Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5P/19/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214201760
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8214201760.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou vo veci starostlivosti súdu o maloletú B.

P., X.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a
rodiny v L., dieťaťa rodičov Ľ. Š., X.. XX.X.XXXX, V. L. P. Č.. XX, XXX XX F., štátneho občana Slovenskej
republiky, toho času bytom bytom XX M. K. D. R., M. XLS, C. , zastúpeného JUDr. Jánom Jurčom,
advokátom, so sídlom Partizánska č. 5, 085 01 Bardejov a B. P., X.. XX.X.XXXX, L. H. Č..XXX, štátnej
občianky Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Oktáviou Ťukotovou, advokátkou so sídlom Námestie
Slobody 27, 083 01 Sabinov za účasti starej matky maloletej E. P., X.. XX.X.XXXX, L. H. Č.. XXX, o
návrhu otca maloletej na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, takto

r o z h o d o l :

Súd maloletú B. P., X.. X.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude aj zastupovať
a spravovať jej majetok.

Otca zaväzuje prispievať na výživu maloletej B. bežným výživným vo výške 100,-- eur mesačne od
1.4.2014 k rukám matky maloletej do 15. dňa v mesiaci vopred.

Dlh na výživnom za dobu od 1.4.2014 do 31.10.2014 vo výške 140,-- eur je otec povinný zaplatiť

v splátkach po 30,-- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc bežným výživným za mesiac
nasledujúci po právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletej.

Otca zaväzuje prispievať na tvorbu úspor pre maloletú B. sumou 50,-- eur mesačne počnúc prvým
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku k 15. dňu v mesiaci na osobitný účet maloletej B..

Matku maloletej zaväzuje do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku zriadiť pre maloletú B. osobitný
účet a jeho číslo oznámiť do troch dní od jeho zriadenia otcovi maloletej.

Upravuje styk otca s maloletou B. tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletou B. v dobe jeho
pobytu na území Slovenskej republiky a to :

- po dobu troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku každý párny deň v dobe od 15.00 hod do 18.00
hod za prítomnosti starej matky maloletej v mieste bydliska starej matky maloletej
- po dobu ďalších troch mesiacov každý párny deň v dobe od 15.00 hod do 18.00 hod už bez prítomnosti

starej matky maloletej v mieste bydliska starej matky dieťaťa a v jeho blízkom okolí,
- následne každý párny deň v čase od 10.00 hod do 17. 00 hod

Matka maloletej je povinná maloletú na styk pripraviť a styk v určenom mieste a čase otcovi umožniť; po
dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku za podmienok vyššie uvedených a po nasledujúcu dobu
je povinná dieťa v určenom čase v mieste svojho bydliska odovzdať otcovi a otec je povinný v určenom
čase na rovnakom mieste matke maloletú odovzdať.

Dobu pobytu na území Slovenskej republiky otec oznámi matke maloletej 10 dní vopred.Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletej sa návrhom na začatie konania, ktorý podal na tunajšom súde dňa 4.3.2014 domáhal,
aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej B. P., X.. X.XX.XXXX. Navrhoval,
aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a on, aby bol zaviazaný prispievať na výživu
maloletej sumou 80,- € mesačne. Zároveň navrhoval, aby bol upravený jeho styk s maloletou tak, že
je oprávnený sa stretávať s maloletou po celú dobu jeho prítomnosti na území Slovenskej republiky, a
to každý deň v čase od 8.00 hod. do 16.00 hod., pričom svoj príchod na územie Slovenskej republiky

matke telegraficky oznámi aspoň 10 dní vopred. Žiadal, aby matke bola uložená povinnosť maloletú
B. riadne pripraviť na styk s otcom a v stanovenej dobe a čase maloletú odovzdať otcovi pred domov,
kde s maloletou býva a uložiť otcovi povinnosť maloletú B. po ukončení styku riadne odovzdať matke v
stanovej dobe a čase pred domom, kde matka s dieťaťom býva.

