Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/340/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713205954
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5713205954.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa - COFIDIS, a.s.
so sídlom v Bratislave, Suché mýto 1, IČO 36 816 337, v zastúpení Advokátskou kanceláriou Antovszká,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žabotova 2/B, proti odporkyni - R. X., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom U.
XXX, v zastúpení Advokátkou kanceláriou HKP Legal, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6, IČO 36
727 3, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne - Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom v
Bratislava, Fedinova 9, IČO 42 260 086, o zaplatenie 983,39 eur s príslušenstvom, na základe odvolania
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 8C/319/2013-81 zo dňa 25.2.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu.

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách prvostupňového konania tak, že navrhovateľ je
p o v i n n ý nahradiť odporkyni trovy konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 272,06 eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku na účet Advokátskej kancelária HKP Legal, s.r.o. so sídlom v Bratislave.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa v celom rozsahu (výrok I).

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal (výrok II). Navrhovateľa zaviazal k povinnosti
nahradiť odporkyni trovy konania vo výške 558,66 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, na účet
Advokátskej kancelárie HKP Legal, s.r.o. (výrok III).

Okresný súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili dňa
26.3.2008 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej bol odporkyni poskytnutý revolvingový
úver s úverovým limitom 30.000 Sk. Označenú zmluvu okresný súd posúdil ako zmluvu uzatvorenú

podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z úverovej zmluvy bolo preukázané, že
odporkyňa zmluvu uzatvorila v pozícii spotrebiteľa, v označenom zmluvnom vzťahu vystupovala ako
fyzická osoba, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a
finančné prostriedky boli použité na jej osobnú spotrebu. Odporkyňa jednoznačne pri uzatváraní tejto
úverovej zmluvy bola v postavení spotrebiteľa, tak ako to má na mysli ust.§ 2 ods. 1 písm. a/zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ ako veriteľ pri uzatváraní a plnení podľa
tejto spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V danom prípade

ide o formulárovú (typovú) zmluvu, vopred pripravenú navrhovateľom, ktorej obsah pred jej uzavretím
odporkyňa nemala možnosť reálne ovplyvniť. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 4
ods.2obsahujekogentnénáležitosti,ktoréspotrebiteľskázmluvamusíobsahovať. Vpredmetnejzmluve
o revolvingovom úvere nie je uvedená výška úrokov ani ročná percentuálna miera nákladov, ktoré súesenciálne podstatné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy. Súd preto úver posúdil ako úver bezúročný a
bez poplatkov. Podľa zákona o spotrebiteľskom úvere zmluva musí obsahovať individuálne dojednané
zmluvné podmienky ohľadne úroku a ročnej percentuálnej miery nákladov (nepostačuje iba odkaz

na všeobecné obchodné podmienky tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy). Bez týchto náležitostí sa
zmluva o úvere považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Z výpisu z účtu odporkyne súd zistil, že
odporkyni bol poskytnutý úver v celkovej výške 1.097,16 eur, tento úver je bezúročný a bez poplatkov
a keďže odporkyňa uhradila titulom poskytnutého úveru sumu 1.442,51 eur, oproti poskytnutému úveru
vo výške 1.097,16 eur, zaplatila viac, preto návrh navrhovateľa dôvodný nie je.

Otázku rozhodovania o trovách prvostupňového konania okresný súd opiera o § 142 ods. 1 O.s.p.,
odporkyni úspešnej procesnej strane súd priznal právo na náhradu trov konania titulom trov právneho
zastúpenia v celkovej výške 558,66 eur. Trovy právneho zastúpenia boli priznané titulom odmeny za
3 úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia dňa 20.9.2013, písomné podanie na súd zo
dňa 2.10.2013 (odpor), účasť na pojednávaní dňa 25.2.2014, za každý úkon prislúcha odmena právnej

služby po 51,45 eur, ku každému úkonu patrí režijný paušál vo výške za 2 úkony po 7,81 eur a za 1
úkon po 8,04 eur. Náhradu cestovných výdavkov v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 25.2.2014
súd priznal vo výške 153,54 eur (448 km x základná náhrada 0,183 eur + spotreba 11,5 l /100 km x cena
1,389 eur /l) a náhradu za stratu času patrí vo výške 134,00 eur (10 polhodín x 13,40 eur).
Okresný súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, napriek tomu, že odporkyňa, na

