Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/583/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812224953
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812224953.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov

JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa ŽUKY s.r.o. so sídlom
v Partizánskom, Bielická 178/3, IČO: 46 494 723, zastúpeného JUDr. Petrom Lukáčkom, advokátom
so sídlom v Partizánskom, Februárova 1608 5/A proti odporcovi Y. V., štátnemu občanovi Slovenskej
republiky, bytom R. nad K. č. XXX, o zaplatenie sumy 1.440,- eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. januára 2014 č. k. 10C/87/2013- 66, jednohlasne
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 14. januára 2014 č. k. 10C/87/2013- 66 bolo odporcovi
uložené zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.440,- eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16.3.2012
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok v sume 86,- eur
a trovy právneho zastúpenia v sume 593,21 eur do rúk JUDr. Petra Lukáčku, advokáta, so sídlom
v Partizánskom, Februárová 16085/A, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V
odôvodnení okresný súd uviedol, že bolo preukázané, že dňa 1.3.2012 navrhovateľ vystavil odporcovi
faktúru č. 120012, ktorou mu fakturoval kúpnu cenu v sume 1.440,- eur s DPH za predaj robota
aquavac, gumy a vozíka. Faktúra bola splatná dňa 15.3.2012. Odporca v lehote splatnosti kúpnu cenu

za dodaný tovar nezaplatil. Predžalobnými výzvami zo dňa 4.9.2012, 20.9.2012 a 8.11.2012 bol odporca
vyzývaný k zaplateniu žalovanej sumy. Na predžalobné výzvy nereagoval. Obranu odporcu, ktorý tvrdil,
že navrhovateľovi odovzdal osobne hotovosť 1.000,- eur po ukončení jeho návštevy v sídle navrhovateľa
vo februári 2013 v prítomnosti svedka O., súd považoval za účelovú a nevierohodnú, v snahe vyhnúť
sa zaplateniu žalovanej sumy. Odporca v priebehu súdneho konania niekoľkokrát menil svoju obranu.
Spočiatku v odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že od navrhovateľa si žiadny tovar neobjednal a
žiadny neprevzal, vo svojej výpovedi neskôr potvrdil, že bazénový vysávač od navrhovateľa prevzal a

užíva ho. Ďalej tvrdil, že pri osobnom stretnutí s navrhovateľom, ktoré bolo zaznamenané na nahrávke,
nemal pri sebe hotovosť 500,- eur, čo vyplynulo zo samotnej nahrávky, na pojednávaní dňa 14.1.2014 vo
výpovedi uviedol, že po odchode z kancelárie navrhovateľa si uvedomil, že vo svojom aute má hotovosť
1.000,- eur, ktorú mu aj odovzdal. Pokiaľ by odporca navrhovateľovi v skutočnosti odovzdal hotovosť
1.000,- eur na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný bazénový vysávač, podľa názoru súdu s určitosťou by
bol od neho žiadal potvrdenie o prevzatí časti kúpnej ceny aj s poukazom na to, že medzi účastníkmi
už v tej dobe bol narušený vzťah, čo vyplýva aj z ich vzájomnej e-mailovej korešpondencie založenej v

spise a z nespokojnosti odporcu s dodanou bazénovou technológiou, ktorú u navrhovateľa reklamoval.
Rovnako ani navrhovateľ nemal žiadny dôvod zatajiť prijatú hotovosť v sume 1.000,- eur a na viac zjeho zoznamu DPH dokladov za obdobie od 1.1.2012 do 31.3.2012 bolo zistené, že navrhovateľ faktúru
č. 120012 na sumu 1.440,- eur fakturovanú odporcovi riadne priznal k DPH a odviedol z nej DPH v
sume 240,- eur. Výpoveď svedka V. O. súd hodnotil ako účelovú, pretože svedok je blízkym príbuzným

odporcu, jeho bratrancom a mal motiváciu vypovedať v jeho prospech. Z obsahu nahrávky rozhovoru
medzi účastníkmi konania zo dňa 17.1.2013 nevyplynulo, že by vôbec predmetom ich rozhovoru bola
kúpna cena za bazénový vysávač, nebolo zistené, že medzi nimi došlo k uzavretiu dohody o kúpnej
cene,prípadnekčiastočnejúhradekúpnejcenyodporcom.Vzhľadomktomu,žeodporcajednoznačným
spôsobom nepreukázal zaplatenie časti kúpnej ceny v sume 1.000,- eur navrhovateľovi a neuniesol

