Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžso/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6013200544
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:6013200544.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.

Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej
veci žalobcu: R., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., XXX XX K., zast. : Advokátska kancelária Krnáč, s.r.o.,
advokátskou spoločnosťou so sídlom Porges Palota Horná č. 65A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 232
293, proti žalovanému : Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, s adresou pracoviska Trieda SNP č. 75,
974 84 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správneho orgánu, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. augusta 2013 č. k. 23S/68/2013 - 65, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 14. augusta

2013 č. k. 23S/68/2013 - 65 m e n í tak, že rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/1113/BEZ/2013/4368
Ant zo 6. marca 2013 a č. UPS/US5/1113/BEZ/2013/4369 Ant zo 6. marca 2013 a č. UPS/US5/1113/
BEZ/2013/4370 Ant zo 6. marca 2013 r u š í a veci mu vracia na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu
náhradu trov konania vo výške 662,26 € z titulu právneho zastúpenia.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom orgáne

1. rozhodnutie :
1. Rozhodnutím č.: UPS/US5/1113/BEZ/2013/4368 Ant zo 06. marca 2013 (č.l. 4 pri sp.zn. 23 S 68/2013)
žalovaný ako odvolací správny orgán v zmysle § 4 ods. 6 písm. c) a § 6 zákona č. 453/2003 Z.z. o
orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v medziach § 51 písm. b) ako aj § 38 ods. 1 písm.
a) zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku
tiež „zák. č. 447/2008 Z.z.“), postupom podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku tiež „Správny poriadok“)
potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko
Detva, č.: ZV3/KOMP/SOC/2012/25181-004 z 30.11.2012, vo veci nepriznania peňažného príspevku na
kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie a odvolanie žalobcu zamietol.
Podľa § 2 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. účinného ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia ťažké

zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.
Podľa § 38 ods. 1 písm. a) zák. č. 447/2008 Z.z. v hore účinnom znení fyzickej osobe s ťažkým
zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené
výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak, na diétne stravovanie.

2. Žalovaný v úvode svojho zamietavého rozhodnutia načrtol časový vývoj konania, začatého pôvodnou
žiadosťou žalobcu z 13.08.2012 o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov na diétne stravovanie, na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo
s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a o poskytnutie peňažného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového

vozidla.
V súvislosti s uvedeným predovšetkým zdôraznil, že v zmysle komplexného posudku zo 14.11.2012
sa žalobca považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku stanovenej miery
funkčnej poruchy 60 % bez navrhnutia požadovaných kompenzácií.

3. Na základe odvolania žalobcu žalovaný preskúmal prvostupňový komplexný posudok a posúdilo

mieru funkčnej poruchy žalobcu a sociálne dôsledky jeho ťažkého zdravotného postihnutia a vo veci
dňa 20.02.2013 vydalo nový komplexný posudok.
V zmysle nového komplexného posudku vydaného podľa § 15 zák. č. 447/2008 Z.z. na účely § 55 ods.
6 cit. zákona bola miera funkčnej poruchy žalobcu potvrdená na úrovni 60 % určenej podľa prílohy č. 3
zák. č. 447/2008 Z.z. zo skupiny VIII. A) ods. 8 písm. c), čím sa v zmysle § 2 ods. 3 cit. zákona žalobca

považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Za rozhodujúce ochorenie pre stanovenie
miery funkčnej poruchy bola označená porucha krvného tlaku, ťažká forma.
Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore účinnom znení na základe lekárskeho posudku podľa §
11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný
posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje

a) mieru funkčnej poruchy,
b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,

f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom alebo či má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí,
g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
h) odôvodnenie komplexného posudku.
Podľa § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore účinnom znení podkladom na rozhodnutie o peňažnom

príspevku na kompenzáciu je komplexný posudok.

4. Podľa uvedeného komplexného posudku je žalobca od roku 2010 v sledovaní psychiatra pre
depresívnu poruchu. Po prekonaní ischemickej cievnej mozgovej príhody (02/2012) s centrálnou
ľavostrannou symptomatológiou, došlo podľa psychiatra k zhoršeniu stavu, mal hrubo narušenú

psychomotorickú koordináciu, bola prítomná nemotornosť, nepraktickosť, porucha pozornosti ako aj
organické stigmatizovanie ostatných psychických funkcií.
Preukázaná bola zmiešaná organická úzkostná porucha s odporučením celodennej starostlivosti, ako
aj sprievodu. Stav po cievnej mozgovej príhode sa zlepšil po kúpeľnej liečbe.