strane ktorej vedľajší účastník vystupoval, bola v konaní úspešná. Vedľajší účastník si trovy konania
neuplatňoval a trovy konania mu ani nevznikli.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ, vytýkal nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Prioritne argumentoval tým, že zmluva o úvere bola

uzatvorená v súlade s ustanovením zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov a v zmysle zákona č. 513/1991 Z.z. ( Obchodný zákonník ). Uvedená skutočnosť
vyplýva aj z VOP ( Všeobecné obchodné podmienky ), tvoriace neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere,
konkrétne z článku 1.3.1., podľa ktorého „zmluva o úvere je zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere uzavretá medzi veriteľom a klientom v súlade s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a Obchodného zákonníka.“ Podľa odvolateľa
označenú zmluvu nie je možné ako celok považovať za občianskoprávnu zmluvu, je možné na právny
vzťah medzi navrhovateľom a odporcom aplikovať len tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa
výslovne týkajú úpravy spotrebiteľských zmlúv, inak sa však zmluva o úvere posudzuje ako obchodný
záväzkový vzťah. Odvolateľ cituje obsahové znenie ust. § 2 písm. b/ a písm. c/ zákona č. 258/2001 Z.z.

o spotrebiteľských úveroch, taktiež cituje obsahové znenie § 261 ods. 3 písm. d/, § 273 Obchodného
zákonníka.

Odvolateľ zvýraznil, že odporkyňa podpisom zmluvy o úvere potvrdila , že sa s touto zmluvou
oboznámila, súhlasí s ňou, uzatvára ju v súlade so slobodnou a vážnou vôľou. Tiež zobrala na vedomie

svojim podpisom, že všeobecné obchodné podmienky, vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy a
prílohy1-4súneoddeliteľnousúčasťouzmluvyoúvere,považujeichzadostatočnezrozumiteľnéaurčité
a prejavuje súhlas byť nimi viazaný. On odporkyňu dostatočne upozornil na nevyhnutnosť preštudovania
si nielen zmluvy o úvere, ale aj jej neoddeliteľných súčastí.

Odvolateľ zotrvával na tom, že jeho nárok na zaplatenie sumy vo výške 983,39 eur, pozostávajúci
z úveru vo výške 793,57 eur, úroku za poskytnutie úveru vo výške 159,14 eur, poistného vo výške
18,46 eur a poplatkov z omeškania so splácaním úveru vo výške 12,22 eur - uplatnený v návrhu na
začatie konania je plne dôvodný a preukázaný. V súvislosti s týmto názorom osobitne argumentuje
obsahovými náležitosťami uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere č. 70115041, táto spĺňa všetky

náležitosti uvedené v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskom úvere, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, preto on považuje aplikáciu § 4 ods. 2 a 3 uvedeného zákona súdom za nedôvodnú.
V zmluve je upravené, že priemerná ročná percentuálna miera nákladov sa určuje podľa článku
5.4. všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Odvolateľ cituje
obsahové znenie označeného článku. Veriteľ (navrhovateľ) uvádza výšku RPMN v prílohe č. 4, ktorou

je formulár o zmluvných podmienkach o spotrebiteľskom úvere tvoriacu neoddeliteľnú súčasť zmluvy o
úvere a ktorý výslovne zakotvuje, že ročná percentuálna miera nákladov vyplývajúca z návrhu zmluvy
o spotrebiteľskom úvere je vo výške 29 %. Odvolateľ poukazuje aj na závery rozsudku Krajského súdu
Prešov sp. zn. 6Co/95/2010 z 27.1.2011, ktorý nezdieľal názor súdu prvého stupňa vo veci nepriznaniaúrokov z omeškania okrem iného z dôvodu, že v zmluve nebola uvedená ročná percentuálna miera
nákladov (v aplikačnej praxi najčastejšie vyjadrovaná skratkou „RPMN“). V tejto súvislosti bol osobitne
významný charakter poskytnutého úveru, že išlo o tzv. revolvingový úver, pri ktorom nie je možné

uviesť RPMN, pritom revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže
fungovať neurčitú dobu (článok IV-4-1 zmluvy). Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver
a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Úver
má odplatný charakter. Na začiatku revolvingového vzťahu sa údaj o RPMN určiť ako tak dá, pretože
výška úveru, úroky, poplatky a obdobie úverového vzťahu vychádzajúce z počtu splátok sú zistiteľné.

