Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sp/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200980
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200980.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresný úrad Poprad,
katastrálny odbor, so sídlom J. Curie 3, Poprad, za účasti V. L., bytom L. XXXX/XX, W., o preskúmanie
zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu Č.k.: V 1776/2014/DP zo dňa 10. júna 2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu Č.k.: V 1776/2014/DP zo dňa 10. júna 2014.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 10.6.2014 odporca ako správny orgán príslušný na konanie podľa
§18ods.2písm.a/a§22ods.2zákonač.162/1995Z.z.okatastrinehnuteľnostíaozápisevlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“) vo veci návrhu na vklad záložného práva
podaného dňa 12.5.2014 na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 140/2014-PTR uzavretej

medzi navrhovateľom a V. L. rozhodol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona tak, že návrh zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 12.5.2013 mu bol doručený návrh na vklad záložného práva na
podklade vyššie citovanej záložnej zmluvy zo dňa 15.4.2014 k nehnuteľnostiam, a to bytu č. XX, X.
posch., vo vchode č. XX bytového domu so súp. č. XXXX, postaveného na parcelách registra CKN
č. 322/258, 3222/261 a 3222/281, zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. W., pričom záložca je výlučným
vlastníkom predmetného bytu, so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach
domu vo veľkosti 6753/649353.

Citoval § 31 ods. 1, 4, § 22 ods. 1, 2, § 23, § 37 ods. 1 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka. S odkazom na citované zákonné ustanovenia uviedol, že preskúmaním návrhu na vklad
záložného práva a jeho príloh zistil, že predloženú zmluvu o zriadení záložného práva v mene
záložcupodpísalsplnomocnenec,ProHelp-združenieobčianskoprávnejpomoci,sosídlomvBratislave,
Povraznícka 18. Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca - dlžník, nemohol
pri podpise formulárovej typovej zmluvy, ktorej obsah nemohol ovplyvniť, ovplyvniť ani výber uvedeného
splnomocnenca. Tým nastal konflikt podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným
prejavom slobody vôle pri udelené splnomocnenia je slobodný výber osoby, ktorá je oprávnená za

splnomocniteľa obstarávať jeho záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral aktuálne nie „svojho“ advokáta,
ale konkrétne „svoje“ občianske združenie, je v kontexte predmetu a obsahu plnomocenstva prejavom
jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.Poukázal na ustanovenie § 31 ods. 1 a 3 Katastrálneho zákona a uviedol, že v rámci skúmania,
či je právny úkon urobený v predpísanej forme, dospel k záveru, že predložené plnomocenstvo je
neplatné, keďže nie je urobené v predpísanej forme so všetkými náležitosťami, ktoré zákon vyžaduje.

Zmluva o zriadení záložného práva spísaná na podklade neplatného splnomocnenia je preto absolútne
neplatná. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo
zánik alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku
(ex tunc) voči každému, nie je možné ju napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná
ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Na túto skutočnosť je správny orgán povinný pri

povoľovaní vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností prihliadať.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia
odporcu, pričom citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods.
1, 2, § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Uviedol, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa tak náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú

slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa podľa riadne uzavretej dohody o
splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o
úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré boli v čase uzavretia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo
spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzavretím predmetnej záložnej

zmluvy.

Navrhovateľ nesúhlasil s tvrdením odporcu, že v pozícii veriteľa na základe zmluvy o úvere sám vopred
určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť, kto ho
bude zastupovať. Podľa jeho názoru ide o ničím nepodložené predpoklady odporcu, ktoré nevychádzajú
z objektívne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že pre správny

orgán platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku,
pričom podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Odporca si v tomto prípade nesplnil svoju zákonnú
povinnosť a pri vydaní napadnutého rozhodnutia nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu
veci.

Navrhovateľ argumentoval, že ustanovenia Správneho poriadku sú podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho
zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolenie vkladu vecného
práva do katastra nehnuteľností. Odporca sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len
na konštatovanie, že záložca, dlžník, nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha
nespĺňa základné kritériá odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 Správneho

poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to
skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli
nepochybne zistené a ich právny význam. Právne posúdenie musí obsahovať odkaz na konkrétny
právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje závery. Nestačí iba citácia príslušného
ustanovenia,alejepotrebnéobsahprávnejnormyprimeranevyložiť,abybolozrejmé,akýjevzťahmedzi

skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca zo záujmami záložcu, splnomocniteľa, uviedol, že
splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj
zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov

splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode
uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva,
že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy
o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v
záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potencionálna možnosť takéhoto rozporu. Dohoda osplnomocnení je samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení
splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na
tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej

zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka
požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval.

K uvedeniu predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení uviedol, že táto
argumentácia použitá v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neobstojí. Uvedenie zástupcu je
nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je

nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Ak odporca z týchto skutočností
vyvodzuje, že záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu
v predložených listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, pričom správy orgán nevykonal žiadne
iné dôkazy na preukázanie správnosti týchto tvrdení. Naviac, pochybnosť o objektivite zastupovania
zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná,
keďže medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý je odporca povinný

preukázať. Odporca nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným
veriteľom. Záver odporcu, že osoba splnomocneného zástupcu obhajuje záujmy veriteľa, je v rozpore s
obsahom správneho spisu. Zo znenia predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre
udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v
jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Predmetná námietka je tak čo do právneho

posúdenia nesprávna a vychádza z nespoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

Na základe vyššie uvedených skutočností navrhovateľ konštatoval, že odporca nezistil spoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,
nesprávne zistil skutkový stav a udelené plnomocenstvo nesprávne právne posúdil. Z uvedených
dôvodov je napadnuté rozhodnutie odporcu nezákonné. Žiadal preto toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec

odporcovi na ďalšie konanie.

