Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11Co/91/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221398
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412221398.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. Grösslingova 4, Bratislava, proti
žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno č. k. 15C/818/2012-46 zo dňa 19. septembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovenia § 101 ods. 2, § 119 ods. 2 zákona č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), ustanovení § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., § 9 ods. 1, 2, §
16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov a ustanovení § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu zo dňa 27. 09. 2012 domáhal od žalovaného zaplatenia
majetkovej škody vo výške 3.279,45 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 655,89 eur, pretože Okresný
súd Nové Zámky v exekučnej veci vedenej pod exekučným číslom EX 2944/2011 rozhodol o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 22. 03. 2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo tak po uplynutí zákonom
stanovenej doby s omeškaním viac ako 42 dní. Žalobca uviedol, že v predmetnej exekučnej veci Okresný
súd Nové Zámky žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie, čím došlo
k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci zákonom
ustanovenej doby. Exekučný súd v danej veci postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak,
že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a
rovnako tak neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúci reálnu nevymožiteľnosť
istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetkovú škodu vyčíslil na sumu 3.279,45 eur, ktorá
predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového vzťahu
založeného zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny
a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,

pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote v spojení s porušením práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručené Ústavou SR a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv
a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom nesústredenej činnosti
takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.
Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti,
ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo na spravodlivé
riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 655,89 eur, t. j.
20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom (hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou
deformáciou). Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 13Er/236/2011, EX 2944/11 súd zistil,
že dňa 08. 02. 2011 bol do zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný návrh
na vykonanie exekúcie na návrh oprávneného spoločnosti Pohotovosť s.r.o. proti povinnej K. Q. pre
vymoženie sumy 914,87 eur s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského
súdu zo dňa 07. 12. 2010 sp. zn. SR 11682/10. Dňa 28.02.2011 bola na exekučný súd doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 2944/11. Zároveň
k žiadosti o udelenie poverenia bola spolu s návrhom na vykonanie exekúcie a exekučným titulom
pripojená zmluva o úvere spolu so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a zmenka. Exekučný
súd uznesením č. k. 13Er/236/2011-09 zo dňa 01. 03. 2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného
dňa 14. 03. 2011. Oprávnený voči tomuto uzneseniu odvolanie nepodal a uvedené uznesenia nadobudlo
právoplatnosť dňa 31. 03. 2011. Exekučný súd uznesením č. k. 13Er/236/2011-12 zo dňa 11. 08. 2011
následne exekučné konanie zastavil. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 09. 2011. Súd
prvého stupňa konštatoval, že žalobca si v danej veci uplatňuje náhradu majetkovej škody vo výške
3.279,45 eur a nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 655,89 eur, a to z dôvodu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu, ktorý rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 22. 03. 2011, teda po uplynutí zákonom stanovenej doby (§ 44 ods. 2 Exekučného
poriadku). K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby
s omeškaním viac ako 42 dní. Žalobca sa písomne obrátil na žalovaného ako na príslušný orgán so
svojim nárokom na náhradu škody. Žalovaný ním uplatňovaný nárok na náhradu škody neuspokojil, a
preto sa žalobca obrátil so svojím návrhom na súd. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa
uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 08. 02. 2011 bol do zápisnice u súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaný návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 914,87 eur
s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 07.
12. 2010 sp. zn. SR 11682/10. Dňa 28. 02. 2011 bola na exekučný súd doručená žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie
a exekučným titulom, pričom bola pripojená i zmluva o úvere spolu so všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru a zmenka. Exekučný súd uznesením č. k. 13Er/236/2011-09 zo dňa 01. 03. 2011
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pričom bolo doručené
právnemu zástupcovi oprávneného dňa 14. 03. 2011. Oprávnený voči tomuto uzneseniu odvolanie
nepodal a uvedené uznesenia nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 03. 2011. Exekučný súd uznesením č. k.
13Er/236/2011-12 zo dňa 11. 08. 2011 následne exekučné konanie zastavil. Toto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20. 09. 2011. Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase
začatia exekučného konania, v zmysle ktorého súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Konštatoval, že v exekučnom konaní je súd zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský
rozsudok z hľadísk vymedzených v § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (uznesenie
NS SR sp. zn. 3MCdo 11/2010). Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je exekučný súd konajúci o návrhu nanútený výkon právoplatného
rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo)
skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne (uznesenie NS SR
sp. zn. 6Cdo 105/2011). Na základe uvedeného mal súd za to, že exekučný súd konal v predmetnej

