Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. november 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cb/84/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112213812
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7112213812.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: ANNA - Slovakia,

s.r.o., Jesenná 776/5, 050 01 Revúca, IČO: 36 018 678, zast. JUDr. Alžbetou Skočdopolovou,
advokátkou, Alexandra Rudnaya 23, 010 01 Žilina, proti žalovanej: Anna Takáčová - ATELIER AT,
Pekinská 18, 040 13 Košice - Sídlisko Ťahanovce, IČO: 14 306 824, zast. JUDr. Jurajom Kulom,
advokátom, Mäsiarska 30, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 2 189,65 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovanú z a v ä z u j e zaplatiť žalobcovi 2 189,65 EUR, úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo
sumy 505,37 EUR od 30.12.2012 do zaplatenia a zo sumy 1 100 EUR od 19.3.2014 do zaplatenia a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 139,13 EUR

a za právne zastúpenie vo výške 4 532,20 EUR, ktoré sumy je žalovaná povinná zaplatiť právnej
zástupkyni žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.5.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie
istiny 2 508,96 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo

sumy 1 105,37 EUR od 22.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 1 703,59 EUR od 5.4.2011 do 23.12.2011 vo
výške 110,04 EUR a zo sumy 1 403,59 EUR od 24.12.2011 do zaplatenia, a to titulom neuhradenia ceny
za dodaný tovar. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

Žalobca uviedol, že dodal žalovanej tovar uvedený na dodacích listoch. Žalovaná tovar prevzala.

Dohodnutú kúpnu cenu žalobca vyúčtoval žalovanej faktúrami č. 2010/262 zo dňa 30.12.2010 splatnou
21.1.2011 na sumu 1 339,82 EUR (na základe dodacieho listu zo dňa 21.12.2010) a č. 2011/055 zo
dňa 18.3.2011 splatnou 4.4.2011 na sumu 1 703,59 EUR (na základe dodacieho listu zo dňa 4.3.2011).
Z faktúry č. 2010/262 uhradila žalovaná sumu 234,45 EUR, pričom neuhradený zostatok faktúry je 1
105,37 EUR. Z faktúry č. 2011/055 uhradila žalovaná dňa 23.12.2011 sumu 300 EUR (vkladom na účet
žalobcu), pričom neuhradený zostatok faktúry je 1 403,59 EUR. Žalovaná ku dňu podania žaloby na
súd neuhradila žalobcovi 2 508,96 EUR, a to ani napriek výzvam z dní 3.1.2012 a 21.2.2012. Žalobca

si uplatnil aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 105,37 EUR od
22.1.2011 do zaplatenia, zo sumy 1 703,59 EUR od 5.4.2011 do 23.12.2011 vo výške 110,04 EUR a zo
sumy 1 403,59 EUR od 24.12.2011 do zaplatenia.

Okresný súd Košice I vydal v zmysle návrhu žalobcu dňa 12.6.2012 platobný rozkaz č.k.
27Rob/55/2012-18. Tento sa nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk, preto ho súd uznesením zo
dňa 11.9.2012 zrušil.Pred prvým pojednávaním, podaním doručeným súdu dňa 25.7.2013 vzal žalobca návrh na začatie
konania späť v časti o zaplatenie 600 EUR s poukazom na to, že dňa 29.12.2012 bola táto suma
pripísaná na účet žalobcu. Jednalo sa o čiastočnú úhradu faktúry č. 2010/262. Neuhradený zostatok

tejto faktúry predstavuje 505,37 EUR.

Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cb/84/2012-79 zo dňa 9.10.2013 konanie v časti o zaplatenie
600 EUR zastavil a uložil Daňovému úradu Banská Bystrica, aby vrátil žalobcovi súdny poplatok vo
výške 10,87 EUR do 30 dní od doručenia odpisu tohto právoplatného uznesenia.

Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 1 908,96 EUR s úrokom z omeškania

vo výške 9% ročne zo sumy 1 105,37 EUR od 22.1.2011 do 29.12.2012 vo výške 192,18 EUR, zo sumy
505,37 EUR od 30.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 1 703,59 EUR od 5.4.2011 do 23.12.2011 vo výške
110,04 EUR a zo sumy 1 403,59 EUR od 24.12.2011 do zaplatenia. Keďže žalobca vyčíslil časť úrokov
z omeškania pevnou sumou, celková výška žalovanej sumy predstavovala 2 211,18 EUR ( 1 908,96
EUR + 110,04 EUR + 192,18 EUR ).

Právny zástupca žalovanej v podaní doručenom súdu dňa 24.9.2013 uviedol, že žalovaná uznáva nárok

žalobcu čo do dôvodu a výšky iba čiastočne, a to v sume 303,59 EUR. Tvrdil, že žalovaná nie je dlžná
čo sa týka faktúry č. 2010/262 žiadnu istinu. Obchodná prax u žalobcu bola taká, že nikdy by žalovaná
nedostala od žalobcu tovar, keby mala dlh zo staršej faktúry. Faktúru č. 2010/262 zaplatila v celom
rozsahu. Navrhol vyžiadať od žalobcu dôkaz na preukázanie poslednej splátky vo výške 234,45 EUR.
Ďalej tvrdil, že žalovaná faktúru č. 2011/055 zaplatila v troch splátkach vkladom na účet žalobcu, a to

dňa 17.5.2011 vo výške 500 EUR (pod variabilným symbolom 1020642103), dňa 23.12.2011 vo výške
300 EUR (pod variabilným symbolom 2011/055 - uznané žalobcom) a dňa 29.12.2012 vo výške 600
EUR (pod variabilným symbolom 14306824). Podľa uvedeného žalovaná je dlžná žalobcovi iba sumu
303,59 EUR.