Otec maloletej svoj návrh odôvodňoval tým, že s matkou maloletej nie sú manželia, pred narodením
maloletej B. žili v spoločnej domácnosti v zahraničí od 7.12.2012, kde si plánovali spoločný život.
V spoločnej domácnosti žili 4 mesiace. Maloletá B. sa narodila na Slovensku. Otcovstvo k maloletej
uznal. Tvrdil, že matka mu sľúbila, po dovŕšení 3 mesiacov veku dieťaťa, príde aj s dieťaťom za ním do
Anglicka a že tam budú žiť a zo začiatku nič nenasvedčovalo tomu, žeby matka nechcela takúto dohodu

zrealizovať. Tvrdil, že zvrat nastal po narodení maloletej B., kedy matka dieťaťa prestala navštevovať
jeho rodičov, prestala s ním komunikovať, odmietla sa vrátiť aj s dieťaťom do Anglicka. Tvrdil, že matku
podporoval počas tehotenstva a aj dieťaťu zakúpil výbavičku.

V priebehu konania obaja rodičia navrhovali, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k

maloletej B.. Keďže nežijú spolu, nie je predpoklad, aby spolužitie obnovili a k dohode rodičov o úprave
výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej B. nedošlo.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Vykonaným dokazovaním, výsluchom rodičov maloletej, oboznámením sa s obsahom rodného listu
maloletej súd zistil, že maloletá B. sa narodila X.XX.XXXX B. P. ako slobodnej matke. Otcom maloletej je

Ľ. Š., X.. XX.X.XXXX. Rodičia maloletej nie sú manželia. Pred narodením dieťaťa istý čas žili v spoločnej
domácnosti v Anglicku. Matka s dieťaťom po jeho narodení zostala na Slovensku. Rodičia po narodení
dieťaťa už nežili v spoločnej domácnosti. Nie je predpoklad, aby spoločnú domácnosť obnovili a spolu sa
staraliomaloletúB..Pretoženedošlokdohoderodičovoúpravevýkonurodičovskýchprávapovinnostík
maloletej, boli splnené podmienky pre rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletej B. podľa ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine za primeraného použitia § 24, 25 Zákona
o rodine.

V zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine rozhodnutím súd upraví výkon rodičovských práv
a povinností k maloletému dieťaťu rodičov, ktorí spolu nežijú, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do

osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič,
ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli
dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa ustanovenia § 24 os. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a

povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie
jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové
väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa
na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.V zmysle ustanovenia § 25 Zákona o rodine rodičia, ktorí spolu nežijú sa môžu dohodnúť o úprave styku
s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa upravuje výkon ich rodičovských práv a

povinností; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia. Ak sa rodičia
nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým
dieťaťomvrozhodnutím;toneplatí,akrodičiaúpravustykužiadajúneupraviť. Akjetopotrebnévzáujme
maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Ak jeden z rodičov
opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený

podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného
sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

Výsluchom rodičov maloletej B. súd zistil, že maloletá B. je v osobnej starostlivosti matky. Matka s
maloletou v súčasnej dobe býva u priateľa v obci K.. Matka je na rodičovskej dovolenke. Poberá

rodičovský príspevok.

Obaja rodičia navrhovali aby maloletá B. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude
zastupovať a spravovať jej majetok.

Kolízny opatrovník navrhoval, aby maloletá B. bola zverená do osobnej starostlivosti matky.

Neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by bránili tomu, aby maloletá B. zostala naďalej v osobnej
starostlivosti matky. Aj rodičia maloletej zhodne navrhovali, aby maloletá B. bola zverená do osobnej
starostlivosti matky s tým, že ju táto bude zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach a preto

súd maloletú B. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude v bežných veciach aj zastupovať
a spravovať jej majetok.

Pokiaľ ide o úpravu výživného zo strany otca pre maloletú B., otec najprv navrhoval, aby bol zaviazaný
prispievať na výživu maloletej bežným výživným vo výške 80,- € mesačne . Neskôr v priebehu konania

navrhoval aby bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej B. sumou 150,-- eur mesačne a to tak, že
suma 80,-- eur by bolo bežné výživné poukazované matke maloletej a na tvorbu úspor sumou 70,-
€ mesačne s tým, že prispieva už na výživu maloletej po 80,- € mesačne a vyživovaciu povinnosť k
maloletej v rozsahu 80,-- eur mesačne plní pravidelne a to, čo chcel prispieť nad rámec finančnéhoprispievania na výživu maloletej, naturálnymi plneniami, tak matka odmietla prevziať a tieto veci sa mu
vracali.