veci priebežne, bez zbytočných prieťahov, pričom s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 16/2002 samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky
prieťahy v konaní. Súd v konaní zistil, že exekučný súd rozhodol uznesením o zamietnutí žiadosti
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v 15-dňovej lehote. Žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená exekučnému súdu dňa 28. 02. 2011 a exekučný súd rozhodol
o zamietnutí tejto žiadosti dňa 01. 03. 2011. Oprávnený voči tomuto uzneseniu nepodal odvolanie
a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. 03. 2011. Zo skutkových okolností, ktoré sa
týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na
to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V danej veci však
navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne počtu dní omeškania a vykonaným dokazovaním
sa ukázali jeho tvrdenia ako nepravdivé. V závere odôvodnenia svojho rozsudku súd prvého stupňa
uviedol, že na náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy nebol splnený zákonný predpoklad
spočívajúci v konštatovaní nesprávneho úradného postupu spôsobeného prieťahmi v konaní ako jeden
z predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody a nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Súd v konaní zistil, že exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia v rámci 15-dňovej lehoty. Súd dospel k záveru, že v uvedenej veci žalobca neuniesol
dôkazné bremeno ohľadne počtu dní omeškania a vykonaním dokazovaním bolo zistené, že tvrdenia
žalobcu boli nepravdivé. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému,
ktorý mal vo veci úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ich neuplatnil a žiadne si ani
nevyčíslil.

Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý ho navrhol zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie
konanie. Namietal, že sa mu ako účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom, skutočnosť, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplné zistenie skutkového stavu
veci a nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa
rozhodol v merite veci na základe úpravy obsiahnutej v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., pričom v
právnom štáte nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti
a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou
právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného
právneho vzťahu. Mal za to, že ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii,
dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia, ktoré
musí byť zrušené. Konštatoval, že súd prvého stupňa vytvára konštrukciu, podľa ktorej návrh žalobcu
na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy bol anulovaný značnou nedôveryhodnosťou údajov,
avšak bol toho názoru, že samotná nedôveryhodnosť údajov nemôže nič zmeniť na fakte, že zo strany
štátneho orgánu došlo k nesprávnemu úradnému postupu, a to preto, že rozhodnutie nebolo vydané v
zákonom ustanovenej lehote. Poznamenal, že súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo zastával názor, že
účastníkom konania nevznikol stav právnej neistoty. V danej veci vytvoril zákonodarca legitímnu sféru
tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty, ktorú exekučný súd ignoroval a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Mal za to, že súdu neprináleží polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní
zákonnými lehotami, ale má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným
súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Ďalej uviedol, že súd svojimi
úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 za zásadný pre svoju argumentáciu (mutatis
mutandis I. ÚS 56/0 l). Odvolací súd dáva do pozornosti odvolateľa (žalobcu) i rozhodnutie ESĽP prípad
Garcia Ruiz c. Španielsko z 21. 01. 1999, z ktorého tiež vyplýva, že sa nevyžadujú, aby na každý
argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ale iba na taký argument,
ktorý je pre rozhodnutie danej veci rozhodujúci a vyžaduje sa špecifická odpoveď. Podľa rozsudku
Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Helle v. Fínsko z 19. decembra 1998 sa odvolací súd pri
potvrdení prvostupňového rozhodnutia (zamietnutí odvolania) v princípe môže obmedziť na prevzatie
odôvodnenia súdu nižšieho stupňa.

Súd je toho názoru, že súd prvého stupňa riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom
procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci (v súlade s nálezom napr. Ústavného súdu SR I ÚS
241/07, I ÚS 342/2010 a pod.). Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru), ktoré vylučujú ľubovôľu
pri rozhodovaní, lebo povinnosťou súdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie
náležite odôvodniť. Žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa
výrok rozhodnutia zakladá.

Pri riadnom a dôslednom oboznámení sa s rozsudkom okresného spisu je zrejmé a nepochybné, že
všetky otázky všeobecne namietané odvolateľom v odvolaní boli už súdom prvého stupňa vysvetlené.
Odvolací súd nepovažuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vnútorne rozporné. K záveru súdu prvého
stupňa o rozpore exekučného titulu so zákonom sa odvolací súd s rozhodnutím súdu prvého stupňa
v plnom rozsahu stotožňuje a poukazuje v tejto otázke na ustálenú judikatúru NS SR (pozri napr.
rozhodnutia NS SR, sp. zn. 6Cdo 6/2013, R 46/2012 - 3Cdo 146/2011, 6Cdo105/2011).

S poukazom na vyššie uvedený záver súdu prvého stupňa, ktorý urobil a ustál vo svojom rozhodnutí,
zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade so zákonom. Z týchto
dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku tak, že rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Úspešný žalovaný si v odvolacom konaní trovy neuplatnil (nepodal návrh), a preto mu odvolací súd
podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP náhradu trov konania nepriznal.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.