Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/107/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114218882
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114218882.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľky: X. B., bytom B.,

prechodne bytom Q. XX zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Eva Hlaváčová, s.r.o. so sídlom Nitra,
Farská 12 proti odporcovi: B. B., bytom Q. XXX, o určenie vyživovacej povinnosti na manželku takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom zo dňa 18.6.2014 domáhala určenia vyživovacej povinnosti zo
strany odporcu, ktorý je jej manželom v sume 50,- Eur mesačne z dôvodu, že nežijú v spoločnej
domácnosti, pretože ich problémy začali krátko po narodení maloletej Svetlany, spoločnú domácnosť
viedli na adrese Q. XXX, avšak od roku XXXX spolu nežijú, pretože pre neustále zasahovanie sa
do výchovy maloletej matkou odporcu, ako aj osočovanie z jej strany, opustila spoločnú domácnosť,

pričom za krátko zistila, že je opäť tehotná a narodil sa maloletý Q., avšak ešte počas tehotenstva sa
odsťahovala k svojim rodičom, a je príjem predstavuje len rodinné prídavky na maloletého Q., ale aj
príjem odporcu činí približne XXX,- Eur.

V. zástupkyňa navrhovateľky žiadala návrhu vyhovieť s tým, že žiadala určiť výživné do rozvodu.

K. uviedla, že ukončila materskú dovolenku a odvtedy poberá len rodinné prídavky, je v evidencii úradu
práce, pričom je vyučená knihárka bez maturity a naposledy pracovala ešte pred narodením maloletého
Q., je evidovaná na úrade práce od mája 2014, hľadala si prácu po obchodoch aj firmách, ako aj na
pozíciu upratovačky a to aj na základných školách vo B., pričom do K. by musela cestovať a prestupovať

v meste B., kde má vzdialenosť X km a do K. XX až XX km. Uviedla, že na úrade práce nemusela
dokladovať, že si hľadala prácu. Vyjadrila sa, že býva so svojimi rodičmi v 3-izbovom rodinnom dome,
kde má vlastnú izbu s maloletým synom, s odporcom prerušila spolužitie pred 4 rokmi, kedy odišla
zo spoločnej domácnosti pre nezhody s matkou odporcu, ktorý jej posiela na maloletého Q. XX,- Eur
mesačne a jej bolo určené výživné na maloletú W., ktorá je v starostlivosti odporcu, ktoré výživné však
neplatí, pretože nemá príjem, dcéru W. navštevovala zriedkavo i keď jej v styku s dcérou nikto nebránil,
nechodízaňouanidoškolyapodalanávrhnarozvod,vktoromkonanížiadalaupraviťprávaapovinnosti

k deťom v rovnakom rozsahu ako doteraz. Ďalej uviedla, že keďže nepoberá ani rodičovský príspevok,
rodičom na náklady bývania neprispieva, nespláca žiadnu pôžičku a i keď ich manželský život bol inak
dobrý, spolužitie prerušila kvôli matke odporcu, pričom po odchode nevedeli situáciu riešiť tak, aby bývalisami a ich vzťahy ochladli, odporca nemal podiel na jej odchode zo spoločnej domácnosti a nemá z
neho strach.

Odporca nesúhlasil s určením výživného na navrhovateľku, ktorej pomáhal s tým, aby sa zamestnala,

pretože je dal viacero žiadostí do zamestnania s tým, aby ich poslala, keďže zistil voľné pracovné miesta
na internete, vyjadril sa, že výživné od navrhovateľky na mal. W. nežiadal i keď navštevuje už druhý
ročník základnej školy a žije s ňou u rodičov, ktorí sú dôchodcovia a podieľa sa polovicou na nákladoch
na bývanie, je zamestnaný, avšak ukončil pracovný pomer a zmenil zamestnávateľa s tým, aby mal
teraz vyšší príjem. Potvrdil, že počas spolužitia s navrhovateľkou boli nezhody medzi ňou a jeho matkou,

