Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213210101
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213210101.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. H., H. a spol., s.r.o., advokátska
kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti žalovanému G. R., T.. XX.XX.XXXX, G. XXX/
X, XXX XX F., o zaplatenie 303,08 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 158,58 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od
13.07.2012 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobu v časti o zaplatenie 144,50 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 13.07.2012 do zaplatenia
z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou súdu dňa 18.12.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu

sumu 303,08 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy za obdobie od 13.7.2012
do zaplatenia spolu s trovami konania. Žalobu

odôvodnil tým, že žalovaná suma predstavuje nezaplatenú cenu poskytnutých služieb vo výške 158,58
€ a náhradu škody vo výške 144,50eur z dôvodu porušenia zmluvných podmienok dojednaných na
základe Zmluvy o pripojení č. Z. Z. Z. s dodatkami k nim. V zmysle uzatvorenej zmluvy a jej dodatku
žalobca predal žalovanému telekomunikačné zariadenie Sony Ericsson Xperia X8 za kúpnu cenu
0,50,- eur. Keďže žalovaný včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb za obdobie od 2/2012 - 4/2012,
má žalobca v zmysle uzatvorenej zmluvy právo na zmluvnú pokutu a úhradu za poskytnuté služby vo

výške 158,58 eur.

V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej
náhrady škody v časti zmluvnej pokuty v celkovej výške 144,50 eur, domáha sa žalobca nároku vo
výške škody voči žalovanému, ktorá vznikla žalobcovi za odpredané telekomunikačné zariadenie Sony
Ericsson Xperia X8 za kúpnu cenu 0,50,- eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t.j. predstavuje škodu žalobcu, ktorú
žalovaný spôsobil tým, že získal telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej

tak, že podpisom Dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne
porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas
cenu za poskytnuté služby. Žalobca si uplatňuje i právo na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle §
517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení.Žalovaný na pokus o pokonávku zo dňa 28.06.2012 nereagoval. Úrok z omeškania si uplatňuje dňom
nasledujúcom po dni splatnosti uvedenom v pokuse o pokonávku, teda od 13.07.2012.

Žalovaný sa k veci nevyjadril.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 €, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda
senátu alebo samosudca v mene Slovenskej republiky. Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom
bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej

tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Keďže v tomto prípade je predmetom konania zaplatenie sumy 303,08 eur, teda jedná sa o drobný spor
( § 200ea ods. 1 O.s.p. ), súd v zmysle § 115a ods. 2 O.s.p. vo veci nenariadil pojednávanie a v zmysle
§ 156 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.11.2014. Účastníci sa na verejné
vyhlásenie rozsudku nedostavili.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav
veci.

Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 30.12.2011 Zmluvu o pripojení č. Z. Z. Z., na základe ktorej
zapožičal žalovanému dve SIM karty, ktorým boli pridelené účastnícke telefónne čísla XXXX XXX
XXX, XXXXXXXXXX. Z Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 30.12.2011, vyplýva, že žalobca odpredal

žalovanému telekomunikačné zariadenie za zľavnenú kúpnu cenu 0,50,- eur ( bod 1.2 dodatku,
označené ak dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia ). V zmysle dodatku
k zmluve čl. 2 bodu 2.5 je užívateľ povinný pri porušení zmluvných povinností zaplatiť navrhovateľovi
zmluvnú pokutu vo výške 514€ ). V bode 2.3 bola dohodnutá viazanosť zmluvou - dodatkom a to na
24 mesiacov.

Žalobca v pokuse o pokonávku zo dňa 28.06.2012 vyzval žalovaného na uhradenie sumy 158,58 € za
poskytnuté elektronické komunikačné služby a zmluvnú pokutu vo výške 514 eur ( spolu pohľadávka )
v lehote do 12.07.2012. Zásielka jej bola doručená dňa 3.7.2012.

Žalobca za ním poskytnuté služby vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 2143068037 splatnou dňa
2.3.2012 sumu 5,90eur, faktúrou č. 2143068126 splatnou dňa 2.3.2012 sumu 64,28eur, faktúrou č.

2146479252 splatnou dňa 31.3.2012 sumu 73,21 eur, faktúrou č. 2146478229 splatnou dňa 31.3.2012
sumu 2,33 eur, faktúrou č. 2146479538 splatnou dňa 31.03.2012 sumu 5,90 eur, faktúrou č.
2149917383 splatnou dňa 1.05.2012 sumu 3,98 eur, faktúrou č. 2149916348 splatnou dňa 1.05.2012
sumu 3,98 eur, spolu 158,58 eur. Neboli zaplatené služby ako aj zmluvná pokuta vo výške 144,50 eur.
Uvedené súd zistil z vyššie uvedených faktúr a prehľadu poplatkov na meno žalovaného.

Podľa článku 2 bodu 2.3 písm. a/ dodatku k zmluve o pripojení Z. zo dňa 30.12.2011 ( ďalej
Dodatok ) účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia tohto dodatku zotrvá v
zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník služieb poskytovaných
mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto zmluvy
užívať a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k

ukončeniu účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím dobyviazanosti, za porušenie tejto povinnosti sa nepovažuje odstúpenie od zmluvy z dôvodov stanovených
zákonom č. 610/2003 Z.z.

Podľa článku 2 bodu 2.5 Dodatku v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v

bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale nezaplatenie splatnej ceny za služby nedodržanie záväzku
uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred
uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred
uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je
účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 514eur. Právo na zmluvnú pokutu vznikne

podniku samotným porušením povinností účastníka a to v okamihu porušenia povinností účastníkom,
pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku. Účastník je zároveň
povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty.
Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby,
ktorá mu ešte zostáva do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo
výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.

Podľa článku 2 bodu 2.2 Dodatku účastník sa zaväzuje, že počas doby viazanosti , ako je táto stanovená
v bode 2.3 tohto článku, bude mať aktivovaný sa SIM karte taký účastnícky program, u ktorého je výška
mesačného poplatku vrátane DPH stanovená prinajmenšom na sumu 11,81 eur. Účastník neporuší
svoje povinností, ak bude mať účastnícky program, resp. účastnícky program daného typu aktivovaný
na SIM karte počas doby uvedenej v bode 2.3 tohto článku, ani v prípade, že výška mesačného poplatku

uvedeného účastníckeho programu bude nižšia, ako suma uvedená v kolónke a teda, že počas tejto
doby nebude mať na SIM karte aktivovaný účastnícky program s nižším mesačným poplatkom, ako
je výška mesačného poplatku uvedená vyššie v tejto vete. Za porušenie záväzku účastníka podľa
predchádzajúcej vety sa nepovažuje prípad, keď výška mesačného poplatku účastníckeho programu,
ktorýmáúčastníknaSIMkarteaktuálneaktivovaný,klesnepočasdobyplatnostitohtododatkupodsumu

uvedenú v predchádzajúcej vete v dôsledku zníženia cien služieb alebo klesne počas platnosti dodatku
pod sumu uvedenú v predchádzajúcej vete v dôsledku zaradenia účastníka do kategórie účastníkov
tohto istého účastníckeho programu, pre ktorých je stanovená nižšia cena účastníckeho poplatku tohto
istého účastníckeho programu. Aktivácia účastníckeho programu podľa prvej vety tohto bodu na SIM
karte alebo aspoň žiadosť o aktiváciu tohto účastníckeho programu na SIM karte a jeho následná

skutočná aktivácia je podmienkou platnosti tohto dodatku a teda aj vznik nároku na kúpu MT za kúpnu
cenu.

Podľa článku 3 bodu 3.7 Dodatku účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že MT je mu predávaný za
cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou)
cenou MT a v zmysle tohto dodatku poskytnutou poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len

z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty
v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku ( konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 bode 2.2.,2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy
spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 dodatku by spôsobilo, že podniku vznikla
škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).

Žalobca vystupuje ako dodávateľ - poskytovateľ telekomunikačných služieb v rámci svojho predmetu
činnosti ( výpis z OR ).

Podľa § 44 ods. 1 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, Zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou

zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.Podľa § 44 ods. 8 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, Podnik môže odstúpiť od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník

a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej

osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 20) alebo používa
také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

Podľa § 44 ods. 12 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, Odstúpením od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej
strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po
tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

Podľa § 5 ods.1 cit. zák. Podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť alebo službu;

poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním.

Podľa § 5 ods.4 cit. zák. Účastník je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú
službu zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ( účinného v čase uzavretia Dodatku ) ak strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší,

zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený
spôsob jej určenia.

Podľa § 517 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom ku dňu omeškania žalovanej výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania

zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška
úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka. V čase
omeškania so zaplatením bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,75 %, teda výška úroku z

omeškania činí v tomto prípade 8,75 % ročne.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmú ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane

práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré

priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Predmetom konania je suma 303,08 eur s príslušenstvom predstavujúca nezaplatené poskytnuté

telekomunikačné služby poskytnuté žalobcom vo výške 158,58 eur a časti uplatnenej náhrady škody v
súlade s ust. čl. 3 bod 3.7 Dodatku vo výške 144,50 eur a náhrada trov konania.

Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých
typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z
európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno

tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje.
Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku
pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné
právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a
naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky

zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne
( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ, aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná
s právom EÚ). Podľa čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre

spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok a dokonca aj abstraktná kontrola zmlúv (§ 153
ods. 3, 4 O.s.p.) s cieľom vylúčiť zo života bežných ľudí neprimerané podmienky, ktoré zhoršujú kvalitu
života a tak naplniť cieľ čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS ,,postarať sa, aby spotrebiteľov neprijateľné
klauzuly v zmluvách nezaväzovali".

Je nepochybné, že žalobca právo na zaplatenie žalovanej sumy odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré
ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne
dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú
pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná

za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách, žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Zmluva o
pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom
občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva
upravená (uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka pred novelou č. 568/2007
Z.z., ako i po uvedenej novele s účinnosťou od 1.1. 2008). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a

zákonom č. 610/2003 Z.z. má povahu

vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné, že žalobca pri
uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a odporca vystupoval
ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka). Vzťahy medzi účastníkmi na základe

zmluvy vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice
EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého
sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom

na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto
novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného
obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať

neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi tohto konania bol založený
záväzkový vzťah, a to zmluvou o pripojení dňa 30.12.2011 Zmluvu o pripojení č. Z. Z. Z., na základe
ktorej zapožičal žalovanému dve SIM karty, ktorým boli pridelené účastnícke telefónne čísla XXXX
XXX XXX, XXXXXXXXXX. Z Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 30.12.2011, vyplýva, že žalobca
odpredalžalovanémutelekomunikačnézariadeniezazľavnenúkúpnucenu0,50,-eur(bod1.2 dodatku,

označené ak dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia ). V zmysle dodatku
k zmluve čl. 2 bodu 2.5 je užívateľ povinný pri porušení zmluvných povinností zaplatiť navrhovateľovizmluvnú pokutu vo výške 514€ ). V bode 2.3 bola dohodnutá viazanosť zmluvou - dodatkom a to na
24 mesiacov.

V bode 3.7 bola dohodnutá náhrada škody predstavujúca rozdiel trhovej ceny mobilného telefónu a

kúpnej zľavnenej ceny mobilného telefónu v prípade porušenia povinností v bode 2.2 ( užívanie služieb
počas doby viazanosti ), 2.3. a 2.4. Je zrejmé, že žalobca žalovanej telekomunikačné služby dodával
a ich aj vyúčtovával faktúrami a že žalovaná v dobe viazanosti služby aj využívala. Z prehľadu faktúr a
prehľadu poplatkov bolo zistené, že žalovaný nezaplatil načas faktúry za služby poskytnuté žalobcom
v mesiaci 2/ 2012 až 4/2012 v celkovej výške 158,58 eur.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 158,58 €

predstavujúceneuhradenéslužby.Keďžesažalovanýsosplnenímsvojhozáväzkudostaldoomeškania,
keď neuhradil cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti, vznikla mu povinnosť okrem dlžnej sumy
zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v súlade s §
3 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., t.j. vo výške 8,75 % ročne od 13.07.2013 do zaplatenia,
pričom prvým dňom

omeškania je v tomto prípade deň nasledujúci po dni určenom na zaplatenie dlžnej sumy v pokuse o
pokonávku zo dňa 28.06.2012.

Súd sa však v tomto rozhodnutí musel zaoberať aj nárokom žalobcu ( ohľadne sumy 144,50,- eur s
prísl. ) a to z titulu náhrady škody, ako rozdielu medzi poskytnutou cenou mobilného telefónu a trhovou
cenou.

Ak by sa pôvodne žalobca domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty súd by ju vzhľadom na znenie § 53a ods.
1 OZ nepriznal, nakoľko slovenské súdy už opakovane právoplatne judikovali neprijateľnosť takýchto
zmluvných podmienok a § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá
bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Súd takúto dojednanú zmluvnú pokutu považuje za
neprijateľnú podmienku a tým pádom neplatnú. Avšak žalobca v tejto časti žiadal náhradu škody danú

čl. 3 bod. 3.7 Dodatku ( suma 144,50 eur ).

