Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. november 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/68/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114206648

Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114206648.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci navrhovateľa:
Q. M., G.. XX.X.XXXX, M. XXXX/XX, C. G. M., proti odporcovi: P. M., G.. XX.X.XXXX, o návrh na výživné
manžela,

r o z h o d o l :

Súd návrh na začatie konania v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania zo dňa 21.2.2014 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi platenia

manželského výživného v sume 10,-- Eur mesačne z dôvodu, že je nezamestnaná a nemá možnosť si
zabezpečiť prostriedky na výživu.

Odporca sa k veci samej nevyjadril, aj keď bol na vyjadrenie postupom súdu vyzývaný. Odporca bol
v mieste doručenia neznámym adresátom a aj podľa lustrácií súdu (č.l. 11 spisu), resp. súčinnosťou
s obcou, nebolo zistené miesto pobytu odporcu. Samotná navrhovateľka ako vylustrovaná osoba z
rodinného prostredia odporcu sa osobitne na pojednávaní k výsledkom doručenia vyjadrila tak, že
odporca sa nezdržiava na adrese trvalého bydliska, nie je známe, kde sa zdržiava, vraj to má byť u
niekoho, ale ona nič bližšie nevie a kvôli tomu mu napríklad nevedeli dva roky doručiť ani zásielku v
konaní o rozvod. Za týchto okolností súd rozhodol o ukladaní zásielok v súdnom spise pre odporcu s

následkom doručenia.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 3.11.2014, na ktoré sa odporca nedostavil. Neboli zistené

dôvody pre odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu podľa § 101 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov ( ďalej len O.s.p. ).

Na základe dokazovania vykonaného výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými
dôkaznými prostriedkami (najmä sobášnym listom účastníkov konania a rodnými listami detí) a celým
spisovým materiálom, súd zistil nasledovný skutkový stav:Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX na Matričnom úrade v C. G. M.. Z manželstva
pochádzajú deti účastníkov P., G.. XX.XX.XXXX a Y., G.. XX.X.XXXX.

Podľa udania navrhovateľky na pojednávaní navrhovateľka podala tento návrh na začatie konania z

dôvodu, že prišla o zamestnanie a keď si vybavovala dávky v hmotnej núdzi, tak jej na úrade povedali,
aby podala takýto návrh. Síce odvtedy sa od 1.3.2014 zamestnala, ale dokladať to musí, takže na návrhu
trvá. Navyše odporca neplatí ani výživné na dieťa. Navrhovateľka nepozná žiaden konkrétny príjem
odporcu, ani z čoho by mal platiť akékoľvek výživné, ale myslí si, že on to robí tak, že aj keď sa niekedy
zamestná, tak sa zamestná mimo pracovnej zmluvy, takže z toho sa neplatia žiadne odvody a nie je
to známe. Navrhovateľka nevie, že by mal odporca niekedy vyššiu životnú úroveň ako ona, určite ju

mal, keď pracoval v Českej republike, ale to bolo v minulosti. O jeho zamestnávaní od mesiaca február
2014 nevie nič bližšie, ale usudzuje, že sa mohol príležitostne zamestnať v pizzerii. Navrhovateľka je
zamestnaná od 1.3.2014 iba u externej firmy a tiež iba na dohodu o vykonaní práce, takže príjem nemá
vysoký, okolo 300,- Eur mesačne.

Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine:

1) Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na
návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká.
Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

2) Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine:

1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.

2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne
odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, vychádzajúc pritom zo zákonných hľadísk citovaných
ustanovení Zákona o rodine, dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre určenie
manželského výživného podľa návrhu žalobcu. Účelom poskytovania výživného je uspokojovanie
základných životných potrieb aj ďalších potrieb tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade
rovnaká. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka

odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi
ostatnými príbuznými. Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde
o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy
osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých
manželov.V danom prípade súd nezistil rozdiel v životnej úrovni účastníkov - manželov v takom rozsahu, aby
bolo dôvodné priznať výživné žalobcovi. Aj keď navrhovateľka nekonkrétne poukázala na isté obdobie
jej postavenia ako nezamestnanej osoby, resp. osoby s nízkym príjmom, tak už ani len v teoretickej

etape tvrdenia, ktorá by predchádzala teoretickej etape dôkazu, navrhovateľka ani len netvrdila, že by
životná úroveň odporcu bola vyššia, na túto skutočnosť usudzovala iba v minulosti pred obdobím trvania
tohto konania, za ktoré prichádzalo do úvahy, aby podľa cit. ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine súd čo
i len potenciálne manželské výživné navrhovateľke priznal. S poukazom na vyššie uvádzané dôvody,
považoval súd návrh navrhovateľky za nedôvodný, preto ho v plnom rozsahu zamietol.

Za príčinu sporu na základe skutočností súdu známych z úradnej činnosti tunajší súd považuje prax

Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) pri ukladaní podmienok pre priznanie dávky v hmotnej
núdzi.

Podľa § 9 zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi účinného do 31.12.2013 (zrušený zákonom
č. 417/2013 Z.z.)

1) Ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú,

neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si
v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi.

2) Zákonnými nárokmi podľa odseku 1, ktorých uplatnením je možné zabezpečiť si základné
životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, sú výživné podľa osobitného predpisu, náhradné
výživné podľa osobitného predpisu, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca

podľa osobitného predpisu, dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového
poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, nároky z
pracovnoprávnych vzťahov, dávky výsluhového zabezpečenia a opakované štátne sociálne dávky podľa
osobitných predpisov, okrem prídavku na dieťa.

Podľa § 46 ods. 1 zák. č. 460/1992 Zb. Ústavy SR Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

Občianske súdne konanie podľa § 7 ods. 1 OSP u žalôb na zaplatenie, včítane žalôb o výživné
alebo o príspevok na výživu, slúži na rozhodnutie sporov medzi fyzickými osobami. Jeho výsledok
závisí od procesnej aktivity účastníka. Na rozdiel od toho správne konanie slúži na rozhodnutie iného,

špecializovaného verejného orgánu o práve účastníka v rámci jeho špecifickej právomoci. Potreba
preskúmať pomery účastníka pred špecializovaným verejným orgánom nemôže nevyhnutne znamenať,
že určitá právna otázka sa stane medzi fyzickými osobami spornou.

Vyporiadanie sa s aplikáciou cit. ust. § 9 ods. 1, 2 zák. č. 599/2003 Z.z. účinného do 31.12.2013 je vecou
ÚPSVaR ako špecializovaného štátneho orgánu s vlastnou právomocou. Tento podľa názoru tunajšieho

súdu musí interpretovať cit. par. 9 ods. 1 s ohľadom na faktickú danosť nárokov. Podľa názoru súdu
prípadne ani to, že žiadateľ o dávku v hmotnej núdzi by si neuplatnil niektorý z nárokov podľa ods. 2,
nemôže viesť automaticky k záveru, že mal konkrétny nárok a tento si neuplatnil. Podľa názoru súdu
špecializovaný orgán má dostupné východiská pre zistenie príjmu žiadateľa a príjmu jeho blízkych osôb
a samotný žiadateľ pred špecializovaným orgánom musí mať možnosť dokazovať okolnosti svedčiace

v jeho prospech. Neúspech v občianskom súdnom spore podľa názoru tunajšieho súdu nemôže byť
dôkazom pre potreby priznania dávky v hmotnej núdzi.Ak ÚPSVaR vedie navrhovateľa k vzniku občianskeho súdneho sporu pod následkom neprístupnosti
jehoprávpodľacitovanéhoosobitnéhozákona,podľanázorutunajšiehosúduideosťažovanieprístupuk
ústavným právam osoby k právnej ochrane inej ako súdnej podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, t.j. v medziach

jeho právomoci ako špecializovaného orgánu. Nikoho nemožno nútiť, aby vstúpil do občianskeho
súdneho konania, ani pod následkom nepriznania práva podľa osobitného predpisu. Následkami týchto
prekážok sú podľa názoru súdu predovšetkým (Ad1) nedôstojné súdne konanie pre simulovaný spor
s následkom nedôstojného postavenia špecializovaného rozhodovacieho orgánu a (Ad2) hroziaca
zodpovednosť neúspešných navrhovateľov za výsledok sporu, pravidelne spojená s povinnosťou na

náhradu trov konania protistrane, potenciálne včítane trov právneho zastúpenia advokátmi, bez ohľadu
na oslobodenie navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov voči štátu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1, veta prvá O.s.p., podľa ktorého: Účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná ako úspešný účastník konania má právo
na náhradu trov, ktoré jej v konaní vznikli. Vzhľadom k tomu, že odporca si náhradu trov konania

neuplatnil, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.