Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710212250
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8710212250.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X,
N., občan SR, právne zast. JUDr. Alojzom Naništom, advokátom AK, so sídlom Sládkovičova 8, Prešov,
proti žalovanému: HK Poprad, s.r.o., so sídlom Štefánikova 6, Poprad, IČO: 36 506 176, právne zast.
JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom AK, so sídlom Štefánikova 8, Poprad, v konaní o zaplatenie 21.762
Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 9C 204/2010-185 zo
dňa 5. 2. 2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku čiastočne do povinnosti žalovaného zaplatiť

žalobcovi sumu 15.233,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.906 Eur od 1. 7.
2010 do zaplatenia, zo sumy 2.734,20 Eur od 1. 8. 2010 do zaplatenia, zo sumy 2.734,20 Eur od 1. 9.
2010 do zaplatenia, zo sumy 2.734,20 Eur od 1. 10. 2010 do zaplatenia, zo sumy 3.124,80 Eur od 1. 11.
2010 do zaplatenia a vo výroku o trovách štátu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej vyhovujúcej časti mení rozsudok tak, že žaloba sa z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3 037,84 Eur na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Alojza Naništu, advokáta, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
21.762 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5.580 Eur od 1.7.2010 do
zaplatenia, zo sumy 3.906 Eur od 1.8.2010 do zaplatenia, zo sumy 3.906 Eur od 1.9.2010 do zaplatenia,
zo sumy 3.906 Eur od 1.10.2010 do zaplatenia a zo sumy 4.464 Eur od 1.11.2010 do zaplatenia,
to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Prvostupňový súd ďalej zaviazal

žalovaného k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 7.120,85 Eur pozostávajúce
zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 2.890 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 4.230,85
Eur, ktoré je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Alojza Naništu, advokáta, so
sídlom v Prešove, Sládkovičova 8, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Ďalej
zaviazal žalovaného k povinnosti nahradiť trovy štátu vo výške 12,60 Eur, ktoré je povinný zaplatiť na
účet Okresného súdu Poprad v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za
preukázané, že medzi účastníkmi bola uzavretá atypická profesionálna hráčska zmluva dňa 25.4.2006
a rovnaká zmluva dňa 2.7.2009 predmetom ktorej bol záväzok žalobcu ako hráča vykonávať v mene
žalovaného ako klubu športovú činnosť profesionálneho hráča ľadového hokeja. Za to žalobcoviprináležala základná odmena a za splnenia určitých podmienok popri tejto odmene aj ďalšie odmeny
podľa podmienok obsiahnutých v tejto zmluve.

Uplatnením opčného práva podaním žalovaného zo dňa 13.4.2010 došlo k predĺženiu platnosti
profesionálnej hráčskej zmluvy uzatvorenej so žalobcom 2.7.2009 do 30.4.2011, pričom predchádzajúca
zmluva zostala v nezmenenej podobe, len sa vzťahovala aj na obdobie po skončení pôvodne dojednanej
doby platnosti zmluvy od 1.5.2010 do 30.4.2011. Preto pokiaľ sa týka nárokov žalobcu na úhradu
hráčskych odmien za mesiace máj 2010 až september 2010, tieto treba posudzovať v súlade s touto

hráčskou zmluvou.

Viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu mal súd prvého stupňa zhodne s odvolacím
súdom za to, že žalobca sa mohol dobromyseľne domnievať, že zo strany žalovaného dochádza
k porušovaniu zmluvy nielen tým, že o tréningovom procese si dávali jednotliví hráči vedieť medzi
sebou navzájom, keď túto skutočnosť súd prvého stupňa vyhodnotil na ťarchu žalovaného, kde bolo