Je potrebné uviesť, že rovnako ustanovenie článku 3 bodu 3.7 Dodatku k zmluve je podľa názoru
súdu neprijateľnou zmluvnou podmienkou a žalobca nemá právo na náhradu škody o ktorú svoj nárok
v tomto konaní opiera. Obaja účastníci uzavreli dňa 30.12.2011 dodatok k zmluve o pripojení, ktorej
náležitosti sú uvedené v § 44 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z., pričom žalobca predal žalovanému

mobilný telefón za kúpnu cenu 0,50 euro, čo možno právne posúdiť ako platne uzavretú kúpnu zmluvu
podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka (aj podľa jej obsahu aj označenia ). Súd nepozná inštitút
podmienečne poskytnutej zľavy z kúpnej ceny, ako to uvádza žalobca. Na kúpnej cene 0,50 € sa
účastníci dohodli dobrovoľne a takto určená kúpna cena je rozhodujúca ako jedná z podstatných
náležitosti platne uzavretej kúpnej zmluvy ohľadne vyššie uvedeného mobilného telefónu, ktorý žalobca

poskytol žalovanému, bez ohľadu na jeho námietky zvýhodnených služieb či cien. Nedodržaním
povinnosti platiť za služby vzniklo žalobcovi právo na zaplatenie týchto služieb ( ktoré sú predmetom
žaloby ) a samozrejme aj nárok na náhradu škody, pokiaľ by žalovaný svojim konaním škodu žalobcovi,
za podmienok uvedených v zákone, spôsobila. Samotný článok 3 bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení
však žalobcovi, ako dodávateľovi v zmysle § 52 OZ, nad rámec zákona umožňuje požadovať náhradu

škody na žalovanom, ako spotrebiteovi, a to výlučne z toho dôvodu, že nedodržala svoj záväzok
uhrádzať za služby spojené s užívaním bez splnenia zákonných náležitosti. Škoda má spočívať v
rozdiele medzi trhovou cenou mobilného telefónu (145 eur ) a poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej
ceny mobilného telefónu ( 0,50 € ), teda v tomto prípade sume 144,50 eur. Pre náhradu škody je
potrebné splniť niekoľko podmienok. V prvom prípade musí existovať škoda ako majetková ujma.

Rovnako musí existovať porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu), existencia
príčinnejsúvislostimedziprotiprávnymúkonomazavinenietoho,ktoškodusvojimprotiprávnymúkonom
spôsobil. Tieto atribúty práva na náhradu škody sú zákonnými atribútmi, za akých škoda vzniká a po
splnení ktorých ju možno s úspechom požadovať. Žalobca si v tejto spotrebiteľskej zmluve, ktorá bolavopred pripravená a ktorej obsah žalovaná nemohla ovplyvniť, v článku 3.7 prispôsobil nárok na náhradu
škody tým, že stanovil podmienky jej vzniku bez ohľadu na zákon. Akýmkoľvek porušením povinností
vzniká žalobcovi nárok na náhradu škody minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny. Ako

už bolo vyššie uvedené, kúpna cena bola určená, platne dohodnutá a bezpodmienečná. Žalovaná si
nemohla byť vedomá niečoho, čo právne neexistuje. V dôsledku toho ani nemohla porušiť akúkoľvek
právnu povinnosť, vzťahujúcu sa ku kúpnej cene nadobudnutého mobilného telefónu. Zároveň nemôže
byť z platného právneho úkonu

spôsobená škoda, ako to naznačuje žalobca v predmetnom ustanovení dodatku, pretože keď bola

kúpna zmluva uzavretá platne ( čo nebolo spochybnené), tak akékoľvek porušenie zmluvnej povinnosti
sa nemôže vzťahovať na takúto platne uzavretú dohodu. Je nepochybné, že žalobca tým, že predal
žalovanej mobilný telefón za oveľa nižšiu cenu, než za akú mohol tento mobilný telefón predať na trhu,
prerobil, je však zároveň nepochybné, že takéto znížené ceny boli sofistikovaným zámerom žalobcu
zaviazať si účastníkov na dobu 24 mesiacov a počas tejto doby v závislosti od účastníckeho programu
poskytovať služby za minimálnu cenu ( v tomto prípade 1eur mesačne), čo v konečnom dôsledku

vyrovnalonielencenu,zaakúbolokoncovézariadeniejednotlivýmúčastníkompredané,alebezpochyby
prinieslo žalobcovi zisk, ktorý sa takýmto spôsobom snažil získať.

Predmetné ustanovenie článku 3 bodu 3.7 dodatku k zmluve o pripojení však obchádza zákon ohľadne
existencie podmienok pre vznik nároku na náhradu škody a ako také je neplatné nielen pre obchádzanie
zákona, ale aj s ohľadom na to, že sa jedná o nepovolenú a teda neprimeranú zmluvnú podmienku.

Nárok na náhradu škody, ktorú žalobca odvíja od toho, že žalovanej bol poskytnutý mobilný telefón v
oveľa nižšej, než trhovej cene, za podmienky, že neporuší zmluvné povinnosti, teda neexistuje a súd
ho žalobcovi nemôže priznať.

Vzhľadom na uvedené súd nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody v sume 144,50,- eur s
príslušenstvom zamietol ( teda v prevyšujúcej časti ).

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Nakoľko bol pomer úspechu a neúspechu účastníkov približne rovnaký, súd rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.