Na pojednávaní dňa 1.10.2013 právna zástupkyňa žalobcu nesúhlasila s tvrdeniami žalovanej

uvedenými v podaní doručenom súdu dňa 24.9.2013. Splátky, na ktorých zaplatenie poukázala
žalovaná v predmetnom konaní boli započítané na jej dlh. Čo sa týka splátky 500 EUR zo 17.5.2011 pod
VS: 102064213, táto bola započítaná v sume 234,45 EUR na faktúru číslo 2010/262 a zvyšná časť vo
výške 265,55 EUR bola započítaná na faktúru č. 2005/081, ktorá nie je predmetom tohto sporu, lebo
už bola uhradená touto splátkou. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalovanej o tom, že obchodná prax medzi

účastníkmi bola taká, žeby nedostala tovar, keby nemala zaplatenú predchádzajúcu faktúru. Poukázala
na to, že platobná disciplína žalovanej bola nespoľahlivá počas celého obchodného styku a predložila
súdu výpisy zo sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne, ktoré preukazujú platobnú nespoľahlivosť
žalovanej. Neprevzala ani platobný rozkaz, pričom tieto skutočnosti vzbudzujú pochybnosti o jej
tvrdeniach prednesených v tomto spore. Pokiaľ ide o rozúčtovanie platby 500 EUR, poukázala na § 330

Obchodného zákonníka. Žalobca bol oprávnený zaúčtovať platby najskôr na úroky z omeškania a potom
na istinu, ale neurobil to a platby započítal na istinu. Uviedla, že k ukončeniu spolupráce medzi žalobcom
a N.. I. došlo štandardným zákonným spôsobom. Nesúhlasila s návrhom na vykonanie dokazovania
účtovníctvom žalobcu, nakoľko aj žalovaná je podnikateľkou, takže má dokazovať tieto tvrdenia svojim
účtovníctvom. Mala za to, že žalovaná nepredložila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Čo sa týka

tvrdení, že existovali platby v hotovosti tieto nepoprela a predložila súdu prehľad platieb v hotovosti,
z ktorého vyplýva aj platobná disciplína žalovanej. Tvrdila, že žalovaná nepreukázala, že faktúru č.
1010/262 uhradila. Navrhla, aby žalovaná preukázala, že bola okradnutá a že medzi vecami, ktoré jej
boli ukradnuté, boli aj doklady o úhrade dlhu žalobcovi. Poprela, že by boli žalobcovi odcudzené nejaké
doklady.

Právny zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 1.10.2013 uviedol, že žalovaná platila priamo dealerovi
žalobcu cenu za dodaný tovar a mala o tom aj doklady. Tieto doklady vystavil N.. I., ktorý bol tým
dealerom. Medzitým bol vyhodený a už nepracuje u žalobcu. Žalobca vedie viacero sporov proti
odberateľom, s ktorými obchodoval a ktorý

dopadli podobne ako žalovaná. Čo sa týka príjmových dokladov N.. I., tieto už žalovaná nemá k

dispozícii,lebojejboliodcudzené sdaňovýmidokladmiaďalšímiobchodnýmidokladmi.Napreukázanie
vyššie uvedených skutočností navrhol vypočuť ako I. N.. I.. Ďalej navrhol vo veci vykonať znalecké
dokazovanie z odboru ekonómie, ktorý by z účtovníctva žalobcu zistil platby zo strany žalovanej za roky2011 a 2012. Žiadal tiež, aby súd uložil žalobcovi povinnosť predložiť nasledujúce doklady za účelom
vykonania znaleckého dokazovania na preukázanie príjmu platieb v hotovosti od žalovanej za faktúry č.
2010/262 a 2011/055: 1/ knihu pohľadávok za roky 2011 a 2012, 2/ výpis z účtu 311 - pohľadávky za

roky 2011 a 2012, 3/ hlavnú knihu za roky 2011, 2012, 4/ súvahu k 31.12.2011 a súvahu k 31.12.2012,
5/ inventarizáciu pohľadávok k 31.12.2010, k 31.12.2011 a k 31.12.2012 , 6/ pokladničnú knihu za roky
2011 a 2012 s tým, že zostatok nezaplatenej istiny má byť 303,59 EUR.

Žalovanánapojednávanídňa1.10.2013uviedla,žekebyvzoznameplatiebbolivšetkyplatbyvhotovosti
rozdiel by bol len tých 303 EUR. Keď sa presťahovala do inej predajne dealer uviedol, že keď nebude

zaplatená staršia faktúra nebude jej môcť dodať nový tovar. Nikdy nechodila pre tovar osobne. Keď
bola taká nedisciplinovaná odberateľka, prečo chodili za ňou každé tri mesiace a ponúkali jej nový tovar.
Niekoľkokrát telefonicky upozorňovala žalobcu, že uhradila cenu za dodaný tovar. Mala informácie o
tom, že aj u žalobcu boli odcudzené nejaké doklady aj tovar a žiadala aj štatutárneho zástupcu žalobcu,
aby sa porozprával s N.. I. o úhrade ceny za dodaný tovar. Mala za to, že stará faktúra bola uhradená,
keď som v marci zobrala nový tovar.

Podaním zo dňa 15.11.2013 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu návrhu a zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi 1 920,31 EUR, úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 339,82 EUR od 22.1.2011 do
17.5.2011 vo výške 38,61 EUR, zo sumy 878,43 EUR od 18.5.2011 do 29.12.2012 vo výške 128,25 EUR,
zo sumy 406,68 EUR od 30.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 1 703,59 EUR od 5.4.2011 do 23.12.2011
vo výške 110,04 EUR, zo sumy 1 513,63 EUR od 24.12.2011 do zaplatenia.

Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cb/84/2012-90 zo dňa 22.11.2013 zmenu návrhu nepripustil.

Podaním doručeným súdu dňa 25.3.2014 vzal žalobca návrh na začatie konania späť v časti o
zaplatenie 303,59 EUR s poukazom na to, že dňa 18.3.2014 bola táto suma zaplatená žalobcovi.

Okresný súd Košice I uznesením č.k. 26Cb/84/2012-133 zo dňa 4.4.2014 konanie v časti o zaplatenie
303,59 EUR zastavil.

Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 1 605,37 EUR s úrokom z omeškania vo
výške 9% ročne zo sumy 1 105,37 EUR od 22.1.2011 do 29.12.2012 vo výške 192,18 EUR, zo sumy
505,37 EUR od 30.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 1 703,59 EUR od 5.4.2011 do 23.12.2011 vo výške
110,04 EUR, zo sumy 1 403,59 EUR od 24.12.2011 do 18.3.2014 vo výške 282,06 EUR a zo sumy 1
100 EUR od 19.3.2014 do zaplatenia. Keďže žalobca vyčíslil časť úrokov z omeškania pevnou sumou,

celková výška žalovanej sumy predstavuje 2 189,65 EUR ( 1 605,37 EUR + 110,04 EUR + 192,18 EUR
+ 282,06 EUR ).

Právna zástupkyňa žalobcu v podaní zo dňa 16.4.2014 uviedla, že v evidencii žalobcu z roku 2011
sa nenachádza platba v hotovosti vo výške 1 339 EUR podľa tvrdenia žalovanej, ani iné úhrady
z decembra 2010, prípadne marca 2011. Inventarizácia pohľadávok a kniha pohľadávok potvrdzujú

zostatky s účtovnou evidenciou. Poukázala na to, že žalovaná je povinná preukázať svoje tvrdenia a
nemôže dôkazné bremeno presúvať na žalobcu. Medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu kúpnej
zmluvy, na základe ktorej žalobca dodal tovar žalovanej podľa predložených faktúr a dodacích listov.
Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Žalovaná uviedla, že faktúru č. 2010/262 zaplatila v
sume 1 339 EUR v 1.polroku 2011 N.R. I. v hotovosti (malo to byť v marci 2011 keď zobrala tovar na

druhú žalovanú faktúru 2011/055 zo dňa 18.3.2011). Doklad o tejto úhrade však mala v peňaženke, ktorú
jej ukradli o tri mesiace neskôr 20.6.2011. V rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 4T 115/2012 sa
však táto skutočnosť neuvádza. Spomína sa v ňom len doklad na sumu 300 EUR, ktorá je podstatne
nižšia ako suma uvádzaná žalovanou (1 339 EUR). Poukázala na zákon o účtovníctve č. 431/2002 Z.z.
ako aj na Opatrenie Ministerstva financií SR z 13.12.2007m, č.j. MF/27076/2007-74, z ktorých vyplýva

povinnosť žalovanej doklad o zaplatení sumy 1 339 EUR v prvom polroku 2011 zaviesť do účtovnej
evidencie bezodkladne po vystavení. Mala za to, že je nevierohodné, že by žalovaná nosila v náprsnej
taške účtovné doklady o hotovostných platbách bez zúčtovania v účtovníctve. Tvrdenia žalovanej o
úhrade sumy 1 339 EUR v hotovosti nepotvrdil ani svedok N.. I.. Poukázala na to, že žalovaná, hoci bola
niekoľkokrát upomínaná ohľadom neuhradenia svojho dlhu žalobcovi, na upomienky nereagovala.V podaní zo dňa 21.5.2014 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že kniha záväzkov za rok 2010
preukazuje k 31.12.2010 zostatok faktúry č. 2010/262 zo dňa 30.12.2010, splatnej 21.1.2011 v sume
1 339,82 EUR. Z tohto dokladu vyplýva, že je vylúčené, aby žalovaná zaplatila v decembri 2010 časť

predmetnej faktúry N.. I.. V decembri 2010 nebola predmetná faktúra ani splatná. Väčšiu časť tejto
faktúry žalovaná údajne zaplatila menovanému v marci 2011, dňa 4.3.2011 keď preberala tovar podľa
faktúry č. 2011/055. Svedok N.. I. toto tvrdenie žalovanej poprel a z prehľadu platieb žalovanej v „Knihe
záväzkov“ a „Peňažnom denníku“ za rok 2011 vyplýva, že žalovaná sumu 1 300 EUR nikdy predtým
ani potom v hotovosti v roku 2011 nezaplatila. Ku krádeži dokladov žalovanej došlo 20.6.2011 (o šesť

mesiacov po údajnej platbe v decembri 2010 a tri mesiace po údajnom

zaplatení sumy N.. I.). Je nepravdepodobné, že by žalovaná takú dlhú dobu nosila doklady o zaplatení
v peňaženke. Nakoľko je platcom DPH, musela dávať daňové priznanie DPH za 4. štvrťrok 2010 a 1.
štvrťrok 2011. Naviac ani v trestnom konaní sa neuvádza doklad o platbe 1 300 EUR, ale len doklad
o zaplatení 300 EUR. Mala za to, že žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia. Z dokladov predložených
žalobcom vyplýva, že v evidencii žalobcu sa nenachádza platba žalovanej v hotovosti v sume 1 339

EUR, ani čiastkové úhrady z decembra 2010, či marca 2011. Žalobcom predložené dôkazy preukazujú
v plnom rozsahu jeho tvrdenia.