Matka maloletej najprv navrhovala, aby otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej bežným
výživným vo výške 150,-- eur mesačne od 1.4.2014 . V priebehu konania navrhovala s určiť výživné zo
strany otca pre maloletú B. vo výške 100,-- eur mesačne ako bežné výživné a na tvorbu úspor pre
maloletú sumou 50,- € mesačne.

Vykonaným dokazovaním, výsluchom účastníkov, teda matky a otca maloletej a oboznámením sa s
obsahom listinných dôkazov o výške príjmov rodičov maloletej súd zistil, že maloletá B. X.XX.XXXX
dovŕšila vek jedného roka. Od narodenia je v osobnej starostlivosti matky. Matka maloletej je na
rodičovskejdovolenke.Potrebymaloletejzodpovedajújejveku,navýživu,ošatenieahygienicképotreby,
pričom matka k výšku týchto nákladov uvádzala, že najvyšší výdavok je na plienky, pretože je potrebné
do mesiaca zabezpečiť pre maloletú 5 balíkov plienok. Náklady na jeden balík sú 10,- €, takže spolu je

to 50,- € mesačne. Potom na vlhčené utierky, takisto 5 balení, spolu 9,90 € mesačne. Maloletá je už,
pokiaľ ide ojej výživu, prikrmovaná kašami. Náklady na jednu krabičku sú 3,- € a mesačne potrebuje
4 krabičky. Mlieko pije kravské. Jeden kartón mlieka vyjde v priemere mesačne na sumu 7,- €. Na
hygienické potreby sú náklady ešte na gél na kúpanie, zhruba cca 2,90 € jedno balenie, olej cca 2,90 €
jedno balenie, krém na zapareniny a predchádzanie zapareninám 3,- € mesačne. Ďalej sú na maloletú

ešte náklady na ošatenie, ktoré je potrebné pravidelne obmieňať vzhľadom na fyzický vývin dieťaťa.
Matka dieťaťa okrem rodičovského príspevku poberá rodinný prídavok na dieťa. Iný príjem nemá. V
súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti s druhom v K. u jeho rodičov. Vedú spoločnú domácnosť.

Otecmaloletejžije apracujevAnglicku.Príjemmázpracovnejčinnostivovýške1315,--libiervpriemere

mesačne. Býva v prenajatom rodinnom dome, za ktorý platil nájomné vo výške 1250,- libier mesačne. V
súčasnej dobe 1.400,- libier mesačne. Celý dom neužíva sám. Tri izby prenajíma. Jednu za 400,- libier
mesačne a dve izby po 300,- libier mesačne. Takáto výška za prenajímanie izieb bola určená ešte v
čase, keď platil nájomné za celý dom 1.250,- libier. Jeho príjem je tak spolu mesačne 2315,-- libier. Z
tejto sumy jeho náklady na nájom boli 250,-- libier a teraz 400,-- libier. Má jednať s nájomcami o zvýšení

nájomného. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá je zamestnaná. Vedú spoločnú domácnosť.
Spoločne prispievajú na náklady domácnosti. Ďalšie náklady vyčíslil na platby za komunálny odpad
180,- libier, internet 26,15 libier, životná poistka 7,- libier, mobilný telefón 35,- libier, tv licencie 145,50
libier, výdavky na domácnosť 50,- libier, na vodu 533,36 libier ročne, strava 100,- libier mesačne. Iné
výdavky, medzi ktoré zaradil výdavky na ošatenie, hygienické potreby cca 100,- libier mesačne.

Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť iba k maloletej B..

Vychádzajúc zo schopností a možností rodičov, prispievať na výživu maloletej po zohľadnení, že
vyživovacia povinnosť matky k maloletej v celom rozsahu je vzhľadom na vek maloletej skoro v celom

rozsahu krytá jej osobnou starostlivosťou o maloletú, schopnosti a možnosti otca maloletej prispievať
na jej výživu, potreby maloletej súd dospel k záveru, že schopnostiam a možnostiam otca maloletej
a odôvodneným potrebám maloletej v rozsahu zodpovedajúcom jej veku, zodpovedá bežné výživné vo
výške 100,-- eur mesačne / aktuálny kurz libra/ euro - 1 euro = 0.788 GBP, 1 GBP = 1.269 eur / . Touto
sumou zaviazal súd otca prispievať na výživu maloletej od 1.4.2014 ako bežným výživným na krytie

jej bežných odôvodnených potrieb.

