Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11C/32/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4314200669

Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Cambelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4314200669.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Ľubicou Cambelovou v právnej veci žalobcu: D. H., J.. XX.X.XXXX,
G.XXXXXI.J.F.Č..XXX,protižalovanému:X.H.,J..XX.XX.XXXX,G.XXXXXŠ.,S.Č..X,ozaplatenie
390 eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiťžalobcovi370euraúrokyzomeškaniazosumy370eurod23.12.2013

vo výške 5,25 % ročne až do zaplatenia, všetko do 14 dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Súd nepriznáva žalobcovi náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca v podanej žalobe žiadal, aby súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 390 eur a
úroky z omeškania zo sumy 370 eur od 22.12.2013 vo výške 5 % denne za každý deň omeškania až do
zaplatenia. Žalobca uviedol, že požičal žalovanému 370 eur ako finančnú výpomoc. So žalovaným sa
dohodli, že žalovaný mu poskytnutú sumu 370 eur vráti a zaplatí mu aj úroky 20 eur, t.j. že mu celkove
zaplatí 390 eur do 22.12.2013. Tiež sa dohodli na tom, že ak bude žalovaný v omeškaní s požičanou
sumou, zaplatí mu žalovaný za každý deň omeškania 5 % z požičanej sumy, až kým mu peniaze nevráti.

Žalovaný uviedol, že je ochotný zaplatiť žalobcovi 370 eur, ktorú sumu mu dlhuje. Je pravdou, že si od
žalobcu požičal sumu 370 eur a že sa dohodli na tom, že túto sumu žalobcovi vráti a zaplatí mu aj úroky
20eur,atedažemucelkovezaplatí390eurdo22.12.2013.Uviedol,žeúroky20euržalobcovizaplatildo

22.12.2013. Bol za žalobcom s pani E., keď vracal žalobcovi sumu 20 eur. Uviedol, že žalobcovi nemohol
vrátiť celú sumu, pretože nemal dostatok finančných prostriedkov. Žiadal, aby mu súd povolil zaplatiť
dlžnú sumu 370 eur žalobcovi tak, aby mu dlh splácal po 10 eur mesačne, nakoľko nemá finančné
prostriedky, aby mohol dlžnú sumu naraz uhradiť.

Súd na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobca požičal žalovanému sumu 370 eur a že sa dohodli
na tom, že žalovaný žalobcovi sumu 370 eur vráti a zaplatí mu aj úroky 20 eur, to všetko do 22.12.2013.Žalovaný uviedol, že sumu 20 eur ako úroky vrátil žalobcovi do 22.12.2013. Svedkyňa E. E. potvrdila, že
bola prítomná pri tom, keď žalovaný žalobcovi úroky 20 eur zaplatil, žalobca túto sumu od žalovaného
prevzal. Uviedla, že to bolo pred Vianocami 2013, nejak po 20. decembri 2013. Žalobca po oboznámení

sa s výpoveďou svedkyne uviedol, že žalovaný mu úroky vo výške 20 eur zaplatil, avšak pamätá sa tak,
že to bolo pravdepodobne po sviatkoch, možno v januári 2014.

Žalovaný uviedol, že sa nepamätá, že by sa účastníci dohodli na úrokoch z omeškania 5 % denne,
možno si to nevšimol. Svedkyňa E. E., ktorá bola prítomná pri pôžičke peňazí uviedla, že sa pamätá tak,
že žalobca hovoril aj o úrokoch z omeškania 5 % denne.

Svedkyňa E. E. potvrdila, že podpísala ako svedok dohody potvrdenie o finančnej výpomoci. Z

písomného potvrdenia o finančnej výpomoci vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému dňa 16.12.2013
finančnú výpomoc 370 eur a žalovaný sa zaviazal túto finančnú výpomoc vrátiť aj s úrokom do dňa
22.12.2013 v celkovej sume 390 eur. Žalovaný prehlásil, že ak finančnú výpomoc nevráti do uvedeného
termínu, za každý deň omeškania zaplatí 5 % zo sumy požičanej dňom 16.12.2013 až kým celkove
nevráti, ako je horeuvedené. Svedkyňa E. potvrdila, že bola prítomná pri požičaní peňazí, keď žalobca

žalovanému sumu 370 eur odovzdal, ako aj pri dohode o pôžičke.