Právny zástupca žalovanej v podaní zo dňa 19.6.2014 uviedol, že údaje o faktúrach č. 2010/262 a č.
2011/055 a ich úhradách boli odsúhlasené medzi účtovnými evidenciami v zostavách Saldokont, so
zostavami výpisov z účtu 311-Odberatelia, ďalej so zostavami Hlavných kníh a nadväzne s účtovnými

výkazmi Súvah. Tieto údaje boli odsúhlasované za roky 2010, 2011 a 2012, keďže vystavovanie faktúr
a ich úhrady prebiehali v období týchto rokov. Vysledovávané údaje medzi jednotlivými zostavami a
výkazmi boli totožné a na seba nadväzovali. Vychádzajúc z uvedených zostáv neuhradený zostatok
faktúry č. 2010/262 k 31.12.2012 bol 505,37 EUR a neuhradený zostatok faktúry č. 2011/055 k
31.12.2012 bol 1 403,59 EUR. Spôsob evidovania úhrad faktúr uvádzaný vo výpisoch účtu 311-

Odberatelia, v zostave Hlavná kniha analytickej evidencie neumožňoval presnú identifikáciu pri
priraďovaní jednotlivých úhrad. Predložená zostava Inventarizácie záväzkov a pohľadávok za obdobie
2010, 2011 a 2012 nemá zákonné náležitosti, nakoľko nie je podpísaná inventarizačnou trojčlennou
komisiou.

Na pojednávaní dňa 18.11.2014 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že vo veci bolo rozsiahlym

dokazovaním preukázané, že nárok žalobcu je v súlade s právnymi predpismi. Podanie žalovanej z
19.6.2014 preukazuje zostatky neuhradených faktúr tak ako to uviedol žalobca. Zo strany žalobcu boli
preukázané všetky dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností a všetky dôkazy, ktoré eviduje vo
svojom účtovníctve. Žalobca započítal platby žalovanej najskôr splatné záväzky pri tých úhradách, pri
ktorých nebolo určené, za ktoré faktúry sú vykonané. Zaplatené platby sú v súlade s evidenciou a

účtovníctvom žalobcu. Čo sa týka tvrdení žalovanej, táto nepreukázala svoje tvrdenia dôkazmi. Čo sa
týka krádeže dokladov, tieto tvrdenia sú nevierohodné, lebo žalovaná je platcom DPH a musela dať
priznanie za mesiac 2010 a marec 2011 a preto nemohla mať potvrdenky o platbách v hotovosti v
peňaženke ešte v čase krádeže, teda v júni 2011. Žalobca predložil súdu všetky doklady aj o tom ako
žalovaná uhrádzala faktúry žalobcu od roku 2004 do roku 2011. Medzi účastníkmi bolo iba 8 obchodov

a obchodná prax nebola taká, žeby žalovaná nedostala tovar, keby bola v omeškaní s úhradou faktúr.
Na základe uvedeného navrhla žalobe vyhovieť v celom rozsahu a žiadala, aby súd priznal žalobcovi
náhradu trov konania. Uviedla, že bolo povinnosťou žalovanej, aby vyhotovila výdavkové doklady a keď
si svoju povinnosť nesplnila, nemôže to byť na ťarchu žalobcu. Predložený doklad na sumu 10 000,-Sk
nič nepreukazuje, nakoľko aj N.. I. vo svojej výpovedi uviedol akým spôsobom dochádzalo k zúčtovaniu

zaplatených súm medzi účastníkmi konania. Ak sa tu spomína platba z decembra 2010 tak táto musela
byť riadne zaevidovaná v účtovníctve žalovanej.

Žalovaná na pojednávaní dňa 18.11.2014 uviedla, že na zúčtovanie kvartálneho DPH sa predkladajú
faktúry, pričom platby neovplyvní daňové priznanie. Krátkou cestou doručila súdu k nahliadnutiu lístoček
o potvrdení sumy 10 000,-Sk N.. I. z roku 2003 na preukázanie toho, že akým spôsobom sa preberali

peniaze a potvrdzovalo sa prevzatie peňazí medzi účastníkmi konania. Nikdy nepoprela žiadnu platbu.
Taká bola dôvera medzi účastníkmi, že na také lístky, aký bol predložený sa písali potvrdenia o zaplatení
jednotlivých súm.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Faktúrou č. 2010/262 zo dňa 30.12.2010 (s dátumom dodania tovaru 21.12.2010) splatnou 21.1.2011
na sumu 1 339,82 EUR mal súd preukázané, že žalobca vyúčtoval žalovanej cenu za dodaný tovar.

Dodacím listom z 21.12.2010 a výdajkou č. V01/160 z 21.12.2010 mal súd preukázané, že žalobca
dodal tovar žalovanej.

Faktúrou č. 2011/055 zo dňa 18.3.2011 (s dátumom dodania tovaru 4.3.2011) splatnou 4.4.2011 na sumu
1 703,59 EUR mal súd preukázané, že žalobca vyúčtoval žalovanej cenu za dodaný tovar.

Dodacím listom zo 4.3.2011 a výdajkou č. V01/033 zo 4.3.2011 mal súd preukázané, že žalobca dodal
tovar žalovanej.

Výpisom z účtu žalobcu mal súd preukázané, že žalovaná uhradila dňa 23.12.2011 žalobcovi sumu 300
EUR s variabilným symbolom platby 2011055.

Výpisom z účtu žalobcu bolo súdu preukázané, že žalovaná uhradila žalobcovi dňa 17.5.2011 sumu 500
EUR (s variabilným symbolom 1020642183).

