Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/378/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211217307
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4211217307.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu JUDr. Marty Polyákovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa:
Profidebt Slovakia, s. r. o. so sídlom Bratislava, Mliekarenská 10, IČO: 35 925 922, proti odporkyni:
J. W., nar. XX. XX. M., bytom H., F. XXXX, o zaplatenie 1.131,48 eura s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 9. apríla 2013 č. k. 6C/299/2011-121,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 577,94
eura, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 577,94 eura za čas od 16. 08. 2012
do zaplatenia, všetko do 30 dní po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol a
rozhodol, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 2, § 54 ods. 1, § 48, § 457, § 524 ods. 1, §
526 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 07. 02. 2008
odporkyňa s veriteľom COFIDIS, a. s., IČO: 36 816 337 uzatvorila zmluvu o revolvingovom
úvere. Listom zo dňa 14. 01. 2009 veriteľ COFIDIS, a. s. oznámil odporkyni, že odstupuje od zmluvy
o revolvingovom úvere a vyzval ju na zaplatenie dlhu (v sume 856,33 eura) bezodkladne. Dňa 30.
10. 2009 COFIDIS, a. s., IČO: 36 816 337 ako postupca uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávok s
navrhovateľom. Predmetom tejto zmluvy bola (aj) pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o revolvingovom
úvere, ktorú uzatvorila odporkyňa s pôvodným veriteľom COFIDIS, a. s., IČO: 36 816 337. V tomto
konaní sa navrhovateľ domáha zaplatenia sumy 1.131,48 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
10% ročne zo sumy 870,37 eura za čas od 31. 01. 2009 do zaplatenia, vznik ktorej svojej pohľadávky
vyvodzuje zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je nepochybné, že odporkyňa s právnym predchodcom
navrhovateľa uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou tejto
zmluvy o úvere sa stali aj všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré odporkyňa ovplyvniť nemohla,
nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je nepochybné, že pôvodná veriteľka
má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo navrhovateľkou tvrdené
a ani preukázané, že úver bol poskytnutý odporkyni za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo
podnikania. Na základe týchto skutočností súd ustálil, že zmluva o revolvingovom úvere, uzavretá dňa
07. 02. 2008, je spotrebiteľskou zmluvou. Na každú spotrebiteľskú zmluvu treba aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 07. 02. 2008 vyplýva, že táto
má všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré zákon č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom
v čase uzavretia spornej zmluvy vyžadoval. Z výsledkov dokazovania, ani z prednesov účastníkov

nevyplynulo, že by táto zmluva bola uzavretá v rozpore s ustanovením § 37 Občianskeho zákonníka.
Na základe týchto skutočnosti súd ustálil, že medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa
došlo k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z výsledkov vykonaného dokazovania
vyplýva, že pôvodný veriteľ listom zo dňa 14. 01. 2009 oznámil odporkyni, že odstupuje od zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a vyzval ju na bezodkladne zaplatenie dlhu. Právne dôsledky takéhoto úkonu
účastníka spotrebiteľskej zmluvy, vzhľadom na vyššie uvedené, treba tiež posudzovať podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. Súd pri rozhodovaní vychádzal z toho, že odstúpením od zmluvy sa zmluva
podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka zrušila od počiatku a účastníci sú povinní vrátiť si navzájom
poskytnuté plnenie. Po zániku zmluvy navrhovateľka môže sa domáhať len vrátenia už vykonaného
plnenia. Odporkyni právna predchodkyňa navrhovateľky poskytla úver v sume 663,88 eura, z ktorej
sumy odporkyňa zaplatila 85,94 eura. Odporkyňa v priebehu konania bola nečinná, súdu nepredložila
žiadne dôkazy o svojich platbách na vyrovnanie sporného dlhu, na základe ktorých by súd mohol mať
obsah dôkazov predložených navrhovateľkou vyvrátené. Vzhľadom na vyše uvedené je odporkyňa
povinná navrhovateľke zaplatiť 577,94 eura (663,88- 85,94) a to s prihliadnutím na ustanovenie §
457 Občianskeho zákonníka. Odporkyni po právne účinnom odstúpení od zmluvy veriteľom nevznikla
povinnosť navrhovateľovi zaplatiť žiadnu sumu nad sumu 577,94 eura. Vzhľadom na tieto skutočnosti
súd odporkyňu zaviazal navrhovateľke zaplatiť túto sumu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Úroky z omeškania súd navrhovateľke priznal len odo dňa nasledujúceho po dni, keď odporkyňa prevzala
opis návrhu v tejto veci. Medzi účastníkmi zmluvy nebola dohodnutá lehota na vydanie bezdôvodného
obohatenia, preto odporkyňa sa mohla dostať do omeškania len po výzve veriteľa a za takúto výzvu treba
považovať doručenie opisu návrhu odporkyni. Odporkyňa opis návrhu v tejto veci prevzala dňa 12. 08.
2012, podľa tejto výzvy mala plniť do 3 dní, preto od 16. 08. 2012 sa dostala do omeškania s plnením
tohto peňažného dlhu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úroky
z omeškania navrhovateľke prináležia vo výške stanovenej v § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z. v znení účinnom od 01. 01. 2009 tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh
považoval za nedôvodný, preto ho zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia §
151 ods.3 OSP tak, že o ich náhrade rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
navrhovateľ, odôvodniac ho tým, že záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého odstúpením právneho
predchodcu od zmluvy došlo k zániku zmluvy o revolvingovom úvere ex tunc, t.j. od začiatku a na základe
toho je odporca povinný vrátiť len neuhradenú časť ním prijatého plnenia, je v rozpore s ustanovením
článku 8.4 všeobecných obchodných podmienok k zmluve, podľa ktorého účinnosťou odstúpenia od
zmluvy sa zmluva o úvere končí, a pokiaľ už došlo k čerpaniu úveru na jej základe, celý do tej doby
nesplatený úver klienta, taktiež i všetky ďalšie peňažné záväzky zo zmluvy o úvere sa stávajú splatnými
a klient je povinný ich bezodkladne uhradiť veriteľovi v plnej výške. Zánikom alebo zrušením zmluvy o
úvere nezanikajú nároky veriteľa zo zmluvy o úvere alebo s ňou súvisiace, ktoré vznikli pred skončením
zmluvy alebo v súvislosti s jej skončením. Úprava účinkov odstúpenia od zmluvy ex tunc je v Občianskom
zákonníku upravená podporne pre prípad, ak dohoda zmluvných strán neobsahuje niečo iné. Občiansky
zákonník v ustanovení § 48 ods. 1 výslovne predpokladá odchylnú dohodu. Nie každé odlíšenie sa
od predmetného ustanovenia v spotrebiteľskom právnej vzťahu bude automaticky znamenať zhoršenie
postavenia spotrebiteľa. Účelom ochrany spotrebiteľa nie je poskytovať právnu ochranu spotrebiteľovi
pre všetky prípady, kedy porušuje svoje slobodne a dobrovoľne prevzaté povinnosti. V takomto prípade
by sa vlastne ochrana poskytovala aj samotnému porušovaniu zmluvy. V prípade riadneho dodržania
zmluvných povinností by odporca mal uhradiť všetky dohodnuté splátky úveru podľa uzavretej zmluvy.
V dôsledku právneho posúdenia odstúpenia súdom prvého stupňa má odporca výhodnejšie postavenie
ako v prípade, kedy by uzavretú zmluvu riadne dodržiaval. Úprava účinkov odstúpenia od zmluvy nebola
pritom v zmluve riešená v neprospech odporcu. Jeho postavenie, pokiaľ ide o výšku sumy, ktorú mal
zaplatiť, sa odstúpením od zmluvy s účinkami ex nunc nezmenilo oproti stavu, ktorý by platil pri riadnom
dodržaní zmluvy. Súd prvého stupňa posúdil účinky odstúpenia v rozpore so zmluvou a v rozpore s
relevantnými zákonnými ustanoveniami, pričom nevzal do úvahy ani všetky relevantné okolnosti prípadu.