povinnosťou štatutárnych zástupcov žalovaného resp. trénerov mužstva oznamovať hráčom miesto a
čas konania tréningu a nie tak ako tomu bolo u žalobcu, ktorý sa mal podľa žalovaného telefonicky
dopytovať u iných hráčov žalovaného na tréningový proces. Uvedená skutočnosť je podľa názoru súdu
nemysliteľná v profesionálnom klube, ktorým je aj žalovaný, a preto skutočnosť, že žalobca nebol
informovaný o tréningových jednotkách, možno dať len na ťarchu žalovanému. V konaní bolo zároveň

nespornou skutočnosťou, že žalovaný nevyplatil žalobcovi hráčsku odmenu aj za predchádzajúce
ako žalované obdobie riadne a včas, čím porušil svoje zmluvné povinnosti nielen pokiaľ sa týkalo
žalovaného obdobia, preto keď žalobca spolu s ostatnými hráčmi na prvom stretnutí letnej prípravy
odmietli pokračovať v letnej príprave až do úhrady záväzkov žalovaného voči hráčom, nemožno takéto
nepokračovanie v tréningovom procese dať na ťarchu žalobcovi, ale dôsledky musí naopak znášať

žalovaný, ktorý túto skutočnosť zavinil.

Rovnako nemožno dať na ťarchu žalobcovi ani tú skutočnosť, že žalobca odmietol dať súhlas so svojím
hosťovaním v klube HK Michalovce, nakoľko pre toto hosťovanie nebol potrebný jeho súhlas, keď podľa
článkuVI.bodu1zmluvy,moholžalovanýajbezsúhlasužalobcupostúpiťsvojeprávaapovinnostiztejto

zmluvyinémuhokejovémuklubu,najdlhšievšaknadobuplatnostitejtozmluvy,atoajbezsúhlasuhráča.
Žalovaným uvádzané údajné rokovania žalobcu s týmto klubom neboli nijako v konaní preukázané,
keď podľa výpovede vtedajšieho trénera HK Michalovce - S. F., dokonca žalobca po svojom priamom
oslovení uviedol, že nemá záujem hrať za tento klub.

Pokiaľ odvolací súd uložil v rámci svojej zrušujúcej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa vyhodnotiť
najmä výpoveď konateľa žalovaného, tak v tejto súvislosti považuje súd prvého stupňa za potrebné
uviesť, že tento ako štatutár - konateľ žalovaného na rozdiel od svojho tvrdenia bol oprávnený neuplatniť
si opciu na žalobcu, keď navyše svoje tvrdenie, že túto opciu mohli zrušiť len zástupcovia v tom čase
generálneho sponzora klubu - p. N. a p. U., nijako súdu nepreukázal a nevyplýva to ani zo žiadneho

zmluvného dojednania účastníkov. Aj keby bolo pravdivým tvrdenie konateľa žalovaného, že žalovaný
bol ochotný žalobcovi umožniť pôsobenie v klube HK Michalovce bez nároku na odstupné, t. j. žalobca
by nebol v tomto klube na hosťovaní, ale podpísal by s klubom HK Michalovce riadnu hráčsku zmluvu,
súd prvého stupňa podotkol, že žalobca, ktorý mal v tomto období uzavretú riadnu hráčsku zmluvu, na
takéto konanie nemal žiaden dôvod, pričom takéto konanie zo strany žalovaného bolo výlučne účelové,

lebo v prípade, ak by žalobca v zmysle článku VI. bodu 1 hráčskej zmluvy odišiel do klubu HK Michalovce
len na tzv. „hosťovanie“, mal by žalobca nárok na hráčsku odmenu v takej výške, na akej sa dohodol
so žalovaným dodatkom č. 1 zo dňa 2.7.2009, pričom túto hráčsku odmenu by mu bol povinný vyplatiť
žalovaný a nie HK Michalovce.

Súd prvého stupňa má za to, že hlavným dôvodom, pre ktorý žalovaný nevyplatil žalobcovi jeho hráčsku
odmenu bola zlá ekonomická situácia žalovaného a nie tá skutočnosť, žeby sa žalobca odmietal zapojiť
do tréningového procesu žalovaného, resp. žeby odmietol dať svoj súhlas s hosťovaním v inom klube,
na ktorý napokon ani jeho súhlas nebol potrebný. Samotná skutočnosť, že žalovaný bol ochotný súhlasiť
s hosťovaním žalobcu v inom klube, preukazuje podľa súdu len to, že so žalobcom ako hráčom svojho

mužstva v ďalšom období už nepočítal.

Poukazujúc na uvedené súd prvého stupňa preto nároku žalobcu na zaplatenie hráčskej odmeny za
mesiace máj až september 2010 vyhovel, pričom jej výška vyplýva z Dodatku č. 1 zo dňa 2.7.2009,podľa ktorého bola základná mesačná odmena dohodnutá vo výške 5.580 Eur, ktorá bola za mesiace
júl až august znížená o 30 %, t. j. na sumu 3.906 Eur a za mesiac september 2009 znížená o 20 %
na sumu 4.464 Eur.

Žalobca, aj keď mal podľa Dodatku č. 1 nárok na hráčsku odmenu za mesiac jún 2010 v plnej výške
5.580 Eur, si v konaní uplatnil nárok len vo výške 3.906 Eur, pričom súd viazaný týmto návrhom, ktorý
nemôže prekročiť, priznal žalobcovi nárok na hráčsku odmenu v takto požadovanej nižšej výške, než
na akú by mal žalobca nárok.

Pokiaľ odvolací súd vo svojom rozhodnutí uložil súdu prvého stupňa v prípade, ak dospeje k záveru
o dôvodnosti žaloby, vo vzťahu k výške odmeny primerane použiť ustanovenia článku VII. zmluvy zo
dňa 2.7.2009, mal súd prvého stupňa za to, že aplikácia predmetného ustanovenia neprichádza v
prejednávanej veci v úvahu, nakoľko článok VII. zmluvy upravuje zníženie hráčskej odmeny hráča v
prípade, ak tento nie je schopný plniť svoje záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zo zdravotných dôvodov,

pričom však v konaní ani žalobca ani žalovaný nedôvodili tým, žeby žalobca nebol schopný plniť svoje
záväzky zo zdravotných dôvodov a ani z vykonaného dokazovania nevyplýva taký záver, pre ktorý by
mohol súd prvého stupňa konštatovať zdravotnú nespôsobilosť žalobcu.

Žalovaný keďže bol v omeškaní so zaplatením peňažnej pohľadávky, preto ho súd prvého stupňa

zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania.

O trovách štátu prvostupňový súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a za vyplatené svedočné svedkovi
S. F. 12,60 Eur a na ich úhradu zaviazal neúspešného žalovaného. O trovách konania prvostupňový
súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zrušil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Poukázal na to, že prvostupňový súd, i keď viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a jednostranne
vyhovel nároku žalobcu i keď bolo jednoznačne preukázané, že žalobca sa nezúčastňoval tréningového

procesu, nevykonával teda žiadnu činnosť v prospech klubu a napriek tomu, že mu bol udelený súhlas s
hosťovaním v inom klube HK Michalovce, v tomto klube nevykonával hráčsku činnosť. Za predpokladu,
že by túto hráčsku činnosť v klube HK Michalovce vykonával, súhlasil s názorom prvostupňového súdu,
že by mal nárok na hráčsku odmenu, avšak nie v takej výške, ako mal dohodnutú dodatkom č. 1 zo dňa
2. 7. 2009, ale na základe nového dodatku, ktorý bol samostatnou súčasťou hráčskej zmluvy, a to pre tú

ktorú príslušnú sezónu. Ďalej poukázal na výpoveď svedkov S. F. a X.. S. S., z ktorých výpovedí vyplýva,
že samotný prístup žalobcu bol negatívny čo do výkonu a plnenia hráčskej zmluvy a že nemá záujem v
pokračovaní hráčskej činnosti pre klub žalovaného. V prípade, ak by žalobcovi predmetný nárok mal byť
priznaný bez toho, aby boli naplnené podmienky uvedené v hráčskej zmluve, jednalo by sa podľa názoru
odvolateľa o bezdôvodné obohatenie, nakoľko z výsledku dokazovania, ako aj zo samotnej výpovede

