Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/444/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612200383
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612200383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ Mgr.
O. R., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. XXX, 2/ O. H., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H.
XXX (právne nástupkyne pôvodného navrhovateľa U. R., nar. XX.XX.XXXX, zomrel XX.XX.XXXX), obe
právne zastúpené advokátkou Mgr. Ivetou Žerebákovou, so sídlom v F., D. A. C. XX, proti odporcovi:
Poľovnícke združenie Ľupčianka so sídlom v Partizánskej Ľupči, Partizánska Ľupča 543, IČO: 31 941
991, o zaplatenie 650,00 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti medzitýmnemu rozsudku
Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši č.k. 8C/20/2012-92 zo dňa 31. októbra 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým medzitýmnym rozsudkom okresný súd vyslovil, že základ nároku navrhovateľa je daný v
jednej polovici.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodný navrhovateľ sa domáhal, aby bol odporca zaviazaný
nahradiť mu škodu vo výške 650,00 Eur, ktorá mu bola spôsobená na poraste ozimnej pšenice
pôsobením diviačej zvery, čo zistil 12.07.2011. Keďže medzi účastníkmi konania bola sporná nielen
výška žalobného nároku, ale aj zodpovednosť odporcu za spôsobenú škodu, považoval za hospodárne
vydanie medzitýmneho rozsudku. Na základe skutkového stavu zisteného po vykonaní dokazovania

ustálil, že odporca je užívateľom poľovného revíru, súčasťou ktorého je aj poľovný pozemok označovaný
účastníkmi konania ako roľa za Hendlovcami (jej označenie údajmi katastra nehnuteľností nie je
možné, lebo na ňu nie je založený list vlastníctva). Na predmetnej nehnuteľnosti právny predchodca
navrhovateliek vykonával svoju činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka. Odporca nemá uzatvorenú
v zmysle § 13 Zákona o poľovníctve s navrhovateľom ako užívateľom poľovného pozemku ani s LK
SERVIS, s.r.o., ktorý pôdu zveril do užívania M. R. (tento ju následne zveril do užívania právnemu
predchodcovi navrhovateliek) dohodu o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobených zverou

a na zveri. Tým ako užívateľ poľovného revíru porušil povinnosť § 26 ods. 1 písm. l/ Zákona o
poľovníctve. Rovnako nepreukázal, že vykonal všetky opatrenia potrebné pre zabránenie vzniku škôd
spôsobených na tomto pozemku zverou. Keďže parcela sa nachádza v revíre, v ktorom žije diviačia
zver, bolo povinnosťou odporcu vykonať všetky opatrenia smerujúce k tomu, aby diviačia zver plodiny
vysadené žalobcom nepoškodila (tak, ako tieto opatrenia dôsledne vykonával v čase výsevu kukurice).
Hliadkovanie svojich členov preukázal odporca len v období od 09.05.2011 do 19.05.2011. Hoci sa
sčítanie diviačej zvery realizuje na jar, o zvýšenie počtu povolení na odstrel požiadal odporca až v

decembri 2011. Odporca ani netvrdil, či a aké opatrenia poľovnícky hospodár v zmysle § 19 ods.
9 Zákona o poľovníctve navrhol na zamedzenie škodám spôsobeným užívaním poľovného revíru.
Rovnako nepreukázal splnenie povinnosti poľovníckeho hospodára koordinovať spoluprácu s vlastníkmi
pozemkov v oblasti riešenia škôd spôsobených zverou. Taktiež ani právny predchodca navrhovateliekakonájomcapoľovnéhopozemkuneurobilprimeranéopatrenianazabránenievznikuškodyspôsobenou
zverou podľa § 69 ods. 5 uvedeného zákona. Vysial síce pohánku ako odpútavaciu plodinu, ale napriek
predošlej skúsenosti s diviačou zverou v rokoch 2009 a 2010 (ktorá chodila na tú istú lokalitu, na to

isté pole) nevykonal žiadne ani najjednoduchšie mechanické opatrenie na zabránenie vzniku škody.
Neumiestnil do ozimnej pšenice ani také jednoduché zariadenie, bežné v záhradách a na záhumienkoch
používané, akým sú tzv. strašiaky. Pole ani z jednej strany ani jednoduchým spôsobom (natiahnutím
drôtu) neoplotil. Svoje tvrdenie v liste pre odporcu o strážení pozemku nepotvrdil. Ešte pred vznikom
škody nepožiadal o pomoc kompetentné osoby alebo orgány, nesignalizoval im nebezpečenstvo vzniku

škody (hoci od roku 2009 vedel o pohybe diviakov v tejto lokalite). Preto ustálil, že zodpovednosť za
spôsobenú škodu nesie ako navrhovateľ, tak aj odporca každý z nich v rovnakom rozsahu.