Podľa tvrdenia žalobcu zo sumy 500 EUR započítal na faktúru č. 2005/081 sumu 265,55 EUR a na

faktúru č. 2010/262 sumu 234,45 EUR.

Výpisom z účtu žalobcu mal súd preukázané, že žalovaná uhradila dňa 29.12.2012 sumu 600 EUR pod
variabilným symbolom 0014306824.

Potvrdením o platbe bolo súdu preukázané, že žalovaná uhradila žalobcovi dňa 18.3.2014 sumu 303,59
EUR na faktúru č. 2011055.

Upomienkou zo dňa 3.1.2012 mal súd preukázané, že žalobca vyzýval žalovanú na zaplatenie dlhu 2
508,96 EUR.

Pokusom o zmier zo dňa 21.2.2012 mal súd preukázané, že žalobca prostredníctvom právnej
zástupkyne vyzýval žalovanú na zaplatenie dlhu vo výške 2 508,96 EUR.

Zo zoznamu vydaných faktúr mal súd preukázané, že k 22.7.2013 žalovaná dlhovala žalobcovi z faktúry

č. 2010/262 sumu 505,37 EUR a z faktúry č. 2011/055 sumu 1 403,59 EUR.

Potvrdením Obvodného oddelenia PZ Košice Juh zo dňa 22.6.2011 mal súd preukázané, že Anna
Takáčová urobila ústne oznámenie o krádeži 2 ks peňaženky s hotovosťou 1 450 EUR, 30 GBP, 10 USD,
osvedčenia o registrácii platcu DPH, z predajne Ateliér AT v OC Optima na ul. Moldavská cesta č. 32
v Košiciach dňa 20.6.2011 v čase okolo 17:00 hod..

Z oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 22.11.2013 súd zistil, že dňa 29.6.2012 bola
podaná obžaloba V.. K.. J. H., preto že dňa 20.6.2011 v čase okolo 17:00 hod. v priestoroch predajne
Ateliér AT v sektore B 13 v obchodnom centre Optima v Košiciach odcudzila z tam položenej kabelky
náprsnú taštičku čierno červenej farby a náprsnú taštičku čiernej farby, v ktorých bola finančná hotovosť
vo výške 1 450 EUR, 30 GBP, 10 USD, osvedčenia o registrácii platcu DPH, potvrdenie o vkladoch na

účty v T., Č. O. C., doklady o zaplatení 500 EUR a 370 EUR na účet GIC Casch Košice a rôzne iné
písomnosti, čím takto krádežou pre Annu Takáčovú spôsobila celkovú škodu vo výške 1 700 EUR.Z rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 4T 115/2012 zo dňa 26.9.2012 súd zistil, že V. K.. J. H. bola
uznaná za vinnú za to, že dňa 20.6.2011 v čase okolo 17:00 hod. v priestoroch predajne Ateliér AT
v sektore B 13 v obchodnom centre Optima v Košiciach odcudzila z tam položenej kabelky náprsnú

taštičku čierno červenej farby a náprsnú taštičku čiernej farby, v ktorých bola finančná hotovosť vo výške
1 450 EUR, 30 GBP, 10 USD, osvedčenia o registrácii platcu DPH, potvrdenie o vkladoch na účty v T.,
Č. O. C., doklady o zaplatení 500 EUR a 370 EUR na účet GIC Casch Košice a rôzne iné písomnosti,
čím takto krádežou pre Annu Takáčovú spôsobila celkovú škodu vo výške 1 700 EUR.

Poštovou poukážkou mal súd preukázané, že J. H. zaplatila Anne Takáčovej dňa 26.10.2012 sumu 450

EUR.

Na preukázanie zostatku dlhu žalovanej žalobca predložil súdu zoznamy vydaných faktúr s úhradami
za jednotlivé obdobia a saldokontá žalovanej za roky 2010 až 2013.

Hlavnou knihou analytickej evidencie za roky 2011 a 2012, súvahami za roky 2010 až 2012, Hlavnými
knihami analytickej evidencie za roky 2010 až 2012, Zoznamom vydaných faktúr za roky 2011 a 2012,
Inventarizáciami pohľadávok a záväzkov za roky 2010 až 2012 a dokladmi o úhrade pohľadávky mal súd

preukázané, že žalovaná k 31.12.2012 z faktúry č. 2010/262 neuhradila sumu 505,37 EUR a z faktúry
č. 2011/055 neuhradila sumu 1 403,59 EUR.

Dohodou o ukončení pracovného pomeru zo dňa 30.12.2011 bolo súdu preukázané, že O. I. skončil
pracovný pomer u žalobcu dohodou dňom 31.12.2011.

I. O. I. uviedol, že u žalobcu pracoval 11 rokov ako V. U. a pani Takáčovej vozil tovar. Pani Takáčová

tvrdila, že niečo uhradila, ale on si to nepamätá. Nemá dôvod povedať niečo iné. Uviedol, že o
predmetných skutočnostiach vie od pani Takáčovej, ktorá mu telefonovala niekoľkokrát naposledy aj
pred pojednávaním. Informovala sa o úhradách ceny za tovar prevzatý v decembri a potom v marci.
Tvrdila mu, že keď zobrala tovar v marci, uhradila cenu za tovar z decembra. Tvrdil, že pri dovezení
tovaru vždy nechal originál dodacieho listu, kópiu poslal na firmu, aby sa mohla vystaviť faktúra a keď

bral peniaze, nechal príjmový doklad. Na sumu 1 339 EUR si nepamätal.