5. Podľa žalovaného v súčasnej dobe má byť psychický stav žalobcu vhodne kompenzovaný, správanie
je charakterizované ako adaptabilné. Objektívne je prítomná ľahká centrálna hemiparéza, bez poruchy
reči, je mobilný, sebestačný, plne orientovaný.
Podľa predložených odborných nálezov (najmä lekársky posudok zo dňa 16.02.2013 a posudkový záver
zo dňa 18.02.2013) sa pohybuje samostatne bez opory, je schopný zvládnuť cestu k zastávke verejných

hromadných prostriedkov, nastúpiť, či vystúpiť alebo v nich stráviť cestu.
Podľa § 38 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore účinnom znení fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na
kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento
zákon neustanovuje inak

a) na diétne stravovanie,
b) súvisiace
1. s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia,
2. so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla,3. so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.

6. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia žalovaný nenavrhoval kompenzovať peňažným

príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a
o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením
prevádzky osobného motorového vozidla z toho dôvodu, že žalobca na základe predloženej zdravotnej
dokumentácie nespĺňa zákonom stanovené podmienky.

Podľa § 38 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore účinnom znení zvýšené výdavky na zabezpečenie hygieny
na účely tohto zákona sú výdavky súvisiace so zabezpečovaním bežnej osobnej hygieny a hygieny
domácnosti v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia fyzickej osoby uvedeného v prílohe č. 6.
Podľa § 38 ods. 7 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore účinnom znení zvýšené výdavky súvisiace s
opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia na účely tohto zákona sú výdavky spojené
s obnovou a s nákupom predmetov bežnej osobnej spotreby a bytovej spotreby, ktoré sa nadmerne

opotrebúvajú v dôsledku chronických stavov a používania technicky náročných pomôcok uvedených v
prílohe č. 7.

2.rozhodnutie :
7. Rozhodnutím č.: UPS/US5/1113/BEZ/2013/4369Ant zo 06. marca 2013 (č.l. 8 pri sp.zn. 23 S 68/2013)

žalovaný ako odvolací správny orgán v zmysle § 4 ods. 6 písm. c) a § 6 zák. č. 453/2003 Z.z., v
medziach § 51 písm. b) ako aj § 38 ods. 1 písm. b) bod 2. zák. č. 447/2008 Z.z., postupom podľa § 59
ods. 1 Správneho poriadku potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodinyZvolen,pracoviskoDetva,č.:ZV3/KOMP/SOC/2012/25182-002z30.11.2012,vovecinepriznania
peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky

osobného motorového vozidla a odvolanie žalobcu zamietol.

8. Svoje zamietajúce rozhodnutie č. 2 žalovaný odôvodnil rovnakými argumentmi ako v
predchádzajúcom prípade.

3.rozhodnutie :
9. Rozhodnutím č.: UPS/US5/1113/BEZ/2013/4370Ant zo 06. marca 2013 (č.l. 11 pri sp.zn. 23 S
68/2013) žalovaný ako odvolací správny orgán v zmysle § 4 ods. 6 písm. c) a § 6 zák. č. 453/2003 Z.z.,
v medziach § 51 písm. b) ako aj § 38 ods. 1 písm. b) bod 1. zák. č. 447/2008 Z.z., postupom podľa
§ 59 ods. 1 Správneho poriadku potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Detva, č.: ZV3/KOMP/SOC/2012/25184-002 z 30.11.2012, vo veci
nepriznania peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s
opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi, a bytového zariadenia a odvolanie žalobcu zamietol.

10. Tiež svoje zamietajúce rozhodnutie č. 3 žalovaný odôvodnil rovnakými argumentmi ako v

predchádzajúcich prípadoch.

II.
Konanie na prvostupňovom súde
A)

11. Proti všetkým trom rozhodnutiam a proti komplexnému posudku žalobca podal na Krajský súd v
Banskej Bystrici žaloby (označené ako odvolanie) zo dňa 18.04.2013.

12. Namietal, že komplexný posudok č. UPS/US5/1112/BEZ/2013/2659 bol vyhotovený bez jeho
účasti, pričom ignoroval lekárske správy, ktoré pripojil k podaniu. Podľa žalobcu sa komplexný

posudok odvoláva na prepúšťaciu správu Národného rehabilitačného centra Kováčova (ďalej len „NRC
Kováčova“), kde neabsolvoval žiadne lekárske prehliadky.

13. Navyše upozornil na to, že v rehabilitačnej karte mal určený sprievod a výsledky testov uvedených
v prepúšťacej správe nie sú pravdivé. V období bez pomoci inej osoby utrpel niekoľko úrazov pri páde

z invalidného vozíka a z postele. Bez sprievodu nebol schopný navštevovať odborných lekárov a nimi
odporúčané liečby a rehabilitácie.Zdravotný stav a psychický stav sa mu tak zhoršil, že už nie je schopný výmeny plienky, vstať z postele
alebo meniť polohy, nevie sa svojpomocne dostať na WC, ani najesť, či napiť. Nemôže navštevovať
zubného lekára, nemá chrup ani zubnú protézu, takže sa mu nedá hrýzť a zadúša sa slinami.

