Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. november 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/350/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712214514
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8712214514.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou, v právnej veci žalobcu X/ S.

G., J.. XX.XX.XXXX, G. W.. S. XXX/XXX, N., X/ S. G., J.. XX.XX.XXXX, G. N. S. XXX/XX-XX, Y.,
právne zastúpení Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom so sídlom Námestie sv. Egídia 78, Poprad proti
žalovanému Mesto Svit, Hviezdoslavova 33, Svit, IČO: 00 326 607, právne zastúpené advokátskou
kanceláriou Hudzík & Partners s.r.o. so sídlom Mnoheľova 830/15, Poprad, o ochrane osobnosti s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a vo výrokoch I., III.

II. Žalobca v 1/ rade j e p o v i n n ý zaplatiť trovy konania žalovanému v sume 198,23 eur na účet
právneho zástupcu Advokátskej kancelárii Hudzík & Partners s.r.o. na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX,

vedeného v K. G. N., M..N.., K. K., a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Nároky žalobkyne v 2/ rade II., IV. a VI. v y l u č u j e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 11.10.2012 domáhal uloženia povinnosti žalovanému, aby sa ospravedlnil za
verejne vyjadrené nepravdivé tvrdenia o jeho osobe a na svoje náklady v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku zabezpečil, aby bolo na úradnej tabuli mesta Svit zverejnené ospravedlnenie: „Mesto
Svit sa týmto verejne ospravedlňuje S. G. za nepravdivé tvrdenia, ktoré uviedla zamestnankyňa Mesta
Svit na jeho adresu vo večernom spravodajstve Televízie Markíza odvysielanom dňa 05.06.2012“, a
to po dobu 90 dní. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 3.000,- eur a náhradu

trov konania.

Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 05.06.2012 zamestnankyňa žalovaného p. S. P. nevhodne a
verejne uviedla na jeho adresu, že: ,,deti nejavia záujem o matku a mesto sa stalo opatrovníkom
p. G.". Uvedený prejav zamestnankyne bol odvysielaný v hlavnom večernom spravodajstve Televízie
Markíza v príspevku pod názvom „Byť mŕtvym sa nevypláca.“ Jeho matka M. G. podľa lekárskych
správ je psychiatricky liečená od roku 1964 na S. K., neskôr preklasifikovanú na U. N.. V roku
1969 pri nevydarenom pokuse o samovraždu matka usmrtila zaškrtením svojho slepého syna. Má
narušenú identitu osobnosti a predstavuje sa pod iným menom. V roku 1977 bola opakovane liečená

v Psychiatrickej liečebni v Plešivci, odkiaľ viackrát ušla. Po poslednom úteku na základe rozhodnutia
Okresného súdu v Poprade č.k. Nc305/1993-36 zo dňa 24.03.1995 bola vyhlásená za mŕtvu. Vo
februári 2011 bola zadržaná príslušníkmi OO PZ Nové Mesto nad Váhom a následne bola zistená jej
totožnosť na základe porovnávania DNA. Napriek tejto tragédii, ktorá sa stala pred mnohými rokmiv jeho rodine na svoju matku nezanevrel a po jej nájdení poskytol starostlivosť a pomoc v rozsahu,
ktorý umožňuje jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Pre svoju matku vybavil potrebné doklady,
občiansky preukaz, rodný list a preukaz poistenca. Prihlásil ju na trvalý pobyt, pričom potrebné doklady

zaslal ústavu-Psychiatrickej liečebni Samuela Bluma v Plešivci, kde bola vzhľadom na jej zdravotný
stav umiestnená. Na adresu menovaného ústavu pre svoju matku v mesiacoch september až december
pre zaslal niekoľko balíkov s oblečením, s potravinami a hygienickými potrebami. Okrem uvedeného jej
niekoľkokrát zaslal aj peňažnú hotovosť. Z uvedeného je zrejmé, že výrok zamestnankyne žalovaného
o tom, že deti nejavia o matku záujem je nepravdivý. Navyše týmto nepravdivým výrokom menovaná

zamestnankyňa žalovaného výraznou mierou zasiahla do jeho osobnostnej sféry, poškodila jeho česť,
vážnosť a dôstojnosť pred širokou verejnosťou. Zamestnankyňa žalovaného svojim výrokom o tom, že
nejaví o matku záujem ho vykresila pred verejnosťou, ako osobu, ktorej správanie k blízkej osobe je
nekorektné, neúctivé a v rozpore s dobrými mravmi. Mal za to, že zamestnankyňa žalovaného nie je
tou osobou, ktorá by vedela objektívne vyhodnotiť jeho vzťah k matke a nie je ani osobou, ktorá by
tento vzťah mala hodnotiť pred širokou verejnosťou. Po tejto udalosti veľmi negatívne pocítil dôsledky

nepravdivých vyjadrení, keď musel dennodenne vysvetľovať priateľom, známym a susedom, ako to je
v skutočnosti s jeho matkou a aký je medzi nimi vzťah a že zverejnený odcitovaný výrok jeho vzťah s
mamou vykresľuje inak, ako to v skutočnosti je.

Žalovaný sa k žalobe vo veci písomne nevyjadril.

Na pojednávaní dňa 28.03.2013 právny zástupca žalobcu uviedol, že citovaným výrokom žalovaného

došlo k neoprávnenému zásahu do intímnej sféry života a rodinného života žalobcu. Potom, čo bola
znovu nájdená matka žalobcu, nemala žiadne doklady a veci. Z toho dôvodu jej žalobca začal vybavovať
potrebné doklady, s tým, že za ňu uhrádzal výdavky, keďže nárok na priznanie dôchodku jej bol priznaný
neskôr. Poukázaním na aktívny prístup žalobcu chcel vyvrátiť nepravdivosť výroku žalovaného o tom, že
nejavil žiadny záujem o matku. Uviedol, že žalobca sa stará o svojich svokrovcov, ktorí majú vysoký vek,

bývajúniekoľkorokovpodjednoustrechou.Žalobcajeinvalidnýdôchodca,ktorýmátribypassinasrdcia
starostlivosťopsychickychorúmamubyužnezvládol.Ztohodôvodujeumiestnenávzariadenísociálnej
starostlivosti. Z uvedeného dôvodu nesúhlasil v súdnom konaní o zmene opatrovníctva, aby bol naďalej
opatrovníkom matky. Mal za to, že zo strany zamestnankyne žalovaného došlo k neoprávnenému
zásahu do oblasti rodinného života žalobcu. Pre tragické okolnosti, ktoré sa odohrali v minulosti v ich

rodine, nebolo by vhodné sa vyjadrovať pred širokou verejnosťou a hodnotiť vzťah žalobcu a jeho matky,
pretože to patrí do oblasti rodinného života žalobcu. Ten nie je verejne známou osobou, je občan, ktorý
si zaslúži právo na súkromie.

Na pojednávaní žalobca uviedol, že trpí traumou od 13. rokov a nebolo mu príjemné vyhlásenie
žalovaného. Po odvysielaní citácie zamestnankyne žalovaného v Televízii Markíza vnímal skutočnosti

zle. Po odvysielaní televízneho príspevku ako prvá mu volala švagriná z Bratislavy, potom S.. N. a
upovedomil ho o reportáži, keďže boli dlhoroční susedia a vedel o skutočnostiach z jeho života. Uviedol,
že tri týždne nechodil na pivo ani sa von prechádzať, keďže sa ho vždy niekto pýtal ohľadom príspevku.
Uzavrel sa doma na tri týždne, vyhýbal sa spoločnosti a bol označený verejnosťou ako zlý syn. Tí, čo sa
ho na to pýtali, nemali vedomosť o súvislostiach s jeho matkou. Keď bola jeho matka preložená z Ú. I.

N. K., bol vyzvaný súdom, aby vzal funkciu opatrovníka po p. K.. Keďže orgány činné v trestnom konaní
potrebovali byť v styku s osobou, ktorá mala nejaké vedomosti o jeho matke, z toho dôvodu zobral túto
funkciu. Skutočnosti, ktoré boli odvysielané Televíziou Markíza, zasiahli aj jeho deti. Manžel jeho dcéry,
jej mal vykrikovať, že je strelená ako jej babka a že to majú v rodine. Tieto informácie mal jeho zať z
médií po odvysielaní predmetného príspevku. Nikdy nebol prizvaný na odbor sociálnych vecí do Svitu,

aby im vysvetlil situáciu a to ani keď bol opatrovníkom. Poukázal na skutočnosť, že zamestnankyňa
žalovaného p. P., mala vedomosť o tom, že vybavoval pre svoju matku doklady v súvislosti s trvalým
pobytom. Uviedol, že jeho manželka o jeho minulosti vedela.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že výrok, ktorý vyslovila p. P., ako zamestnankyňa žalovaného
považuje za výrok v medziach určených zákonom a ani jeho prezentáciou v televíznom vysielaní

nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu. Neoprávnenosť tohto zásahu je
vylúčená z dôvodu, že občiansko-právna ochrana osobnosti sa neposkytuje proti tým tvrdeniam, ktorésa síce dotýkajú vážnosti a cti občana, ale ide o tvrdenia pravdivé. Pravdivú informáciu, ktorú uviedla
zamestnankyňa žalovaného nepovažuje za informáciu, ktorej pravdivosť je možné spochybňovať.
Ide totiž o informáciu, ktorá bola priamo uvedená v rozhodnutí Okresného súdu Poprad, sp. zn.

21C/170/2011, v ktorom súd rozhodoval o zmene opatrovníka (pre už nebohú -pozn. súdu) pani
Balážovú. Súd týmto rozhodnutím odvolal z funkcie opatrovníka žalobcu a ustanovil za opatrovníka
žalovaného. V rozhodnutí súdu, v jeho odôvodnení súd oprel svoje tvrdenia aj o návrh, ktorý bol podaný
na súd Liečebňou Samuela Bluma v Plešivci. V návrhu uviedol, že ustanovený opatrovník - syn pani G.
sa o ňu nezaujíma, nenavštevuje ju a ako opatrovník si neplní svoju funkciu, preto je potrebné zmeniť

opatrovníka. V konaní o ustanovenie opatrovníka na pojednávaní žalobca nesúhlasil s ustanovením
za opatrovníka, nakoľko uviedol, že je invalidný dôchodca. Uznesenie súdu sa stalo právoplatným
dňa 09.03.2012. Uznesenie súdu je verejnou listinou, ktorá ako taká sa považuje za pravdivú, kým sa
nepreukáže opak. Poukázala na to, že p. P. vo výroku nehodnotila vzťah žalobcu s matkou a nevyslovila
svoj názor na vec, ani hodnotiaci úsudok, ale vychádzala iba z tvrdení uvedených v súdnom rozhodnutí
a preto týmto nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu.

Písomným podaním zo dňa 25.04.2013 právny zástupca žalobcu požiadal písomným návrhom o
vstúpenie ďalšieho účastníka konania do konania na strane žalobcu a to sestru žalobcu S. G., čím žiadal
zároveň zmeniť aj návrh na začatie konania. Zmeneným návrhom žiadal, aby sa žalovaný ospravedlnil,
žalobcovi aj žalobkyni za nepravdivé tvrdenia o ich osobe a žiadal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi v 1/
rade sumu 1.500,- eur a žalobkyni v 2/ rade 1.500,- eur. Žalobkyňa v 2/ rade S. G. súhlasila so vstupom

do konania, v zmysle procesných podmienok.

Uznesením zo dňa 31.05.2013 súd vstup S. G. do súdneho konania nepripustil, ako ďalšieho účastníka
v zmysle § 92 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP) a nepripustil zmenu petitu žaloby
z dôvodu, že pri posudzovaní ochrany osobnosti žalobkyne v 2/ rade ide o iné skutkové okolnosti, ako
v prípade žalobcu v 1/ rade. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie s tým, že Krajský súd v

Prešove uznesením zastavil odvolacie konanie o odvolaní proti výroku, ktorým súd zmenil petit žaloby a
zrušil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o nepripustení vstupu nového účastníka S. G. a vrátil vec
v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie a rozhodnutie. Uznesením zo dňa 27.06.2014 tunajší súd pripustil
vstup S. G., ako ďalšieho účastníka konania na strane žalobcu do konania, ako žalobkyňu v 2/ rade,
keďže právny názor odvolacieho súdu, je pre súd nižšieho stupňa záväzný.

Na pojednávaní dňa 11.11.2014 za účasti účastníkov konania a ich právnych zástupcov súd vyhlásil
uznesenie ktorým pripustil zmenu a rozšírenie petitu žaloby. Vzhľadom na to, že uznesenie bolo
vyhlásené za prítomnosti účastníkov konania a ich právnych zástupcov, súd upustil od písomného
vyhotovenia rozhodnutia v zmysle OSP.

Z výpovede svedkyne Z. G., manželky žalobcu v 1/ rade vyplynulo, že po odvysielaní výroku

zamestnankyne žalovaného sa ozvala jej švagriná, pani U. a jej dcéra z Bratislavy. Uviedli nám, že
na základe tohto vysielania boli zobrazení, ako krkavčie deti, ktoré nejavia o matku záujem, čo nie
je pravdou. Jej manžela a jeho sestru postavili do pozície nevďačných detí. Odkedy sa našla matka
jej manžela-žalobcu v 1. rade, spolupracoval so súdmi. Žalobkyňa v 2/ rade išla identifikovať matku
po jej nájdení a poskytla DNA. V tom čase po odvysielaní TV príspevku ich oslovovali známi, ktorí

vedeli a poznali celú históriu jej manžela a museli im vysvetľovať, že sa o matku postarali a že jej
všetko zabezpečili a tiež komunikovali s pracovníčkou Ústavu v Plešivci. Do ústavu posielali balíky,
peniaze,spolupracovalisnimi.Vzamestnaníjuoslovilikolegyne,ktorým muselavysvetľovaťčosastalo.
Ďalej uviedla, že žalobca v 1/ rade je invalidným dôchodcom 20 rokov a nepracuje. Nevedela uviesť či
správanie okolia sa zmenilo voči jej manželovi. Väčšinou ich konanie spočívalo vo vysvetľovaní o tom,

že sa starajú o matku a to bolo pre nich zaťažujúce. Voči nim neboli prejavované žiadne posmešky
zo strany verejnosti. Matku žalobcu nenavštevovali v Plešivci, keďže jej zdravotný stav bol taký, že
nikoho nerozpoznávala. Po tom ako sa matka žalobcov nečakane objavila, poslali jej asi 3 krát šatstvo,
hygienické potreby, zimné topánky, oblečenie. Po odvysielaní reportáže museli ľuďom vysvetľovať
situáciu cca mesiac. Aby uviedli skutočnosti na pravú mieru museli vysvetľovať p. Petrušovej, p. Wiernej,

p. Ďuricovej a iným, ako to v skutočnosti bolo. Žalobca bol po odvysielaní príspevku rozhorčený a vrátili
sa mu všetky spomienky z minulosti. Kamaráti žalobcu hoô6 chvíľu oslovovali milionárom a niekedy to ajposmešnevyznelo.Žalobcutomrzelo,nechcelísťaninaulicu,abyhotaktoneoslovovali.Prinakupovaní
stretli susedu, ktorá ich oslovila, či vedia o tom, že TV Markíza odvysielala reportáž a zaujímala sa aká
situáciavskutočnostijeačisastarajúomatku.Malapocit,žekonštatovaniezamestnankynežalovaného

vyznelo tónom, že žalobcovia sú nevďačnými deťmi.

Zamestnankyňa Mesta Svit S. P. na pojednávaní dňa 11.11.2014 uviedla, že na začiatku boli oslovení
Ústavom Plešivec, ktorý ich informoval o matke žalobcov. Ústav ich informoval, že spolupráca so
žalobcom, ako opatrovníkom nie je dobrá a to ani s dcérou p. G.-žalobkyňou v 2. rade. Keďže s nimi
viazla komunikácia, to bol dôvod že zariadenie v Plešivci navrhlo na opatrovníctvo p. G. žalovaného.

Do TV Markíza sa vyjadrila na podklade skutočností uvádzaných v uznesení tunajšieho súdu, že súd
šetrením zistil, že dcéra a syn nesúhlasia s opatrovníctvom. Vyjadrila sa na základe skutočností, ktoré
boli uvedené v rozhodnutí súdu a jej úmyslom nebolo ublížiť žalobcom.

Vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom účastníkov konania a svedkov, listinnými dôkazmi rodným
listom M. G., príjmovým pokladničným dokladom o úhrade poplatku za potvrdenie o trvalom pobyte zo
dňa 04.07.2011, podacím lístkom, poštovým peňažným poukazom na sumu 40,- eur pre pani Balážovú,

podacími lístkami, podacím lístkom - balík, poštovým peňažným poukazom na sumu 50,- eur, dokladom
o zaslaní balíka, poštovným peňažným poukazom na sumu 60,- eur pre pani G., zoznamom zaslaných
vecí, pripojeným spisom sp.zn. 21C/170/2011 o zmenu opatrovníka, zisťovaním o súhlase dcéry M. G.
s ustanovením za opatrovníka, úradným záznamom o telefonickom skontaktovaní sa so žalobkyňou
v 2/ rade, zápisnicou z pojednávania zo dňa 13.02.2012, uznesením č. k. 21C/170/2011-22, návrhom

na zmenu opatrovníka zariadenia Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma v Plešivci, zápisnicou z
pojednávania vo veci sp. zn. P278/1994 zo dňa 25.01.1995, uznesením Obvodného úradu v Poprade
vo veci sp. zn. P 278/1994, výstrižkom z týždenníka PLUS 7 dní, DVD nosičom súd zistil nasledovný
skutkový a právny stav:

Na tunajšom súde pod sp. zn. 21C/170/2011 bolo vedené konanie ktoré sa začalo podaním návrhu

Psychiatrickej liečebne Samuela Bluma v Plešivci na zmenu opatrovníka pre ich pacientku M. G., nar.
08.04.1929. Ako dôvod v návrhu uviedla, že za opatrovníka p. G. bol ustanovený jej syn S. G. s
tým, že jeho matka bola od 23.02.2011 hospitalizovaná v Psychiatrickej liečebni. Uviedol, že súdom
ustanovený opatrovník sa o svoju matku nezaujíma, nenavštevuje ju, a ako opatrovník si neplní svoju
funkciu. Za opatrovníka odporučili ustanoviť Mesto Svit, Hviezdoslavova 269/3. Súd v konaní o zmene

opatrovníka sa prioritne pokúsil osloviť rodinných príslušníkov p. M.G. G., ktorí by pripadali do úvahy,
ako opatrovník a to dcéra p. G. a manželka žalobcu v 1/ rade. Psychiatrické zariadenie súdu na
jeho žiadosť zaslalo správu v ktorej uviedlo bydlisko dcéry M. G. s tým, že táto nebola ani raz svoju
matku v Liečebni navštíviť, ale 2 krát jej poslala balíček a 2 krát finančnú hotovosť vo výške 40,- eur.
Psychiatrické zariadenie uviedlo, že na manželku žalobcu v 1. rade (v predmetnom konaní) nemajú

kontakt a nie sú im známe o nej údaje. Dňa 23.11.2011 sa súd v osobe zákonného sudcu JUDr.
Alexandry Kolcunovej, telefonicky spojil so žalobkyňou v 2. rade, či súhlasí, aby bola aspoň dočasne
ustanovená za opatrovníčku. Súd jej vtedy ozrejmil v čom spočíva opatrovníctvo s tým, že by bola
ustanovená za opatrovníčku len do času, pokiaľ jej matka bude preradená z Psychiatrickej liečebne do
Domu sociálnych služieb. Upovedomil ju, že v prípade jej nesúhlasu bude matke ustanovený opatrovník

Mesto Svit. Písomným podaním doručeným súdu dňa 30.12.2011 žalobkyňa v 2. rade uviedla súdu, že
nesúhlasí s ustanovením za opatrovníčku jej matke. Dňa 13.01.2012 sa informovala pani X., sestra na
Psychiatrickej liečebni Samuela Bluma, v ktorom bola umiestnená p. M. G., v akom štádiu sa nachádza
súdne konanie a kedy súd rozhodne, keďže ich pacientke z dôvodu prebiehajúceho konania o zmene
opatrovníka, nie je jej poukazovaný dôchodok, ktorý Sociálna poisťovňa vinkuluje na svojom účte do

právoplatného rozhodnutia súdu o zmene opatrovníka. Zároveň oznámila, že s deťmi pacientky sa ťažko
komunikuje a zabezpečovanie potrieb, ako kupovanie hygienických a iných pomôcok pacientke je z
týchto dôvodov sťažené. Na pojednávanie o zmene opatrovníctva, dňa 13.02.2012 sa dostavil žalobca,
ktorý uviedol, že nesúhlasí s opatrovníctvom, z dôvodu, že je invalidne postihnutý, nemá dostatok
finančných prostriedkov ani odborných vedomostí na opatrovníctvo. Uviedol, že jeho matka je pre neho

cudzí človek, poriadne si ju ani nepamätá, pretože bola často hospitalizovaná. Súd uznesením rozhodol
tak, že zmenil uznesenie Okresného súdu Poprad vydané po č. k. P 278/94-40 dňa 25.01.1995 tak, že
uvoľnil žalobcu v 1. rade z funkcie opatrovníka pre nesvojprávnu Alžbetu Balážovú, nar. 08.04.1929.
Zároveň ustanovil menovanej nového opatrovníka Mesto Svit - žalovaného, ktorému vymedzil rozsahpráv a povinností tak, že opatrovník je oprávnený a povinný zastupovať nesvojprávnu M. G. v bežných
veciach, s výnimkou uzatvárania zmlúv týkajúcich sa majetkových prevodov, k čomu je potrebný súhlas
súdu. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, ,,že mal preukázané, že návrh na zmenu opatrovníka

je dôvodný. M. G. bola umiestnená v Psychiatrickej liečebni Samuela Bluma v Plešivci a bolo v jej
záujme, aby funkciu opatrovníka vykonávalo Mesto Svit. Z toho dôvodu odvolal z funkcie ustanoveného
opatrovníka žalobcu v 1. rade a za nového opatrovníka p. G. ustanovil Mesto Svit, ktorému zároveň
vymedzil rozsah práv a povinností. Šetrením u rodinných príslušníkov zistil, že dcéra p. G. nesúhlasí s
ustanovením za opatrovníka a syn, ktorý bol ustanovený za opatrovníka uviedol, ako dôvod nesúhlasu

byť opatrovníkom, že je invalidný dôchodca a má čo robiť, aby sa postaral sám o seba, nie to o svoju
matku. V odôvodnení boli ďalej uvedené skutočnosti, ktoré uviedla Psychiatrická liečebňa a to, že
dôvodom na podanie návrhu na zmenu opatrovníka bolo, že súdom ustanovený opatrovník sa o svoju
matku nezaujíma, nenavštevuje ju a ako opatrovník si neplní svoju funkciu." Voči tomuto rozhodnutiu
účastníci konania nepodali opravný prostriedok, ani voči odôvodneniu uznesenia .

M. G. liečená v Psychiatrickej liečebni Samuela Bluma v Plešivci od roku 1977, v minulosti viackrát ušla.

Po poslednom úteku, bola na základe rozhodnutia Okresného súdu Poprad pod č. k. Nc305/1993-36 zo
dňa 24.03.1995 vyhlásená za mŕtvu. Vo februári 2011 bola zadržaná príslušníkmi OO PZ Nové Mesto
nad Váhom. Následne bola zistená jej totožnosť na základe porovnávania DNA so žalobkyňou v 2/
rade. Žalobca v 1. rade vybavil po tom, čo bola nájdená potrebné doklady ako občiansky preukaz,
rodný list a preukaz poistenca. Prihlásil ju na trvalý pobyt, pričom potrebné doklady zaslal Ústavu-

Psychiatrická liečebňa Samuela Bluma v Plešivci, kde bola umiestnená. Taktiež zaslal pre svoju matku
v mesiacoch september až december pred Vianocami niekoľko balíkov s oblečením, potravinami a
hygienickými potrebami. Zaslal jej aj peňažnú hotovosť v sume 40,- eur dňa 06.07.2011, sumu 50,- eur
dňa 27.09.2011 a sumu 60,- eur dňa 20.12.2011. Dňa 05.06.2012 p. S. P., zamestnankyňa žalovaného,
ktorý bol ustanovený za opatrovníka p. A. Balážovej, vyššie uvedeným konaním, urobila reportáž s

Televíziou Markíza a uviedla, že: „Deti nejavia záujem o matku a mesto sa stalo opatrovníkom pani
G.“. Uvedený prejav zamestnankyne bol odvysielaný v hlavnom večernom spravodajstve TV Markíza v
príspevku pod názvom „Byť mŕtvym sa nevypláca.“ Uvedené uviedla na základe rozhodnutia tunajšieho
súdu č. k. 21C/170/2011-22, ktoré im bolo doručené, ako novému opatrovníkovi.

Po odvysielaní reportáže žalobca v 1. rade musel susedom, ktorý ich poznali vysvetľovať, že vyhlásenie

p. P. nebolo pravdivé, a že nie je pravdou, že o matku spolu so sestrou nejavia záujem. Tento stav
vysvetľovania okoliu žalobcu v 1. rade trval mesiac. Žalobca v 1. rade nechodil von asi tri týždne.
Najbližšiarodinažalobcuv1.rade,akomanželka,jehodeti,bližšíznámimalivedomosťotraumatizujúcej
minulosti žalobcu v 1. rade. Posmešky z okolia nevnímala manželka žalobcu v 1. rade, iba čo sa týkalo
poznámok od kamarátov žalobcu, že je milionár. Po odvysielaní TV príspevku bol žalobca v 1. rade

rozhorčený a vrátili sa mu všetky spomienky z minulosti. Žalobca v 1. rade je invalidný dôchodca, ktorý
už dlhodobo nepracuje a stará sa o svojich svokrovcov. Zamestnankyňa žalovaného sa vyjadrila do
reportáže TV Markíza, ako bolo vyššie uvedené na základe skutočností, ktoré boli uvedené v rozhodnutí
súdu, ako verejnej listine.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,

najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1,2,3 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v

značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež
právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.Podľa § 112 ods. 2 OSP, ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia,
alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na samostatné
konanie.

Podľa § 118a ods.1, 2 OSP, vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka , vo veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných
prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci
v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo
ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva

na obchodné tajomstvo sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť
dôkazynapreukázaniesvojichtvrdenínajneskôrdoskončeniaprvéhopojednávania;toneplatí,akneboli
splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2 ).

Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to neplatí, ak ide o skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas

uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.

Podľa § 121 OSP, netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne
záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom
vestníku Európskej únie.

Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 153 ods. 1 OSP, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej slobody. Ide o demonštratívny
výpočet, keď jednotlivé dielčie práva na ochranu osobnosti musia byť chápané iba ako exemplifikatívne,
typické; do celkového práva na ochranu osobnosti možno preto nepochybne zaradiť aj tu výslovne

neuvedené práva na ochranu osobnej slobody. Občiansky zákonník umožňuje za určitých podmienok
považovať namiesto nepeňažného zadosťučinenia peňažnú náhradu (peňažné zadosťučinenie).
Peňažné zadosťučinenie môže priznať len súd svojim rozhodnutím. Finančné zadosťučinenie za
neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti možno priznať, pokiaľ nie je postačujúce morálne
zadosťučinenieapokiaľdošlokzníženiudôstojnostifyzickejosoby,čijejvážnostivspoločnostivznačnej

miere. O zníženie dôstojnosti fyzickej osoby, či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere ide, pokiaľ
ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére fyzickej osobe vzhľadom na povahu, intenzitu, opakovanie, trvanie a
širší okruh pôsobenia nepriaznivého následku pociťuje a prežíva ako závažnú. Peňažné zadosťučinenie
má miesto len v prípade, že primerané morálne zadosťučinenie sa nejaví ako postačujúce, a to s
prihliadnutím na demonštratívny výpočet dôvodov uvedených v zákone, a to, že v značnej miere bola

znížená dôstojnosť dotknutej fyzickej osoby, vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti alebo z iného vážneho
dôvodu, ktorý musí byť výslovne uvedený v rozhodnutí súdu. O zníženie dôstojnosti fyzickej osoby, či
jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere ide najmä vtedy, pokiaľ ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére
vzhľadom na povahu, intenzitu, opakovanie, trvanie a širší okruh pôsobenia nepriaznivého následku
pociťuje prežíva ako závažnú. Zadosťučinenie v peniazoch predstavuje inštitút, ktorý nemožno použiť

na vyváženie a zmiernenie bežnej či len celkom krátkodobo pôsobiacej nemajetkovej ujmy na osobnosti
fyzickej osoby. Pri určení výšky peňažného zadosťučinenia súdom určuje zákon dve kritéria: závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy a ďalej okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti
fyzickej osoby došlo. Súdy preto musia v každom jednotlivom prípade vychádzať z dostatočne zisteného
skutkového stavu.V predmetnom prípade žalobcovia správne žalovali Mesto Svit, keďže jeho zamestnanec urobil
vyhlásenie do TV Markíza a tým bola splnená procesná podmienka pasívnej legitimácie. Zamestnanec
prípadne iná použitá osoba nezodpovedajú osobne priamo postihnutej fyzickej osobe; za nemajetkovú

ujmu zodpovedá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá takúto osobu na svoju činnosť použila.
Základnou hmotnoprávnou podmienkou vzniku zodpovednosti podľa ustanovenia § 13 OZ je, aby zásah
bol objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo len v ohrození
osobnostného práva fyzickej osoby, pokiaľ ide o jej fyzickú a morálnu integritu.

Súd mal preukázané v zmysle zisteného skutkového stavu a citovanej právnej úpravy a posúdením tohto
prípadu vo všetkých súvislostiach a jednotlivo každú skutočnosť, že žaloba nebola podaná dôvodne

a nedošlo k zásahu do práv žalobcu v 1. rade. Súd mal preukázané, že zamestnankyňa žalovaného
p. P., pri poskytnutí informácie TV Markíza dňa 05.06.2012, v súvislosti s ich opatrovníctvom Mesta
Svit, k už nebohej p. M.X. G.Z., z ktorej neskôr vznikla reportáž, sa vyjadrila v zmysle rozhodnutia
tunajšieho súdu, sp. zn. 21C/170/2011. Svojím vyjadrením iba konštatovala skutočnosti uvedené vo
verejnej listine, rozhodnutí Okresného súdu Poprad. V tomto prípade súd posudzoval z čoho vychádzala

zamestnankyňa pri poskytnutí informácií TV Markíza. Súd mal za to, že pokiaľ bolo vydané takéto
rozhodnutie súdom v ktorom boli uvedené citované skutočnosti, a tieto citoval žalovaný, nemôže ísť o
neoprávnený zásah do osobnostných práv účastníka konania, a to ani v prípade, ak sa po jeho vydaní
preukáže, že nebolo rozhodnutie vydané dôvodne. Súd vychádza z toho, že rozhodnutie je nezákonné
iba vtedy, ak bolo príslušným rozhodnutím kompetentného orgánu zrušené, ako nezákonné. V konaní

o zmene opatrovníctva, ktoré bolo vedené na tunajšom súde sa súd v konaní márne pokúšal, aby p.
A. G. zastupovalo aspoň jedno z jej detí, teda žalobcov a to aspoň dočasne. Na tieto skutočnosti sa
pamätal aj sudca okresného súdu JUDr. Alexandra Kolcunová, ktorý rozhodoval v konaní o zmene
opatrovníka a zhodou okolností ide o toho istého sudcu aj v predmetnom konaní vystupujúceho pod
novým priezviskom JUDr. Alexandra Mochnacká. Na pojednávaní žalobca v 1. rade, ani písomnou

formounenamietalskutočnosti,ktoréuvádzalvnávrhunavrhovateľ,žesižalobcav1.radeneplnífunkciu
opatrovníka a o svoju matku sa nezaujíma. Tento návrh bol doručený žalobcovi v 1. rade dňa 26.1.2012,
s tým že doručenka je súčasťou pripojeného spisu 21C/170/2011. Žalobca v 1. rade ani na pojednávaní
v pôvodnom konaní konanom dňa 13.02.2012, v ktorom sa mohol brániť, žiadne skutočnosti, týkajúce sa
tvrdenéhojehonezáujmuomatkunenamietal.Naopakibasúduprisvedčil,žejehomatkajepreňhocudzí

človek. Ďalej súd poukazuje na to, že voči odôvodneniu súdneho rozhodnutia žalobca ešte mohol podať
opravnýprostriedok.Tentoopravnýprostriedokpodanýnebolapretomožnousúdiť,žesoskutočnosťami
v rozhodnutí uvedenými žalobca súhlasil. V konečnom dôsledku sa na základe týchto skutočností,
uvedených súdom v rozhodnutí zo dňa 13.02.2012, vyjadrila zamestnankyňa žalovaného, teda citovala
skutočnosti, uvedené v rozhodnutí okresného súdu, vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade, druhý odsek, druhá

veta súdneho rozhodnutia č.k. 21C/170/2011-2 zo dňa 13.02.2012.

Súd prihliadol v tomto prípade aj na tragicky neľahké prežité detstvo žalobcov a teda žalobcu v 1. rade,
s tým že odvysielaním reportáže sa im vrátili spomienky, ale tieto sa im vrátili aj v súvislosti s objavením
ich matky, po dlhých rokoch. Súd poukázal, že aj pasívnym prístupom k opatrovníctvu ich matky a teda
odmietnutím opatrovníctva si túto situáciu zavinili sami, keďže opatrovník má právo do istej miery sa

vyjadrovať o osobe, u ktorej bol ustanovený ako opatrovník, ako to bolo v prípade Mesta Svit. Súd taktiež
prihliadolnaargumentáciužalobcuv1.rade,žepoobjavenísajehomatkyvybaviljejdoklady,postaralsa
o šatstvo, hygienické potreby a zaslal aj finančné prostriedky, ktoré bolo potrebné vynaložiť na práčovňu
a iné nevyhnutné veci pre jeho matku. Nemožno však opomenúť na tú skutočnosť a položiť si otázku,
kto iný sa mal postarať o matku, hoci psychicky ťažko chorú, ktorá s najväčšou pravdepodobnosťou

poznačila detstvo svojich detí v negatívnom svetle, ale určite nie úmyselne, ako jej vlastné deti. Tie, jej
podľa názoru súdu mali poskytnúť prvotnú starostlivosť a teda ju aj poskytli, bez ohľadu na to, o aký
hlboký vzťah išlo k matke.

Súd v závere uvádza, že pokiaľ bolo vydané takéto rozhodnutie, nejde o neoprávnený zásah do
osobnostných práv účastníka konania, a to ani v prípade, ak sa po jeho vydaní preukáže, že nebolo

rozhodnutie vydané dôvodne. Preto súd žalobu zamietol čo do výroku I..V neposlednom rade súd poukazuje aj na meniaci sa požadovaný nárok žalobcu v 1. rade ako primerané
zadosťučinenie, kedy pri podaní žaloby žiadal 3.000 eur a neskôr pri zmene žaloby už túto sumu rozdelil
medzi dvoch žalobcov po 1.500 eur. A keďže voči svojej osobe nevzal žalobu v časti sumy 1.500 eur

späť, v tejto časti žalobu čo do výroku III. o zaplatenie 1.500 eur súd zamietol. Súd procesne posúdil,
že podaním zmeny žaloby išlo o rozšírenie žaloby o nový nárok 1500 eur, voči žalobkyni v 2. rade.

Čo sa týka zamietnutia návrhu na ďalšie dokazovanie zo strany žalobcu v 1. rade, súd poukazuje na
to, že nešlo o takých svedkov o ktorých by žalobca nemal vedomosť v čase podania žaloby, ktorých
mohol navrhnúť vypočuť do konca prvého pojednávania, o čom bol náležite poučený uznesením na čl.

27 súdneho spisu a doručené dňa 28.01.2013 jeho právnemu zástupcovi.

Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 138 ods. 1 OSP, na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie

a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Vzhľadom na to, že v konaní bol žalobca neúspešný nevzniklo mu právo na náhradu trov konania a
úspešnémužalovanémuvznikloprávoatedaajnároknanáhradutrovkonania,aleibav1/2zdôvodu,že
žalobcaboloslobodenýodsúdnychpoplatkovvjednejpolovici.Právnyzástupcažalovanéhosivyúčtoval
trovy konania v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanieprávnychslužiebvzneníneskoršíchprávnychpredpisovstým,žeodmenazajedenprávny
úkon právnej služby predstavovala 91,29 eur. Úkony právnej služby predstavovali: prevzatie a príprava
zastúpenia 01.08.2012 á 91,29 eur, podanie žaloby 07.02.2013 á 91,29 eur, účasť na pojednávaniach
dňa 28.03.2013 a 11.11.2014, 2 x 91,29 eur, teda spolu odmena za úkony právnej služby predstavovala
365,16 eur. Ďalej si právny zástupca uplatnil náhrady režijného paušálu za úkony právnej služby v

celkovej sumy 31,29 eur (1 x 7,63 eur + 2 x 7,81 eur + 1 x 8,04 eur). Súd priznal odmenu úspešnému
žalovanému iba v 1/2 a to v sume 198,23 eur a zaviazal žalobcu v 1. rade na ich náhradu, tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Súd vylúčil návrh žalobkyne v 2/ rade na samostatné konanie, keďže pri preskúmavaní skutkových
okolností, tieto sa líšili od skutkových okolností v prípade žalobcu. Preto mal súd za to, že vylúčenie
návrhu bude hospodárne aj vzhľadom na kontradiktórnosť konania a dokazovania v rámci konania o
ochrane osobnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.