žalobcu pre klub nevykonával žiadnu činnosť.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
potvrdil a zaviazal žalovaného k náhrade trov právneho zastúpenia.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad
upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie je čiastočne dôvodné.

Prvostupňový súd, pokiaľ priznal žalobcovi plnenie z profesionálnej hráčskej zmluvy (§ 80 písm. b/

O.s.p.), rozhodol v zásade správne. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou prvostupňového súdu,
na ktorú poukazuje a na zdôraznenie správnosti dopĺňa.

Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv (§ 489 OZ). Môže ísť o zmluvný typ výslovne
upravený v zákone, ale aj o zmluvu, tak ako je to v danej právnej veci, ktorá nie je ako typ zmluvy

výslovne v zákone upravená (§ 491 ods. 1 OZ). V takomto prípade sa použijú ustanovenia zákona,
ktoré upravujú záväzky im najbližšie, ak samotná zmluva neurčuje inak (§ 491 ods. 2 OZ). Odvolací súd
nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by opodstatňovala záver o neplatnosti predloženej hráčskej zmluvy a
ktorú predložil žalobca ako právny dôvod na priznanie plnenia.Podľa profesionálnej hráčskej zmluvy sa žalobca zaviazal vykonávať športovú činnosť hráča ľadového
hokeja a žalovaný sa zaviazal žalobcovi za túto činnosť zaplatiť. Krízový stav nastal v súvislosti s

nedostavovaním sa žalobcu na tréningy. Zdá sa, že za takýchto okolností podľa žalovaného nevznikol
dôvod platiť žalobcovi zmluvnú odmenu. Zmluva však takýto postup žalovaného nepodporuje a ako
vyplýva zo zisteného skutkového stavu, zlyhanie komunikácie medzi účastníkmi konania v rozhodnom
období nepredstavuje právny dôvod zániku povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy. Zlyhanie komunikácie a
nadmerné využívanie takejto situácie môže však predstavovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu

rozpor s dobrými mravmi.

Ako už odvolací súd uviedol v skoršom kasačnom rozhodnutí, žalovaný klub postupoval neoprávnene,
ak v krízovom období, ale predsa len zmluvného vzťahu proaktívne nepostupoval a žalobcu nevyzval
na nástup na konkrétne termíny, či už tréningov alebo zápasov a súčasne žalobcovi nezaplatil zmluvnú
odmenu. V tomto smere zo zmluvy nevyplývajú žiadne pochybnosti, ale ak by nejaké aj pretrvávali, vo

svetle interpretačného pravidla (§ 35 OZ) by nebolo dôvodné pochybnosti o výklade zmluvy použiť v
neprospech žalobcu, ktorý zmluvu neformuloval (výkladové pravidlo contra preferentem).

Žalobca bol pre žalovaného zmluvným partnerom, podľa zmluvy mu mal poskytovať športové výkony, a
preto aj so zreteľom na elementárne princípy slušnosti sa očakávalo od žalovaného, aby pri narušených

vzťahoch žalobcovi oznámil presné termíny, na ktoré sa má dostaviť. Takýto postup predpokladá
aj všeobecné pozitívno-právne pravidlo týkajúce sa absencie presného času plnenia a kedy sa
predpokladávýzvanaplnenie(porov.§563OZ).Akpretožalovanývychádzallenznejakýchdomnienok,
že si mal žalovaný od hráčov zistiť termíny a dostaviť sa, konal v rozpore s uvedenými pravidlami.

Na druhej strane však úplná a zjavná pasivita žalobcu sa podľa názoru odvolacieho súdu dostala do
konfrontácie s imperatívom dobrých mravov. Žalobca totiž musel dobre vedieť, že nejaké zvyklosti
existujú a že pre odstránenie nedorozumenia postačovalo opýtať sa trénera na ďalší postup. Žalobca
urobil pre minimalizovanie dôsledkov nedostatku komunikácie veľmi málo a odvolací súd túto pasivitu
vyhodnotil ako odporujúcu dobrým mravom aj na strane žalobcu. Z tohto dôvodu odvolací súd odmietol

poskytnúť žalobcovi ochranu čiastočne (§ 3 ods. 1 OZ) a vychádzajúc z dohodnutých limitov krátenia
odmeny použil najnižší limit 30%.

Z uvedených dôvodov odvolací súd sčasti zmenil rozsudok a žalobu v rozsahu 30% z uplatneného
zmluvného plnenia zamietol.

Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Po zohľadnení nepriznaného plnenia v rozsahu 30% súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu ako
vecne správny (§ 219 O.s.p.).

Z uvedených dôvodov v súvislosti s aplikáciou princípu spravodlivosti bolo opodstatnené žalobcovi
priznať sumu 15.233,40 Eur s príslušenstvom.

Za takejto situácie odvolací súd rozsudok čo do sumy 15.233,40 Eur potvrdil postupom vyplývajúcim
z ust. § 219 O.s.p. a v prevyšujúcej časti rozsudok zmenil tak, že žaloba sa zamieta postupom podľa
§ 220 O.s.p.

Bolo dôvodný zmeniť i rozsudok vo výroku o trovách konania.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo

Žalobca si podanou žalobou uplatňoval nárok na zaplatenie 21 762 Eur s prísl. Ako bolo vyššie uvedené,
úspešným bol čo do sumy 15 233,40 Eur s prísl. (činí to 70% uplatnenej sumy), preto má právo na
pomernú náhradu trov konania. Jeho neúspech činí pomer 30%. S poukazom na uvedené má pomerneúspešný žalobca nárok na náhradu trov konania predstavujúci rozdiel medzi jeho úspechom (70%) a
neúspechom (30%), t.j. žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške 40%.

Prvostupňový súd správne vypočítal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplatených súdnych
poplatkov a trov právneho zastúpenia. V tomto smere postupu prvostupňového súdu odvolací súd nemá
čo vyčítať a v plnom rozsahu sa naň odvoláva, keďže priznané úkony právnej služby sú účelné a
vyplývajú z obsahu spisu.

Uplatnená suma trov konania predstavuje výšku 7 120,85 Eur. Pomerný úspech žalobcu predstavuje
40%, čomu zodpovedá náhrada trov konania vo výške 2848,34 Eur.

Pomerný úspech žalobcu sa premietol i do rozhodovania o náhrady trov odvolacieho konania, v ktorom
bol žalobca pomerne úspešný, keďže žalobcov úspech v odvolacom konaní predstavoval 40% tým, že
rozsudok prvostupňového súdu bol zmenený a žaloba bola čiastočne zamietnutá (§ 224 ods. 1 O.s.p.

v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p.).

Trovy odvolacieho konania vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu 21 762 Eur pozostávajú z jedného
úkonu právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 386,74 Eur, režijného paušálu vo výške 8,04 Eur
a 20% DPH (78,96 Eur), spolu vo výške 473,74 Eur. Z dôvodu pomerného úspechu žalobcu v odvolacom

konaní má žalobca právo na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 189,50 Eur.

Náhrada trov prvostupňového vrátane odvolacieho konania reflektujúc na pomerný úspech žalobcu činí
sumu 3 037,84 Eur (2848,34 Eur + 189,50 Eur), ktorú je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi na účet
jeho právneho zástupcu JUDr. Alojza Naništu, advokáta, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.