Rovnako konštatoval, že právo na náhradu škody bolo navrhovateľom uplatnené v zákonnej lehote 15
dní odo dňa, keď škodu zistil a v lehote do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla, čo medzi
stranami sporu ani nebolo sporným, bola teda dodržaná subjektívna aj objektívna lehota na uplatnenie
nároku. Navrhovateľ rovnako nahlásil požadovanú výšku náhrady. Pokiaľ neuviedol opatrenia, ktoré

vykonal na zabránenie škôd spôsobenú zverou, nesplnenie tejto povinnosti nemôže mať za následok
zánik nároku na náhradu škody. Ustanovenie § 70 ods. 2 Zákona o poľovníctve totiž pre vznik nároku
na náhradu škody poškodeného zakotvuje 3 kumulatívne podmienky, ktorými je nahlásenie škody v
zákonnejlehote,nahláseniepožadovanejvýškynáhradyauvedenieopatrenívykonanýchnazabránenie
škody.Nesplnenielenjednejztýchtotrochpovinnostínemôžebyťdôvodomprezániknárokunanáhradu

škody. Opačný výklad by bol v rozpore s duchom zákona zohľadniac, že nevykonanie opatrení na
zabránenie škôd je možno posudzovať aj z hľadiska spoluzodpovednosti za spôsobenú škodu v zmysle
pravidiel Občianskeho zákonníka.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie odporca. Namietal, že vychádzajúc z ust.
§ 25 a 26 Zákona o poľovníctve má za to, že splnil všetky zákonom stanovené opatrenia na zmiernenie

škôd tak, ako to dokladoval pred súdom. Splnil všetky právne povinnosti, keď vykonával pochôdzky po
revíri, kde predpokladal, že vznikne škoda spôsobovaná hlavne diviačou zverou. Dôkazom toho je kniha
návštev poľovného revíru, kde sa poľovník povinne podľa platných predpisov zapisuje do revíru, ako aj
jeho účel, či vykonáva ochrannú činnosť, právo poľovníctva, t.j. odstrel poľovnej zveri a podobne. Na
druhej strane poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nevykonal žiadne opatrenia, ktoré mu vyplývajú

z citovaného zákona - dbať pri obhospodarovaní poľovných pozemkov, ich ohradzovanie a podobne.
Oznámenie o škode nahlásil, keď bol porast obilia podľa udania značne poškodený, čo znamená, že
tento porast nekontroloval pravidelne. Doteraz nepreukázal, že ku škode došlo jednou inváziou diviačej
zveri. Práve naopak sám navrhovateľ pred súdom potvrdil, že po dlhšej dobe zistil poškodený obilný
porast. Aká bola dlhšia doba, nebolo upresnené. Podľa tvrdenia sa hodnotil ako dlhoročný hospodáriaci

roľník, takže skúsenosti a predpoklady by mal ovládať, pretože zver migruje za potravou. Navýšenie
odstrelu sa môže požiadať až po splnení schváleného odstrelu diviačej zveri. Diviačia zver, hlavne
prasatá a lanštiaky sa strieľajú celoročne, čo aj preukázal a tiež preukázal, že členovia strážili nielen
poľnohospodárske plodiny v kat. úz. A. H., ale vykonávali aj odstrel, čo bolo tiež doložené v súdnom
konaní. Preto trvá na tom, že v prvom rade mal vykonať opatrenia navrhovateľ, vhodné oplotenie

alebo iné zábrany, čo od samého začiatku odmietal. Nemôže niesť zodpovednosť za škody, ktorým
mohol navrhovateľ včas zabrániť, pretože poľnohospodársku činnosť vykonával dlhodobo a musel mať
skúsenosti so škodami spôsobenými zverou. Zároveň namietal, že bol nesprávne označený, nakoľko
jeho označenie má správne znieť: Poľovnícke združenie Ľupčianka, Partizánska Ľupča, IČO: 31 941
991 - tieto skutočnosti neboli súdom skúmané. Z uvedených dôvodov žiada zrušiť rozsudok a vec vrátiť

na nové konanie.

K odvolaniu sa vyjadrili navrhovateľky, ktoré nesúhlasia s tvrdením odporcu a sú v priamom rozpore
s výsledkami dokazovania vo veci. Nesúhlasia, že odporca realizoval všetky opatrenia na zabránenie
vzniku škody. Škoda bola voči odporcovi riadne a včas uplatnená. Ich právny predchodca vykonal
opatrenia na zabránenie škody, a to tým, že parcela bola zabezpečená pravidelnou, aj nočnou

