Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/56/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2710204777
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2710204777.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr.

Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: Intrum Justitia Debt Finance AG,
Industriestrasse 13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, zastúpenej advokátom: JUDr. Ján Šoltés, Karadžičova
8, P. O. BOX 205, Bratislava, proti žalovanej: P. Z., nar. XX. B. XXXX, bytom I. XXXX/XX, I., zastúpenej:
Daniel Michlík, Tehelňa 4, Skalica, o zaplatenie 3.466,71 eur s príslušenstvom, o odvolaní (právnej
predchodkyne) žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. 3C/110/2010-201 zo dňa 24.
júna 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanej nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia
3.466,71 eur s príslušenstvom. Toto rozhodnutie odôvodnil použitím ustanovení § 488, § 489 O. z.
(zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho zákonníka) a § 120 ods.
1 veta prvá O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho
súdneho poriadku). Právny vzťah medzi pôvodnou veriteľkou (bankou VOLKSBANK Slovensko, a. s.)
a žalovanou bol založený Zmluvou o spotrebnom úvere č. 305945 z 22. 12. 2005 a na jej základe
poskytla pôvodná žalobkyňa žalovanej bezúčelový úver vo výške 4.979,08 eur (niekdajších 150.000,-
Sk). Pôvodná veriteľka vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru 4. 7. 2008 z dôvodu porušenia povinnosti

žalovanej splácať úver v dohodnutom termíne a výške splátky. Pôvodná žalobkyňa (Profidebt Slovakia,
s. r. o.) a žalovaná uzavreli dňa 1. 12. 2010 Dohodu o uznaní dlhu č. 3976122074 s výškou pohľadávky
3.906,11 eur, istina záväzku 3.433,91 eur, záväzok 3.906,11 eur, 33 mesačných splátok, s výškou
mesačnej splátky 118,37 eur. Súd prvého stupňa mal za to, že pôvodná žalobkyňa (Profidebt Slovakia,
s. r. o.) nepreukázala predloženými listinnými dôkazmi, že má proti žalovanej - dlžníčke ako veriteľka
po práve pohľadávku vo výške 3.466,71 eur, pretože z týchto dôkazov nie je možné vyvodiť, v akej
výške má žalovaná povinnosť zaplatiť úverovú istinu, v akej úrok, ak ho vôbec dlhuje a neuhradila

ho už pôvodnej žalobkyni a akú čiastku dlhuje na úroku z omeškania, pokiaľ sa do omeškania s
platením dlhu dostala, ak pôvodná žalobkyňa dala do Zmluvy o spotrebnom úvere ustanovenie, že
môže zo splátky žalovanej odrátavať akúkoľvek časť zo splátky na úroky, poplatky, náklady v poradí,
ktoré si sama určí a zrejme tak aj urobila, pretože žalobkyňa v priebehu konania tvrdila, že žalovaná
z istiny pôvodnej žalobkyni uhradila iba 1.545,18 eur. Súd prvého stupňa tak nemal preukázané, koľko
dlhovala žalovaná či na úrokoch, istine alebo úroku z omeškania, pretože zo žaloby žalobkyne ani z
jej ďalších podaní sa nedá zistiť, čo predstavuje žalobkyňou požadované, zákonom dovolené plnenie a

čo je plnením zákonom nedovoleným. Žalobkyňa tak nepreukázala, čo je dôvodné, neuniesla dôkazné
bremeno a jej nárok je tak nepreskúmateľný, keď neponúkla, resp. nevedela ponúknuť súdu (prvéhostupňa) také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
O náhrade trov rozhodol súd prvého stupňa tak, že ich žalobkyni nepriznal. V konaní úspešná žalovaná
nepodalanávrhnarozhodnutieonáhradetrovkonania.Súdprvéhostupňanepriznalžalobkynivyčíslenú

náhradu trov konania (208,- eur), keďže bola neúspešnou účastníčkou v konaní a nepriznal jej ju ani z
dôvodu čiastočných späťvzatí žaloby, berúc pritom do úvahy príčinnú súvislosť medzi podaním žaloby
a okolnosťami na strane žalovanej, za ktorých uhrádzala splátky žalobkyni. Nebolo možné jednoznačne
určiť, či v zmysle § 146 ods. 1 O. s. p. žalobkyňa zavinila, že konanie muselo byť zastavené alebo či
je toto zavinenie na strane žalovanej.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby ho odvolací
súd zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odôvodnila ho podľa
§ 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ a § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. Namietala, že súd prvého stupňa sa
nevyporiadal s uznaním dlhu zo strany žalovanej, napriek tomu, že v nadväznosti na čiastočné úhrady
uznaného dlhu potom dochádzalo k čiastočným späťvzatiam žaloby. Istina záväzku ku dňu uznania bola
3.433,91 eur, príslušenstvo spočívalo v úroku z omeškania 10% ročne od 1. 3. 2009. Uznaním dlhu