Otec prispieval zatiaľ na výživu maloletej sumou 80,-- eur mesačne a tak mu vznikol za dobu od 1.4.2014
dlh na bežnom výživnom vo výške 140,-- eur, ktorý súd povolil otcovi splatiť v splátkach po 30,-- eur
mesačne a zároveň určil podmienok ich splatnosti / § 160 ods. 1 O.s.p./.

Obaja rodičia navrhovali, aby otec časťou svojho príjmu prispieval aj na tvorbu úspor maloletej. Otec
navrhoval bežné výživné 80,- € mesačne a na tvorbu úspor 70,- € mesačne. Matka navrhovala výživné
100,- € mesačne a na tvorbu úspor 50,- € mesačne.

Keďže schopnosti a možnosti otca umožňujú, aby prispieval v súčasnej dobe aj na tvorbu úspor pre
maloletú popri určenom bežnom výživnom, súd zaviazal otca v súlade s ustanovením § 63 ods. 3 Zákona
o rodine prispievať na výživu maloletej aj tak, že bude prispievať na tvorbu jej úspor po 50,-- eur
mesačne, spôsobom, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou B., rodičia sa nevedeli dohodnúť na rozsahu styku.

Otec maloletej najprv navrhoval styk upraviť v rozsahu, že je oprávnený sa s maloletou stretávať
počas celej doby jeho prítomnosti na Slovensku každý deň v čase od 8.00 hod do 16.00 hod a svoj
príchod na územie Slovenska oznámi matke maloletej 10 dní vopred telegraficky. Takýto rozsah styku
odôvodňoval tým, že pracuje v Anglicku v trojmesačných turnusoch s dobou pobytu na území Slovenska
medzi turnusmi v trvaní 2- 3 týždne. V priebehu konania po vykonaní dokazovania otec navrhoval jeho

styk s maloletou upraviť tak, aby bol oprávnený sa s maloletou stretávať počas troch mesiacov po
právoplatnosti rozhodnutia každý deň počas doby jeho pobytu na Slovensku v čase od 13.00 hod
do 18.00 hod. za prítomnosti starej matky maloletej z matkinej strany v mieste bydliska starej matky
maloletej a po uplynutí tejto doby v rovnakom rozsahu ,ale už bez prítomnosti starej matky maloletej.

Matka najprv vôbec nesúhlasila s tým, aby otec sa stretával s maloletou B.. Poukazovala na zlú

skúsenosť s otcom pri krstinách maloletej, s čím súviselo aj priestupkové konanie voči otcovi a aj na to,
že dieťa otca nepozná. V priebehu konania po poučení o právach a povinnostiach rodičov v súvislosti
s výkonom ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, súhlasila s úpravou styku otca s
maloletou a navrhovala styk upraviť v rozsahu tak, aby bol oprávnený sa s maloletou stretávať počas
doby jeho pobytu na Slovensku každý deň v rozsahu 2 hodín v byte starej matky maloletej z matkinej

strany a za prítomnosti starej matky maloletej, za predpokladu, že otec maloletej bude naďalej pracovať
v Anglicku v trojmesačných turnusoch.

Kolízny opatrovník navrhoval, aby styk otca s maloletou bol upravený v rozsahu 5 hodín denne
počas doby pobytu otca maloletej na území Slovenska, vzhľadom na to že otec pracuje v zahraničí v

trojmesačných turnusoch.

