Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/116/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223260
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1512223260.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľky: X. H., U. U.,
O.naČ.J.X,protiodporkyni:H..S.F.,P.Ú.,U.,R.XX,zastúpenáJUDr.DanielomSadákom,advokátom,
Bratislava, Židovská 5, o náhradu škody 16.953 €, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 12. 12. 2012 č.k. 24C 154/2012 - 80, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa
voči odporkyni domáhala náhrady škody vo výške 16.953 €, ktorú jej odporkyňa ako súdny exekútor
malaspôsobiťsvojímnesprávnymúradnýmpostupomanezákonnýmrozhodnutímprivýkoneexekučnej
činnosti, a to vydaním exekučných príkazov na vykonanie exekučných zrážok zo mzdy navrhovateľky,
resp. na predaj nehnuteľnosti a prikázaním pohľadávky z účtu v peňažnom ústave.

V odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že podľa vykonaného dokazovania bola
navrhovateľka rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 29. 10. 2004 č.k. 21C 270/2004 -
62, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 1. 2005 zaviazaná povinnosťou zaplatiť oprávnenej J. X.
istinu vo výške 34.280,60,- Sk, spolu s príslušenstvom a trovami konania. V exekučnom konaní sp.
zn. Ex 96/2005 vydala dňa 13. 6. 2005 odporkyňa ako súdny exekútor príkaz na začatie exekúcie
prikázanímpohľadávkyzúčtuvbanke;dňa 6.7.2005vydalaupovedomenieozačatíexekúciepredajom

nehnuteľnosti a dňa 7. 7. 2005 vydala príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy. Z účtu v banke tak
neboli vykonávané platby spojené s užívaním bytu. Navrhovateľka v danej situácii požiadala mzdovú
učtáreň o výplatu existenčného minima cez pokladňu, čo ale jej zamestnávateľ vyhodnotil ako porušenie
pracovnej disciplíny a s navrhovateľkou rozviazal pracovný pomer. Uplatňovanú istinu 16.953 € vyčíslila
navrhovateľka ako škodu pozostávajúcu z finančnej ujmy súvisiacej s jej stratou zamestnania vo výške
11.666 €, navyšovaných úrokov vo výške 2.000 €, súdnych poplatkov vo výške 17 €, poštovných
poplatkov vo výške 70 € a nevyplateného existenčného minima vo výške 3.200 €.

Navrhovateľka sa so sťažnosťou na odporkyňu obrátila jednak na Ministerstvo spravodlivosti SR a tiež
na Slovenskú komoru exekútorov. Ministerstvo spravodlivosti SR po prešetrení sťažnosti oznámilo
navrhovateľke listom zo dňa 31. 10. 2011, že jej sťažnosť považuje za nedôvodnú. Ministerstvo v rámci
dohľadovej činnosti nad súdnymi exekútormi nezistilo, že by súdna exekútorka H.. S.D. F. v exekučnom
konaní sp. zn. Ex 96/2005 porušila povinnosti, ktoré jej ukladá Exekučný poriadok ani súvisiace právne
predpisy. Rovnako Slovenská komora exekútorov listom zo dňa 10. 1. 2011 vyhodnotila sťažnosť

navrhovateľka na odporkyňu ako neopodstatnenú. Súdna exekútorka pri vykonávaní predmetnej
exekúcie postupovala v súlade so zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti, ako aj v súlade s ostatnými osobitnými predpismi.Súd prvého stupňa po právnej stránke oprel svoje rozhodnutie o ust. § 2 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.
( Exekučný poriadok ), ďalej ust. § 3 ods. 1 písm.a/, § 4 ods. 1 písm.a/ bod 3, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1
zák. č. 514/2003 Z.z. uviedol, že za splnenia zákonných podmienok vyžadovaných pri zodpovednosti za

škodu, by v danom prípade prichádzala do úvahy náhrada škody voči Slovenskej republike, zastúpenej
Ministerstvom spravodlivosti SR, v zmysle § 5 a § 6 zákona č. 514/2003 Z.z. Podaniu takéhoto
žalobného návrhu by však navyše muselo predchádzať predbežné prerokovanie uplatňovaného nároku
na príslušnom orgáne, čo je jeden zo zákonných predpokladov úspešného uplatnenia takéhoto nároku
na súde. Pokiaľ navrhovateľka označila ako odporcu v konaní samotnú súdnu exekútorku, musel

byť jej návrh bez ďalšieho zamietnutý pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie, nakoľko v prípade
preukázania zákonných podmienok vzniku tohto druhu zodpovednosti by za škodu v plnom rozsahu
zodpovedal štát. totiž hoci exekúciu vykonáva súdny exekútor, koná na základe splnomocnenia štátom,
ktorým je v konkrétnej veci poverenie na vykonanie exekúcie, vydané príslušným exekučným súdom.
Bez vydania takéhoto poverenia by súdna exekúcia nemala zákonný základ a bola by neprípustná;
súdny exekútor tak koná a rozhoduje v mene súdnej moci.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporkyni, ktorá bola v konaní
úspešná, priznal náhradu trov konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za tri úkony právnej
služby ( prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie vo veci a účasť na pojednávaní dňa 12. 12.
2012 ) po 336,94 €, ako aj režijný paušál 3 x 7,63 €, spolu trovy právneho zastúpenia v sume 1.033,71
€ ( podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. ).

Uvedený rozsudok napadla včas podaným odvolaním navrhovateľka, v celom rozsahu, domáhajúc
sa zjavne jeho zmeny tak, že odvolací súd zaviaže odporkyňu na uplatňovanú náhradu škody.
Navrhovateľka v odvolaní trvala na tom, že odporkyňa nemala vo veci exekúcie konať, ale vec
vrátiť Okresnému súdu Bratislava I z dôvodu nepríslušnosti katastrálneho rozdelenia územia mesta
Bratislavy. Navrhovateľka totiž býva v katastrálnom území U. Z., patriaceho do obvodu Okresného

súdu Bratislava IV. podľa navrhovateľky došlo k porušeniu Európskeho dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd v čl. 6, ohľadom predvolania svedkov navrhnutých v konaní navrhovateľkou
Okresnému súdu Bratislava I. Tým, že výkon exekúcie neprináležal Okresnému súdu Bratislava I,
nemusí byť podľa navrhovateľky splnená podmienka, spočívajúca v povinnosti poškodeného prerokovať
nárok na náhradu škody s príslušným štátnym orgánom. Navrhovateľka napokon argumentovala v

odvolaní svojou snahou o dohodu o splátkach, čo nebolo možné pre postoj odporkyne. Táto stránky
vôbec neprijíma. Navrhovateľka dodala, že odporkyňa ako právne zdatná osoba nepotrebovala v konaní
právne zastúpenie zo strany advokáta H.. D. Y.. Výšku trov právneho zastúpenia v sume 1.033,71 €
označila za šokujúcu.
Na odvolanie navrhovateľky sa písomne vyjadrila odporkyňa tak, že zjavne navrhla napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť; s rozsudkom prvostupňového súdu súhlasila v celom
rozsahu, súhlasila s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.
Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, vec správne právne posúdil a
svoje rozhodnutie tiež odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez

nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Vo veci verejne vyhlásil rozsudok postupom
podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.
Navrhovateľkou uplatňovaná pohľadávka vznikla z právneho vzťahu medzi súdnym exekútorom a
navrhovateľkou, ako účastníčkou exekučného konania ( v ktorom mala postavenie povinnej osoby ).
Povahou takýchto nárokov sa zaoberal opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky ( napr. vo svojom

uznesení sp. zn. 3Cdo 58/2009 ), v ktorom dospel k záveru, že exekútor v exekučnom konaní vykonáva
úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej ( štátnej ) moci v rozsahu ustanovenom
Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora
a účastníka exekučného konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah.
Exekútor je podľa § 2 Exekučného poriadku štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie

núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí ( ďalej len exekučná činnosť ). Podľa § 3 Exekučného
poriadku exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je
viazaný len Ústavou SR, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich
vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Pre úplnosť hodno poznamenať, že
ustanovenie § 5 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. 9. 2005 výslovne uvádza, že

vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.
Súd prvého stupňa správne nepovažoval vzťah medzi účastníkmi konania za občianskoprávny vzťah,
v rámci ktorého odporca zodpovedá za škodu, spôsobenú navrhovateľke podľa § 420 Obč. zák.
Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkové vzťahy, fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahymedzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto vzťahy
neupravujú iné zákony ( § 1 ods. 2 Obč. zák. ). Tieto vzťahy sú upravené normami súkromného práva
a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov; práva a povinnosti, ktoré sú obsahom

právnych vzťahov tejto povahy, vznikajúce na základe prejavov vôle vyplývajúcich z princípu autonómie
vôle ich subjektov. Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v
ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti,
sú verejnoprávne.
Aj medzi účastníkmi konania išlo v prípade dražby nehnuteľností ( v rámci exekučného konania ) o

verejnoprávny vzťah, sledujúci zabezpečenie funkcií štátu, v ktorom účastníci nemali autonómne a
rovnoprávne postavenie, ktoré je typické pre právne vzťahy založené na súkromnom práve. Vo vzťahu
medzi účastníkmi jeden z nich - súdny exekútor - vystupoval voči druhému - navrhovateľovi - ako
nositeľ verejnej zvrchovanej moci a bol oprávnený druhému subjektu jednostranne zakladať práva alebo
povinnosti. Právny vzťah medzi účastníkmi konania sa preto nemôže považovať za súkromnoprávny
vzťah.VzhľadomnauvedenýprávnynázorNajvyššiehosúduSR,ktorýsiosvojilajodvolacísúd,jenutné

uzavrieť, že odporkyňa ako súdny exekútor nemôže byť a nie je vecne pasívne legitimovaná v konaní o
náhradu škody podľa ust. § 420 Obč.zák. v prípadoch pohľadávky, vzniknutej z právneho vzťahu medzi
súdnym exekútorom a účastníkom exekučného konania.
Podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku ( v znení účinnom od 1. 8. 2004 ) ak osobitný zákon
neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec

v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona.
Takým osobitným zákonom je zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci. V prípade, že súdny exekútor nesprávne aplikoval ustanovenia zák. č. 233/1995
Z.z. ( Exekučný poriadok ), tak za takúto škodu by zodpovedal štát ( Slovenská republika ) z titulu
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo vydaním nezákonného

rozhodnutia.
Odvolací súd z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporkyne v konaní napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ), bez toho, aby sa ďalej zaoberal
uplatneným nárokom z vecnej stránky. Námietky, ktoré navrhovateľka uplatnila v odvolacom konaní,
neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku prvostupňového súdu. Vecne správne rozhodol

prvostupňový súd aj o náhrade trov prvostupňového konania, o ktorých rozhodol v súlade s ust. vyhl.č.
655/2004 Z.z..
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže odporkyňa
si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila ( § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.