dôkazné bremeno, súd považoval z vyššie uvedených dôvodov návrh navrhovateľa za preukázaný a
odporcu v súlade s cit. ust. § 588 Občianskeho zákonníka zaviazal k zaplateniu kúpnej ceny v sume
1.440,- eur za tovar, ktorý od navrhovateľa nepochybne prevzal a nezaplatil zaň. Omeškanie odporcu
bolo posúdené podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Faktúra č. 120012 zo dňa 1.3.2012 bola
splatná dňa 15.3.2012. Od 16.3.2012 je odporca v omeškaní, odkedy je povinný zaplatiť navrhovateľovi
9 % ročný úrok z omeškania, výška ktorého zodpovedá ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.,

v platnom znení. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ bol vo
veci úspešný, preto mu boli priznané trovy konania v plnej výške. Vec právne posúdil podľa § 588
Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozsudku podal odporca včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok
tak, že mu uloží zaplatiť 440,- Eur bez úroku. Uviedol, že dôvodom odvolania sú skutočnosti, že

okresný súd vyhodnotil ako dôkaz nahrávku navrhovateľa, ktorá bola získaná nelegálnym spôsobom
a bola upravovaná a nesmie byť použitá ako dôkazový materiál a spochybnil vyjadrenie svedka,
pričom navrhovateľ sám priznal, že preberal peniaze bez vydania príjmového dokladu. Ďalším dôvodom
odvolania je fakt, že faktúra, ktorú navrhovateľ vystavil, nespĺňa náležitosti, ktoré ma faktúra obsahovať.
Je na nej adresa R. nad K. XXX, chýba na nej IČO, DIČ a na uvedenej adrese nebýva.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne vyjadril. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného
súdu potvrdil v celom rozsahu s tým, že navrhovateľovi prizná aj trovy odvolacieho konania. Uviedol, že
faktúru vystavil odporcovi na takú adresu, ako uviedol odporca pri vystavení faktúry. Odporca pri prevzatí
faktúry nenamietal žiadny z údajov uvedených vo faktúre. Odporca ani v konaní nikdy nenamietal
nedostatkyvystavenejfaktúry.Poukázalnaobranuodporcuvodporeanato,ževpriebehupojednávania

odporcapriznal,ževysávačprevzal.Ďalejpoukazovalnaskutočnosť,žeodporcanikdyvkorešpondencii
netvrdil,žečasťkúpnejcenyužnavrhovateľovizaplatil.Ažnapojednávanízačaltvrdiť,ženavrhovateľovi
vyplatil sumu 1.000,- Eur za vysávač, avšak toto tvrdenie nevedel preukázať. Neskôr navrhol vypočuť
svedka svojho bratranca. Toho on považuje za nedôveryhodného a jeho výpoveď za účelovú, čo
potvrdzuje aj zvukový záznam z rokovania s odporcom, z ktorého vyplynulo, že pri tomto rokovaní

nebola prerokovaná otázky platby za vysávač. Nahrávka bola vykonaná v priestoroch firmy. Nebolo ňou
manipulované, ako tvrdí odporca. Nie je pravdou, že táto nahrávka bola získaná nelegálnym spôsobom,
pretože v priestoroch firmy je na viacerých miestach umiestnená na viditeľnom mieste oznamovacia
tabuľa, že priestor je monitorovaný. Podľa najnovšej legislatívy ako aj stanovísk Najvyššieho súdu
SR k použitiu takej nahrávky postačuje, ak s tým súhlasí aspoň jedna strana. Nahrávanie slúži pre

navrhovateľa na prípadnú konfrontáciu či interpretáciu ústnych jednaní s klientmi, uzavretých dohôd a
pod.. Podotkol, že rozhodnutie nebolo založené len na tejto nahrávke. Dôkazné bremeno o čiastočnom
plnení odporca neuniesol.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že

rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto
dôvodov:

Podstatná a hlavná odvolacia námietka odporcu smeruje voči zákonnosti získania a použitia dôkazu
zvukovým záznamom jeho rozhovoru s navrhovateľom vyhotoveným navrhovateľom. Odporca uvádza,
že dôkaz bol získaný nelegálnym spôsobom. Čo konkrétne pod nelegálnosťou získania zvukového

záznamu myslel, bližšie nevysvetlil. Odporca v priebehu konania pred okresným súdom uvedenú
námietku nevzniesol. V priebehu pojednávania sa nevyjadril ani k návrhu navrhovateľa na vykonaniedôkazu zvukovým záznamom ani sa nevyjadril k dôkazu zvukovým záznamom po jeho vykonaní v tom
zmysle, že ho považuje za neprípustný. Z obsahu spisu nevyplýva jeho výslovný nesúhlas s vykonaním
dôkazu zvukovým záznamom. Po prehratí záznamu potvrdil, že obsahoval ich vzájomný rozhovor a

poukazoval vo svojej obrane na skutočnosti ním zachytené.