Napožiadaniesúdupsychologička Úradupráce,sociálnychvecíarodinyvL.,oddeleniasociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately vykonala pohovor s matkou maloletej a podľa písomnej správy, ktorá
bola súdu doručená súdu 16.10.2014, nezistila žiadne dôvody, ktoré by bránili stretávať sa otcovi s

dcérou, práve naopak stretávanie s otcom by malo pozitívne vplývať na harmonický vývin dieťaťa.
Vzhľadom na konfliktný vzťah medzi rodičmi dieťaťa, neschopnosť vzájomne komunikovať, odporúčala,
aby k stretávaniu dochádzalo pre dieťa v známom prostredí a v prítomnosti jej známych ľudí. Vhodní
sú jej starí rodičia zo strany matky a stretnutia by mali byť dlhšie, niekoľko hodín, keď otec môže s
dieťaťom vykonávať rôzne aktivity, napr. ísť na prechádzku a podobne. V čase prítomnosti otca na

Slovensku je to možné aj každý deň. Po určitom čase to môže byť aj bez prítomnosti starých rodičov
a v cudzom prostredí. Matka maloletej navrhovala, pokiaľ ide o možnosť stretávania a nadväzovanie
prvých kontaktov otca s dieťaťom, aby to bolo v bydlisku jej matky a v prítomnosti jej matky pri realizácii
styku otca s dieťaťom.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec maloletej pracuje v zahraničí, v trojmesačných turnusoch ,
medzi ktorými je na území Slovenskej republiky. K dobe jeho pobytu na území Slovenskej republiky
uvádzal, že je to v trvaní 2- 3 týždňov a podľa vyjadrenie jeho zástupcu na poslednom pojednávaní
plánuje si to zariadiť tak, aby sa mohol s maloletou častejšie stretávať, že by pracoval v mesačných
turnusoch, žeby chodil na územie Slovenskej republiky raz mesačne. Jeho kontakt s dieťaťom bol

zatiaľ veľmi obmedzený, skoro žiadny. Po krstinách dieťaťa matka odmietala umožniť otcovi kontakt s
dieťaťom, čo odôvodňovala jeho nevhodným správaním na krstinách voči nej. Otec sa stretol s dieťaťom
po krstinách dieťaťa raz, a to sprostredkovane, prostredníctvom starej matky dieťaťa a u starej matky
dieťaťa.Natotostretnutiealeprišli sotcomajjehorodičia,jehopriateľka,čovzhľadomnakonfliktymedzi
rodičmi a vek dieťaťa, súd nepovažuje za dobré riešenie, pretože nezodpovedá to veku dieťaťa, ktorého

kontakt s neznámymi ľuďmi a za konfliktných situácii traumatizuje. Plač dieťaťa a odmietavý postoj
je prirodzenou reakciou dieťaťa na takéto okolnosti a v záujme dieťaťa otca je aby sa dieťa zbytočne
netraumatizovalo. Je potrebné aby si najprv navyklo na otca, aby ho spoznalo, cítilo sa sním bezpečne.
Ak otec prišiel na stretnutie s dieťaťom hneď so svojimi rodičmi a s priateľkou a vytvorilo sa nepriateľské
ovzdušie neprospieva to maloletému dieťaťu.

Je potrebné zdôrazniť, že vo všetkých veciach, kde súd koná ako vo veciach starostlivosti súdu o
maloleté deti, je pre rozhodovanie súdu rozhodujúci záujem dieťaťa a nie chcenia a predstavy rodičov.Na záujem dieťaťa musí súd vždy prihliadať ako na prvoradý aj pri rozhodovaní o úprave styku dieťaťa
s rodičom, ktorému dieťaťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti.

Rodič, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti má právo na prehlbovanie a utužovanie
svojho vzťahu s dieťaťom aj právo na uplatňovanie svojho výchovného vplyvu. Nie je to len právo
rodiča, ale aj právo dieťaťa na utváranie jeho vzťahu s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej
starostlivosti a na právo osobného kontaktu s ním. Samotná povaha rozhodnutia o zverení dieťaťa
do osobnej starostlivosti jedného z rodičov neumožňuje plne rovnocennú možnosť podieľať sa na

výchove dieťaťa toho z rodičov, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, aj jemu je
však potrebné vytvoriť podmienky, popri určení výživného, aj na to aby sa mohol podieľať na výchove
dieťaťa a aby sa mohol vytvoriť a prehlbovať pocit spolupatričnosti s dieťaťom a to bez ohľadu na
vzájomný vzťah, či prípadné antipatie medzi rodičmi navzájom, či averziu jedného k druhému, alebo
medzi nimi a ich príbuznými. Na rozdiel od rodiča, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti a ktorý má
preto prakticky neobmedzené možnosti pri výchove a formovaní osobnosti dieťaťa, možnosti druhého

rodiča sú limitované časovými úsekmi vyhradenými pre stretávanie sa s dieťaťom.

V súčasnej dobe, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania, najvhodnejšiemu usporiadaniu
vzťahov medzi rodičom a dieťaťom, pokiaľ ide o stretávanie sa otca s dieťaťom, zodpovedajúcemu
potrebe vytvorenia vzťahu medzi rodičom a dieťaťom a záujmu maloletého dieťaťa ako prvoradému

záujmu, je podľa názoru súdu taká úprava styku otca s maloletou B. ako je uvedená vo výrokovej časti
rozsudku. Sú tak zachované práva otca na vytváranie a utužovanie citovaného vzťahu medzi ním a
dieťaťom , na možnosť stretávania sa s dieťaťom, byť s ním v osobnom kontakte, sledovať jeho vývin a
zodpovedá aj veku dieťaťa a jeho potrebám. Je povinnosťou matky, ktorej je dieťa zverené do osobnej
starostlivosti byť nápomocná k tomu, aby sa aj záujem dieťaťa na stretávaní sa s otcom, na osobnom

kontaktesním anaudržiavanítohtokontaktusotcomnaplnil.Obajarodičiasimusiauvedomiť,žesvojim
neústretovým správaním, uprednostňujúcim svoje záujmy pred záujmami dieťaťa, dieťaťu viac ubližujú
a škodia ako pomáhajú. Obaja rodičia sa musia naučiť byť empatický k potrebám predovšetkým dieťaťa
a tieto potreby dieťaťa, aj právo na styk s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti
rešpektovať a vyvarovať sa necitlivého správania voči potrebám dieťaťa.

Vychádzajúc z uvedeného, pretože neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by bránili otcovi stretávať sa
s maloletou B. a otec má právo na nadviazanie kontaktu s dieťaťom, na nadviazanie citového vzťahu
medzi ním a dieťaťom a na stretávanie sa s dieťaťom a rodičia sa nedohodli na úprave styku, upravil
styk otca s dieťaťom súd. Rozsah jeho stretávania sa s dieťaťom je ovplyvnený vekom dieťaťa, tým,

že otec žije v zahraničí, že nemôže sa s dieťaťom pravidelne stretávať, a tým, vzhľadom na doterajší
stav nedošlo ešte k nadviazaniu kontaktu s dieťaťom. Dieťa ho nepozná. Je potrebné najprv, aby došlo
k revitalizácii vzťahu medzi otcom a dieťaťom, je preto potrebné, aby styk otca s dieťaťom sa realizoval
bez prítomnosti zatiaľ ďalších príbuzných z jeho strany, bez prítomnosti jeho priateľky, teda, aby sa
stretávania otca s dieťaťom realizovalo len tak, že príde za dieťaťom otec sám. Keďže sa zdržuje na

území Slovenskej republiky, zatiaľ tak, že v priebehu 3 mesiacov sú to intervaly 10 až 14 dní. Súd
dospel k záveru, že k revitalizácii vzťahu otca a dieťaťa bude prispievať stretávanie sa otca s dieťaťom
zo začiatku každý párny deň počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky v rozsahu tak ako je
vymedzený vo výrokovej časti rozsudku najprv v prítomnosti starej j matky, v prostredí, ktoré je dieťaťu
známe, a to v mieste terajšieho bydliska starej matky dieťaťa. Vzhľadom na vzájomný veľmi konfliktný

vzťah medzi rodičmi maloletej, prítomnosť matky maloletej pri styku otca s maloletou by dieťa mohla
zbytočne traumatizovať, brániť nadväzovaniu vzťahu medzi otcom a maloletou, keďže matka prejavuje
až averziu voči otcovi dieťaťa.

Stará matka dieťaťa s tým súhlasila s tým, aby sa otec s maloletou stretával v jej prítomnosti a aj v mieste

jej terajšieho bydliska. Uvádzala však, pokiaľ ide o rozsah styku, aby tento styk bol najprv v užšom
rozsahu, a potom, aby sa postupne rozširoval, už vzhľadom aj na ďalšie jej povinnosti, ktoré má.

V prevyšujúcej časti súd návrh otca zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom
na Okresnom súde Bardejov.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočností
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia vecí.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
predpisu, zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.)