn. 7MCdo 10/2012, ako aj z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I.ÚS 119/2012-24 zo dňa 16.5.2012, považujú sa veci určenia vlastníckeho práva,

ktorých predmet konania je oceniteľný v peniazoch, za veci, v ktorých sa základná sadzba tarifnejodmeny právneho zástupcu stanovuje podľa ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - ďalej len vyhláška.

Predmetom konania v preskúmavanej veci je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam oceneným

samotnými účastníkmi na sumu 49.790,8 eur (1.500.000,- Sk).

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vypočítaná z tejto tarifnej hodnoty sa
rovná sume 519,49 eur. V prípade, že ten istý advokát zastupoval dvoch a viacerých klientov v tej istej
veci, znižovala sa základná sadzba tarifnej odmeny až do

31.5.2010 o 20 % a počnúc od 1.6.2010 o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri ich zastupovaní. To
v preskúmavanej veci znamená, že základná sadzba tarifnej odmeny za zastupovanie každého zo

žalobcov sa v období do 31.5.2010 rovná sume 415,60 eur a následne od 1.6.2010

sume 259,74 eur. Všetky úkony právnej služby vykonal právny zástupca žalobcov v období po 1.6.2010.

V prípade, že advokát ako právny zástupca preberá zastupovanie v tej istej veci manželov, nie je dôvod
pre prvý z úkonov právnej služby, t. j. za prevzatie a príprava zastupovania, priznávať inú náhradu trov,
než za ostatné úkony právnej služby, t. j. v nekrátenej výške.

Odvolací súd je však viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nie je oprávnený
preskúmavať napadnutý rozsudok z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom
odvolaní. V preskúmavanej veci napadli odvolaním výrok o trovách konania obaja účastníci. Kým
žalobcovia namietali tarifnú hodnotu, a tým pádom základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby, žalovaný v 2. rade navrhoval rozhodnúť vo veci podľa pomeru úspechu podľa § 142 ods.

2 O.s.p.. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania je tento odvolací dôvod bez právneho významu.

Žalobcovia však v podanom odvolaní nespochybnili počet a skladbu jednotlivých úkonov právnej služby
prisúdených napadnutým rozsudkom. To nebolo spochybnené ani odvolaním žalovaného v 2. rade. V
dôsledku toho každému zo žalobcov by patrila náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 219,74 eur
za prevzatie a prípravu zastúpenia, napísanie žaloby zo dňa 8.6.2010 a za účasť na pojednávaniach

dňa 24.3.2011, 10.6.2011, 17.5.2013 a 18.7.2013. Žalobcovia si neuplatnili náhradu trov právneho
zastúpenia za ostatné úkony právnej služby vykonané právnym zástupcom, a to za napísanie odvolania
a vyjadrenie k odvolaniam žalovaného v 2. rade.

Zakaždýzúkonovprávnejslužbyvykonanýchspoločnýmprávnymzástupcompatríajpaušálnanáhrada
miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Táto sa

priznáva len raz bez ohľadu na počet zastupovaných osôb. Výška tejto paušálnej náhrady bola v roku
2010 7,21 eur, v roku 2011 7,41 eur, v roku 2013 7,81 eur za úkon. Za 6 úkonov právnej služby sa jedná
o sumu 44,86 eur. Prvostupňový súd pochybil, keď priznal túto paušálnu náhradu za 8 úkonov právnej
služby a keď ju priznal každému zo zastupovaných žalobcov, spolu 107,36 eur. Pretože to žalovaný v 2.
rade vo svojom odvolaní nenamietal, musel aj odvolací súd priznať túto paušálnu náhradu v nesprávnej

výške 107,36 eur.

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky sa výška odmeny, ako aj náhrady priznaná podľa tejto vyhlášky, zvyšujú o
daň z pridanej hodnoty, pokiaľ je právny zástupca platiteľom tejto dane.

Súčet náhrady odmeny 1.318,44 eur s polovicou nesprávne vypočítanej paušálnej náhrady (53,68 eur)
v sume 1.372,12 eur tvorí základ pre výpočet dane z pridanej hodnoty

(274,42 eur). Celkovú výšku náhrady trov právneho zastúpenia patriacu za zastupovanie každého zo
žalobcov 1.646,54 eur, mali by byť zaviazaní obaja žalovaní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet
právneho zástupcu žalobcov. V konaní totiž bola žalovaná v 1. rade rovnako neúspešná, ako aj žalovaný
v 2. rade. Na tom nič nemení skutočnosť, že v skutočnosti žalovaná v 1. rade zastávala tie isté názory,akožalobcovia.Jednásatotižospoločnétrovyazaspoločnétrovyzodpovedajúúčastnícikonaniapodľa
pomeru účasti na veci, alebo podľa pomeru účastníctva na konaní. Účastníctvo oboch žalovaných vo
veci bolo

rovnaké, preto zodpovedajú za trovy prvostupňového konania spoločne a nerozdielne. V tejto časti
jedná sa o vadu konania, na ktorú odvolací súd prihliada aj bez návrhu účastníkov, preto nie je právne
významné, že ani žalobcovia, ani žalovaný v 2. rade túto skutočnosť nenamietali.

Vzhľadom k existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa odvolací súd nepriznal úspešným žalobcom
60 % skôr uvedenej náhrady trov.

Aksútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,nemusísúdnáhradutrovkonaniacelkomalebosčastipriznať.

Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol
skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto
skutočnosti a dôkazy uplatniť (§ 150 ods. 1 O.s.p.).

Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, ale aj prihliadať na okolnosti, ktoré viedli

k uplatneniu práva na súde a na ich postoj v konaní.

Dôvodom, pre ktorý banka odmietla poskytnúť vopred prisľúbený hypotekárny úver žalovaným na
zaplatenie kúpnej ceny, bolo zistenie, že si účastníci dohodli zriadenie vecného bremena. Keďže
žalobcovia odmietli sa dohodnúť na zrušení vecného bremena, žalovaní hypotekárny úver nedostali
a nemali z čoho kúpnu cenu zaplatiť. Preto ani žalovaní nespochybňovali dôvodnosť, či platnosť

odstúpenia od kúpnej zmluvy žalobcami a navrhli žalobe vyhovieť v časti o určenie vlastníckeho práva
žalobcov. Sporné bolo len to, či súčasťou rozsudku má byť aj povinnosť žalobcov zaplatiť žalovaným
sumu 8.962,36 eur (270.000,- Sk) vyplatených žalovanými B. Z.. Po zohľadnení aj skutočnosti, že
žalovaní preukázateľne investovali do tejto nehnuteľnosti nepredpokladajúc odstúpenie od zmluvy,
pričinili sa žalobcovia výrazne na vzniku tohoto sporu.

Vzhľadom k tomu, že odvolaním žalovaného v 2. rade bol dotknutý aj výrok o náhrade trov, boli žalovaní
v 1. a 2. rade zaviazaní zaplatiť každému zo žalobcov len 40 % z náhrady trov právneho zastúpenia,
ktorá by im inak patrila, t. j. sumu 329,- eur.

Okrem toho z právneho zastúpenia boli žalovaní zaviazaní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom aj
náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 eur.

Úspech v odvolacom konaní mali žalobcovia. Preto im v súlade s § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalobcovia si však
náhradu týchto trov neuplatnili. Preto náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná žiadnemu z
účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.