Pod nezákonnosťou získania dôkazu mal zrejme odporca na mysli, že dôkaz bol získaný bez jeho
súhlasu. Navrhovateľ zákonnosť svojho postupu obhajoval tým, že v priestoroch, v ktorých došlo k
rokovaniuatýmajkzhotoveniuzáznamusúprítomné písomnéagrafickéupozornenianamonitorovanie
objektu video a audio technikou, o čom predložil fotografie. V danom prípade vzhľadom na okolnosti a

osobitosti prípadu možno mať pochybnosti o nevedomosti odporcu o zaznamenávaní jeho hovoru. Bol
to odporca, ktorý navštívil navrhovateľa v priestoroch jeho firmy, on teda inicioval rozhovor v priestoroch
označených upozorneniami na monitorovanie. Ak teda napriek týmto upozorneniam rozhovor uskutočnil
možnoodvodzovať,žetímkonkludentnesúhlasilisozískanímzvukovéhozáznamutohtohovoru.Súhlas
podľa § 12 Občianskeho zákonníka totiž nemusí mať zvláštnu formu a za určitých okolností môže byť
daný v zmysle ustanovenia § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka i konkludentne.

Okrem toho podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11. mája 2005 sp. zn. 30
Cdo 64/2004: "Hovory fyzických osôb, ku ktorým dochádza pri výkone povolania, obchodnej či verejnej
činnosti, spravidla nemajú povahu prejavov osobnej povahy; Dôkaz zvukovým záznamom takéhoto
hovoru preto nie je v občianskom súdnom konaní neprípustný. " Aj v danej veci došlo k zachyteniu
rozhovoru medzi účastníkmi pri obchodnej činnosti v obchodných priestoroch navrhovateľa. Obstaraním

predmetného zvukového záznamu preto nemohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv odporcu v
zmysle ustanovenia § 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a dôkaz týmto záznamom v občianskom
súdnom konaní preto nie je, z hľadiska spôsobu obstarania tohto dôkazu, neprípustný.

Bez ohľadu na jeho prípustnosť je zrejmé, že sa jedná o nadbytočný dôkaz vzhľadom na neexistenciu
jeho potencie priamo vyvrátiť skutočnosti tvrdené svedkom resp. preukázať skutočnosti tvrdené

navrhovateľom. Zvukový záznam totiž zachytáva dej, ktorý sa odohral v čase pred svedkom a odporcom
tvrdeným odovzdaním peňazí, ku ktorému malo dôjsť po opustení priestorov firmy. Nevyplývajú z neho
priame dôkazy o tom, že nedošlo k zaplateniu dohodnutej ceny resp. jej časti. Je nadbytočný aj z toho
pohľadu, že okresný súd mal možnosť preukázať a aj preukázal resp. vyvrátil skutočnosti tvrdené
svedkom a odporcom inými dôkaznými prostriedkami. Okresný súd totiž hodnotil výpoveď odporcu a

svedkaakonevierohodnúvychádzajúczinýchdôkazovaichhodnotenia, pričomšlooviaceré vzájomne
nadväzujúce dôkazy.

Predovšetkým nie je zrejmé, prečo by navrhovateľ súhlasil so zaplatením nižšej ako pôvodne dohodnutej
a aj vyfaktúrovanej ceny za vysávač. Odporca tvrdil, že navrhovateľ bol spokojný so zaplatením nižšej
kúpnej ceny za vysávač a to len 1.000,- eur a teda, že sa na nižšej kúpnej cene s navrhovateľom

dohodli, pričom navrhovateľ mal predchádzajúcu faktúru na vyššiu sumu stornovať a vystaviť mu novú
faktúru na nižšiu cenu. Toto tvrdenie odporcu bolo vyvrátené daňovým priznaním navrhovateľa k dani
z pridanej hodnoty, kde navrhovateľ priznával predaj za vyššiu cenu a predkladal daňovému úradu
faktúru na uvedenú sumu. Z toho je evidentné, že dôvod pre zrušenie faktúry a nepožadovanie DPH
240,- Eur a zvyšnej časti kúpnej ceny 200,- Eur navrhovateľ nemal, najmä, keď predmetné daňové

priznanie podával už 20.04.2012 teda rok pred odporcom tvrdenou dohodou. Napokon tvrdenie odporcu
o dohodnutej nižšej cene bolo vyvrátené ním samotným. V priebehu konania napriek existencii tvrdenej
dohody uznal nárok na zaplatenie (zvyšných) 440,- eur.