žalovaná neodvolateľne uznala svoj záväzok voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky. Dôvodným nie je
tvrdenie súdu, že z uznania nie je zrejmé, či žalovaná uznala aj dlh v časti 439,40 eur, pretože dlh v tejto
časti v deň uznania už neexistoval. Žalovaná vedela aký dlh uznáva, jej jednotlivé platby boli postupne
započítavané na splatenie uznaného dlhu tak, že neuhradená istina uznaného dlhu zostala vo výške
553,91 eur. Nesprávnym je aj rozhodnutie o náhrade trov konania, keď z priebehu konania je zrejmé,

že jednotlivé čiastočné späťvzatia boli vykonané v nadväznosti na postupné platby zo strany žalovanej.
Súdne konanie začalo vo veci skôr, ako došlo k uznaniu dlhu zo strany žalovanej. Uplatnila si náhradu
trov odvolacieho konania.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila, ani sama odvolanie nepodala.

V priebehu odvolacieho konania podala žalobkyňa návrh na pripustenie zmeny účastníka konania.

Na jej miesto mala nastúpiť nová žalobkyňa Intrum Justitia Debt Finance, AG, pretože zmluvou o
postúpení uzavretou 31. 1. 2014 bola pohľadávky žalobkyne postúpená novej žalobkyni. Uznesením č.
k. 26Co/56/2013-263 z 29. septembra 2014 odvolací súd pripustil, aby do konania na strane žalobkyne
namiesto obchodnej spoločnosti Profidebt Slovakia, s. r. o. vstúpila obchodná spoločnosť Intrum Justitia
Debt Finance, AG.

Na výzvu odvolacieho súdu na špecifikáciu pohľadávky, rozpis toho, z čoho pohľadávka pozostáva
(čo tvorí istinu, príslušenstvo pohľadávky, odmenu a poplatky), resp. i zaslanie umorovacieho plánu,
žalobkyňa reagovala zaslaním prehľadu úhrad žalovanej na pohľadávku veriteľov, pričom umorovací
plán nebol zaslaný z dôvodu, že týmto disponuje prvotná veriteľka žalovanej pohľadávky - spoločnosť
SBERBANK, a. s. (pôvodne VOLKSBANK, a. s.).

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p,) a dospel k záveru, že odvolanie pôvodnej

žalobkyne nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, a preto je potrebné
ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a ods. 2 O. s. p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený dňa
25. novembra 2014 (§ 156 ods. 1 O. s. p.), pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
oznámené na úradnej tabuli v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením (§ 156 ods. 3 O. s. p.).

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 3C/110/2010 je zaplatenie sumy

3.466,71 eur s príslušenstvom titulom nezaplatených splátok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bola žaloba žalobkyne zamietnutá vrátane výroku o trovách konania.Podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesargumentácioupoužitousúdomprvéhostupňanapodporu
ním zvoleného spôsobu rozhodnutia. S poukazom na dôvody použité súdom prvého stupňa by tak
zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť, jasnosť a presvedčivosť a odvolať sa na ne (prvá
časť ust. § 219 ods. 2 O. s. p.), odvolací súd však vzhľadom na potrebu vyporiadať sa s námietkami

žalobkyne dopĺňa (§ 219 ods. 2 O. s. p. in fine) nasledovné:

Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ (zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy, t. j. k 22. 12. 2005) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

Podľa§4ods.2písm.a/ZoSÚzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostíobsahuje
najmä sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj

súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce
túto možnosť využiť.

Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že medzi právnou predchodkyňou pôvodnej žalobkyne

ĽUDOVÁ BANKA VOLKSBANK Slovensko, a. s. a žalovanou bola uzavretá zmluva o spotrebnom úvere
č. 305945 dňa 22. decembra 2005. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebného
úveru vo výške 150.000,- Sk, ktorý mal byť úročený fixnou úrokovou sadzbou vo výške 11,25% p. a.
platnou po celú dobu trvania úverového vzťahu s výškou ročnej percentuálnej miery nákladov 12,44%
p. a. Doba splatnosti bola dohodnutá na 60 mesiacov do 20. 11. 2010, počet splátok 59 a výška

mesačnej splátky mala byť 3.333, Sk. Dňa 5. 2. 2007 bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie dlžnej
čiastky v omeškaní 4.026,01 Sk s úrokom 21,25% p. a. Dňa 4. 7. 2008 veriteľka vyhlásila mimoriadnu
splatnosť úveru a postúpila pohľadávku na súdne vymáhanie. Pohľadávka bola vo výške 105.226,31
Sk. Dňa 4. 2. 2009 túto pohľadávku postúpila veriteľka pôvodnej žalobkyni. Dňa 1. 12. 2010 podpísala
pôvodná žalobkyňa so žalovanou Dohodu o uznaní dlhu č. 3976122074 so splátkovým kalendárom s

výškou pohľadávky 3.906,11 eur, počtom splátok 33 a výškou mesačnej splátky 118,37 eur. Uznesením
č. k. 3C/110/2010-44 zo 4. 4. 2010 súd prvého stupňa zastavil konanie v časti sumy 580,- eur v
dôsledku zaplatenia tejto sumy žalovanou na základe splátkového kalendára v Dohode o uznaní dlhu.
Uznesením č. k. 3C/110/2010-54 z 20. 6. 2010 zastavil súd prvého stupňa konanie v časti sumy 240,-
eur. Uznesením zo 14. 12. 2011 súd prvého stupňa zastavil konanie v časti sumy 720,- eur. Uznesením

č. k. 3C/110/2010-115 z 24. 9. 2012 súd prvého stupňa zastavil konanie v časti sumy 1.852,80 eur a
tiež v časti úroku z omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 3.433,91 eur od 1. 3. 2009 do 11. 5. 2009.
Predmetom konania tak zostala suma 793,91 eur s príslušenstvom. Na pojednávaní 21. 11. 2012 súd
prvého stupňa opätovne zastavil konanie v časti sumy 240,- eur. Uznesením č. k. 3C/110/2010-183 z
11. 2. 2013 súd prvého stupňa zastavil konanie v časti sumy 240,- eur.

Právny vzťah medzi účastníkmi konania je potrebné hodnotiť ako vzťah spotrebiteľský. Preto sa naňho
aplikuje i zákon o spotrebiteľských úveroch a bolo potrebné skúmať, či úverová zmluva má náležitosti
týmto zákonom predpísané. Žalobkyňa (či už pôvodná alebo i súčasná) tak mala povinnosť v zmluve
uviesť, z čoho pozostáva žalovaná pohľadávka, pohľadávku mohla špecifikovať i na výzvu súdu (prvého
stupňa i odvolacieho). Z úverovej zmluvy nevyplýva, z čoho majú pozostávať jednotlivé splátky úveru,

koľko sa započítava na istinu a koľko na úroky, nie je tak možné presne ustáliť, v akej výške žalovaná
pohľadávka vôbec je. Z karty klienta vedenej žalobkyňou vyplýva, že žalovaná má splatiť 33 splátok, z
toho 32 po 118,37 eur a 33. vo výške 1.089,42 eur (spolu 4.877,26 eur), zatiaľ čo z dohody o uznaní
dlhu so splátkovým kalendárom vyplýva, že splátok má byť 33 so splatnosťou v 20. deň mesiaca avýškou 118,37 eur (spolu 3.906,11 eur). Z dohody o uznaní dlhu nie je zrejmé, v akej výške v skutočnosti
žalovaná pohľadávka je, t. j. či sa žalovaná zaviazala splatiť výšku pohľadávky 3.906,11 eur alebo istinu
záväzku 3.433,91 eur, keď rozdiel medzi týmito sumami (472,2 eur) v dohode bližšie špecifikovaný nie je.

Podaním z 20. 10. 2014 žalobkyňa doručila prehľad úhrad žalovanej na pohľadávku veriteľky. Žalovaná
mala dokopy splatiť 6.044,581 eur, posledná splátka bola z 15. 8. 2013. Preplatok tak oproti poskytnutej
čiastke úveru činil 1.065,493 eur.

Presná špecifikácia žalovanej pohľadávky má podstatný význam, keď jednak prispieva k
transparentnosti trhu a jednak umožňuje spotrebiteľovi, aby poznal rozsah svojho záväzku. Žalovaná
takúto možnosť nemala, keďže takáto špecifikácia nevyplýva ani zo spotrebiteľskej zmluvy, ani z dohody

o uznaní dlhu. Keďže žalobkyňa v priebehu konania konkrétne nevedela špecifikovať pohľadávku,
neuviedla, z čoho úver pozostáva, t. j. rozpis toho, čo tvorí príslušenstvo (úroky) žalovanej pohľadávky,
čo predstavuje odmenu a čo poplatky, nemohla mať na ne ani nárok.

Vzhľadom na to, že žalovaná poskytnutú sumu úveru do dňa rozhodovania odvolacieho súdu, resp. i do
dňarozhodovaniasúduprvéhostupňaužpraktickypreplatila(pričomjednotlivésplátkysplácalavzmysle

dohody o uznaní dlhu uzavretej s pôvodnou žalobkyňou), súd prvého stupňa nemohol rozhodnúť inak
ako zamietnutím žaloby žalobkyne. Rozhodol tak vecne správne a odvolací súd takéto jeho rozhodnutie
potvrdil vo veci samej i v časti rozhodnutia o náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 a ods. 2 O. s. p..

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O. s. p. tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej ju nepriznal, pretože si žiadne neuplatnila,

resp. žiadne jej ani nevznikli.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.