14. Podľa nových neurologických nálezov ide o ťažké zdravotné postihnutie, brániace mu prijímať
tuhú stravu, s poruchou chôdze, pričom podľa neurologického nálezu zo dňa 12.04.2013 (pripojil k
žalobe spolu s psychiatrickým nálezom) je jeho sebestačnosť obmedzená pri zložitejších pohyboch,
činnostiach, ako sú napr. sprchovanie, nastupovanie do dopravných prostriedkov, ako aj pri príjme

potravy.
Preto miera funkčnej poruchy stanovená na 60% nezodpovedá jeho skutočnému zdravotnému stavu.
Pripojil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 17.07.2012, ktorým bol uznaný za invalidného
z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%.

B)

15.KrajskýsúdvBanskejBystriciakoprvostupňovýsúduzneseniamivydanýmivjednotlivýchkonaniach
zo dňa 13.06.2013 vyzval žalobcu na spresnenie svojho podania, nakoľko z jeho obsahu nebolo
jednoznačne jasné, či mienil podať žaloby proti všetkým trom rozhodnutiam žalovaného zo dňa
06.03.2013, ktoré vo svojom podaní síce neoznačil, avšak pripojil ich k podaniu.
V doplneniach žalobcu vykonaných prostredníctvom jeho právneho zástupcu sa argumentačne upresnili

žalobné námietky voči nesprávnemu postupu pri výkone lekárskej posudkovej činnosti, t.j.
- absencia identifikácie posudkového lekára odvolacieho orgánu menom, priezviskom, titulom,
pracovnou pozíciou,
- vykonanie posúdenia bez prítomnosti posudzovaného žalobcu,
- prílohou komplexného posudku nebol lekársky posudok zo 16.02.2013 a posudkový záver zo dňa

18.02.2013,
- namietal prepúšťaciu správu z NRC Kováčova.

C)
16. Žalovaný v stanovisku k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Najmä vo vyjadrení k upresňujúcej argumentácii pôvodných žalobných námietok uviedol, že podkladom
rozhodnutí o predmetných peňažných príspevkoch je komplexný posudok, pričom v súlade s
ustanovením § 55 ods. 13 zák. č. 447/2008 Z.z. doručoval spolu s rozhodnutiami aj komplexný posudok,
ako podklad predmetných rozhodnutí.
Nebolo jeho povinnosťou doručovať podklady komplexného posudku, t.j. lekársky posudok a posudkový

záver. Komplexný posudok nevypracúva posudkový lekár, ale sociálny pracovník daného úradu, a to
na základe lekárskeho posudku (vypracuje posudkový lekár) a posudkového záveru (vypracuje sociálny
pracovník).

17. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár odvolacieho orgánu nemal pochybnosti

o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu a žalobca o
stretnutie s posudkovým lekárom nepožiadal, a preto v súlade s § 11 ods. 9 a 10 zák. č. 447/2008 Z.z.
vykonal posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.
Posudková lekárka zohľadnila všetky aktuálne lekárske nálezy, ako aj staršie nálezy, ktoré spĺňali kritériá
§ 11 ods. 8 zák. č. 447/2008 Z.z., pričom zoznam týchto nálezov je uvedený v odôvodnení rozhodnutia.

Zohľadnené boli aj k odvolaniu doložené lekárske nálezy. V prípade, že žalobca mal námietky k obsahu
prepúšťacej správy z kúpeľnej liečby v NRC Kováčova, mal tieto námietky uplatniť u lekára, ktorý túto
prepúšťaciu správu vyhotovil.
D)
18. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní vykonanom dňa 14.08.2013 poukázal na závery rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžso/1/2012 z 28.02.2012, v ktorom sa zvýrazňuje
mimoriadny význam komplexného posudku a objektívneho posúdenia zdravotného stavu žiadateľov o
kompenzačné dávky.

E)

19.Krajskýsúdpotom,čouznesenímč.k.23S/68/2013-62vyslovenýmnapojednávanídňa14.08.2013
podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil na spoločné konanie veci, ktoré začali pod sp.zn. 23S/68/2013,
23S/176/2013 a 23S/177/2013 s tým, že konanie sa ďalej bude viesť pod sp.zn. 23S/68/2013, preskúmal
žalobami napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj jeho postup, ktorý predchádzal vydaniu týchtorozhodnutí, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách, pričom dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom, a preto žaloby ako nedôvodné zamietol podľa § 250j ods.
1 O.s.p.

20. Pri vyhodnocovaní skutkového stavu zisteného žalovaným krajský súd vychádzal najmä z
komplexného posudku prvostupňového orgánu vo Zvolene č. B2012/37228-OPČ/Li zo 14.11.2012 ako
aj z komplexného posudku č. UPS/US5/1112/BEZ/2013/2659 z 20.02.2013 vyhotoveného v odvolacom
konaní, ktorý bol vydaný podľa § 15 na účely § 55 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z., v zmysle ktorého je

miera funkčnej poruchy žalobcu 60% určená podľa prílohy č. 3 citovaného zákona zo skupiny VIII. A/
ods. 8 písm. c).

21. V uvedenej súvislosti krajský súd zdôraznil, že podkladom komplexného posudku bol lekársky
posudok zo dňa 16.02.2013 a posudkový záver zo dňa 18.02.2013.
Z uvedeného lekárskeho posudku vyplýva, že posudkový lekár odvolacieho orgánu mal k dispozícii

odborné nálezy
- správy z neurologického vyšetrenia z decembra 2012,
- chirurgického vyšetrenia z decembra 2012,
- psychiatrického vyšetrenia zo 04.12.2012,
- urologického vyšetrenia zo 14.12.2012,

- vyšetrenia všeobecným lekárom z 08.08.2012,
- prepúšťaciu správu z neurologického oddelenia zo Zvolena z 25.02.2012,
- správu z psychologického vyšetrenia z 09.10.2012 a
- prepúšťaciu správu z NRC Kováčova z kúpeľnej liečby od 13.09.2012 do 17.10.2012.
22. Po citácii § 38 ods. 1, 5, 6, 7 a 11, § 14 ods. 6 zák. č. 447/2008 Z.z. krajský súd dospel k záveru,

že napadnuté rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia vydané prvostupňovým orgánom sú vydané v
súladesozákonom(viďcitovanáprávnaúprava),atovprocese,vktorombolrovnakododržanýzákonný
postup. Bol náležite zistený skutkový stav veci a vec bola riadne odôvodnená.
Komplexný posudok krajský súd vyhodnotil ako správne vypracovaný, pričom námietku, že bola
zohľadňovaná výlučne prepúšťacia správa z NRC Kováčova, nepovažoval za dôvodnú.

23.Rovnakospoukazomnaustanovenia§11ods.9a10zák.č.447/2008Z.z.sakrajskýsúdnestotožnil
s názorom žalobcu, že ak ho posudkový lekár nepozval na posúdenie jeho zdravotného stavu, nemožno
toto označiť za nesprávny postup pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti.
Obdobne aj námietku, že komplexný posudok neobsahoval označenie posudkového lekára, označil

krajský súd za neopodstatnenú.
Podľa § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore účinnom znení posudkový lekár môže predvolať fyzickú
osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru
vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť
diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti

posudzovanej fyzickej osoby.
Podľa § 11 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z.z. v hore účinnom znení posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú
osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada.

24. Pokiaľ žalobca namietal výšku stanovenej miery funkčnej poruchy na 60% a pripojil rozhodnutie

Sociálnej poisťovne - ústredia o priznaní invalidného dôchodku, kde má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 70%, krajský súd uviedol, že ide o rozdielne pojmy.
Na rozdiel od tvrdení žalobcu mal krajský súd preukázané, že so závermi v lekárskych správach
sa posudkový lekár vysporiadal, čo bolo zohľadnené aj v komplexnom posudku ako v podklade
napadnutých rozhodnutí.

25. Vo vzťahu k predloženiu ďalších lekárskych správ s dátumom neskorším, ako boli vydané napadnuté
rozhodnutia žalovaného, tieto nebolo s poukazom na ustanovenie § 250i ods. 1 O.s.p. možné krajským
súdom pri posudzovaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí zohľadniť.
Rozhodnutia správneho orgánu vychádzali zo skutkových zistení, z podkladov(ide najmä o tvrdenie

žalobcu o svojom postihnutí inkontinenciou moču 3. stupňa zachytené v prepúšťacej správe z
hospitalizácie žalobcu v Nemocnici v Detve /12.03.2012 - 14.04.2012/), ktoré mal k dispozícii pri
rozhodovaní. Naopak lekárske správy s dátumom po vydaní rozhodnutí žalovaného môžu byť
eventuálnym podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu o prípadnej novej žiadosti žalobcu opeňažné príspevky na kompenzáciu. Potom poukazovanie žalobcu na to, že z neskorších lekárskych
správ vyplýva, že sa jeho zdravotný stav zhoršil, je podľa krajského súdu vo vzťahu k posudzovaniu
zákonnosti skôr vydaných rozhodnutí správneho orgánu irelevantné.

26. Tiež krajský súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí
pre nedostatok dôvodov. Naopak má za to, že závery správneho orgánu boli náležité objasnené, z
rozhodnutí vyplýva, prečo nebolo žiadosti žalobcu vyhovené.

27. Záverom krajský súd konštatujúc, že keďže žalobca nespochybnil závery lekárskej posudkovej
činnostipodanímvlastnéhoznaleckéhoposudku,ktorýbyvyvracalzáveryzistenévpredmetnomkonaní,
nemal dôvod pochybovať o odborných medicínskych záveroch, ku ktorým dospel posudkový lekár, a
preto žaloby žalobcu ako nedôvodné zamietol.

