Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/9/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113010106
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Chovanko

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113010106.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov

JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka prejednal na verejnom zasadnutí konanom 04.11.2014
odvolanie obžalovaného M. I. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica
z 11.11.2013, sp. zn. 4T/4/2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o
treste zákazu činnosti.

Rozhodujúc vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému M. I., nar. XX.XX.XXXX ukladá podľa §

61 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 438d Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek
druhu na dobu 7 (sedem) rokov.

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného M. I. z a m i e t a .

Ostatné výroky napadnutého rozsudku zostávajú nezmenené.

o d ô v o d n e n i e :

Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný M. I. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený v skutkovej vete

napadnutého rozsudku.

Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne
odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola určená skúšobná doba dvoch rokov.

Podľa § 61 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 438d Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť
akýkoľvek druh motorového vozidla na dobu 5 rokov.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie obžalovaný a tiež okresný prokurátor, ktorého
odvolanie smerovalo len do výroku o treste zákazu činnosti.

Prokurátor v písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že v tomto prípade mal súd
obžalovanému uložiť obligatórne trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel na doživotie v súlade
s ustanovením § 61 ods. 4 písm. a) Tr. zák., pretože už bol dvakrát odsúdený za taký trestný čin trestným

rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica z 11.04.2000, sp. zn. 3T/31/2000 a trestným rozkazom
Okresného súdu Prievidza zo 07.04.2008, sp. zn. 3T/81/2008. S poukazom na ustanovenie § 61 ods.
5 Tr. zák., tieto odsúdenia nemá zahladené.V danej veci neboli splnené podmienky na aplikáciu § 438d Tr. zák., pretože v predchádzajúcich
prípadoch neboli zistené žiadne mimoriadne okolnosti. Obžalovaný bol v minulosti viackrát, aj
priestupkovo postihnutý za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu.

Ztýchtodôvodovnavrhol,abykrajskýsúdzrušilnapadnutýrozsudokvovýrokuotrestezákazučinnostia
sámrozhodoltak,žeobžalovanémuuložítrestzákazučinnostivedeniamotorovýchvozidielnadoživotie.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania v podstate argumentoval tým, že kritického dňa motorové

vozidlo neviedol a túto jeho obhajobu potvrdili aj svedkovia J. Y., N. D. a H. I.. Na hlavnom pojednávaní
obžalovaný a svedkyňa J. Y. potvrdili, že ako prvá dychovú skúšku vykonala J. Y. a následne s
odstupom asi 20 minút obžalovaný. Svedkovia I. G., I. W., U. G. a I. Q. si buď na okolnosti dôležité pre
objektívne zistenie skutkového stavu nepamätali alebo zrejme neúmyselne z dôvodu odstupu času a
množstva vykonaných služobných zákrokov, osvojili mechanicky štandardne používané postupy v rámci
služobných zákrokov.

Vzhľadom na výsledky dokazovania a vážne pochybnosti, kto vôbec kritického dňa viedol osobné
motorové vozidlo a komu bol pri dychovej skúške uvedeného dňa nameraný alkohol v krvi v množstve
0,60 mg/l a nejasnosti v čase vykonania dychových skúšok, navrhol v zmysle zásady - in dubio pro reo,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd na podklade oboch odvolaní podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal všetky výroky
prvostupňového rozsudku, ako i konanie, ktoré im predchádzalo a zistil, že len odvolanie prokurátora
bolo sčasti dôvodné.

Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por.
vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu
zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného podaná, vrátane preverenia jeho
obhajobných tvrdení. V týchto smeroch okresný súd dôkazy vyhodnotil jednotlivo, vo vzájomných
súvislostiach ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj podrobne a presvedčivo odôvodneným

spôsobom, ktoré mu z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v
ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., skutočne nemožno nič vytknúť. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový
súd reagoval aj na rozpory, ktoré sa medzi jednotlivými dôkazmi vyskytli, pričom tieto rozpory preklenul
úvahami, s ktorými sa krajský súd stotožnil. Na takomto základe potom okresný súd vyvodil z dôkazov
o podstate súdeného činu skutkové zistenia, ktoré sú správne.

Prvostupňový súd starostlivo zvážil všetky okolnosti prípadu, vecne správne reagoval na obhajobné
tvrdenia obžalovaného, tieto preveril vykonaným dokazovaním a následne sa so všetkými dôkazmi
vyrovnal logickým spôsobom, nevzbudzujúcim podľa zistenia odvolacieho súdu žiadne pochybnosti
o správnosti skutkových zistení, vrátane tých, ktoré boli nevyhnutné pre záver o existencii zavinenia

obžalovaného na spáchaní žalovaného trestného činu. Ani krajský súd nezistil žiadne, ani najmenšie
dôvody, pre ktoré by mal výpovediam policajtov - svedkov I. Q., I. G. a I. W. neveriť.

V odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ustanovením § 168 ods.1 Tr. por. podrobne, zrozumiteľne
a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými

právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval zistené skutočnosti podľa príslušného ustanovenia
zákona v otázke viny obžalovaného. Krajský súd si v celom rozsahu osvojuje odôvodnenie napadnutého
rozsudku v otázke zistenia skutkového stavu a právnej kvalifikácie.

V tejto súvislosti zdôrazňuje, že obaja policajti - svedkovia I. Q. a U. G. opakovane v prípravnom konaní

i na hlavnom pojednávaní jednoznačne usvedčili obžalovaného zo spáchania žalovaného činu, t.j. že
kritického dňa viedol osobné motorové vozidlo zn. Škoda Super, ev.č. BB XXX DV. Ich tvrdenia boli
podporené výpoveďami svedkov I. G., I. W. a listinnými dôkazmi, obsah ktorých spolu s výpoveďami
svedkov podrobne rozviedol prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako ako okresný
súd, ani krajský súd nezistil skutočne žiadne okolnosti, pre ktoré by mal výpovediam týchto svedkov

neveriť. Policajti obžalovaného nepoznali a svoju kontrolnú činnosť vykonávali v súlade s príslušnými
právnymi predpismi. Pokiaľ svedkyňa J. Y. zmenila svoje pôvodné tvrdenie, že vodičom osobného
motorového vozidla bol obžalovaný, na tvrdenie, že vodičkou bola práve ona, tak tomuto tvrdeniu aobhajobeobžalovanéhoanikrajskýsúdneuveril,pretožesvedkyňajeosobnoupriateľkouobžalovaného,
rovnako ako sú kamaráti obžalovaného svedkovia N. D. a H. I..

Objektívne preukázané konanie obžalovaného okresný súd potom správne kvalifikoval ako prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., pretože preukázateľne kritického
dňa ako vodič motorového vozidla vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorú si privodil vplyvom
požitého alkoholu činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú
škodu na majetku.

V rámci prieskumnej povinnosti v súvislosti s výrokom o treste odňatia slobody krajský súd zistil, že pri
ukladaní tohto trestu vo výmere 5 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený a bola mu
určená skúšobná doba vo výmere 2 rokov, prvostupňový súd správne prihliadol na okolnosti prípadu,
pomery a osobu obžalovaného. Tento bol od roku 2000 trikrát súdne potrestaný za trestné činy opilstva
podľa § 201b Tr. zák. účinného do 31.12.2005 na podmienečný trest odňatia slobody, pričom bol účastný

amnestie a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. V rokoch 2003 a 2008 bol odsúdený za trestné činy
marenia výkonu úradného rozhodnutia k podmienečným trestom odňatia slobody, v ktorých sa osvedčil
a bol mu uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 rok, resp. 2 roky. Aj tieto
odsúdenia má zahladené. Z evidenčnej karty vodiča však vyplynulo, že od 30.01.2006 do 20.04.2012
bol deväťkrát postihnutý za rôzne priestupky spáchané v cestnej premávke. Preto trest odňatia slobody

nespojený s obmedzením jeho osobnej slobody, aj krajský súd považoval za primeraný a zákonný.

V súvislosti s výrokom o treste zákazu činnosti krajský súd tiež zistil, že v posudzovanom prípade je
potrebné použiť ustanovenie § 438d Tr. zák., podľa ktorého ustanovenie § 61 ods. 3 a 5 sa vzťahuje aj
na osobu, ktorá bola odsúdená za niektorý z trestných činov uvedených v § 61 ods. 3 alebo 5 pred 1.

novembrom 2011, ak táto osoba spáchala ďalší trestný čin uvedený v § 61 ods. 3 alebo 5 po 1. novembri
2011. Súd však nemusí vziať do úvahy odsúdenie uložené pre 1. novembrom 2011, ak by vzhľadom
na mimoriadne okolnosti predchádzajúcich prípadov bolo pre páchateľa použitie trestnej sadzby trestu
zákazu činnosti uvedenej v § 61 ods. 3 alebo 5 neprimerane prísne.

Podľa § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zák., súd uloží trest zákazu činnosti na doživotie, ak odsudzuje páchateľa
za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič
dopravného prostriedku, hoci už bol za taký trestný čin dvakrát odsúdený.

Skutok, za ktorý bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica z

11.04.2000, sp. zn. 3T 31/00 spáchal v septembri 1999 a bol mu uložený podmienečný trest odňatia
slobody, pričom v skúšobnej dobe sa osvedčil. Skutok, za ktorý bol odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Prievidza zo 07.04.2008, sp. zn. 3T 81/08 obžalovaný spáchal 04.11.2007 a bol mu
uložený podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého
druhu na dobu dvoch rokov. Uznesením z 10.07.2009 súd podmienečne upustil od výkonu zvyšku trestu

zákazu činnosti a obžalovaný sa v oboch skúšobných dobách osvedčil.

Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od týchto odsúdení a obidva skutky boli spáchané po 00.00 h, kedy
je minimálna premávka, aj krajský súd dospel k záveru, že uloženie trestu zákazu činnosti na doživotie,
by bolo skutočne neprimerane prísne.

Krajský súd však obžalovanému sprísnil trest zákazu činnosti tak, že tento trest mu uložil na dobu 10
rokov. Obžalovaný sa totiž prejavil ako nedisciplinovaný vodič, ktorý sa opakovane dopúšťa trestnej
činnosti spáchanej v doprave a tiež rôznych priestupkov. Uložený podmienečný trest v kombinácii s
dlhším trestom zákazu činnosti, potom považoval krajský súd za dostatočný a zákonný.

Na základe uvedeného krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol, pretože všetky jeho námietky neboli opodstatnené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.