To však už dobre možné nie je v priebehu revolvingu, pretože sa úver čerpá a dopĺňa, tak sa menia
údaje relevantné pre výpočet RPMN. Navyše zákon o spotrebiteľských úveroch aj výslovne počíta s
nemožnosťou určenia RPMN.
Odvolateľ mal za to, že zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované v § 3 ods. 6 zákona č.
258/2001 Z.z. pre prípad, ak nie je možné určiť RPMN. Mal za to, že zmluva spĺňa náležitosti týkajúce
sa RPMN stanovené zákonom.

Zmluva obsahuje taktiež údaj o výške úrokovej sadzby priamo na prvej strane zmluvy, kde je uvedené,
že úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy je 2,14 % mesačne pre všetky úverové limity. Výška
úrokovej sadzby je uvedená v prílohe č. 3 Sadzobníka poplatkov a v prílohe č. 4 formulár o zmluvných
podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere v časti 3.B ako ročná úroková sadzba vo výške 25,68 %.

On považuje výklad ustanovenia § 4 ods. 2 a § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom úvere súdom za príliš
formalistický, čím súd prakticky mu odoprel právo na zaplatenie poskytnutého úveru spolu s úrokom a
poplatkami spojenými s jeho poskytnutím.

Odvolateľ cituje aj článok 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, zvýrazňuje závery Ústavného súdu SR v náleze IV. ÚS 77/02 „reálne uplatnenie
základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana
v zákonom predpokladanej kvalite poskytne“. Mal za to, že okresný súd svojim rozhodnutím zasiahol
do jeho základného práva garantovaného Ústavou Slovenskej republiky, práva na súdnu ochranu,
odvolaním napadnutým rozsudkom totiž nesprávne posúdil prejednávanú vec.

Odvolateľ sa preto domáhal zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania, ktoré aj vyšpecifikoval.

Odporkyňa a vedľajší účastník na strane odporkyne písomné vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa

nepredložili.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v
rozsahu i z dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení

s § 211 ods. 2 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v zamietajúcom výroku a vo
výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka potvrdil a vo výroku o náhrade trov konania medzi
navrhovateľom a odporkyňou zmenil podľa § 220 Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa do meritórneho výroku za nedôvodné.

V konaní je nepochybne preukázané, že odporkyňa s navrhovateľom uzatvorili dňa 26.3.2008 zmluvu o
revolvingovom úvere č. 70115041. Podľa označenej zmluvy o revolvingovom úvere navrhovateľ poskytol
odporkyni úverový limit vo výške 1.097,16 eur (pôvodne 30.000 Sk). Vykonané dokazovanie preukázalo,
že odporkyňa navrhovateľovi poskytla plnenie z označenej úverovej zmluvy v celkovej sume 1.442,51

eur. Uvedenú okolnosť ani odvolateľ v odvolaní nenamietal.

Aj podľa názoru krajského súdu uzatvorením zmluvy o revolvingovom úvere jej účastníci založili
spotrebiteľsko-právny vzťah, na ktorý treba aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere
v účinnom znení a platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Ide pritom o zákon č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch. Je jednoznačné, že v danom zmluvnom vzťahu navrhovateľ vystupoval
v pozícii dodávateľa - veriteľa, poskytoval peňažné prostriedky na iný účel odporkyni než bol účel
podnikania, alebo na výkon zamestnania. Odporkyňa v danom zmluvnom vzťahu vystupovala v pozícii
spotrebiteľa. Zmluvné podmienky, ktoré neboli individuálne pripravené, ale mali podobu tzv. formulárovejzmluvy, podstatným spôsobom ovplyvniť nemohla. Označená zmluva z hľadiska obsahových náležitostí
dopadá do právnej konštrukcie aplikovanej právnej normy súdom prvého stupňa, ktorým je zákon č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa tejto právnej úpravy v účinnom znení do 31.03.2008

medzi obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí aj ( § 4 ods. 2, písm. j/ ) ročná
percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ďalej
podľa § 4 ods. 2, písm. k/ priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platná ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnená podľa § 7a

ods. 2. Je jednoznačné, že zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená medzi účastníkmi 26.3.2008
označené obligatórne náležitosti neobsahuje. Síce v bode 5 všeobecných obchodných podmienok je
zakomponované dojednanie - úročenie úveru, poplatky a ročná percentuálna miera nákladov, avšak
uvedené dojednanie nemá charakter individuálneho dojednania, nespĺňa zákonom vyžadovaný inštitút
obligatórneho charakteru podľa § 4 ods. 2, písm. j/ a k/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Obligatórne náležitosti musia byť zakomponované priamo v zmluve o revolvingovom úvere,

uvádzaný právny predpis neumožňuje, aby tieto náležitosti boli predmetom dojednania vo všeobecných
obchodných podmienkach.