K právnym zástupcom žalovanej predloženému dodaciemu listu č. 67/S zo dňa 7.3.2003, na ktorom bola
v pravom hornom rohu uvedená poznámka „21.5.2003 - 4 000 pán I. hotovosť“ I. uviedol, že nie je to
jeho písmo ani jeho podpis (čo sa týka poznámky). Z toho dodacieho listu vyplýva, že sa jedná len o
úhradu 4 000,-Sk (celková suma je 7 000,- Sk) a nikde nie je uvedené, že nebol daný príjmový doklad.

Určite bol daný aj príjmový doklad k tejto sume 4 000,-Sk. Potvrdil, že dodací list vypísal on.

Uviedol, že žalovaná platila aj v hotovosti jemu aj na účet žalobcu. Nepamätal si prevzatie sumy cca 1
300 EUR za 1. polrok 2011 od žalovanej. S prevzatou hotovosťou nakladal tak, že peniaze mal pri sebe
a raz za týždeň odovzdal žalobcovi príjmové doklady, hotovosť, a dodacie listy. Potvrdil, že platobná
disciplína žalovanej nebola najlepšia. To, že nemôže dať nový tovar kým nie je zaplatená stará faktúra

hovoril každému a tlačil na odberateľov, aby uhrádzali faktúry, ale mohli byť „otvorené“ aj dve faktúry.
Uviedol, že nedisponuje žiadnymi faktúrami ani príjmovými dokladmi. Má len súpisy hotovosti, ktoré
odovzdával N.. P. (J. Ž.) a žalovaná nebola v týchto súpisoch. Keď odovzdával peniaze, urobil nejaký
súpis (zoznam), aby mal o tom nejaký doklad. Kontakt so žalovanou prebiehal tak, že vždy keď išiel
okolo, ozval sa jej, či chce nejaký tovar, alebo má niečo na zaplatenie. Keď mala, tak zaplatila, keď

nemala tak nezaplatila. Nejaká hotovosť mu bola odcudzená na jar v roku 2004.

Z inventárneho súpisu neuhradených záväzkov žalovanej k 31.12.2010 súd zistil, že žalovaná pod
číslom dokladu 20100104 evidovala záväzok voči žalobcovi vo výške 1 339,82 EUR.

Z knihy záväzkov žalovanej za rok 2010 súd zistil, že evidovala voči žalobcovi pod číslom 20100104
(faktúra č. 2010262) záväzok vo výške 1 339,82 EUR.

Z peňažného denníka žalovanej za rok 2011 súd zistil, že 23.12.2011 zaevidovala úhradu fakt. č.
20110024 v sume 300 EUR a 17.5.2011 zaevidovala úhradu fakt. č. 20110024 v sume 500 EUR.Zinventárnehosúpisuneuhradenýchzáväzkovžalovanejk31.12.2011súdzistil,žežalovanápodčíslom
dokladu 20100104 evidovala záväzok voči žalobcovi vo výške 1 339,82 EUR a pod číslom dokladu
20110024 evidovala záväzok voči žalobcovi vo výške 903,59 EUR (s tým, že zo záväzku evidovaného

pod č. 20110024 vo výške 1 703,59 EUR bolo uhradených 800 EUR).

Z knihy záväzkov žalovanej za rok 2011 súd zistil, že evidovala voči žalobcovi pod číslom 20110024
(faktúra 2011055) záväzok vo výške 903,59 EUR a pod číslom 20100104 (faktúra č. 2010262) záväzok
vo výške 1 339,82 EUR.

Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny 1 605,37 EUR s úrokom z omeškania vo

výške 9% ročne zo sumy 1 105,37 EUR od 22.1.2011 do 29.12.2012 vo výške 192,18 EUR, zo sumy
505,37 EUR od 30.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 1 703,59 EUR od 5.4.2011 do 23.12.2011 vo výške
110,04 EUR, zo sumy 1 403,59 EUR od 24.12.2011 do 18.3.2014 vo výške 282,06 EUR a zo sumy 1
100 EUR od 19.3.2014 do zaplatenia. Keďže žalobca vyčíslil časť úrokov z omeškania pevnou sumou,
celková výška žalovanej sumy predstavuje 2 189,65 EUR ( 1 605,37 EUR + 110,04 EUR + 192,18 EUR
+ 282,06 EUR ).

Žalovaná doposiaľ neuhradila žalobcovi vyššie uvedenú pohľadávku., pričom tvrdila, že už svoj dlh
splatila v celom rozsahu.

Podľa ust. § 409 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu
hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke
právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá

alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia
vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu
ustanovenú podľa § 448.

Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka platného a účinného v čase uzavretia rámcovej kúpnej zmluvy
medzi účastníkmi konania dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby

poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je
v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka platného a účinného v čase uzavretia rámcovej
kúpnejzmluvymedziúčastníkmikonania,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzkualebo
jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z

omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu ve-riteľom, má veriteľ

právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok
týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.1.2009 výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ust. § 330 Obchodného zákonníka ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov
a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov, je splnený záväzok určený pri plnení

dlžníkom. Ak dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho
príslušenstvo. Pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu,
ak dlžník neurčí inak. Ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorýzáväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej
zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného. Platenie sa týka náhrady škody až vtedy, keď bol splnený
peňažný záväzok, z ktorého porušenia vznikla povinnosť na náhradu škody, pokiaľ dlžník neurčí účel

platenia.

Vykonaným dokazovaním (výdajkami, dodacími listami a faktúrami) mal súd nepochybne preukázané a
medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá kúpna zmluva
v súlade s ust. § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalobca dodal tovar žalovanej.
Medzi účastníkmi konania nebola sporná ani dohoda o cene za dodaný tovar.