Z uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1
OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP pri zachovaní
postupu podľa § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné

podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť, keď súd prvého stupňa vo veci dostatočne zistil
skutkový stav a vec aj správne právne posúdil.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu
1.131,48 eura s 10% ročným úrokom z omeškania zo sumy 870,37 eura od 31. 01. 2009 do
zaplatenia a trovy konania. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi 577,94 eura, ako aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 577,94
eura za čas od 16. 08. 2012 do zaplatenia, všetko do 30 dní po právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh
zamietol. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej. Navrhovateľ podal odvolanie v zamietajúcej časti, preto je rozsudok súdu prvého stupňa
v časti zaplatenia sumy 577,94 eura s príslušenstvom už právoplatný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní veci v napadnutej časti dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci
vykonal dostatočné dokazovanie a vec v napadnutej zamietajúcej časti aj správne právne posúdil, preto
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, a keďže s odôvodnením
rozhodnutia súdom prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje, na jeho dôvody v zmysle ustanovenia §
219 ods. 2 OSP odkazuje. K námietkam navrhovateľa, uvedeným v odvolaní odvolací súd dodáva, že súd
prvého stupňa na vec správne aplikoval ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
pričom odstúpenie od zmluvy veriteľom tento zákon upravuje v ustanovení § 5 (ak bol spotrebiteľský
úver poskytnutý na zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť,
9) ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch
splátok), avšak v ostatnom odkazuje na § 48 Občianskeho zákonníka. Aj keď ustanovenie § 48 ods.
1 Občianskeho zákonníka umožňuje odstúpiť od zmluvy okrem v zákone uvedených dôvodov aj,
ak je to účastníkmi dohodnuté, ako tomu bolo v tomto prípade (bod 8.4 všeobecných obchodných
podmienok), v danej veci tiež treba zohľadniť, že zmluva, od ktorej si navrhovateľ v danej veci
nárok uplatňuje, je spotrebiteľská zmluva, ako správne uviedol súd prvého stupňa a je potrebné na
ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa pritom použijú
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Ak teda aj
došlo vo všeobecných obchodných podmienkach pre poskytnutie spotrebiteľského úveru k odlišnej
úprave následkov odstúpenia od zmluvy, pričom takáto úprava následkov odstúpenia od zmluvy nie
je na prospech spotrebiteľa, je potrebné vychádzať z právnej úpravy odstúpenia od zmluvy podľa §
48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa odstúpením od zmluvy navrhovateľom zmluva
od počiatku zrušila. Keďže sa zmluva od počiatku zrušila, dochádza k plneniu titulom bezdôvodného
obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa Občianskeho zákonníka
sa zmluva zrušuje od začiatku (ex tunc) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom
odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada
škody). Účastníci zrušenej zmluvy si majú navzájom vrátiť už poskytnuté plnenia. Vzhľadom k tomu,
že prvostupňový súd posúdil vzťah účastníkov konania titulom bezdôvodného obohatenia a návrh nad
priznanú sumu 577,94 eura s príslušenstvom zamietol, nakoľko mal za to, že navrhovateľ poskytol
odporkyni úver vo výške 663,88 eura a odporkyňa navrhovateľovi zaplatila sumu 85,94 eura, a teda
bezdôvodné obohatenie u nej vzniklo v sume 577,94 eura, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil. K námietke
navrhovateľa v odvolaní, že po odstúpení od zmluvy má spotrebiteľ - dlžník lepšie právo ako spotrebiteľ,
ktorý neporušil zmluvné podmienky, odvolací súd dodáva, že pri neplnení povinností spotrebiteľom má
veriteľ viac možností, ako postupovať a v prípade, že si zvolí odstúpenie od zmluvy, musí si byť vedomý
následkov odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd podľa § 224 ods. 4 OSP nerozhodoval, pretože súd prvého
stupňa si podľa § 151 ods. 3 OSP vymienil o trovách konania rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.