Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/113/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612209115
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8612209115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.
Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,
zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 14.5.2014
pod č. k. 2C/134/2012-38, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Svidník vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal zaviazať
žalovaného na zaplatenie majetkovej škody 125,- eur a 892,50 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Náhradu

trov konania účastníkom nepriznal.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, že žalobca v pozícii oprávneného v exekučnom konaní navrhol
postupom podľa § 38 a násl. Exekučnému poriadku zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
dlžníkom Y. S., nar. XX.X.XXXX. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor

pridelil registráciou exekučnej veci č. Ex 3920/2010. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná, nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
21.7.2011 (konanie pritom začalo dňa 24.3.2010), a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to aj napriek tomu, že návrh na vykonanie
exekúcie ako aj žiadosť o udelenie poverenia na jej vykonanie spĺňali všetky materiálne a formálne

náležitosti predpokladané zákonom. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 484 dní). Nesprávny úradný postup je
charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a
bez zbytočných prieťahov, alebo vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok,
ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na jeho strane. Ak exekučný súd
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny, a

to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku
rozhodnutej veci v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom ako povinným. Exekučným súdom
bol spochybnený titul, a to rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť po uplynutí lehoty uvedenejv § 41 zákona o rozhodcovskom konaní. V dôsledku nesprávneho úradného postupu si uplatňuje preto
žalobca majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu vo vyššie uvedených sumách. Nesprávny úradný postup
okresného súdu bol dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá mala za následok

zbytočné prieťahy spojené so zásahom do výkonov jeho majetkových práv. Došlo k zmareniu jeho
legitímnych očakávaní, že správnym a zákonným postupom dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Pri
dodržaní zákonnej lehoty mohlo dôjsť k efektívnemu a účinnému uskutočneniu radu iných krokov
smerujúcich k úspešnému mimosúdnemu zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky.

Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe namietal nepredloženie ani jedného relevantného dôkazu,
ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik škody či nemajetkovej ujmy.
Dôkazné bremeno je prenesené na súd, aby zabezpečil exekučný spis, a to napriek tomu, že dôkazné
bremeno zaťažuje žalobcu. Nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, a to či sa týka nesprávneho
úradného postupu z dôvodu prieťahu alebo z dôvodu rozhodovania o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Všeobecné súdy nie sú

oprávnené posudzovať prieťahy v súdnom konaní, pretože takúto právomoc má iba predseda súdu
alebo Ústavný súd SR.

Prvé žiadosti o prerokovanie nároku na náhradu škody boli doručené žalovanej 23. 4. 2012, ale
žalobca už 27. 9. 2012 podával žaloby na súd, t.j. pred uplynutím 6-mesačnej lehoty na prerokovanie

nároku žalobcu pred správnym orgánom. Žaloba bola podaná predčasne, pričom žalobca neposkytol
potrebnú súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí. Žalovaný nepovažuje nárok žalobcu
za predbežne prerokovaný.

Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. poskytuje 15-dňovú lehotu na vydanie

poverenia súdnemu exekútorovi. Táto lehota neplatí v prípadoch zamietnutia žiadosti o vydanie
poverenia.PodľarozhodnutiaÚstavnéhosúduSRvoveciI.ÚS16/02anisamotnénedodržaniezákonom
stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Skúmať vykonateľnosť rozhodcovských
rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä pre posúdenie režimu spotrebiteľských zmlúv.

Čo sa týka materiálnej škody a nemajetkovej ujmy, tak žalobca konkrétnu škodu nepreukázal. Pri
nemajetkovej ujme žalobca poukazuje na frustráciu, úzkosť, neistotu a nedôveru v súdy, pričom je to
irelevantné z hľadiska toho, že nárok je uplatnený právnickou osobou. Nemajetková ujma v rozsahu 20
%zistinynáhradyškodyniejepodloženáakýmikoľvekreálnymiskutočnosťamičirozumnouúvahou.Nie
je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že by sa žalobcovi mala poskytnúť náhrada v peniazoch.

Odkazuje aj na list Európskej komisie, a to Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť adresovaný
stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom sa poukazuje na nekalé
praktiky žalobcu pri spotrebiteľských zmluvách. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne a boli predmetom záujmu Európskej komisie, kde sa konštatovali porušenia práv spotrebiteľov

práve z podnikateľských aktivít žalobcu. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Žalobca nárok posudzoval podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, kde štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,

ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím
a nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 ods. 1 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánov verejnej veci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah

do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 15 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobený nesprávnym úradným postupom je potrebné
vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného, pričom podľa § 16 ods. 4, ak
príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo
dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok

na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti
na súde. Podľa § 17 ods. 2 zákona, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.Žalobca svoj nárok opiera o § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, kde súd preskúma žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor

v žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku
č. 233/1995 Z.z., teda pokiaľ sa týka notárskej zápisnice a rozhodcovských rozsudkov.

Podkladom exekúcie na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 6Er/330/2010 bola exekúcia oprávneného
- žalobcu proti povinnému Y. S., v ktorom bolo právoplatným uznesením zo dňa 14.6.2011 exekučné
konanie zastavené. Rozhodnutie je právoplatné dňom 6. 8. 2011. Preto bol opodstatnený postup
exekučného súdu, ktorý posudzoval žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, kde titulom na
vedenie exekúcie bol rozhodcovský rozsudok. Nedostatky rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzoval
povinnú na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, prípadne právom nepovolené alebo odporuje dobrým

mravom, nemohli byť podkladom na vedenie exekúcie. Preto bolo exekučné konanie zastavené. Naviac
exekučný titul vydal orgán - rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy. Takýto rozsudok nespĺňa
predpokladymateriálnejvykonateľnostianajehozákladenebolomožnéviesťnútenývýkonrozhodnutia.
Keď exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom, súd žiadosť súdneho exekútora zamietol.
Žalobcaneuniesoldôkaznébremenooneprípustnostipreskúmavaniaexekučnéhotitulupriposudzovaní

žiadosti o udelenie poverenia, preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže rozhodcovské konanie
nemá charakter exekučného konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Cdo/135/2012), nemôže byť
založená ani prekážka duplicitnej exekúcie. Potom neexistuje ani prekážka veci rozhodnutej.

Ak žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup ako zákonný predpoklad zodpovednosti za škodu

podľa zák. č. 514/2003 Z.z., potom žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody ani na nemajetkovú
ujmu. Škodu, resp. nemajetkovú ujmu nepostačuje len tvrdiť, je potrebné uviesť aj skutočnosti, na
základe ktorých sa dá posúdiť vznik škody a jej rozsah. Keďže už skôr bola spochybnená právomoc
rozhodcovských súdov rozhodovať v spotrebiteľských zmluvách, tak nevymožiteľnosť pohľadávky z
takého rozhodcovského rozsudku nemôže byť nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným

rozhodnutím exekučného súdu, ak súd posúdil exekučný titul a v konečnom dôsledku rozhodol o
neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá už nevytvára prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Aj z toho
dôvodu súd nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., kde súd neúspešnému
žalobcovi nemohol priznať náhradu trov konania. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto
neúspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov prvostupňového konania.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Súd rozhodol v merite veci na základe

inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné, aby
súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného
právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku
právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd svojím
rozhodnutímdeiureadefactoaplikovalprincíppriamejretroaktivity,čojeneprípustné.Vôbecnevysvetlil,

prečo je toho názoru, že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do
času, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania
právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Exekučný súd ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona
nemal oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany zákonného
práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že

zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania
je ovplyvňovaná mimosúdnymi faktormi, napr. nárastom ekonomickej trestnej činnosti, či rozsahom
nevybavenej súdnej agendy.

Žalobca vyčíta súdu, že sa nezaoberal znaleckým posudkom Ekonomickej univerzity v Bratislave č.

1/2014, pričom nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zničenie
jeho majetku v posudku určenej výške. Neoboznámením sa s obsahom znaleckého posudku nebolo
vykonané dostatočné dokazovanie. Súd nerozhodol ani o prerušení konania, keď bola podaná ústavná
sťažnosť. Navrhol zrušiť rozsudok okresného súdu a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie.Krajský súd prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací

súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z. dáva povinnosť súdu skúmať žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora vykonaním exekúcie. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Exekučný poriadok
dáva súdom z úradnej moci skúmať žiadosť o udelenie poverenia a limituje 15-dňovú lehotu na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie rozhodnutia
o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Žalobca ako oprávnený viedol exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku v spotrebiteľských
zmluvách, kde exekučný súd konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskej zmluve
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a takáto neprijateľná zmluvná
podmienka je potom podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. neplatná. Žalobca ako

oprávnený viedol exekúciu proti povinnej titulom rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu. Exekučný súd preskúmaval titul a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je v rozpore so
zákonnou úpravou a dobrými mravmi s poukazom na § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní exekučné konanie zastavil. Rozhodnutie je právoplatné dňom 6. 8. 2011. Ustanovenie § 44 ods.
2 Exekučného poriadku stanovuje 15-dňovú lehotu na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, ale táto

15-dňová lehota nie je ustanovená v prípadoch, keď súd nevyhovie návrhu na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, aj keď sa žalobca domnieva, že aj v takomto prípade by mala platiť 15-dňová lehota
na vydanie rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia súdnemu exekútorovi. Z Exekučného
poriadku nevyplýva povinnosť na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia v
konkrétnej lehote. Preto nemôže dôjsť ani k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia - urobenia

úkonu v zákonom stanovenej lehote. Nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9
ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Keď exekučný súd nevydal rozhodnutie o nevydaní poverenia súdnemu
exekútorovi, ale priamo exekučné konanie zastavil, toto rozhodnutie je právoplatné dňom 6. 8. 2011,
tak žalobca bol príčinou toho, že v exekučnom konaní sa nemohol domôcť svojho nároku, pretože
uzavrel neplatnú rozhodcovskú zmluvu s dlžníkom ako povinným. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom len v prípadoch, keď takýto nesprávny úradný postup sa preukáže.
Ak Exekučný poriadok č. 233/1995 Z.z. nedáva lehotu na vydanie rozhodnutia o neudelení poverenia
súdnemu exekútorovi, nemôže sa žalobca domáhať náhrady škody za nedodržanie neexistujúcej
zákonnej lehoty, keďže nedošlo k porušeniu právnej povinnosti súdom. Rozhodnutie okresného súdu je
správne, pokiaľ nárok žalobcu ako nedôvodný zamietol.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody predstavujúcu istinu a príslušenstvo, ktoré viac
nemôže byť priznané právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu. Keď exekučný súd zistil neplatnosť
rozhodcovskej doložky a konštatoval nedostatok právomoci rozhodcu rozhodnúť o nároku žalobcu ako
oprávneného, takáto chyba oprávneného nemôže byť na ťarchu exekučného súdu, ktorý urobil svoju

zákonnú povinnosť a preskúmal súlad titulu so zákonom. Rozhodnutie okresného súdu je správne, keď
návrh žalobcu na náhradu škody zamietol.

Žalobca v konaní uplatňuje náhradu škody v celkovej výške 125,- Eur, ktorá predstavuje náhradu
istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu.

Nevydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vedenie exekúcie nepredstavuje prekážku rozsúdenej
veci,prektorúprekážkubysižalobcanemoholuplatniťnárokvsúdnomkonaní.Žalobcakonkrétnuvýšku
odvodzoval od znaleckého posudku č. 1/2014, kde nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny
ekonomický dopad. Pochybenie žalobcu v exekučnom konaní pri vymáhaní nároku z rozhodnutia
rozhodcu bez platnej rozhodcovskej zmluvy nemôže byť základom nároku na náhradu škody a na

nemajetkovú ujmu podľa § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Ak nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie
nároku žalobcu bez zbytočného prieťahu nevydaním rozhodnutia o zamietnutí návrhu na udelenie
poverenia súdnemu exekútorovi v 15-dňovej lehote, toto rozhodnutie nemôže byť takou prekážkou,pre ktorú by nemohol oprávnený žiadať svoju pohľadávku zo zmenky iným spôsobom ako výkonom
rozhodnutia, potom žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody ani na nemajetkovú ujmu.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy 892,50 Eur ako 20 % z uplatnenej istiny, tak žalobca neuniesol dôkazné
bremeno na preukázanie nemajetkovej ujmy, resp. preukázanie toho, že ospravedlnenie nepostačuje
a je potrebná reparácia vo forme majetkovej náhrady. V tomto prípade nemožno opomenúť konečný
výsledok exekučného konania, keď pre pochybenie žalobcu ako oprávneného došlo k zastaveniu
exekučného konania.

Znalecký posudok je bez významu ohľadom právneho zhodnotenia, že Exekučný poriadok nestanovuje
15-dňovú lehotu na vydanie rozhodnutia o neudelení poverenia súdnemu exekútorovi. Ak žalobca
poukazuje na stratu dôvery v právo a spravodlivosť a z toho vymáha nemajetkovú ujmu v rozsahu
20 % z uplatnenej listiny, tak ani tu žalobca neosvedčil nárok na nemajetkovú ujmu, keďže práve
žalobca ako oprávnený v exekučnom konaní uplatnil pochybné právo z dôvodov neprávoplatného a

nevykonateľného rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom bez platnej rozhodcovskej zmluvy.
Preto sám žalobca zavinil neúspech v exekučnom konaní. Žalobca nepreukázal vznik škody v súvislosti
s tvrdeným poručením právnej povinnosti.

Čosatýkanámietkyžalobcu,žesúdpreústavnúsťažnosťneprerušilkonanie,taktakýtonávrhžalobcom

podaný nebol. Žalobca v návrhu žiadal len vydať medzitýmny rozsudok o zodpovednosti štátu za škodu,
ktorá vznikla spoločnosti POHOTOVOSŤ. Preto okresný súd nemohol a ani neriešil v odvolacom konaní
podanú námietku, že nedošlo k prerušeniu konania.

Pre úplnosť odvolací súd dopĺňa a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podstatným dôvodom, pre ktorý došlo

k zamietnutiu návrhu žalobcu, bolo to, že v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od
1.1.2013,žalobcanepreukázalvýsledokvybaveniasťažnostinaprieťahy,výsledokžiadostioprešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, ďalej nepreukázal právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, nepreukázal právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva,

ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo
právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa tohto ustanovenia sa
totiž z týchto skutočností pri posúdení nesprávneho úradného postupu súdu musí vychádzať. Ak táto
podmienka nie je splnená, nie je preukázané, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle §

9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a o
zmene niektorých zákonov. Tu je treba uviesť, že aplikácia tohto ustanovenia aj na tvrdený nesprávny
úradný postup pred 1.1.2013 je namieste, a nejde o pravú retroaktivitu. K definujúcim znakom právneho
štátu patrí zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany
práv a právnej istoty. Avšak nie každá retroaktivita je nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný

právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť právnych predpisov.
Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta,
ako nezlučiteľná s obsahom princípu, na ktorom je budovaný právny štát, nepravá retroaktivita sa
akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej
moci. Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa

predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou
do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv, alebo povinností, ktoré vznikli za platnosti skoršieho
zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých
právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy, a meniť ich režim. Za prípustné

sa považuje pokiaľ nová právna úprava uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho
právneho predpisu zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv, alebo pokiaľ
právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy
nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti, ale akceptuje stav, ktorý
nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej

úpravy (viď. uznesenie NS SR z 29.6.2010 sp. zn. 4Cdo/98/2010).

Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade nová právna neneguje účinky nesprávneho úradného
postupu, len na druhej strane umožňuje posúdiť presnejšie podmienky, z akých je treba vychádzaťpri skúmaní tejto právnej skutočnosti. Súd prvého stupňa teda správne vychádzal z tohto ustanovenia
a nenaplnenia podmienok zo strany žalobcu v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom
preukázanie nesprávneho úradného postupu je jednou z podmienok zodpovednosti za škodu pri výkone

verejnej moci. Ak táto podmienka nie je splnená, potom nie je dôležité skúmať ďalšie podmienky, ktoré
je treba naplniť pri uvedenej zodpovednosti.

Odvolací súd, pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky, poukazuje aj na to, že súd prvého stupňa mohol
uskutočniť pojednávanie v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p., pretože neboli splnené podmienky pre odročenie

pojednávania v zmysle § 119 O.s.p.. Žalobca, napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie prevzal 7.
4. 2014, neoznámil súdu bez zbytočného odkladu dôvod odročenia pojednávania a nepredložil doklad
o predvolaní na pojednávanie v inej veci. Naviac, návrh na odročenie pojednávania neobsahoval údaje
vyplývajúce z ustanovenia § 119 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd súhlasí aj so záverom súdu prvého stupňa,
podľa ktorého, ak žalobca podal množstvo žalôb v obdobnej veci na súdoch SR, musel si byť vedomý,
že budú vytyčované pojednávania na rôznych súdoch a v rovnakom čase, a teda mal pre tento prípad

zabezpečiť svoju substitúciu.

K skutočnosti, že žalovaný sa vo veci nevyjadril, treba povedať, že žalovaný vyjadrenie na návrh žalobcu
podal.

Ako už odvolací súd poukázal, preukázanie ostatných podmienok zodpovednosti za škodu pri výkone
verejnej moci a ich skúmanie súdom prvého stupňa, vzhľadom na to, že nebola preukázaná prvá
podmienka zodpovednosti, a to nesprávny úradný postup, nebolo pre rozhodnutie súdu prvého stupňa
nevyhnutné. Pokiaľ ide o ostatné odvolacie námietky, tie nesúvisia s rozhodnutím súdu prvého stupňa,
keď otázka premlčania bola vlastne posúdená v súlade s názorom vysloveným žalobcom, a teda nebolo

z jeho strany vôbec dôvodom nesúhlasiť s tým, ako súd prvého stupňa túto námietku vyhodnotil.

Odvolací súd pokiaľ ide o splnenie podmienky § 15a a § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, uvádza, že táto podmienka
v čase rozhodovania súdu prvého stupňa i odvolacieho súdu už bola splnená.

Z hore uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil (§
219 ods. 1 O.s.p.).

V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný, avšak trovy mu nevznikli, a preto mu ich náhrada priznaná

nebola. Rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania má oporu v ustanovení § 142 ods. 1 a § 224
ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.