Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/899/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614201278
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5614201278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátuJUDr.JanyKotrčovejaJUDr.JozefaTurzu,vprávnejvecinavrhovateľaPROFICREDITSlovakia,
s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpená spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom v Bratislave, Kubániho 16,
proti odporcovi: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, N. Q., v konaní o zaplatenie 320,28 eur
s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k.
8C/40/2014-22 zo dňa 7. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Z rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že právny vzťah účastníkov sa z titulu absolútneho obchodu
spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, ale aj všeobecnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o právnych úkonoch, o záväzkoch a o spotrebiteľských zmluvách (§§ 52-54 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom k 02.08.2010). Navrhovateľ navrhol v bode 5 ŽIADOSTI O POSKYTNUTIE
REVOLVINGOVÉHO ÚVERU/ ZMLUVY O REVOLVINGOVOM ÚVERE uzatvorenie zmluvy o
revolvingovom úvere s úverovým limitom 780 eur a jeho splácanie v 36 mesačných splátkach, splatných
22.-eho dňa v mesiaci, každá vo výške 44,28 eur pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 %. V

takejto podobe bol jeho návrh navrhovateľa v časti 6 ŽIADOSTI O POSKYTNUTIE REVOLVINGOVÉHO
ÚVERU / ZMLUVY O REVOLVINGOVOM ÚVERE akceptovaný. Ako vyplýva z karty klienta, odporcovi
bol úver vyplatený sumou 663,97 eur. Dohoda o úročení úveru 70,01 % ročne je úžerou a možno ju
považovať za nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Rovnako je priznanie takéhoto úroku súdom
v rozpore s dobrými mravmi. Ako vyplýva z údajov publikovaných na www.nbs.sk, ku dňu 02.08.2010,
kedy bol úver poskytnutý, bola priemerná úroková sadzba spotrebiteľských úverov pre domácnosti so
začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov 11,76 %, čo z úveru 663,97 eur pri dohodnutej

3-ročnej dobe splatnosti predstavuje, v prípade riadneho behu udalostí, povinnosť odporcu zaplatiť na
úroku 78,08 eur ročne a za tri roky 234,24 eur, takže spolu s istinou 663,97 eur by celkovo na úver vrátil
898,21 eur. Odporca však vrátil 1.273,80 eur, teda o 375,59 eur viac, než by bol vrátil v prípade úveru
čerpaného z banky, takže súd žalobu zamietol. Rovnako bol návrh zamietnutý v časti zmluvnej pokuty,
lebo písomnú dohodu o zabezpečení záväzku zmluvnou pokutou navrhovateľ netvrdil (kedy, kde, pre
porušenie ktorej povinnosti bola dohodnutá) ani nepreukázal. Navrhovateľ si uplatnil právo na zaplatenie
úroku z omeškania bez toho aby tvrdil, kedy vzniklo omeškanie odporcu. Rovnako netvrdil, kedy a ktoréz dohodnutých splátok odporca zaplatil a v akej výške, ktoré nie. Bez poznania týchto skutkových tvrdení
nebolo možné prisúdenie úroku z omeškania.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Vytýkal súdu prvého

stupňa, že otázku odplaty neposúdil podľa príslušnej právnej normy a v dôsledku toho nie sú správne
jeho skutkové, ani právne závery. Otázky odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej
zmluvy boli v čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi výslovne upravené v ust.§ 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie je lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam ako sú
dobré mravy a k ustanoveniu, ktoré súd aplikoval na výšku odplaty. Z citovaného ustanovenia vyplýva

jednoznačný záver, že odplatu dohodnutú v zmluve nie je možné porovnávať s úrokovými sadzbami
bánk. Okrem toho zákonodarca výslovne určil aj to, že pri porovnávaní sa musí zobrať do úvahy najmä
finančná situácia spotrebiteľa, spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov
a lehota splatnosti. Ani to súd prvého stupňa nerešpektoval. Skutočnosť, že výška odplaty za úver na
základe zmluvy o revolvingovom úvere je primeraná a v súlade so zákonom, je pritom možné vyvodiť
porovnanímvýškyodplatyzobdobia,kedybolaregulovaná.Ďalejzdôraznil,žemaximálnavýškaodplaty

