Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. november 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/529/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513230757
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513230757.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EditySzabovejačlenieksenátu

JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zast.: JUDr. Vladimírom Kánom,
advokátom, AK ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: U. Q.,
nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, W., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou T. F., pracovníčkou
Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,70 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 12.6.2014, č.k. 12C 119/2014-23, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, zo dňa 12.6.2014, č.k. 12C

119/2014-23 p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi
domáhal zaplatenia sumy 50,70 eur. V konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Keďže sa odporca sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, ustanovil mu súd podľa § 29 ods. 2 a 6
O.s.p. opatrovníka pre dané konanie.

Súd vec posúdil podľa ust. § 14 ods. 1 písm. d) zák. č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, čl. 6 bod 3
Prepravného poriadku Mestskej hromadnej dopravy v Bratislave a ust. §§ 100 ods. 1 a 108 Občianskeho
zákonníka (ďalej len OZ).

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol že, vykonaným dokazovaním mal preukázané, že dňa
9.3.2012 bol odporca kontrolovaný oprávneným pracovníkom navrhovateľa v dopravnom prostriedku

navrhovateľa, linke MHD č. 93 a pri kontrole sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom. Cenu
lístka a úhradu na mieste nezaplatil a neurobil tak ani na základe zaslanej upomienky zo dňa 16.4.2012,
kde mu bola poskytnutá dodatočná lehota na úhradu vzniknutej pohľadávky. Táto skutočnosť vyplýva
z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 9.3.2012.

Zamietnutie návrhu navrhovateľa súd odôvodnil tým, že premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v
dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Ak čas určený v zákone na vykonanie
práva uplynie bez toho, že by právo bolo vykonané, môže povinný subjekt čeliť na súde uplatnenémuprávu námietkou premlčania. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme
naturálneho záväzku, čo znamená že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné plnenie zo strany
povinného subjektu.

Uviedol, že v ust. § 108 OZ je stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy.
Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až
773 OZ), s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 OZ. V jednoročnej premlčacej dobe (§
108 OZ) sa teda premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúce z § 760 OZ, ale aj jeho
nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zák. č. 168/1996 Z.z.. Aj

tento nárok totiž patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ, i keď v tomto ustanovení nie je
výslovne uvedený. Zákon č. 168/1996 Z.z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý upravuje aj vzťahy medzi
cestujúcim a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže tento zákon neupravuje premlčanie
nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom (§ 9 písm. b, v spojení
s § 14 ods. 2), treba otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 OZ na základe analógie
legis podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie, t.j.

podľa ust. § 108 OZ. Zákon č. 168/1996 Z.z. neupravuje počiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie
práva na cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Preto podľa § 563 OZ
dlžník - cestujúci je povinný dlh splatiť prvého dňa po tom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal.
Takýmto dňom nastáva splatnosť dlhu a týmto dňom bolo možné právo vykonať podaním žaloby na súd.
Odporca cestoval v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka dňa 9.3.2012

a k zaplateniu jeho ceny a úhrady bol vyzvaná v uvedený deň pri kontrole cestovných lístkov, čo vyplýva
z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok č. 1210118. Plynutie jednoročnej premlčacej
doby v prejednávanom prípade začalo dňom 9.3.2012 (§§ 101, 122, 563 OZ) a skončilo sa dňom
9.3.2013 (§ 122 ods. 2 OZ). Keďže návrh bol podaný na súd až dňa 4.9.2013, vzniesol odporca dôvodne
námietku premlčania, čo spôsobilo stratu nároku navrhovateľa vymáhať jeho právo súdnou cestou.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v konaní úspešnému odporcovi
žiadne trovy konania nevznikli, a preto mu náhradu trov nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietol, že súd
prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na to, že zmluvou o preprave (§ 760 OZ) vzniká právny vzťah

medzi dopravcom (fyzickou alebo právnickou osobou prevádzajúcou dopravu na základe príslušného
povolenia) a cestujúcim. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcim, ktorá spočíva v preprave
predmetu (veci) a osoby dopravným prostriedkom do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené
cestové. Občiansky zákonník obsahuje iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch
a spôsoboch prepravy. Podrobnejšia úprava je ponechaná osobitným zákonom a na ich základe

vydaným vykonávacím právnym normám, v tomto prípade zákonu o cestnej doprave. V tejto súvislosti
argumentoval tiež ust. v § 9 písm. b), § 11 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave a čl. 6
ods. 2 a 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, platného v čase porušenia
tarifných a prepravných podmienok.

Uviedol, že odporca sa na výzvu revízora dňa 9.3.2012 na linke MHD č. 93 nepreukázal platným

cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, je preto povinný navrhovateľovi v zmysle
čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave čl. 5 Tarify mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave zaplatiť cestovné 0,70 eur a úhradu 50 eur. Túto skutočnosť preukazuje hlásenie
o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 9.3.2012, ktoré je založené v súdnom spise.

S poukazom na vyššie uvedené má navrhovateľ za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Táto povinnosť odporkyne zaplatiť úhradu navrhovateľovi totiž vznikla v zmysle citovaných ustanovení
zákona o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva
z prepravy v zmysle § 760 OZ. Zdôraznil, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so
všeobecnou premlčacou dobou. Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je

Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená premlčacia doba. Zákon o doprave nadráhach neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a
preto je namieste použiť § 101 OZ, a to znamená, že pohľadávka vo výške 50,- eur nebola v čase
podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná.

Poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (rozsudok sp. zn. 15Co/67/2011 a rozsudok
14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach, pričom v oboch
prípadoch vyhovel odvolaniu navrhovateľa.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj trovy konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.

Opatrovníčka odporcu sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení s
§ 156 ods. 3 O.s.p. (rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.11.2014), a dospel k záveru, že nie je dôvod
na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja. Po
tom, ako sa odvolací súd podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj

s jeho skutkovými a právnymi závermi konštatuje, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci
(§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i dostatočným spôsobom
odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd.

Neobstojí námietka navrhovateľa, že súd mal vo veci nároku na zaplatenie úhrady za nepreukázanie sa
cestovným lístkom aplikovať ust. § 101 OZ (všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu), lebo úhrada nepatrí

medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, právne vzťahy účastníkov
konania, a tým aj oba uplatnené nároky navrhovateľa ako dopravcu na zaplatenie cestovného a úhrady
vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav voči odporcovi (cestujúcemu),
vyplývajú zo zmluvy o preprave (§ 760 OZ), a preto nie je dôvod na to, aby sa na každý z týchto nárokov
aplikovala iná premlčacia doba. Právo na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký právny základ -

porušenie podmienok zmluvy o preprave, teda na ich uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu sa tak vzťahuje
ust. § 108 OZ. Právo na zaplatenie úhrady („pokuty“) nemôže vzniknúť samostatne a oddelene, ale
len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Oba nároky vznikli zo zmluvy o preprave osôb v MHD,
resp. z jej porušenia, a to súčasne. U oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba
stanovená v ust. § 108 OZ. Správny je preto záver súdu prvého stupňa o premlčaní navrhovateľovho

nároku, pretože návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 4.9.2013, t.j. po uplynutí zákonnej
ročnej premlčacej doby.

Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na dva skoršie rozsudky Krajského súdu v Bratislave, odvolací súd pre
úplnosť uvádza, že v dôsledku rozdielneho posudzovania otázky premlčania jednotlivými senátmi v
skutkovo a právne rovnakých veciach, došlo na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Krajského súdu

v Bratislave k zjednoteniu rozdielnych právnych názorov na otázku premlčania nárokov vyplývajúcich
z porušenie podmienok zmluvy o preprave.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnému odporcovi nepriznal trovy odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne

nevznikli.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.