Žalobca predložením svojich účtovných záznamov a dokladov (Hlavnou knihou analy-tickej evidencie za

roky 2011 a 2012, súvahami za roky 2010 až 2012, Hlavnými knihami analytickej evidencie za roky 2010
až 2012, Zoznamom vydaných faktúr za roky 2011 a 2012, Inventarizáciami pohľadávok a záväzkov za
roky 2010 až 2012 a dokladmi o úhrade pohľadávky) preukázal súdu, že žalovaná doposiaľ z faktúry
č. 2010/262 neuhradila sumu 505,37 EUR a z faktúry č. 2011/055 neuhradila sumu 1 100 EUR. Spolu
dlžná istina predstavuje 1 605,37 EUR.

Žalobca si uplatnil nárok aj na úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1 105,37 EUR od
22.1.2011 do 29.12.2012 vo výške 192,18 EUR, zo sumy 505,37 EUR od 30.12.2012 do zaplatenia, zo
sumy 1 703,59 EUR od 5.4.2011 do 23.12.2011 vo výške 110,04

EUR,zosumy1403,59EURod24.12.2011do18.3.2014vovýške282,06EURazosumy1100EURod
19.3.2014 do zaplatenia. Keďže žalobca vyčíslil časť úrokov z omeškania pevnou sumou, celková výška

žalovanej sumy predstavuje 2 189,65 EUR ( 1 605,37 EUR + 110,04 EUR + 192,18 EUR + 282,06 EUR ).

Výška úroku z omeškania je v súlade s ust. § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, s ust. § 517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka a s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a žalobca žiadal,
aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžných súm odo dní nasledujúcich po
dňoch dohodnutých splatností jednotlivých faktúr.

Z predmetného trestného konania nevyplýva, že by žalovaná uhradila svoj záväzok voči žalobcovi vo
väčšom rozsahu ako to uviedol žalobca. Nebolo ním jednoznačne preukázané aké doklady o úhrade
a na akú sumu mali byť odcudzené žalovanej. Nie je z neho zrejmá ani výška ani doba vyhotovenia
údajných dokladov o úhrade dlhu.

Čo sa týka účtovnej evidencie žalovanej táto nepreukazuje úhradu celého jej dlhu voči žalobcovi. Aj

podľa jej evidencie predstavuje pohľadávka žalobcu 1 339,82 EUR, nakoľko zo žalobcom vyúčtovaných
súm 1 339,82 EUR a 1 703,59 EUR (spolu 3 043,41 EUR) uhradila len 1 703,59 EUR (v roku 2011
sumu 800 EUR, v roku 2012 sumu 600 EUR a v roku 2014 sumu 303,59 EUR). Uvedené úhrady boli v
účtovníctve žalovanej započítané na jednotlivé faktúry inak ako to urobil žalobca vo svojom účtovníctve.

Aj vzhľadom na uvedené skutočnosti súd neuveril tvrdeniam žalovanej o úhrade celého dlhu žalobcovi.

Jej tvrdenia neboli preukázané ani výpoveďou I. N.. I.. Iné úhrady dlhu zo strany žalovanej žalobcovi v
období rokov 2010 až 2014 ako je to vyššie uvedené (v roku 2011 suma 800 EUR, v roku 2012 suma 600
EUR a v roku 2014 suma 303,59 EUR) neboli žalovanou súdu preukázané. Žiadne úhrady z decembra
2010 a z marca 2011 z vykonaného dokazovania nevyplývajú. Je potrebné podotknúť, že predmetné
faktúry neboli ešte v decembri 2010 ani splatné.

Vzhľadom na nepreukázané tvrdenia žalovanej a predložené doklady žalobcu, ktoré boli riadne
vystavené a na seba nadväzovali, súd mal za to, že žalobcom tvrdené skutočnosti a dôkazy
preukazujúce výšku jeho pohľadávky voči žalovanej sú vierohodné. Keďže žalovaná neoznačila všetky
svoje platby číslami faktúr, ktorých úhradu chcela vykonať, žalobca bol v zmysle ust.§ 330 Obchodného
zákonníka oprávnený započítať neoznačené platby na úhradu najskôr splatného záväzku.Žalobca preukázané platby žalovanej započítal na úhradu dlhu takto: 1. platba zo dňa 17.5.2011 vo
výške 500 EUR (s variabilným symbolom 1020642183, ktorý nezodpovedal žiadnej faktúre žalobcu)
bola započítaná na faktúru č. 2005/081 v sume 265,55 EUR (jej zaplatenie nebolo predmetom tohto

konania) a na faktúru č. 2010/262 v sume 234,45 EUR, 2. platba zo dňa 23.12.2011 v sume 300 EUR
(s variabilným symbolom platby 2011055) bola započítaná na faktúru č. 2011/055, 3. platba zo dňa
29.12.2012 vo výške 600 EUR (s variabil-

ným symbolom 0014306824, ktorý nezodpovedal žiadnej faktúre žalobcu) bola započítaná na faktúru č.
2010/262, 4. platba zo dňa 18.3.2014 vo výške 303,59 EUR (s variabilným symbolom platby 2011055)

bola započítaná na faktúru č. 2011/055. Žalovaná teda doposiaľ z faktúry č. 2010/262 neuhradila sumu
505,37 EUR a z faktúry č. 2011/055 neuhradila sumu 1 100 EUR.

Žalovaná svoje tvrdenia týkajúce sa úhrady dlhu vo väčšom rozsahu, ako to uviedol žalobca
nepreukázala súdu.

Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok procesnú zodpovednosť.

Keďže žalovaná svoje tvrdenia nepreukázala, súd dospel k záveru, že jej námietky sú nedôvodné a
jej obrana je len účelová.

Žalovaná vo vyjadrení z 19.6.2014 nemala námietky k správnosti evidencie pohľadávky žalobcu v jeho
účtovníctve.

Lístoček (na sumu 10 000,-Sk) predložený žalovanou k nahliadnutiu na pojednávaní dňa 18.11.2014
nepreukazuje platby žalovanej v rokoch 2010 až 2012, pričom ani nebolo sporné medzi účastníkmi, že
táto suma bola zaplatená. Preto súd nepovažoval za potrebné predložiť kópiu tohto dôkazu do spisu.

Vykonanie znaleckého dokazovania súd nepovažoval za potrebné vzhľadom na hospodárnosť konania,
predložené účtovné doklady účastníkov a konštatovanie žalovanej vo vyjadrení zo dňa 19.6.2014, že
údaje uvedené v účtovníctve žalobcu potvrdzujú neuhradené zostatky faktúr.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je
skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.

Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4 699,83 EUR vrátane
cestovných nákladov a DPH.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V žalobe doručenej súdu dňa 22.5.2012 si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 2 508,96 EUR,

pričom hodnota jedného úkonu právnej pomoci z uvedenej sumy je 101,25 EUR. Po čiastočnom
späťvzatí zo dňa 23.7.2013 predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie 2 211,18 EUR (istina +
vyčíslené úroky z omeškania), pričom hodnota jedného úkonu právnej pomoci z uvedenej sumy je 91,29
EUR. Po čiastočnom späťvzatí zo dňa 21.3.2014 predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie
2 189,65 EUR (istina + vyčíslené úroky z omeškania), pričom hodnota jedného úkonu právnej pomoci

z uvedenej sumy je 91,29 EUR.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods.1 O.s.p. a priznal ich v sume 4 671,33 EUR
žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. Trovy konania tvoria zaplatený súdny poplatok v sume
139,13 EUR (časť zaplateného súdneho poplatku bola vrátená) a trovy právneho zastúpenia v sume
4 532,20 EUR vrátane DPH, t.j. za 3 úkony právnej pomoci po 101,25 EUR plus DPH ( prevzatie a

príprava zastúpenia, písomné podanie žaloby na súd a čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 23.7.2013),za 9 úkonov právnej pomoci po 91,29 EUR plus DPH ( účasť na pojednávaniach v dňoch 1.10.2013,
15.11.2013, 21.1.2014, 18.3.2014, 20.5.2014 a 18.11.2014 ), za 1 úkon právnej pomoci po 22,82 EUR
plus DPH ( za účasť na pojednávaní dňa 20.6.2014, ktoré bolo odročené bez prejednania veci ), za

režijný paušál 2 x 7,63 EUR plus DPH, 3 x 7,81 EUR plus DPH a 8 x 8,04 EUR plus DPH, náhrada za
stratučasuvsúvislostiscestaminapojednávaniavdňoch1.10.2013,15.11.2013,21.1.2014,18.3.2014,
20.5.2014, 20.6.2014 a 18.11.2014 zo Žiliny do Košíc a späť v sume 1 488,32 EUR plus DPH ( 2 cesty
v roku 2013 x 13,01 EUR x 16 polhodín a 5 ciest v roku 2014 x 13,40 EUR x 16 polhodín), cestovné na
pojednávania v dňoch 1.10.2013, 15.11.2013, 21.1.2014, 18.3.2014, 20.5.2014, 20.6.2014 a 18.11.2014

osobnýmmotorovýmvozidlomzoŽilinydoKošícaspäťvsume1244,79EURvrátaneDPH(zazákladnú
náhradu 7 /ciest/ x 560 km x 0,183 EUR plus DPH, t.j. spolu 860,83 EUR a za spotrebované pohonné
hmoty pri vzdialenosti 560 km, spotrebe auta 7,2 l/100 km, pri cene pohonných hmôt dňa 1.10.2013
vo výške 1,409 EUR, dňa 15.11.2013 vo výške 1,369 EUR, dňa 21.1.2014 vo výške 1,374 EUR, dňa
18.3.2014 vo výške 1,359 EUR, dňa 20.5.2014 vo výške 1,364 EUR, dňa 20.6.2014 vo výške 1,359
EUR a dňa 18.11.2014 vo výške 1,289 EUR, t.j. 383,96 EUR vrátane DPH ) podľa ust. § 10, 14, 15,

17 a 18 vyhl. č. 655/2004 Z. z..

Keďže právna zástupkyňa žalobcu má sídlo kancelárie v Žiline, súd počítal jej cestovné náklady v
súvislosti s cestami na pojednávania zo Žiliny do Košíc a späť ( pri dĺžke cesty zo Žiliny do Košíc 260 km).
Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon právnej pomoci - zmena návrhu
z 15.11.2013, nakoľko táto zmena návrhu nebola súdom pripustená a súd mal za to, že sa nejednalo o

účelne vynaložené trovy konania. Súd nepriznal žalobcovi ani náklady právnej zástupkyne na diaľničnú
známku vo výške 50 EUR, nakoľko nebolo preukázané, že by mala byť využitá len v súvislosti s cestami
právnej zástupkyne na predmetné pojednávania.

Prisúdené trovykonania ježalovaná povinnázaplatiťpodľa ust. §149ods.1 O.s.p.právnej zástupkyni
žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať

do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( § 251 ods. 1 )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,

možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. ( § 205 ods.2 O.s.p. )