Podľa § 657 O.z., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 O.z., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 517 ods. 2 O.z., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu o
pôžičke,nazákladektorejžalobcažalovanémuposkytol370eur,ktorémuodovzdaldňa16.12.2013ana
základe ktorej sa účastníci dohodli na tom, že túto sumu 370 eur, ako aj úroky 20 eur žalobcovi žalovaný

vráti do 22.12.2013. Súd mal preukázané, že žalovaný žalobcovi vrátil len 20 eur, ktoré predstavovali
úroky. Sumu 370 eur žalovaný žalobcovi doposiaľ nevrátil. Keďže si žalovaný nesplnil dlh voči žalobcovi
v sume 370 eur, súd stanovil žalovanému povinnosť, aby žalobcovi túto sumu zaplatil. Nakoľko bolo
preukázané, že žalovaný žalobcovi úroky 20 eur zaplatil, čo uznal aj žalobca, súd v tejto časti žalobu
o zaplatenie 20 eur zamietol.

Súd mal preukázané, že účastníci konania sa dohodli na úroku z omeškania 5 % denne z požičanej
sumy, ak žalovaný finančnú pomoc nevráti. Túto dohodu však nemožno považovať za platnú, pretože
je v rozpore so zákonom, konkrétne s ustanovením § 517 ods. 2 O.z., v zmysle ktorého výšku úroku
z omeškania stanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR
č. 87/1995 Z.z. V zmysle § 3 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. platného a účinného v čase omeškania,

t.j. dňa 23.12.2013, výška úroku z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného
dlhu. V zmysle tohto citovaného ustanovenia nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úroku z omeškania
dňa 23.12.2013 predstavovala 5,25 % ročne. Pokiaľ sa účastníci konania dohodli na vyššom úroku z
omeškania, nemožno považovať ich dohodu v časti prevyšujúcej zákonný úrok z omeškania za platnú,

v zmysle § 39 O.z., § 41 O.z. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu v sume 370
eur až dňom 23.12.2013, t.j. dňom nasledujúcim po dni, do ktorého bol povinný dlh splniť. Súd preto od
23.12.2013 stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške, t.j.
5,25 % ročne zo sumy 370 eur až do zaplatenia a pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo zvyšnej
časti, súd v tejto časti žalobu zamietol.Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd stanovil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu, t.j. sumu priznanú vo výroku tohto
rozsudku, v lehote 14 dní. Súd nevyhovel žalovanému, aby dlžnú sumu zaplatil v mesačných splátkach
po 10 eur, nakoľko žalovaný doposiaľ nepreukázal, že má snahu aspoň čiastočne dlh uhrádzať a
žalobca s povolením splátok nesúhlasil. Uviedol, že žalovaný mu nezaplatil žiadnu finančnú čiastku

od pojednávania zo dňa 23.9.2014 (na pojednávaní žalovaný žiadal povoliť splátky). Žalovanému
nedôveruje, žalovaný sa pred ním zatajuje a podľa žalobcu má žalovaný príležitostné príjmy. Z požičanej
sumy 370 eur žalobcovi nezaplatil žalovaný žiadnu sumu. Žalovaný, ako to vyplýva z potvrdenia
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, bol aj 16.12.2013 v hmotnej núdzi a poznajúc svoje
pomery, uzavrel 16.12.2013 so žalobcom zmluvu o poskytnutí pôžičky s návratnosťou do 22.12.2013.
Z vyššieuvedených dôvodov súd preto nepovolil žalovanému zaplatiť dlžnú sumu v splátkach po 10 eur

mesačne. Súd podľa § 160 ods. 1 vety prvej O.s.p. povolil žalovanému na zaplatenie dlžnej sumy lehotu
14 dní od dňa právoplatnosti rozsudku, keď s touto lehotou žalobca prejavil súhlas.

Z vyššieuvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia

záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Žalobca mal v konaní čiastočný procesný úspech, procesný neúspech mal len v pomerne nepatrnej časti
(v časti istiny 20 eur a sčasti v úroku z omeškania), mal by preto nárok na náhradu trov konania. Žalobca
však uviedol, že si od žalovaného neuplatňuje náhradu trov konania, t.j. ani náhradu za súdny poplatok

splatný podaním návrhu na začatie konania, na ktorý bude súdom vyzvaný uhradiť. Súd preto rozhodol
tak, že nepriznáva žalobcovi náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní, od dňa jeho

doručenia, na Okresnom súde Levice, v dvoch písomných

vyhotoveniach.

V odvolaní má byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva,

ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávnerozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

predpisu.