prehliadkou, ohliadkou, ako i vysiatím odpútavacích plodín na vedľajšej ploche. Odporca nemal
uzatvorenú zmluvu podľa § 13 Zákona o poľovníctve s navrhovateľom ako užívateľom poľovného
pozemku ani s LK SERVIS, s.r.o., ktorý pôdu zveril do užívania právnemu predchodcovi navrhovateľa.
Tým porušil povinnosť ustanovenú v § 26 ods. 1 písm. l/ Zákona o poľovníctve, ktorá povinnosť vyplývapriamozozákona.Taktiežnepreukázal,ževykonalvšetkyopatreniapotrebnénazabránenievznikuškôd
spôsobených na tomto pozemku zverou. Bolo povinnosťou odporcu vykonať všetky opatrenia smerujúce
k tomu, aby diviačia zver plodiny vysadené ich právnym predchodcom neznehodnotila. Odporca

ani netvrdil, či a ktoré opatrenia poľovnícky hospodár vykonal, čo navrhol na zamedzenie škodám
spôsobeným užívaním poľovného revíru. Nepreukázal splnenie povinnosti poľovného hospodára
koordinovať spoluprácu s vlastníkmi pozemkov v oblasti riešenia škôd spôsobených zverou. Škoda bola
uplatnená v zákonom stanovenej lehote, a to dňa 12.07.2011, kedy ich právny predchodca zistil, že na
prenajatej pôde bola spôsobená škoda na ozimnej pšenici, a to pôsobením diviačej zveri. Informoval o

tom Poľnohospodársku platobnú agentúru, regionálne pracovisko PPA Dolný Kubín a zároveň si voči
odporcovi uplatnil škodu vo výške 650,00 Eur. Odporca listom z 20.07.2011 uviedol, že žiadosť právneho
predchodcu navrhovateľov berie len ako informáciu, pričom jeho zodpovednosť za škodu spôsobenú
diviačou zverou je priamo objektívne daná zákonom. Na základe uvedeného navrhujú medzitýmny
rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd Žilina, ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník

konania proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
a tento ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Po vyhlásení medzitýmneho rozsudku pôvodný navrhovateľ U. R. dňa XX.XX.XXXX zomrel. Dotazom
na Notárskom úrade JUDr. Viera Kupcová bolo zistené, že zákonnými dedičmi po navrhovateľovi sú

Mgr. O. R. (manželka) a O. H. (dcéra), ktoré zároveň oznámili, že žiadajú, aby sa v súdnom konaní
pokračovalo a nesúhlasia, aby bolo konanie zastavené (č.l. 105). Preto odvolací súd v zmysle ust. §
107 ods. 1 O.s.p. pokračoval v konaní s jeho zákonnými dedičmi.

Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku

okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné
skutočnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Z ustáleného skutkového stavu okresným súdom vyplýva, že predmetom konania je náhrada
škody spôsobenej diviačou zverou na poľnohospodárskych plodinách (ozimnej pšenici) na parcele za
Hendlovcami v katastri obce A. H. o výmere 1 hektár. Škodu právny predchodca navrhovateliek zistil

dňa 12.07.2011. Nevedel sa presne vyjadriť, kedy naposledy pred 12.07.2011 bol obzrieť pole, avšak
chodieval sa pozrieť určite raz za týždeň na toto pole. Popri tomto poli vedie hlavná cesta a keď nešiel
tade on, tak určite jeho brat M.. Svedkyňa Ing. O. P. potvrdila, že videla pole niekedy koncom mája,
kedy toto bolo vo výbornom stave, porast bol v plnom odnožení pred klasením. Neskôr videla, že
porast je poškodený diviakmi a toto mohlo byť v čase, keď zostávali dva až tri týždne alebo mesiac do

samotného zberu. Z uvedeného je možné ustáliť, že pôvodný navrhovateľ dodržal pri uplatnení náhrady
škody tak subjektívnu, ako aj objektívnu lehotu na uplatnenie nároku, keď listom zo dňa 15.07.2011
si u odporcu uplatnil náhradu škody. Odvolacia námietka odporcu, že navrhovateľ nepreukázal, že
škoda bola spôsobená jednou inváziou diviakov, je bez významu na výšku náhrady škody a taktiež tu
odvolací súd poukazuje na to, že v liste zo dňa 10.08.2011, v ktorom odporca odkazuje na vykonanie

ohliadky dňa 03.08.2011 komisiou v zložení Ľubomír Frič - starosta obce, Viliam Husarčík - predseda
odporcu, Ing. A. A. - predseda DR PZ, C. M. - poľnohospodársky hospodár a U. R. - poškodený. V
tejto správe sa nekonštatuje skutočnosť, že škoda by mala byť spôsobená viacerými inváziami diviakov,
prípadne spôsobená iným spôsobom a staršieho dáta. V prípade, že škoda by mala byť spôsobená
viacerými útokmi a staršieho dáta, toto by bolo evidentné pri danej ohliadke a odporca by bol na