pretože navrhovateľka sa zo začiatku snažila, a pred uzavretím manželstva mala nezhody so svojou
matkou, ktorá situácia sa následne zmenila a navrhovateľka je pod vplyvom svojej matky, ktorej sa bojí,
nemohli bývať u rodičov navrhovateľky a na podnájom nemali. Popieral, že by nenavštevoval maloletého
syna, pričom navrhovateľka navštívila ich spoločnú dcéru iba raz za rok a nakoľko len nedávno bolo
rozhodnuté o výživnom na maloletého Q., tak zaplatil iba jedno výživné, nakoľko ani navrhovateľka
výživné na mal. W. neplatí, žiadal ho a túto vyživovaciu povinnosť si neplní od roku 2010.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania doplnil dokazovanie oboznámením s rodným listom, so
sobášnym listom, s potvrdením o prechodnom pobyte, s dokladmi z prílohovej obálky a s oboznámenými
dokladmi na pojednávaní, s výpismi z PRIMA banky, s príjmovým dokladom o poplatku za odpad, s
potvrdenkou o dani z nehnuteľností, s potvrdením o príjme otca a matky navrhovateľky, s pokladničnými
dokladmi, s potvrdením o rodinných prídavkoch, s potvrdením o rodičovskom príspevku, s výpisom

z účtu VÚB banka, so mzdovým listom odporcu, s potvrdením o príjme odporcu, so mzdovým listom
odporcuzarok2014,somzdovýmdekrétomodporcu,spracovnouzmluvou,svýplatnoupáskouodporcu
za júl, s potvrdením o dôchodkových dávkach, s potvrdením o návšteve školy, s potvrdením o evidencii
navrhovateľky, so zápočtový listom, s výučným listom navrhovateľky, s výplatnou páskou odporcu, s
ponukou voľných pracovných miest z internetových stránok, so spisom OS Nitra sp.zn. 24P/224/2014

a z neho : rozsudok z č.l. 41, zápisnica z č.l. 27, so spisom OS Nitra sp.zn. 13P/223/2014, sumarizácia
výdavkov na mal. W. a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX, z ktorého manželstva pochádzajú dve maloleté
deti a to W., nar. X.X.XXXX a Q., nar. X.X.XXXX. Účastníci konania prerušili spolužitie pred 4 rokmi,
kedy naposledy žili v spoločnej domácnosti u rodičov odporcu, z ktorej domácnosti navrhovateľka odišla

pre nezhody s matkou odporcu, ktorá skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Odporca zmenil
zamestnávateľa, nakoľko od 11.7.2014 je zamestnaný u terajšieho zamestnávateľa, kde jeho príjem
činil za mesiac august 666,- Eur, za september 703,02 Eur, žije v spoločnej domácnosti s rodičmi,
ktorí sú dôchodcovia a nákladoch bývania sa podieľa v polovici stým, že na elektrinu činia náklady
44,- Eur mesačne a plyn 80,- Eur mesačne, voda činí 7,- € štvrťročne. Maloletá W., ktorá pochádza z

manželstva účastníkov, v súčasnosti navštevuje 2. ročník základnej školy, s navrhovateľkou ako matkou
sa stretáva veľmi zriedka a navrhovateľka na jej výživu neprispievala doposiaľ žiadnou sumou, napriek
skutočnosti, že bola zaviazaná prispievať na jej výživu rozsudkom č.k. 13P/58/2010-34 vo výške 25,38
Eur, ktoré výživné od roku 2010 neplatila a odporca ho ani nevymáhal. Z predchádzajúceho pracovného
pomeru dosahoval odporca zárobok v priemere 402,26 €, pričom pracovný pomer ukončil dohodu z

dôvodu, ako uviedol, že chcel u nového zamestnávateľa dosahovať vyšší príjem. Zo spisu tunajšieho
súdu spisová značka 24P/223/2014 súd zistil, že rozsudkom č.k. 24P/223/2014- 52 zo dňa 12. 8.
2014, právoplatným dňa 19. 8. 2013 boli upravené práva a povinnosti k maloletému Q. B. narodený
8. 4. 2011 tak, že bol zverený do starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na
jeho výživu sumou 60 euro mesačne. Z predmetného spisu súd zistil že navrhovateľka s odporcom

nežijú spolu od kedy otehotnela, z dôvodu lepších podmienok a lepšieho zaobchádzania s ňou sa
odsťahovala k svojim rodičom, nakoľko nechcela zostať bývať v spoločnej domácnosti so svokrou. Zo
spisu tunajšieho súdu spisová značka 24P/224/2014 súd zistil, že rozsudkom č.k. 24P/223/2014- 31
zo dňa 9.10.2014, súd zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené a práva povinnosti k
maloletým deťom W. nar. X.X.XXXX boli upravené tak, že bola na čas po rozvode manželstva zverená

do osobnej starostlivosti odporcu, s povinnosťou navrhovateľky prispievať na jej výživu sumou 30 %
zo sumy životného minima a práva povinnosti k maloletému Q. narodenému X.X.XXXX boli upravené
tak, že bol zverený do starostlivosti navrhovateľky a odporca bol zaviazaný prispievať na jeho výživusumou XXX,- € mesačne. Zároveň bol upravený styk navrhovateľky s maloletou W. a styk odporcu s
maloletým B..

Navrhovateľka je nezamestnaná, je v evidencii nezamestnaných od X.X.XXXX, podľa potvrdenia úradu

práce, s úradom spolupracuje, je vyučená v odbore polygrafická výroba, knihárne a kartonáž na
Odbornom učilišti Q. bez maturity.

Podľa § 71 ods.1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov
túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch
manželovbolavzásaderovnaká.Prirozhodovaníourčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadne
na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi,
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Vyživovacia povinnosť vzniká uzavretím manželstva (nevyžaduje sa rozhodnutie súdu). Je viazaná na
právnu existenciu manželstva (pri rozvode ani vyhlásení manželstva za neplatné nie je nárok na vrátenie
poskytnutého plnenia) a zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov.

Vyživovacia povinnosť predchádza nároku na dávky a príspevky poskytované v zmysle § 9 zákona č.
599/2003Z.z.opomocivhmotnejnúdzi(povinnosťprioritnesiuplatniťnárokyvzmyslezákonaorodine).

Zásady doterajšej právnej úpravy vyživovacej povinnosti medzi manželmi majú ostať zachované a ďalej
sa vychádza z tradičnej filozofie vzťahov medzi manželmi, ktorá je založená na tom, že muž a žena
majú rovnaké práva a povinnosti. Uvedené vyplýva zo záväzku zmluvných strán Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach podniknúť vhodné kroky na to, aby zabezpečili rovnaké práva a
povinnosti osôb v manželstve, resp. zo základných zásad zákona o rodine, t.j. že manžel a manželka
sú si rovní v právach a povinnostiach, ako aj zo základnej právnej vety vymedzujúcej vzťahy medzi
manželmi (manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach).

Hmotnáakultúrnaúroveňmanželovbolanahradenávšeobecnejšímpojmom"životnáúroveň",nesporne

zahŕňajúcim uvedené zložky potrieb manžela. Naopak, v čl. 4 Základných zásad zákonodarca ponechal
spojenie hmotná a kultúrna úroveň rodiny. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva,
že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom,
resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem
uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu

manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v
prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby,
v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

Právna stránka výživného je založená na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie
sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť

rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Pomôckou môže byť
morálnevymedzenieobsahumanželstva(§18),podľaktoréhomanželiasúpovinnížiťspolu,byťsiverní,
vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné
prostredie. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností
zaniká vyživovacia povinnosť. Podľa konkrétnych okolností prichádzajú do úvahy prípady fyzického,

psychického násilia, nevery a opustenia manžela. Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné,
resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní. Môže ísť o prípad,
keď sa manželka prestane starať o domácnosť a žiada od manžela výživné, pričom príčinou jej
konania je alkoholizmus alebo fyzické násilie zo strany manžela; vtedy jej nárok treba považovať
za oprávnený. Hoci manželia zabezpečujú potreby rodiny podľa svojich schopností a možností,

ktoré nemusia byť, a spravidla ani nie sú rovnaké, podieľajú sa rovnakou mierou na hospodárskychvýsledkoch svojej činnosti a majú preto tiež právo na rovnakú životnú úroveň. Zásada rovnakej životnej
úrovne však neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať
len z ich výsledkov. V konaní o výživnom medzi manželmi je potrebné zisťovať dôvody, ktoré viedli

navrhovateľku k tomu, že zo svojej strany neplní povinnosti vyplývajúce pre ňu z ustanovení § 18 a 19
zákona o rodine . Toto zistenie môže
byť významné pre posúdenie toho, či výživné môže byť priznané so zreteľom na ustanovenie § 75ods. 2
zákona o rodine .

Súd musí zisťovať, či prisúdenie výživného nie je v rozpore s ustanovením § 75 ods. 2
zákona o rodine .

Vzhľadomnazabezpečené podkladyprezáveroživotnejúrovnimanželov,t.j.ichosobných,príjmových,
majetkových pomerov, výdavkov, prihliadol na skutočnosť starostlivosti o domácnosť, či manželia žijú

spolu, na už uvedené špecifiká, dôvody neplnenia vyživovacej povinnosti, prípadne skutočnosti týkajúce
sa rozporu s dobrými mravmi, zákonné kritériá uvedené v § 75, na základe čoho určí výživné vo
výške, ktorá by mala zabezpečiť v zásade rovnakú životnú úroveň manželov vzhľadom na ich konkrétne
pomery, resp. návrh zamietne. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia ako aj na zistené
majetkové pomery oboch účastníkov konania ktorí predpisu manželovi, nakoľko rozhodnutie súdu o

rozvode manželstva nebolo právoplatné v čase rozhodovania súdu, súd dospel k záveru, že návrh
navrhovateľky nebol podaný dôvodne nakoľko priznanie výživného zo strany odporu tu by bolo v rozpore
dobrý mravmi, pretože navrhovateľka prerušila spolužitie bez vážneho dôvodu, ako uviedla návrh bolesť
je pre práva ale pre jej nezhody s matkou odporu, pričom súd prihliadol aj na ďalšie okolnosti a to
neplnenie si vyživovacej povinnosti zo strany navrhovateľky k maloletému dieťaťu, ktorej starostlivosti

od po tu, ktoré je navyše staršie pričom, ale súd dospel k záveru, že navrhovateľka má predpoklady na
to, aby vzhľadom na svoju kvalifikáciu našla primerané zamestnanie, nepreukázala, že vynaložila všetko
úsilie, aby si našla vhodnú prácu a to napriek skutočnosti, že jej evidenčne zaradená medzi uchádzačmi
o zamestnanie. na základe uvedeného súd z týchto dôvodov návrh navrhovateľky ako nedôvodne
podaný zamietol. súd zároveň poukazuje na skutočnosť apeluje na navrhovateľku je ona má vyživovaciu

povinnosť k maloletému dieťaťu, ktorú si dlhodobo neplní, stretáva sa minimálne s maloletým dieťaťom,
ktorého starostlivosť zabezpečuje odporca, pričom ide o školopovinné dieťa, ktorého potreby výlučne
znášaodporca,atonapriekskutočnosti,žeodporcazamestnanýadosahujezárobok,bytátoskutočnosť
i, keď s prihliadnutím na zásadu, že manželia majú právo na rovnakú životnú úroveň, výrazne zasielala
zo zásady dobrých mravov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. tak, že plne úspešnému odporcovi nepriznal
náhradu, nakoľko mu v konaní žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.