Tvrdenia odporcu a výpoveď svedka okresný súd správne vyhodnotil ako nevierohodné aj z dôvodu
meniacej sa obrany odporcu v priebehu konania. Odporca na začiatku súdneho konania v odpore

podanom dva mesiace potom, čo mal zaplatiť navrhovateľovi za vysávač 1.000,- Eur, túto skutočnosť
neuvádza. V odpore tvrdí skutočnosti, ktoré sa ukázali nepravdivými a ktoré sám odporca neskôr vyvrátil
(v odpore tvrdil, že vysávač neobjednal). Je nepochopiteľné, prečo by po dvoch mesiacoch odporca
súduneuviedol,ženavrhovateľoviužzaplatil časťžalovanejsumyatovtvrdenejvýške2/3-ínžalovanej
sumy. Jeho vysvetlenie, že nie je povinný uvádzať v odpore všetky skutočnosti, neobstojí. Podľa § 100

ods. 1 O.s.p. je každý účastník povinný pravdivo a úplne opísať všetky potrebné skutočnosti.Napokon je tvrdenie odporcu a svedka o zaplatení časti žalovanej sumy nevierohodné aj z dôvodu
neexistencie písomného potvrdenia ako dôkazu o tejto skutočnosti. Ako uviedol okresný súd, účastníci
mali v tom čase narušený vzťah, konali vo vzájomnej nedôvere, preto je logické a prirodzené, že by

si v prípade zaplatenia odporca takýto dôkaz od navrhovateľa vyžiadal. Odporca uviedol, že to bolo
z dôvodu, aby nemusel platiť DPH. Toto odôvodnenie však vyznieva nedôveryhodne vzhľadom na
vyššieuvedené daňové priznanie navrhovateľa (aký by bol motív navrhovateľa?), ako aj vzhľadom na
ostatné okolnosti. Odporca už v tom čase vedel o žalobe resp. minimálne o snahe navrhovateľa riešiť
vec súdnou cestou, preto musel mať záujem zabezpečiť si dôkaz o čiastočnom plnení dlhu, navyše sa

v čase odovzdania hotovosti nachádzali v priestoroch firmy navrhovateľa, takže vystaveniu potvrdenia
na mieste nič nebránilo.

Z uvedených skutočností vyplýva, že okresnému súdu postačovali k vyhodnoteniu tvrdených skutočností
a k zisteniu skutkového stavu iné dôkazy ako zvukový záznam. Preto, pokiaľ ide o námietku odporcu
o neprípustnosti použitia dôkazu záznamom a o nesprávnosti hodnotenia tohto dôkazu, nepovažuje ju
odvolací súd za relevantnú pre výsledok sporu. Vzhľadom na to, že bola iným dôkaznými prostriedkami

zistená (vyvrátená) skutočnosť, že odporca nezaplatil ani časť žalovanej sumy, bolo nadbytočné dôkaz
záznamom vykonávať a hodnotiť skutočnosti ním zachytené.

Ostatné odvolacie námietky o nedostatkoch faktúry sú pre rozhodnutie tohto sporu bez právneho
významu. Skutočnosti predpokladané hypotézou právnej normy § 588 Občianskeho zákonníka a síce,
že účastníci konania uzavreli kúpnu zmluvu, na jej základe navrhovateľ odovzdal odporcovi predmet

kúpy, a odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi dohodnutú cenu, ktorú povinnosť nesplnil,
boli vykonaným dokazovaním zistené, prvé dve skutočnosti nesporne, potvrdil ich aj odporca. Otázka
správnosti vypísania faktúry nie je predmetom súdneho prieskumu v danej veci.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. S poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd, súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, potvrdil

napadnutý rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 142 ods. a §
151 ods. 1, 2 O.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že navrhovateľ bol v odvolacom konaní
úspešný a preto mu v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho
konania. Toto právo si v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil, no do troch dní od vyhlásenia rozhodnutia

nevyčíslil. Zo spisu mu iné ako trovy právneho zastúpenia nevyplynuli, preto odvolací súd podľa § 151
ods. 2 veta za bodkočiarkou rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .