Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513211357
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3513211357.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.

Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého H. K., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní dieťa zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny X. H. X.
Y., dieťa matky H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., J. XXX/X a otca H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.,
B. Z. XXX/X, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 26. marca 2014, č.k. 8P/221/2013-63, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom vo výroku I. zvýšil výživné od otca na maloletého z doterajších
66,39 Eur mesačne na 120 Eur mesačne, a to s účinnosťou od 25.10.2013. Zameškané výživné za

obdobie od 25.10.2013 do 31.03.2014 vo výške 275,60 Eur uložil otcovi v splátkach po 15 Eur mesačne
splatných spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok. Výrokom II. upravil styk otca
s maloletým, výrokom III. zmenil dovtedy platné rozhodnutie o úprave práv a pomerov k maloletému
a výrokom IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak
o návrhu matky, ktorá sa popri úprave styku domáhala zvýšenia výživného na maloletého na sumu
150 Eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2013, pretože od poslednej úpravy výživného ubehli 3 roky,
maloletý je prvák na základnej škole a od svojich rodičov sa s maloletým presťahovala do garsónky.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia vychádzal okresný súd zo skutkových zistení, že o výživnom
bolo naposledy rozhodované 1.10.2008, kedy bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletého
matke, o výživnom 66,39 Eur zo strany otca a styk otca s maloletým bol upravený bez obmedzenia V
tom čase dosahovala matka čistý príjem 302,97 Eur a otec čistý príjem 311,82 Eur. V čase rozhodovania
mal okresný súd za preukázanú zmenu na strane maloletého, ktorý je od 1.9.2013 žiakom základnej
školy kde matka platí pravidelné platby celkom 34,50 Eur mesačne. Na strane matky mal okresný súd
preukázaný priemerný mesačný príjem zo zamestnania v roku 2013 vo výške 426,66 Eur mesačne,

vrátane daňového bonusu, v mesiaci 1/2014 vo výške 404,94 Eur a v mesiaci 2/2004 vo výške 323,46
Eur. Býva s maloletým samostatne v prenajatej garsónke, s čím sú spojené náklady 110 Eur mesačne.
Matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Na strane otca vychádzal okresný súd z priemerného príjmu
500,41 Eur mesačne (rok 2013), výdavkov na domácnosť 170 Eur mesačne, splátky úveru 192 Eur
mesačne, výdavku 35 Eur mesačne na stavebné sporenie a 32 Eur mesačne na telefón a internet.
Otec nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Na strane otca zistil okresný súd aj finančnú záťaž v podobe
peňažného trestu uloženého v trestnom konaní v celkovej výške 1.000 Eur s povolenými splátkami po

100 Eur mesačne.

Na základe takto zisteného skutkového stavu a po právnom posúdení podľa § 62 a § 75 ods. 1
Zákona o rodine okresný súd konštatoval, že pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného musísúd porovnávať pomery na strane oprávnenej i povinnej osoby, ktoré existovali v čase vydania
predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného
má vzťahovať. Takto zistil nárast potrieb maloletého v dôsledku vyššieho veku a školskej dochádzky,

nárast príjmu otca i matky, na strane ktorej však došlo k nárastu výdavkov na bývanie. Ich výšku 110 Eur
mesačne nepovažoval okresný súd za neprimeranú. Okresný súd konštatoval prednosť výživného pred
ostatnými výdavkami rodičov a z tohto dôvodu nezohľadnil výdavky otca spojené s platením úverov a
peňažný trest vo výške 1.000,- Eur, ktorý bol zapríčinený výlučne zavinením otca. Okresný súd zohľadnil
i to, že matka sama znášala všetky výdavky, ktoré sú spojené s nástupom maloletého dieťaťa do prvého

ročníka základnej školy. Zvýšené výživné tak okresný súd považoval za zodpovedajúce príjmom a
výdavkom oboch rodičov, ako aj potrebám maloletého. Východiskom pre rozhodnutie o úprave styku
bola dohoda rodičov a o náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý s rozhodnutím okresného
súdu vo výroku o výživnom nesúhlasil, žiadal ho zmeniť, pričom súhlasil so zvýšením výživného na
90 Eur mesačne od 15.10.2013 so splátkami dlhu na výživnom vo výške 15 Eur mesačne. Takéto

výživné považoval za objektívne a primerané. Otec uviedol, že okresný súd nepomerne zvýšil výživné na
maloletého v porovnaní s nárastom jeho príjmu. Zatiaľ čo výživné bolo zvýšené takmer na dvojnásobok,
jeho príjem vzrástol iba mierne. Súčasne okresný súd nezohľadnil nárast príjmu matky ani jej ďalšie
príjmy a neskúmal, že matka nevie preukázať zdroje na získanie motorového vozidla. Náklady matky
na bývanie považoval otec za nedôvodné, pretože mohla naďalej bez ďalších nákladov bývať u svojich

rodičov. Okresným súdom určené výživné 120 Eur mesačne považoval otec za neprimerané a z hľadiska
jeho príjmov za neúnosné.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že zvýšené výživné je
nevyhnutné na pokrytie výdavkov, ktoré maloletému vznikli v súvislosti s návštevou školy, v súvislosti s
tým, že rastie, navštevuje viacero krúžkov, je mu platené úrazové a životné poistenie. Ďalej sú to výdavky

na rôzne podujatia ako výlety, predstavenia a pod, čo všetko tiež stojí peniaze. Pritom otec nad rámec
výživného neprispieva a o zvýšení výživného nebol ochotný sa dohodnúť. Podľa matky nemôže maloletý
niesť dôsledky toho, že otec má viacero úverov a už vôbec nie tohto, že mu bol uložený peňažný trest.
Čo sa týka samostatného bývania matky a maloletého, poukazuje matka na to, že u rodičov bývali spolu
piati a okrem iného potrebuje maloletý od nástupu na ZŠ mať svoj priestor a kľud na učenie.

Kolízny opatrovník navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Zvýšenie výživného, tak ako o ňom rozhodol
okresný súd je plne odôvodnené zvýšením výdavkov maloletého najmä v súvislosti s nástupom na
základnú školu, odôvodňuje ho nárast príjmu otca o cca 188 Eur mesačne a v zásade nezmenený príjem
matky, ako aj prednosť výživného pred ostatnými výdavkami rodiča.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a viazaný dôvodmi odvolania zistil,

že je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne
správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno
o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Zmena výšky vyživovacej povinnosti, ktorá bola predmetom konania aj v tomto prípade, je možná iba
vtedy, ak došlo na strane výživou povinných osôb alebo výživou oprávnenej osoby k zmene pomerov

(ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine). Pod tou je potrebné chápať nie akúkoľvek zmenu, ku ktorej dochádza
prakticky neustále, ale zmenu takej intenzity, kedy dôjde k zmene podstatnej. Pritom postačuje,
ak k podstatnej zmene pomerov dôjde čo i len na strane jedného zo subjektov právneho vzťahu
výživného na maloleté dieťa. Zmenu pomerov na strane maloletého zakladá okresný súd v zásade
na nástupe na základnú školu. Táto okolnosť je rozhodovacou praxou všeobecne prijímaná za zmenu

pomerov odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej povinnosti, čo je zohľadnením reálneho nárastu výdavkov
spojeného nie len so začiatkom školskej dochádzky ale aj zohľadnením nákladov vynakladaných v jej
priebehu. Okrem prvotných výdavkov na začiatku školského roka na školské potreby, ktoré pri návšteve
materskej školy neboli potrebné, sú tu ďalšie nové výdavky v priebehu celého školského roka najmä
na učebné pomôcky (rôzne zošity, niekedy osobitne kupované učebnice, písacie a výtvarné potreby

a pod.) ako aj výdavky na školské aktivity ako výlety, školy v prírode, kultúrne podujatia. Tie nerazspolu predstavujú aj viac desiatok eur mesačne. V danom prípade je tak zmena na strane maloletého
jednoznačná. K tomu však súčasne pristupuje zmena na strane otca v podobe nárastu príjmu. Tento
nárast otec uvádza ako mierny, to však nezodpovedá skutkovému stavu zistenému okresným súdom,

podľa ktorého bol príjem otca pri poslednom rozhodovaní o výživnom 311,82 Eur a v súčasnosti
je priemerne 500,41 Eur mesačne. Pritom otec nijako bližšie tento skutkový záver okresného súdu
nerozporuje, iba označuje nárast svojho príjmu za mierny. Nárast príjmu o takmer 190 Eur mesačne však
za takýto považovať nemožno a je to najmä táto okolnosť, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného až na
sumu 120 Eur mesačne, teda o 54 Eur. Takéto zvýšenie výživného je pritom dôvodné aj pri zohľadnení

nárastu príjmu na strane matky. Ani z výživného vo výške 120 Eur mesačne totiž nebude možné
pokryť všetky potreby maloletého a nie zanedbateľná časť jeho výdavkov bude musieť byť hradená
matkou. Potreby maloletého totiž nepredstavujú iba výdavky, ktoré sú vynakladané na stravovanie,
oblečenie, školskú dochádzku, záujmy a pod., ale rovnako ako bývanie dospelého, tak aj bývanie dieťaťa
predstavuje určité náklady, ktoré je potrebné zahrnúť do nákladov jeho výživy. V danom prípade za
ne možno považovať polovicu nákladov bývania zabezpečeného matkou, teda 55 Eur. V tomto smere

neobstojí námietka otca, že matkou vynaložené náklady za samostatné bývanie s maloletými nie sú
dôvodne vynaložené, keďže matka mohla ostať bývať u svojich rodičov. Samostatné bývanie, ktoré
zvolila matka je potrebné preferovať, vo vzťahu k maloletému práve s ohľadom na vhodnosť jeho
vlastného priestoru a kľudnejšieho prostredia na učenie. Napokon ani pôvodné bývanie o rodičov matky
nebolo možné považovať za bezplatné. Pokiaľ totiž dieťa býva spolu s rodičom u ďalšej osoby, spravidla

rodiny, a za toto bývanie by nebolo platené, neznamená to, že dieťa náklady na bývanie nemá, ale že
tieto náklady znáša niekto iný namiesto rodičov. Niet však dôvod, aby o tento benefit pre dieťa zo strany
tretej osoby bol umenšený rozsah výživného zo strany rodiča .

Rozsah zvýšenia výživného, tak ako o ňom rozhodol okresný súd bol teda najmä vzhľadom na nárast
príjmu otca a nástup maloletého do školy stanovený správne. Rovnako tak okresný súd správne

vyhodnotil plnenie vyživovacej povinnosti ako prednostné pred ostatnými výdavkami otca, a to najmä
peňažným trestom a splátkami úveru. Plnenie ani jednej z uvedených povinností však nie je zvýšeným
výživnýmohrozenéaprizodpovednomprístupekfinanciámbudenaďalejmožné.Vzhľadomnauvedené
krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .