Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2014

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 12C/47/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512213235
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2014:3512213235.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Ing. Erikou Trtalovou v právnej veci ANACO,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Miletičova 1, IČO 35 962 682, právne zastúpený JUDr. Andrejom Struhárom,
advokátom so sídlom Bratislava, Kubániho 16 proti odporcovi: K. A., Z.. XX.XX.XXXX, štátny občan
Slovenskej republiky, bytom A. XX, H. I. X.XXX,XX M. s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh v celom rozsahu zamieta.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca navrhovateľa sa návrhom doručeným súdu dňa 04.12.2012 proti odporcovi domáhal
zaplatenia sumy 1.007,65 Eur spolu úrokom z omeškania 8,5% ročne zo sumy 1.107,65 Eur od
05.12.2007 do 06.11.2011 a zo sumy 1.007,65 Eur od 07.11.2011 do zaplatenia a náhrady trov

konania. Uviedol, že dňa 06.03.2007 bola s odporcom uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere Č..
XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 896,23 Eur a odporca sa
zaviazal poskytnutý úver spolu s úrokom 15% ročne a celkovými nákladmi spojenými so spotrebiteľským
úverom v celkovej výške 1.397,76 Eur vrátiť 39-tich týždenných splátkach vo výške 35,84 Eur pri
ročnej percentuálnej miere nákladov 249,30%. Navýšenie je tvorené úrokom vo výške 15% ročne
vo výške 52,94 Eur a administratívnym poplatkom za poskytnutie a správu úveru vo výške 448,59
Eur. Právny predchodca navrhovateľa prostredníctvom svojich obchodných zástupcov navštevuje vždy
k termínu splatnosti odporcu v mieste jeho bydliska, pracoviska alebo na inom mieste, ktoré určí

odporca a zabezpečuje osobný výber splátok. Odporca bol teda vždy informovaný o počte splatených
splátok, počte splátok v omeškaní ako aj o celkovej sume, ktorú splatil a ktorú je povinný splatiť do
úplného zaplatenia úveru. Odporca si svoj záväzok vrátiť poskytnutý úver spolu s navýšením napriek
upomienkam riadne neplnil, pretože právnemu predchodcovi uhradil len splátky č. 1 až 8 vo výške 35,84
Eur a čiastočne splátku vo výške 3,39 Eur, spolu teda 290,11 Eur. Posledná splátka bola splatná dňa
04.12.2007. Odporca sa tak dostal do omeškania s úhradou splátok, pričom ku dňu splatnosti poslednej
splátky bol celkový dlh odporcu vo výške 1.107,65 Eur. Odporca svoj dlh uznal, čo do výšky a dôvodu

uznaním záväzku zo dňa 03.10.2011. Odporca následne po splatnosti poslednej splátky a uznaní dlhu
uhradil sumu 100,-Eur. Súd uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-XX I. L. XX.XX.XXXX rozhodol o pripustení
zmeny účastníka na strane navrhovateľa.

Odporca k návrhu uviedol, že zmluvu podpisoval v období, keď bol zamestnaný a potreboval si zakúpiť
nevyhnutné veci, avšak následne prišiel o prácu, a to bol dôvod, prečo aj prestal platiť jednotlivé splátky.
Čosatýkadoterazuhradenejsumy,stýmčouviedolnavrhovateľsúhlasí,zaplatilčasťvsplátkacha100,-
Eur po podpise uznania dlhu. K uzatvoreniu uznania dlhu uviedol, že k tomu došlo tak, že ho navštívil páns tým, že buď bude podaný návrh na súd alebo sa môžu dohodnúť na splátkovom kalendári. Odporca
sa radšej chcel dohodnúť, a preto toto uznanie podpísal. Nevedel však, aké má uznanie dôsledky a
ani to, či dlh v čase podpisu uznania dlhu je premlčaný alebo nie je. Z toho dôvodu vzniesol námietku

premlčania. Bral to tak, že podpisuje to, že suma súhlasí a výšku splátok, na ktorých sa dohodli. Pre
prípad, že by mu bola súdom uložená povinnosť, požiadal o povolenie splátok.

Vo veci súd rozhodol v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a právneho
zástupcu navrhovateľa, ktorí nepožiadali o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov a ani súdu
nezaslali ospravedlnenie neúčasti na nariadenom pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením listinných dôkazov najmä zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, všeobecných obchodných podmienok, výpisu z účtu odporcu, uznania dlhu,
písomného vyjadrenia navrhovateľa a odporcu.

Súd vzhľadom na vznesenie námietky premlčania pristúpil k skúmaniu jej dôvodnosti, pretože dôvodné
vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok, že súd
nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať. Pritom zásada hospodárnosti konania musí viesť

konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na
to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej,
bez potreby vykonávania ďalších dôkazov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 1. mája 2005, sp. zn.
1 Cdo/148/2004).

