Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/552/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612207263
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7612207263.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodárovej a sudcov

JUDr. Ota Jurča a JUDr. Anny Slovinskej vo veci žalobkyne: C. R., F. L. W. U., Y. XllX/X, zast.
advokátkou JUDr. Ivetou Višňovskou, Advokátska kancelária, Spišská Nová Ves, Radničné námestie
4, proti žalovanému: PROFI CREDIT SLOVAKIA s.r.o., Bratislava, Mliekarenská l0, zast. Advokátskou
kanceláriouJUDr.AndreaCvikovás.r.o,Bratislava,Kubánihol6,ozrušenierozhodcovskéhorozsudku,o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2C/49/2012-78 z 30.8.2013
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK - 2l3/l2 - EK z 26.3.20l2 vydaný
JUDr. Erikom Končokom, rozhodcom so sídlom Bratislava, Koceľova 9. Zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne náhradu trov konania vo výške 402,60 € do troch dní po
právoplatnosti rozsudku. Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Spišská
Nová Ves súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 € do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že účastníci uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere, na základe
ktorej žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 1493,73 €, ktorý sa zaviazala splatiť v 30 mesačných
splátkach po 91,28 €. Na uvedený záväzok žalobkyňa do 28.12.2011 zaplatila spolu 926,52 €. Súčasťou

zmluvy o revolvingovom úvere boli aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti
Profi Credit Slovakia s.r.o., obsahujúce rozhodcovskú doložku v bode 18. Ďalej vychádzal zo zistenia,
že rozsudkom rozhodcovského súdu Bratislava, Koceľova 9 pod sp.zn. RK-213/l2 - EK z 26.3.20l2,
ktorým bolo vyhovené žalobe o zaplatenie pohľadávky vo výške 2220,78 € s prísl., žalobkyňa bola
zároveň zaviazaná na náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 49,79 €. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť 3.4.2012.

Vychádzajúc z § 1 ods. 1 zák.č. č. 244/2002 Z.z., § 3 ods. 1 cit. zák., § 4 ods. 1 cit. zák., § 8
ods. 1,2 cit. zák., § 12 ods. 6 cit.zák., § 33 ods. 2 cit.zák., § 40 ods. 1 písm. c/, j/ ods. 2 cit. zák.,

§ 41 os. 1 cit. zák., § 37 ods. 1 OZ, § 39 OZ s prihliadnutím na ust. § 153 ods. 1 O.s.p. mal za
preukázané, že žalobkyňa svoj nárok uplatnila v zákonnej 30 dňovej lehote a keďže žalobkyňa na výzvu
súdu odstránila formálne náležitosti žaloby tak, že má zákonom predpísané náležitosti, účinky podanej
žaloby boli zachované. Medzi účastníkmi nebola spornou skutočnosť, že účastníci uzavreli zmluvuo revolvingovom úvere, ktorej súčasťou boli zmluvné dojednania o revolvingovom úvere, obsahom
ktorých bol aj bod 18 - riešenie sporov - rozhodcovská doložka. Konštatoval, že rozhodcovská doložka
nebola individuálne dojednaná, prihliadajúc na formuláciu rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky

vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní, mal za to,
že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu
podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím spotrebiteľovi bola odobratá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom. Uzavrel, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je neplatná, s prihliadnutím

aj na skutočnosť, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní, je oprávnený určiť výlučne
žalovaný. Osobitné zmluvné dojednania týkajúce sa riešenia vzájomných sporov pred rozhodcovským
súdom, ktoré sú súčasťou zmluvného dojednania hodnotil ako neurčitý právny úkon, ktorý je v zmysle §
37 OZ neplatný a zároveň v rozpore so zákonom č. 244/2002 Z.z.. Žalobkyňa namietala aj neplatnosť
doložky s poukazom na ust. § 40 ods. 1 písm. j/ zák.č. 244/2002 Z.z.. Uzavrel, že v danom prípade
je daná existencia dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle uvedeného zákonného

ustanovenia. K tomuto záveru dospel prihliadajúc na príslušné zákonné ustanovenia, obsah spisu s
prihliadnutímajnajudikatúruEurópskehosúdnehodvora.Zuvedenýchdôvodovžalobevcelomrozsahu
vyhovel. O návrhu na odloženie vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku bolo rozhodnuté osobitným
uznesením č.k. 2C/49/2012-44 z 28.1.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.2.2013.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a § 149 ods. 1 O.s.p.. a úspešnej žalobkyni priznal

náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej pomoci, tak ako
ich žalobkyňa vyčíslila, majúc za to, že ňou vyčíslené trovy sú dôvodné.

O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol s poukazom na ust. § 2 ods. 2 zák.č. 71/1992
Z.z. o súdnych poplatkoch s poukazom na položku 1 písm. d/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podával z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s
§ 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. a podľa § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.. Namietal správnosť a
zákonnosť záverov súdu prvého stupňa týkajúcich sa posúdenia dojednanej možnosti riešenia sporov
v rozhodcovskom konaní. Citujúc článok 18 Zmluvy o revolvingovom úvere, konštatoval, že riešenie
sporov, nárokov či nezrovnalostí vyplývajúcich zo zmluvy, je možné z konaní pred všeobecným súdom

alebo v rozhodcovskom konaní. Záver súdu o tom, že ide o dojednanie znemožňujúce voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom je v rozpore s obsahom dojednania tvoriaceho
súčasť zmluvného vzťahu medzi stranami a nemá oporu ani v inom dôkaze založenom v súdnom spise.
Poukazoval na judikatúru Súdneho dvora vo veci C 478/99, na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4
písm. r/ OZ, z ktorej podľa neho vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť

sa, kde uplatnia svoje právo. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne
právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje také ustanovenie
za neprijateľné, čo však podľa neho nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.
Tak spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej
doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatniť nie

iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale, ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom
konaní. Aj z tohto hľadiska je nesporné, že článok 18 zmluvných dojednaní je v súlade s platnou
úpravou aj platným ustanovením. Poukazoval aj na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
21CoE/24/2012, v ktorom bola posudzovaná platnosť rovnakého ustanovenia. Namietal nedôvodnosť
a nepreskúmateľnosť tvrdení súdu prvého stupňa o neplatnosti dojednania o riešení sporov medzi

rozhodcovským súdom z dôvodu jeho neurčitosti a rozporu so zákonom. Tvrdenia súdu prvého
stupňa, že subjekt na rozhodovanie sporu určil on a že rozhodcovské konanie malo byť vykonané
Slovenským arbitrážnym súdom považoval za zmätočné, nevychádzajúce zo skutkového stavu a
dôkazov. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúce sa dôvodnosti uplatneného nároku podľa §
40 ods. 1 písm. j/ zák.č. 244/2002 Z.z. považoval za neurčité a nepreskúmateľné. Odvolanie proti výroku

o náhrade trov konania odôvodňoval tým, že náhrada trov za doplnenie návrhu nie je náhradou za účelne
vynaložené trovy na strane žalobcu. Namietal nedôvodnosť opakovaného nariadenia pojednávaní a
s tým súvisiaceho uloženia povinnosti na náhradu trov za tieto pojednávania. Vyjadrenie k žalobe asúhlas s prejednaním a rozhodnutím veci oznámil súdu, preto nebol žiadny dôvod, aby súd opakovane
nariaďoval pojednávanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila, i keď toto jej bolo doručené dňa 3.10.2013.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods.1 a 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2
O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 6.11.2014 o 9.00 hod. č.dv. 202, II.
poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 31.10.2014 na
úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 156 ods. 1,3 O.s.p..

Žalovaný odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/ O.s.p., t.j., že v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm.d) O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o
skutkové zistenie, na základe ktorého súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré

nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že súd vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Nesprávnymprávnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstav(skutkové
zistenie).Omylnúaplikáciuprávnychpredpisovidevtedy,aksúdpoužilnasprávnezistenýskutkovýstav
nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, prípadne
vtedy, ak zo skutočnosti dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov odvolanie žalobcu nie

je dôvodné, pretože skutkové zistenie súdu prvého stupňa zodpovedá vykonaným dôkazom, lebo vzal
do úvahy iba skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli alebo
vyšli počas konania najavo, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, použil
správny právny predpis, správne ho aplikoval a správne ho aj vyložil.

Rozsudok nemožno považovať ani za nepreskúmateľný a nedošlo ani k iným vadám uvedeným v §221
ods. 1 O.s.p..

Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s
ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Odvolacie
námietky žalovanej nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnemu záveru o
splnení zákonných podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. c/
zákonač.244/2002Z.z.,leborozhodcovskádoložka,ktorámalazaložiťprávomocrozhodcovskéhosúdu
je neplatná, keďže správne bola vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Tieto svoje právne
závery súd prvého stupňa podrobne odôvodnil, odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov a s

týmito sa stotožňuje.Nárok, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom rozhodcom so sídlom Bratislava, Koceľova
9 dňa 26.3.2012 sp.zn. RK-213/12-EK žalovaný opiera o zmluvné dojednania, súvisiace so zmluvou
o revolvingovom úvere, ktorá je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, keďže napĺňa všetky znaky

podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka. Niet pochýb o tom, že zmluvu o revolvingovom úvere
uzatváral žalovaný, ktorý pri jej poskytovaní vystupoval v rámci plnenia svojej podnikateľskej činnosti
ako dodávateľ a žalobkyňa vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda
ako spotrebiteľ. Súčasne išlo o štandardnú formulárovú zmluvu, keďže daný zmluvný vzťah sa riadil
aj obsahom zmluvných dojednaní obsiahnutých v Zmluvnom dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere

spoločnostiProfiCreditSlovakias.r.o,ktorésastalisúčasťouzmluvyaktoréspĺňajúvšetkyznakyzmluvy
formulárovej.

Preto súd prvého stupňa pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky túto správne skúmal aj z
pohľadu ochrany spotrebiteľa a správne uzavrel aj neprijateľnosť a tým aj neplatnosť preskúmavanej
rozhodcovskej doložky.

V prejednávanej veci žalobkyňa dôvodne spochybnila platnosť rozhodcovskej doložky, keďže táto

nebola individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky (§ 53 ods. 1 Obč. zákonníka).

Rozhodcovská doložka, tak ako bola zakomponovaná v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti Profi Credit Slovakia s.r.o. splynula s ostatnými podmienkami, jej
obsah žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani sa s ňou dôsledne

oboznámiť. Možno jednoznačne uzavrieť, že fakticky splynula s ostatnými podmienkami, preto správne
uzavrel súd prvého stupňa, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Žalovaný v konaní
nepreukázal ani tú skutočnosť, že žalobkyňa mohla uzavretie rozhodcovskej doložky vylúčiť, resp.
zmeniť obsah tohto zmluvného dojednania.

Svojím obsahom a formou rozhodcovská doložka z vyššie uvedených dôvodov spôsobila nevyváženosť

práv a povinností zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky.

Nemožno súhlasiť so stanoviskom žalovaného uvádzanom v odvolaní, že rozhodcovská doložka
uvedená v článku 18. nie je dojednáním znemožňujúcim voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
sporu pred štátnym súdom, pretože v bode 18.1. sa síce konštatuje, že akékoľvek spory a nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy uzavretej

medzi účastníkmi budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom
konaní, avšak v ďalšej časti, v bode 18.2.1, je konštatované, že akékoľvek spory nezrovnalosti alebo
nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace so zmluvou uzavretou medzi nimi
budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným
nasledujúcichrozhodcov,ktorísúvtomtobodepresnešpecifikovaní.Ztaktoformulovanejrozhodcovskej

doložky jednoznačne vyplýva, že zakotvila výlučnú právomoc rozhodcov, ktorých určil žalovaný, čo
zakladá dôvod jej neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ. Otázka (ne) platnosti dojednania o
riešení vzájomných sporov pred rozhodcovským súdom z dôvodu neurčitosti a rozporu so zákonom nie
je rozhodujúca pre posúdenie (ne) dôvodnosti uplatneného nároku vzhľadom na to, že rozhodcovská
doložka je neplatná z dôvodu nevyváženosti v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

žalobkyne ako spotrebiteľky.

Nemožno za dôvodné považovať ani námietky súvisiace s neurčitosťou a nepreskúmateľnosťou
rozhodovania súdu prvého stupňa v časti s odkazom na ust. §40 ods. 1 písm. j/ zák.č. 244/2002 Z.z.,
pretože súd prvého stupňa síce veľmi stručne, avšak jednoznačne konštatoval, že záver rozhodcu,
ktorý zhodnotil zmluvné sankcie za dojednané v súlade s dobrými mravmi a za primerané okolnostiam

prípadu, nie je správny. Súd prvého konštatoval, že povinnosťou rozhodcu v rozhodnutí bolo zaoberať sa
samotným predmetom rozhodcovského konania, pričom pokiaľ zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky nie je možné, aby rozhodca vyberal nejakú časť zmluvy a priznával nejaké čiastočné plnenie.Vo veci je potrebné poukázať na to, že rozhodca pri posudzovaní, či zmluvné sankcie nie sú v
rozpore s dobrými mravmi, posudzoval ich iba z pohľadu správania sa žalobkyne, t.j. spotrebiteľky, bez
posudzovania, či dohoda o zmluvných sankciách je (ne) platná z hľadiska formálnych náležitostí, t.j., či

neboli uzavreté v rozpore so zákonom.

Za nedôvodnú je potrebné považovať odvolaciu námietku v súvislosti s námietkou účelnosti právnych
úkonov spočívajúcich v doplnení žalobného návrhu a účasť na pojednávaniach z dôvodu, že boli
odročené. Odstránenie vád žalobného návrhu v danom prípade nemožno považovať za neúčelne
vynaložený úkon vzhľadom na to, že žalobkyňa žalobu nepodávala prostredníctvom advokáta, teda
podanie právnej zástupkyne žalobkyne označenej ako vyjadrenie, ktorým došlo k odstráneniu vád

návrhu, je potrebné jednoznačne hodnotiť ako účelne vynaložený úkon. Samotná skutočnosť, že
súd prvého stupňa pojednávania odročoval za účelom zadováženia písomných dokladov, ktorých
predloženie považoval za podstatné pre posúdenie (ne) dôvodnosti uplatneného nároku nie je dôvodom
pre nepriznanie náhrady trov konania za účasť na pojednávaniach, vzhľadom na to, že je na úvahe súdu,
ktorézoznačenýchdôkazovvykoná,zároveňvšaksúdjeoprávnenývykonaťajinédôkazy,akonavrhujú

účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci ( § 120 ods. 1 O.s.p.). V danom
prípade súd prvého stupňa postupoval v súlade s § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p., preto neboli splnené
podmienky pre nepriznanie náhrady trov konania za účasť advokáta žalobkyne na pojednávaniach, na
ktorých súd prvého stupňa vykonal dokazovanie.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd, ako už bolo vyššie uvedené, podľa § 219 ods. 1

O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Neúspešný žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešná žalobkyňa si náhradu
trov odvolacieho konania neuplatnila a ani jej zo spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto
bolo rozhodnuté tak, že náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.