Z týchto dôvodov odvolací súd uzavrel, že dotknutá zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
obligatórne náležitosti stanovené zákonom, neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom a následne potom poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedených záverov navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť
nároku na finančné plnenie, ktorý od odporkyne požaduje. Odporkyňa podľa jednotlivých realizovaných
platieb navrhovateľovi na úver zaplatila sumu vyššiu, než v konečnom dôsledku obdŕžala.

Ďalšie odvolacie argumentácie odvolateľa nemali podstatný význam pre právne posúdenie veci.

Z týchto dôvodov krajský súd odvolaniu navrhovateľa do meritórneho výroku vyhovieť nemohol.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania krajský súd rozsudok okresného súdu

zmenil. Za opodstatnený vyhodnotil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej
služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie odporu proti platobnému rozkazu. Za jeden úkon
právnej služby patrí odmena ( § 11 ods. 1, písm. b/ Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z ) - 1/13-tina
výpočtového základu, keďže ide o právne zastúpenie v spotrebiteľskej veci, konkrétne v sume 51,45 eur
za 1 úkon, za dva úkony v sume 102,90 eur. Ku každému úkonu patrí aj režijný paušál 2 x 7,81 eur, t.j.

15,62 eur. Odmena právnej služby za uvedené úkony prináleží v sume 118,52 eur.
Za neúčelne vynaložené trovy vyhodnotil odvolací súd odmenu uplatnenú za úkon právnej služby
- účasť na pojednávaní dňa 25.2.2014, je preukázané, že sa uvedeného pojednávania zúčastnil
splnomocnený zástupca advokátskej kancelárie. Vo svojom prednese sa však iba stručne obmedzil
a poukázal na vyjadrenie v podanom odpore proti platobnému rozkazu. Na predmetnom pojednávaní

obšírnejší právny a skutkový rozbor zúčastnený poverený právny zástupca neprezentoval. V súvislosti s
účasťounadotknutompojednávanívznikolnároknanáhraducestovnýchnákladovzapoužitieosobného
motorového vozidla. Tento spôsob dopravy vzhľadom na vzdialenosť konania pojednávania hodnotil
krajský súd za primeraný dopravný prostriedok a titulom cestovných náhrad priznal nárok na náhradu
v sume 153,54 eur (448 km x základná náhrada 0,183 eur + spotreba 11,5 l/100 km x cena 1,389 eur/

liter). Trovy právneho zastúpenia patria a aj boli priznané v sume 272,06 eur.
Krajský súd nepriznal uplatnenú náhradu za stratu času. Vychádzal zo zmyslu a povahy uvedeného
inštitútu, keď označený nárok vznikne vtedy, ak ide o úkon právnej služby vykonávaný v mieste, ktoré nie
je sídlom advokáta za čas strávený cestou do tohto miesta a späť. Iba v tomto prípade advokátovi patrí
náhrada za stratu času v uplatňovanej výške. V súdenej veci sa dňa 25.2.2014 pojednávania zúčastnil

poverený koncipient advokáta, ide o zamestnanca - pracovníka advokátskej kancelárie, preto nemožno
vo vzťahu k tomuto zamestnancovi (hoc advokátom povereného na zastupovanie na pojednávaní)
konštatovať dôvodnosť nároku na náhradu za stratu času. Krajský súd osobitne zdôrazňuje, že cieľom
inštitútu náhrady za stratu času cestou do miesta poskytnutia úkonu právnej služby mimo sídla advokáta
a späť, je nahradiť celkový čas, ktorý advokát strávil počas cesty pre tento účel.

Uvedené úvahy viedli krajský súd k zmene výroku rozsudku o náhrade trov prvostupňového konania.O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. V štádiu odvolacieho konania navrhovateľ úspešný nebol, bolo by jeho povinnosťou nahradiť
úspešnej procesnej strane trovy odvolacieho konania, avšak ani odporkyňa ani vedľajší účastník na jeho

stranesináhradutrovodvolaciehokonanianeuplatniliavpodstateanizobsahuspisunevyplynulo,žeby
boli vznikli nejaké trovy úspešným procesným stranám v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa.
Z tohto dôvodu účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania krajský súd nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné nie je.