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o pripojení

dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o
pripojení zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona

v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 100 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe
v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku

dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné
práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na
vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Pre posúdenie premlčania uplatňovaného nároku navrhovateľa považoval súd za potrebné bližšie
charakterizovať právny vzťah medzi účastníkmi. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že zmluva o úvere, ktorá má zakladať právo navrhovateľa na zaplatenie, je
svojím charakterom spotrebiteľskou zmluvou v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka,keďže bola uzatvorené medzi dodávateľom, spoločnosťou EURO PROVIDUS, a.s. v rámci predmetu
jeho podnikateľskej činnosti a odporcom ako spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a
plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa 06.03.2007,
na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa odporcovi poskytol úver vo výške 896,23Eur.
Odporca sa zaviazal poskytnutý úver spolu s úrokom 15% ročne a celkovými nákladmi spojenými so
spotrebiteľským úverom v celkovej výške 1.397,76 Eur vrátiť 39-tich týždenných splátkach vo výške
35,84 Eur pri ročnej percentuálnej miere nákladov 249,30%. Odporca si svoj záväzok vrátiť poskytnutý

úver spolu s navýšením napriek upomienkam riadne neplnil, pretože právnemu predchodcovi uhradil
len splátky č. 1 až 8 vo výške 35,84 Eur a čiastočne splátku vo výške 3,39 Eur, spolu teda 290,11
Eur. Posledná splátka bola splatná dňa 04.12.2007. Dňa 03.10.2011 odporca uznal dlh vyplývajúci z
uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 1.107,65 Eur, ktorý sa zaviazal splácať na účet
právneho predchodcu v splátkach vo výške 100,-Eur mesačne, vždy do 25-teho dňa v mesiaci počnúc
mesiacom október 2011. Ďalej odporca vyhlásil, že si uvedomuje všetky dôsledky, ktoré voči nemu

vyplývajú z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v prípade neuhradenia predmetného dlhu.

Právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere, je nevyhnutné posudzovať
podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy bez
ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka)
a na predmetný právny vzťah medzi účastníkmi aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a

príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že uplatnená pohľadávka bola splatná dňa 05.12.2007 (deň
nasledujúci po dni splatnosti poslednej splátky), pričom táto skutočnosť vyplýva zo splátkového
kalendára. Navrhovateľ podal žalobný návrh dňa 04.12.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej
premlčacej doby. Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním uznania dlhu

zo dňa 03.10.2011 na predtlačenom tlačive, súd hodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli
naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane
dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu
odporcom dňa 03.10.2011 považoval súd za právne neúčinné, pretože v konaní nebolo preukázané,
že odporca mal vedomosť o následkoch uznania premlčaného dlhu tak, ako to vyžaduje ustanovenie

§ 558 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého uznať možno aj premlčaný dlh, ale uznávací prejav
dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný, čo v tomto prípade
navrhovateľ nepreukázal. Zo samotného prejavu vôle uznať dlh nevyplýva, že odporca mal vedomosť o
premlčaní dlhu a jeho následkoch, čo následne vyplynulo aj z výpovede odporcu, ktorý mienil dosiahnuť,
aby právny predchodca navrhovateľa mu umožnil zaplatiť dlh v splátkach.

S poukazom na skutočnosť, že právo navrhovateľa na zaplatenie je právom, ktoré podlieha premlčaniu,
súd skúmal, či došlo ku kvalifikovanému uplynutiu času, teda zániku súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky)
a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť

si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim
povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu
svojho práva. Vedľajší účastník na strane odporcu svoje právo využil a vzniesol námietku premlčania.

Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok, že súd
nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka).
Začiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby je podľa § 101 Občianskeho zákonníka
viazaný na okamih, kedy sa právo mohlo po prvý krát vykonať. Súd považoval uplatnenú pohľadávku
navrhovateľa za premlčanú z dôvodu, že uplatnenú pohľadávku bolo možné prvýkrát uplatniť dňa

05.12.2007 (t.j. deň nasledujúci po splatnosti poslednej splátky), a žalobný návrh bol podaný na
súde dňa 04.12.2012, teda po márnom uplynutí 3-ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia. § 101
Občianskeho zákonníka, keďže súd považoval uznanie dlhu za právne neúčinné, teda nenastali účinky
v zmysle § 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, a preto návrh navrhovateľa zamietol beztoho, že by ďalej posudzoval vecnú správnosť a opodstatnenosť uplatňovaného premlčaného práva (čo
do základu a výšky).

O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, teda navrhovateľovi. Odporca mal vo veci plný úspech, avšak
si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa

už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát,h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

V Novom Meste nad Váhom, dňa 27. októbra 2014