za spotrebiteľské úvery v období do 10. 06. 2010 (§ 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z. z.) stanovila pre
rovnaký typ úveru ako bol poskytnutý odporcovi maximálnu odplatu v hodnote 76 %. Zmluvne prejavenej
vôli účastníkov konania by zodpovedalo, aby súd - pri pochybnostiach o výške úrokov určil, aká je výška
primeraná, aká už nie a na základe takéhoto posúdenia rozhodol. Pre platne dojednanú pokutu sa
vyžaduje písomná forma a keďže listina je podpísaná, potom je zachovaná aj forma pre dojednanie o

zmluvnej pokute. Navrhol zmeniť rozsudok a návrhu v celom rozsahu vyhovieť alternatívne zrušiť ho a
vec vrátiť na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa odporca nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods.

2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Pokiaľišlooskutkovézistenia,vyhodnotenierozhodujúcichskutočnostíaprávneposúdenieveci,vtomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto
prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v

priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Zodôvodneniarozhodnutiavyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná

skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj
náležite vyhodnotil.

Navrhovateľ namietal, že prvostupňový súd sa nezaoberal pri posudzovaní výšky odplaty aj inými
skutočnosťami, ktoré môžu a aj ovplyvňujú výšku odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov podľa
ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že súd pri posudzovaní odplaty má

prihliadnuť najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. V tejto súvislosti odvolací
súd konštatuje, že prvostupňový súd správne aplikoval predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka,
nakoľko prvostupňový súd sa pri posudzovaní neprimeranej odplaty nezaoberal výlučne posudzovaním
odplaty, poskytovanej bankami pri spotrebných úveroch, ale aj vyhodnotením lehoty splatnosti
poskytnutých finančných prostriedkov, rovnako objemom poskytnutých finančných prostriedkov, čiže

z hľadiska aplikovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka postupoval správne. Pokiaľ nevyčerpal
všetky kritériá pre posúdenie odplaty, na ktoré poukázal v odvolaní navrhovateľ (napr. zohľadnenie
poskytnutia úveru menej bonitným klientom), neznamená, že dané ustanovenie aplikoval nesprávne.
Kritérium obdobnosti prípadov z hľadiska primeranosti odplaty, zohľadňujúcich najmä finančnú situáciuspotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti, zaviedol zákonodarca až novelou účinnou od 01.06.2010.

Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľa predovšetkým zdôrazňuje tú

skutočnosť, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle
princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že
neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere
uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej
kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka). Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri
porovnateľnom úvere o viac ako 100 %, je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o
100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností, a
preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal navrhovateľovi žiadané úroky, predstavujúce
viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere. V tejto súvislosti odvolací súd
zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať.

Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.

Odvolací súd sa zároveň stotožnil i s dôvodmi okresného súdu, pokiaľ ide o zamietnutie návrhu
a nepriznanie zmluvnej pokuty. Ako už bolo vyššie konštatované, v predmetnej veci sa jednalo

o spotrebiteľský úver. Zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom spĺňa charakteristiku
štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre spotrebiteľa vopred
pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich
uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré
odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet spotrebiteľov.

Zmluvné dojednania tvorili síce súčasť formulárovej úverovej zmluvy, ktorú navrhovateľ v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu. Podľa názoru súdu však dojednanie zmluvnej pokuty v takýchto zmluvných dojednaniach
k spotrebiteľskej zmluve nemožno považovať za uzavretú zmluvu o zmluvnej pokute. Ust. § 544
Občianskeho zákonníka vyžaduje písomnú zmluvu o uzavretí zmluvnej pokuty. Oboznámením sa so

zmluvou o revolvingovom úvere, ako aj zmluvných dojednaní mal odvolací súd preukázané, že tieto
zmluvné dojednania, v ktorých bola upravená aj zmluvná pokuta, neboli podpísané odporcom. Na
uvedené nie je možné prihliadať ani s odkazom na bod 13. zmluvy o revolvingovom úvere, kde sa
konštatuje, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere sú zmluvné dojednania (na
zadnej strane tejto žiadosti/zmluvy). Navyše zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere neboli

uvedené na zadnej strane žiadosti alebo zmluvy, ale boli uvedené na samostatnom liste.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, resp. ani mu žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol
krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.