uvedenú skutočnosť v predmetom liste poukázal. Navrhovateľovi plynula subjektívna 15-dňová lehota
na uplatnenie škody od zistenia škody, čo zistil dňa 12.07.2011. Objektívna lehota na uplatnenie škody je
2 mesiace od vzniku škody. V prípade, že táto škoda by bola vznikla skôr ako 2 mesiace pred uplatnením
škody, bola by predmetnou revíznou komisiou na ohliadke táto skutočnosť zistená a nepriamo na
dodržanie objektívnej 2-mesačnej lehoty svedčí aj svedecká výpoveď svedkyne Ing. O. P..Pokiaľ odporca poukazoval na to, že vykonal opatrenie na zamedzenie škôd v podobe pochôdzok,
uvedené je pravdou, avšak tieto boli vykonávané v inej oblasti, ako sa nachádza predmetná parcela, kde
malo dôjsť ku škode a takisto v inom období, ako to vyplýva z knihy pochôdzok, a to konkrétne v období

od09.05.do19.05.,pričomkuškodemalodôjsťdňa12.07.2011.Kodvolacejnámietkeodporcuotom,že
odstrelmôževykonávaťibapodľaplánuaschváleniezmenyplánumôžežiadaťažposplnenípôvodného
plánu a že diviačia zver, hlavne prasatá a lanštiaky sa strieľajú celoročne, čo členovia aj vykonávali,
odvolací súd poukazuje na ust. § 30 ods. 10 Zákona o poľovníctve, v zmysle ktorého okresný úrad
môže zmeniť počas plánovaného obdobia plán poľovníckeho hospodárenia najmä v dôsledku vzniku

škôd na poľnohospodárskych kultúrach alebo lesných kultúrach zverou alebo v dôsledku veterinárnych
nákaz alebo živelných pohrôm alebo pri poklese stavu zveri alebo pri premnožení zveri. Odporcovi bola
nahlásená škoda v júli 2011. Odporca však nepreukázal, kedy došlo k splneniu plánu (v ktorom období),
keďže navýšenie odstrelu požiadal až v decembri 2011. Netvrdil a ani nepreukázal či kontroloval stav
zveriohľadnejehopremnoženiaaztohtodôvodužiadaťzmenuplánuužskôrvzmyslevyššiecitovaného
zákonného ustanovenia, aby takto predchádzal vzniku škôd na poľnohospodárskych kultúrach.

Ako vyplýva z ust. § 69 Zákona o poľovníctve, zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za škodu
na poľovných pozemkoch alebo plodinách na takýchto pozemkoch vysadených, spôsobenú užívaním
poľovného revíru je podľa Zákona o poľovníctve ustanovená ako objektívna, čo znamená, že užívateľ
poľovného revíru (odporca) za vzniknutú škodu zodpovedá bez ohľadu na jeho zavinenie, teda aj vtedy,
keď svojím konaním alebo opomenutím škodu nezavinil. Užívateľ poľovného revíru je teda povinný

uhradiť škodu, ktorá bola v poľovnom revíri spôsobená výkonom práva poľovníctva na poľovných
pozemkoch alebo na poľných plodinách, ktorú spôsobila zver, ktorej chov a lov bol v poľovnom
revíri plánovaný alebo ktorej lov bol povolený. Užívateľ poľovného pozemku (právny predchodca
navrhovateliek) je povinný prijať opatrenia na zabránenie škody spôsobenej zverou, pričom nesmie nimi
zver zraňovať. Ak užívateľ takéto opatrenia nepríjme, znižuje sa náhrada škody podľa miery zavinenia.

Rovnaké opatrenia môže prijať užívateľ poľovného revíru. Za opatrenia užívateľa poľovného pozemku
zákon nepovažuje za primerané „len“ výsev odpútavacích plodín a výsadbu ohryzových plôch, výpočet
ktorýchopatreníjeuvedenývust.§69ods.5lendemonštratívne,alezákonpočítaajsinýmiopatreniami,
napr. natiahnuté pásky, zvoniace ostrahy, strašiaci, denné kontroly pozemku.

Pokiaľ ide o povinnosť uzavrieť dohodu o spôsobe a forme minimalizácie škôd spôsobovaných zverou

a na zveri Zákon o poľovnícke túto povinnosť ukladá jednať užívateľovi poľovného pozemku (§ 25 ods.
1 písm. g/) a tiež užívateľovi poľovného revíru (§ 26 ods. 1 písm. l/). Predmetná zmluva nebola uzavretá
a ani jeden z účastníkov nepreukázal, že by inicioval uzatvorenie predmetnej dohody.

Vychádzajúc z vyššie konštatovaného okresný súd správne posúdil, že na vzniku škody má podiel
zodpovednosti i sám užívateľ pozemku, keď tento neurobil primerané opatrenia na zabránenie vzniku

škody.Vtejtočastiodvolacísúdvplnomrozsahupoukazujenaodôvodnenierozsudkuokresnýmsúdom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil ako vecne
správny.

O trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.