III.

Odvolanie žalobcu/ stanoviská
A)
28. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 08.10.2013 (faxom na č.l. 75, poštou na č.l. 81) proti rozsudku
prvostupňového súdu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu spochybnil celý rozsudok
krajského súdu.

29. Žalobca predovšetkým zdôraznil nasledujúce odvolacie dôvody:
- dôvody spočívajúce vo vadách rozhodnutia, ktoré krajský súd mal založiť tým, že nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle § 205 ods.
2 písm. c) O.s.p., pričom

o najmä vytýkal pochybnosti (počas rehabilitácie v NRC Kováčova nebol žalobca vyšetrený žiadnym
odborným lekárom) vyslovené žalobcom už v jeho administratívnom odvolaní, ktoré pri vypracovaní
komplexného posudku v rozpore s § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. neboli žalovaným ako odvolacím
orgánom zohľadnené,
- novšie lekárske správy, na ktoré žalobca poukazoval, vypovedali o zmene jeho zdravotného stavu, o

ktorých sa posudkový lekár nemohol sám presvedčiť,
- u žalobcu existovalo v čase posudzovania preukázateľne ťažké zdravotné postihnutie,
- ustálená judikatúra tiež zdôrazňuje mimoriadny význam komplexného posudku v konaní podľa zák. č.
447/2008 Z.z. (žalobca poukázal napríklad na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
1Sžso 34/2010 z 24.05.2011 alebo iný jeho rozsudok sp.zn. 1Sžso 1/2012 z 28.02.2012),

- na preukázanie objektívneho stavu a odstránenie uvedených rozporov týkajúcich sa zdravotného
stavu žalobcu, navrhol žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu krajskému súdu vyhotovenie
posudku znalcom z príslušného medicínskeho odboru

30. Záverom žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského

súdu zmenil tak, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zruší a vec žalovanému vráti na ďalšie
konanie s priznaním žalobcovi náhrady trov konania vo vyčíslenej sume 662,26 €.

B)
31. Z vyjadrenia žalovaného (č.l. 86) zo dňa 21.10.2013 vyplýva, že nakoľko sa v odvolaní žalobcu

opakujú námietky, tak zotrváva na svojich záveroch vyslovených v stanoviskách zo 14.05.2013 a dňa
09.08.2013, ako aj na pojednávaní krajského súdu dňa 14.08.2013.

32. Vo vzťahu k spochybňovaniu žalobcom prepúšťacej správy z NRC Kováčova z jeho liečebného
pobytu od 13.09.2012 do 17.10.2012 ako dôkazu, žalovaný konštatoval, že toto považujeme za účelové

a táto argumentácia žalobcu sa vyskytuje len v odvolacom konaní.
Predmetná prepúšťacia správa nebola jediným odborným lekárskym nálezom, ktorý odvolací správny
orgán použil ako dôkaz v konaní, ale posudkový lekár zhodnotil zdravotný stav komplexne na základe
vyšetrení, ktorých zoznam je uvedený v lekárskom posudku a ďalších podkladoch rozhodnutia.

33. Tiež sa žalovaný vyjadril k námietke žalobcu týkajúcej sa náležitostí komplexného posudku a že
krajský súd nevyhovel návrhu žalobcu na vyhotovenie komplexného posudku znalcom z príslušného
medicínskeho odboru.34. Záverom žalovaný navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby odvolanie žalobcu zamietol
a náhradu trov konania mu nepriznal.

IV.
Právne názory odvolacieho súdu

35. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s

§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).
Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že
ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie
prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po
neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v spojení s §
246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, že z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2 písm. a)
všetky napadnuté rozhodnutia žalovaného podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie
konanie v zmysle nasledujúcich záverov.

36. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.
46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu),
t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae), vybrať si podľa Občianskeho
súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej
správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie

účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného
prostriedku nápravy.

37. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej
správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe

a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212
ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré
mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie
žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami
žalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Ďalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6Sžo 84/2007, sp.zn. 6Sžo
98/2008, sp.zn. 1Sžo 33/2008, sp.zn. 2Sžo 5/2009 či sp.zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri
výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť

ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych
otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto
odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci
s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

38. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho
prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)
sa Najvyšší súd nestotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil
zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.
Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa

žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či jeho osobná neprítomnosť
v procese posudzovania jeho zdravotného stavu na účely kompenzačných dávok je tak závažnou vadou
aplikácie práva, aby na ňu musel správny súd prihliadnuť.
Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

39. Žalobca svoje odvolanie oprela o viacero námietok. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným konštatuje,
že pokiaľ dôjde k záveru, že už prvé procesné, resp. iné pochybenia žalovanej krajský súd nedostatočne
pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom
v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmyslejudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija vz. Španielsko, resp. neskôr
Garcia Ruiz vz. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne.

40. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny súd
nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú
pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní

skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

41. V súvislosti s hore vymedzenou právnou otázkou žalobca predovšetkým poukazuje v svojich
podaniach (viď bod č. 29) na doterajšiu judikatúru Najvyššieho súdu, ktorá sa venovala posudzovaniu
úlohy komplexných posudkov pri aplikácii ustanovení zák. č. 447/2008 Z.z., t.j. išlo o rozsudky

Najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžso 34/2010 z 24.05.2011, resp. jeho rozsudok sp.zn. 1Sžso 1/2012 z
28.02.2012.
Je nepochybné, že v zmysle § 250j ods. 7 O.s.p. predstavujú súdne rozhodnutia vydané v správnom
súdnictve neopomenuteľné smernice pre aplikáciu sporom dotknutých ustanovení právnych predpisov.
Ich neakceptovanie správnym orgánom v nasledujúcich obdobných konaniach zakladá porušenie

základnej zásady správneho konania týkajúcej sa právnej istoty účastníka zakotvenej v § 3 ods. 5
Správneho poriadku.
Podľa § 3 ods. 5 veta druhá Správneho poriadku správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o
skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

42. Uvedené rozsudky (neskorší odkazujúc na prvší) zdôrazňovali, že napadnuté rozhodnutia
žalovaného vychádzajú z aplikačného rámca zákonov, ktoré v zmysle čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky
O.s.p. vykonávajú právo na ochranu zdravia zakotvené v čl. 40 ústavy, a preto konajúce správne orgány
boli povinné prihliadnuť v prejednávanej veci na ústavno-konformný výklad dotknutých ustanovení zák.

č. 447/2008 Z.z.
Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie
v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.
Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

43. V súvislosti s hore uvedeným príkazom na ústavno-konformný výklad dotknutých ustanovení zák. č.
447/2008 Z.z. Najvyšší súd poukazuje na predmet tohto zákona. Totiž predmetom zák. č. 447/2008 Z.z.,
tak ako je to zákonodarcom jasne vyjadrené v jeho ustanovení § 1, je podpora sociálneho začlenenia
konkrétnej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ako eliminácie následkov postihnutia

zdravia) do spoločnosti.
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z. tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných
príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri
vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz") a parkovacieho preukazu

pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz").
Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z. cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora
sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej
účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.

44. Hoci prvostupňový orgán žalovaného dospel na základe posúdenia zdravotného stavu žalobcu
k záveru, že žalobca sa považuje v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. za fyzickú osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím v dôsledku stanovenej miery funkčnej poruchy 60 % (viď body č. 3
a 4 a tam uvedené zdravotné postihnutia a ich dôsledky), tak nezistil žiadne odôvodnené potreby,
ktoré priznanie by malo viesť k opätovnému začleneniu žalobcu do spoločnosti, t.j. žalobcu označil

ako sebestačného, kompenzovaného a adaptibilného člena spoločnosti s tým záverom, že žalobca
požadované kompenzácie vôbec nepotrebuje, hoci, ako žalobca neskoršími lekárskymi nálezmi z
decembra 2012 dokazoval, sa jeho zdravotný stav nejaví ako stabilný a kompenzovaný.Vsúvislostisuvedenýmžalobcanamietal(viďnajmäbodyč.12až14),žehorevykonanéposúdeniejeho
zdravotného stavu v komplexných posudkoch, ktoré boli jediným podkladom pre vydanie napadnutých
rozhodnutí žalovaného, nebolo dostatočne vykonané a nezodpovedá realite.

45. Najvyšší súd prostredníctvom svojej ustálenej judikatúry (napríklad hore uvedený rozsudok sp.zn. 1
Sžso 34/2010 z 24.05.2011) viackrát adresoval žalobcovi svoj záväzný právny názor o tom, že základná
zásada správneho konania týkajúca sa spoľahlivo zisteného stavu veci (§ 3 ods. 4 veta prvá Správneho
poriadku v spojení s § 53 ods. 1 zák. č. 447/2008 Z.z.) vychádza najmä z testu, či si správny orgán splnil

svoju povinnosť zabezpečiť potrebné podklady pre rozhodnutie; tzn. potrebnosť čo do postačujúceho
rozsahu ako aj požadovanej kvality podkladov.
Takisto si žalovaný musí byť vedomý tej skutočnosti, že lekársky posudok predstavuje odborný výsledok
posúdenia skutkového stavu písomnou formou, a tým, že zodpovedá na zákonom uložené úlohy
(otázky), zásadným spôsobom rieši formou podkladu rozhodnutia aj predbežnú otázku vo vzťahu k
skutočnostiam súvisiacim alebo, a to aj v budúcnosti nevyhnutne očakávaným, vyvolaným zdravotným

stavom žiadateľa o peňažný príspevok na kompenzáciu.

