Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Edita Szabová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/628/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512213962
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512213962.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.EditySzabovejačlenieksenátu

JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., Olejkárska 1, Bratislava, IČO: 00 492 736, právne zast.: JUDr. Vladimírom Kánom,
advokátom, AK ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9-C1, Bratislava, proti odporkyni: V. K.,
nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom S. XXXX/XX, A., t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou F.
W., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 eur, o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 2.5.2014, č.k. 42C/184/2013-33, pomerom
hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, zo dňa 2.5.2014, č.k.
42C/184/2013-33 p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporkyni
domáhal zaplatenia sumy 50,50 eur, nakoľko odporkyňa cestovala v dopravnom prostriedku
navrhovateľa bez cestovného lístka. V konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Keďže sa odporkyňa v mieste trvalého bydliska nenachádza, ustanovil jej súd podľa § 29 ods. 2 a 6
O.s.p. opatrovníka pre dané konanie.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok
mal preukázané, že odporkyňa dňa 15.10.2010 cestovala dopravným prostriedkom navrhovateľa linkou

č. 99 (autobusom) a pri kontrole sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Totožnosť odporkyne bola
zistená z jej občianskeho preukazu. Cenu lístka a úhradu na mieste nezaplatila a neurobila tak ani po
zaslaní Pokusu o zmier s výzvou na zaplatenie.

Pri rozhodovaní vychádzal súd z ust. §§ 9 písm. b), 12 ods. 4, 5 zák. č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave,
v znení neskorších predpisov, ako aj z ust. §§ 760, 100 ods. 1 a 108 Občianskeho zákonníka (ďalej
len OZ).

Opatrovníčka odporkyne vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku.Jednoročnápremlčaciadobazačínaplynúťododňakeďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.Odporkyňa
bola prepravným kontrolórom kontrolovaná dňa 15.10.2010, ktorý mal oprávnenie prevziať úhradu
dlžného cestovného a úhrady v sume 50,- eur. Nasledujúcim dňom 16.10.2010 sa teda odporkyňa

dostala s plnením záväzku do omeškania a zároveň začala plynúť jednoročná premlčacia lehota.
Navrhovateľ podal predmetný návrh až 19.6.2012, teda po uplynutí jednoročnej premlčacej lehoty a
preto súd návrh navrhovateľa zamietol ako premlčaný.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., avšak úspešnej odporkyni náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietol, že súd

prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a
nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal na to, že zmluvou o preprave (§ 760 OZ) vzniká právny vzťah
medzi dopravcom (fyzickou alebo právnickou osobou prevádzajúcou dopravu na základe príslušného
povolenia) a cestujúcim. Preprava osôb je služba poskytovaná cestujúcim, ktorá spočíva v preprave
predmetu (veci) a osoby dopravným prostriedkom do miesta určenia, a to riadne a včas, za určené

cestové. Občiansky zákonník obsahuje iba základnú úpravu vzťahov vznikajúcich pri rôznych druhoch
a spôsoboch prepravy. Podrobnejšia úprava je ponechaná osobitným zákonom a na ich základe
vydaným vykonávacím právnym normám, v tomto prípade zákonu o cestnej doprave. V tejto súvislosti
argumentoval tiež ust. v § 9 písm. b), § 11 ods. 1 písm. d), § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave a čl. 6
ods. 2 a 3 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, platného v čase porušenia

tarifných a prepravných podmienok.

Uviedol, že odporkyňa sa na výzvu revízora dňa 15.10.2010 na linke MHD č. 99 nepreukázala platným
cestovným lístkom alebo iným platným cestovným dokladom, je preto povinná navrhovateľovi v zmysle
čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave čl. 5 Tarify mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave zaplatiť cestovné 0,50 eur a úhradu 50 eur. Túto skutočnosť preukazuje hlásenie

o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 15.10.2010, ktoré je založené v súdnom spise.

S poukazom na vyššie uvedené má navrhovateľ za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Táto povinnosť odporkyne zaplatiť úhradu navrhovateľovi totiž vznikla v zmysle citovaných ustanovení
zákona o cestnej doprave a táto úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva

z prepravy v zmysle § 760 OZ. Zdôraznil, že Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so
všeobecnou premlčacou dobou. Uvedená doba sa použije všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je
Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená premlčacia doba. Zákon o doprave na
dráhach neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a
preto je namieste použiť § 101 OZ, a to znamená, že pohľadávka vo výške 50,- eur nebola v čase

podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná.

Poukázal aj na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (rozsudok sp. zn. 15Co/67/2011 a rozsudok
14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach, pričom v oboch
prípadoch vyhovel odvolaniu navrhovateľa.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Zároveň si navrhovateľ uplatnil aj trovy konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.

Opatrovníčka odporkyne sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p. ) preskúmal a prejednal vec v zmysle § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 v spojení
s § 156 ods. 3 O.s.p. (rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4.11.2014), a dospel k záveru, že nie je dôvod

na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja. Potom, ako sa odvolací súd podrobne oboznámil s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa, ako aj
s jeho skutkovými a právnymi závermi konštatuje, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci
(§ 120 O.s.p.), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i dostatočným spôsobom

odôvodnil (§ 157 O.s.p.), na ktoré dôvody poukazuje aj odvolací súd.

Neobstojí námietka navrhovateľa, že súd mal vo veci nároku na zaplatenie úhrady za nepreukázanie sa
cestovným lístkom aplikovať ust. § 101 OZ (všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu), lebo úhrada nepatrí
medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, právne vzťahy účastníkov
konania, a tým aj oba uplatnené nároky navrhovateľa ako dopravcu na zaplatenie cestovného a úhrady

vo výške stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav voči odporcovi (cestujúcemu),
vyplývajú zo zmluvy o preprave (§ 760 OZ), a preto nie je dôvod na to, aby sa na každý z týchto nárokov
aplikovala iná premlčacia doba. Právo na zaplatenie cestovného a úhrady má rovnaký právny základ -
porušenie podmienok zmluvy o preprave, teda na ich uplatnenie vo vzťahu k premlčaniu sa tak vzťahuje
ust. § 108 OZ. Právo na zaplatenie úhrady („pokuty“) nemôže vzniknúť samostatne a oddelene, ale
len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Oba nároky vznikli zo zmluvy o preprave osôb v MHD,

resp. z jej porušenia, a to súčasne. U oboch nárokov preto začína rovnako plynúť aj premlčacia doba
stanovená v ust. § 108 OZ. Správny je preto záver súdu prvého stupňa o premlčaní navrhovateľovho
nároku, pretože návrh na začatie konania bol súdu doručený až dňa 1.7.2013, t.j. po uplynutí zákonnej
ročnej premlčacej doby.

Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na dva skoršie rozsudky Krajského súdu v Bratislave, odvolací súd pre

úplnosť uvádza, že v dôsledku rozdielneho posudzovania otázky premlčania jednotlivými senátmi v
skutkovo a právne rovnakých veciach, došlo na zasadnutí občianskoprávneho kolégia Krajského súdu
v Bratislave k zjednoteniu rozdielnych právnych názorov na otázku premlčania nárokov vyplývajúcich
z porušenie podmienok zmluvy o preprave.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok ako vecne

správny potvrdil.

V odvolacom konaní úspešnému odporcovi nepriznal trovy odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.