46. Je nepochybné, že prostredníctvom ustanovení § 11 zák. č. 447/2008 Z.z. zákonodarca vymedzil
hlavný účel lekárskej posudkovej činnosti hmotne zachytený prostredníctvom lekárskeho posudku, tzn.
medicínskysprávneaobjektívnehodnotenieanajehozáklademonopolnéposúdeniezdravotnéhostavu

žiadateľa vykonané v jeho prítomnosti na ňom a v osobnej spolupráci s ním (sporné prípady), resp. po
dôkladnom vyhodnotení a na základe existujúcej ako aj neskôr doloženej zdravotnej dokumentácie.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 447/2008 Z.z. lekárska posudková činnosť na účely tohto zákona
je hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby.

Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár
vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie ...... (ďalej len "lekársky nález"), ak
tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.
Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 447/2008 Z.z. platí, že ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach
kompenzácie ..... predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu,

posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.
Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu, z ktorého
vychádzal pri poslednom posúdení, ak od posúdenia fyzickej osoby podľa odseku 1 neuplynulo viac ako
šesť mesiacov a nie sú známe nové skutočnosti o jej zdravotnom stave, ktoré podmieňujú zmenu miery
funkčnej poruchy alebo zmenu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.

47. Ďalej z Prílohy č. 2 k zák. č. 447/2008 Z.z. (vzor vyhotovenia lekárskeho posudku) vyplýva
požiadavkazákonodarcu(viďpripoložkeMierafunkčnejporuchyvpercentáchsavpísmenec)vyžaduje:
„Odôvodniť určené percento miery funkčnej poruchy.“ ako aj pri položke II. Závery k jednotlivým druhom
odkázanosti .. sa tiež požaduje „Odôvodniť konkrétne znevýhodnenia (telesné, zmyslové, psychické) a

akým spôsobom funkčné poruchy obmedzujú fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím .....“) od
posudkového lekára odôvodniť zistené údaje.

48. Ďalej ako správne poukázal žalobca v svojich argumentoch, už vo svojej predchádzajúcej judikatúre
(viď citovaný rozsudok sp.zn. 1 Sžso 1/2012 z 28.02.2012) Najvyšší súd ustálil, že:

Komplexný [resp. lekársky] posudok, napriek svojej významnosti, nepredstavuje a ani nemôže, za
situácie predloženia odlišného lekárskeho názoru, predstavovať jediný podklad rozhodnutia v konaní
podľa zák. č. 447/2008 Z.z. Je potom celkom legitímne očakávanie žalobcu, že z odôvodnenia
rozhodnutia žalovaného o nepriznaní peňažného príspevku sa v zmysle zákonného príkazu na
presvedčivéodôvodnenie(§46a§47ods.3Správnehoporiadku)dozviejasnéargumenty,prečoodlišný

lekársky názor nezavážil v prospech jeho žiadosti. Opačný postup žalovaného je naplnením zákonného
dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu pre
jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.
Hoci zák. č. 447/2008 .z. pripúšťa lekársku posudkovú činnosť, a to najmä za účelom hodnotenia a
posudzovania zdravotného stavu, jeho zmien a porúch podmieňujúcich zdravotné postihnutie fyzickej

osoby, ktorej vykonanie v prípadoch, keď toto posúdenie vyžaduje osobitné odborné znalosti, však
neoprávňuje v zmysle čl. 152 ods. 4 ústavy žalovaného, aby upustil, resp. vôbec nevykonal podrobnú
analýzu zistených záverov v svojom rozhodnutí s vyhodnotením, prečo neprihliadol k námietkam
žalobcu, resp. prečo závery obsiahnuté v komplexnom [resp. lekárskom] posudku vyhovuje kritériuspoľahlivo zisteného stavu veci v zmysle zásady súčinnostného hľadania materiálnej pravdy v správnom
konaní (§ 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku).
Rozhodnutie správneho orgánu konajúceho vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho

preukazu musí okrem iného obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Riadne, logické a pre účastníka
zrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva alebo argumentom presvedčujúcim ho o zákonnosti
vydaného správneho rozhodnutia alebo zdrojom argumentov na spochybnenie tohto rozhodnutia.

49. Žalovaný si však prostredníctvom svojho odôvodnenia paušálne osvojil závery lekárskeho posudku,
nereagoval na námietky vznesené žalobcom a týmto svojim postupom nesprávne právne posúdil
prejednávanú vec. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd poukázať opätovne na nesprávny výklad
ustanovenia § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z., kedy žalovaný uprednostňujúc gramatický výklad slov
„môže“ a „musí“ (§ 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z.) dospieva k záveru, že iba subjektívne predkladané

pochybnosti žalobcom nemôžu vyvolať naplnenie podmienky ustanovenia § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008
Z.z.
Avšakjudikatúrasprávnehosúdnictvapoukazujenasystematickývýkladslova„môže“,ktorésavzťahuje
k výkonu právomoci orgánu verejnej správy v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Podľa § 11 ods. 9 zák. č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie

jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z
predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického
záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej
fyzickej osoby.
Podľa § 11 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z.z. posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie

jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti
elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

50. Predovšetkým je preto nutné zdôrazniť, že správne orgány ako štátne orgány vykonávajú svoju
právomoc v konaní ako povinnosť, a od jej výkonu, resp. obmedziť tento výkon môžu len v zákonom

limitovaných situáciách.
Navyše v správnom konaní, a to aj pre vypracovanie najrôznejších posudkov, platí zásada úzkej
súčinnosti v zmysle § 3 ods. 2 Správneho poriadku.
Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu
rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť

právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

51. Naopak, pre Najvyšší súd je nepochybné, že žalobca už prostredníctvom svojho administratívneho
odvolania zo 17.12.2012 (príloha č. 10 v administratívnom spise) brojil proti skutkovému stavu, ktorý si
mylne mal osvojiť posudkový lekár prvostupňového orgánu nasledovnou argumentáciou:

„Môj zdravotný stav bol hodnotený na základe uvedenia do omylu vyhotovením prepúšťacej správy
Národného rehabilitačného centra Kováčova. Počas rehabilitácie som nebol vyšetrený žiadnym
odborným lekárom. V rehabilitačnej karte som mal určený doprovod. Testy zručnosti, ktoré sú uvedené
v prepúšťacej správe som vôbec neabsolvoval.“
a v prílohách mal doložiť až 4 správy z odborných lekárskych vyšetrení [tieto sa však pri odvolaní

nenachádzajú].
Týmto má Najvyšší súd preukázané, že žalobca nielen založil pochybnosti o skutkovom stave
tvrdenom prvostupňovým orgánom ale aj nepriamo naznačil, že jeho prítomnosť pri ďalšom posudzovaní
zdravotného stavu je žiaduca, a preto bolo povinnosťou žalobcu dostatočne odôvodnenou správnou
úvahou vysloviť svoje závery, prečo aj v tomto prípade by sa malo vykonať posúdenie zdravotného

stavu žalobcu v jeho neprítomnosti. Púhe konštatovanie, že žalobca expressis verbis nepožadoval
priamo takéto zdravotné posúdenie, ako Najvyšší súd už objasnil, nemôže obstáť. Navyše žalovaný
nevyvrátil na str. 5 svojho vyjadrenia zo 14.05.2013 (č.l. 35), že neskorší neurologický nález potvrdzuje
argumentáciu žalobcu. Jeho argumentácia, že ak „žalobca mal námietky k obsahu prepúšťacej správyz kúpeľnej liečby v NRC Kováčova, mal tieto námietky uplatniť u lekára, ktorý túto prepúšťaciu správu
vyhotovil“, sa javí preto celkom nevyhovujúca.

52. Nakoľko krajský súd žalovanému takéto pochybenie nevytkol, musel Najvyšší súd postupom podľa
§ 250ja ods. 3 O.s.p. zmeniť napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že zrušil napadnuté rozhodnutia
žalovaného.

V.

53. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok
žalobcu ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä
už v citovanom rozsudkoch sp.zn. sp.zn. 1Sžso 34/2010 z 24.05.2011 a 1 Sžso 1/2012 z 28.02.2012, pri
ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od nich odchýlil (napríklad zásadná zmena
právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho

stanoviska), rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

54. Najvyšší súd neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo
rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom podania
tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie

prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu
vydaným v správnom súdnictve v oblasti kompenzačných dávok sú nielen generálne (§ 246 c ods. 1
O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) neprípustné opravné prostriedky, potom nie je možné ust.
§ 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.

55. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1
v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto
konania vzniklo.
56. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :
1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcu najskôr listom zo 04.07.2013

(č.l. 41) a potom listom z 08.10.2013 v zmysle vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z.z. vyčíslil a Najvyšší súd uznal :
1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde
1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (13) - 1 úkon práv. pomoci 130,16 €
1.1.1.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 7,81 €

1.1.2. podanie žaloby (13) - 1 úkon práv. pomoci 130,16 €
1.1.2.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 7,81 €
1.1.3. účasť na pojednávaní (13) - 1 úkon práv. pomoci 130,16 €
1.1.3.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 7,81 €
1.2. Trovy právneho zastúpenia na odvolacom súde

1.2.1. podanie odvolania (13) ......... 1 úkon práv. pomoci 130,16 €
1.2.1.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu 7,81 €
2. z náhrady 20 % DPH

tzn. v celkovej sume : 662,26 €

57. Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť mu
priznanú náhradu trov. Bližšie podrobnosti o spôsobe platby a účte právneho zástupcu sú obsiahnuté v
liste zo dňa 08.10.2013, ktorý je súčasťou súdneho spisu.

58. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 3 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,
lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni
súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle §

250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych vzťahov), v konaní
nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla
potreba pojednávanie nariadiť.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).