Súd vo veci konal v neprítomnosti navrhovateľa aj odporcu, ktorí svoju neprítomnosť na pojednávaní
ospravedlnili písomnými podaniami zo dňa 12.9.2014 a súhlasili, aby súd pojednával v ich neprítomnosti.
Svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil aj účastník V. L. podaním zo dňa 10.10.2014, pričom
zároveň podal vysvetlenie k predmetu konania. Súd tak následne postupoval podľa § 250g ods. 2 v

spojení s § 250l ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)

Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych
orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s
výnimkou § 250a.

Krajský súd podľa § 250l O.s.p. a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu
predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru, že opravný
prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie, ktorým odporca podľa § 31 ods. 3
Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 12.5.2014 podal navrhovateľ odporcovi návrh na
vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 140/2014-PTR. Prílohou tohto návrhu bola aj predmetná
zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 15.4.2014 uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným
veriteľom a V. L. ako záložcom, v zastúpení ProHelp - združenia občianskoprávnej pomoci, so sídlom
Povraznícka 18, Bratislava, na základe dohody o splnomocnení zo dňa 15.2.2013.Súčasťou administratívneho spisu je aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom
V. L. a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci zo dňa 15.2.2013. Z
obsahu dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa

a na základe jeho žiadosti o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených
v tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom, číslo
zmluvy 701001627. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo
vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode,
vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností, v tomto rozsahu, aj vo

veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie
pri rokovaní s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ
sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu využil bezplatnú
pomoc pri zabezpečení svojho záväzku. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu
ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v
platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy

sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito
naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra
nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný
právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na

všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho
záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práva, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol

pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, keďže ide o splnenie jeho zmluvných
povinností, zabezpečených prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení
je ďalej označenie nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom záložného práva.

Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k
nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach

k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo zaniká
právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho
úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka

konania.

Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje

a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,

b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k
nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia
sa všetky právne úkony,

d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom
dotknuté zapísané v katastri,

e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby
podľa osobitného predpisu.

Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä

a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení

podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia,

b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti
nie je vpísané na liste vlastníctva,

c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,

d) geometrický plán,

e) ocenenie nehnuteľnosti,

f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,

g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa
musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,

h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného

predpisu.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa
katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách citovaných zákonných ustanovení, s

prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku, zohľadniac vyjadrenie
účastníka V. L. k veci a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojej
kompetencie a v súlade so zákonom. V rámci rozhodovacieho procesu je v kompetenciách správneho
orgánu aj posudzovanie náležitostí predložených zmlúv z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1,
2 Katastrálneho zákona, kedy správny orgán okrem iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a

právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj
plnomocenstvo udelené účastníkom konania.

Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu, je dvojstranným
právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne,
určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

Navrhovateľ v námietkach uvedených v opravnom prostriedku tvrdí, že zástupca (ProHelp)

splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch
v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. V predmetnej dohode o
splnomocnení je v bode 2 a 3 deklarovaná vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o
úvere, na základe čoho sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre združenie ProHelp vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode.

V tejto súvislosti sa súd oboznámil s vyjadrením účastníka konania V. L. zo dňa 10.10.2014 k
podanému opravnému prostriedku. Tento účastník, vystupujúci v pozícii záložného dlžníka uviedol, že o
aktivitách navrhovateľa a svojho údajného splnomocniteľa sa dozvedel až z rozhodnutia odporcu zo dňa
10.6.2014. Uviedol, že pri uzatváraní zmluvy o úvere s navrhovateľom mu bolo zo strany navrhovateľa
ako poskytovateľa úveru predložených viacero listín, pričom mu bolo povedané, že ide o formality

súvisiace s úverom, ktoré mu neboli nijako bližšie vysvetlené a nebol upozornený na to, že zároveň so
zmluvou o úvere udeľuje plnomocenstvo, ktorý by jemu neznámu osobu oprávňovalo za neho spísať
zmluvu o záložnom práve na nehnuteľnosť v jeho vlastníctve. S inou osobou nejednal. Keďže nešlo o
prvú pôžičku, o ktorú žiadal od navrhovateľa, tieto doklady podpísal. Uviedol, že svoje predchádzajúce
úvery u navrhovateľa vždy riadne splácal a len náhla nepriaznivá finančná situácia mu znemožnila

splniť si tento svoj záväzok v plnom rozsahu. Navrhovateľ takto svojím konaním zneužil jeho dôveru,
nepozornosť a nepriaznivú finančnú situáciu. Záložca preto považuje uzavretú dohodu o splnomocnení
za absolútne neplatnú.

Z obsahu spisu a predložených dokladov je zrejmé, že dohoda o splnomocnení je vyhotovená na
predtlačenom formulári s vopred určeným splnomocnencom - združením ProHelp. Z textu vopred

predtlačeného plnomocenstva je zrejmé, že udelenie plnomocenstva je v priamom vzťahu so zmluvou o
úvereuzavretoumedzinavrhovateľomasplnomocniteľom,zčohosadáusudzovať,žeúčastníkkonania,
V. L., nebol v priamom v kontakte so združením Pro-Help a zmluvu neuzavrel priamo s ním, čo nakoniec
vyplýva aj z vyjadrenia samotného účastníka, V. L..

Tento záver je možné prijať aj s ohľadom na doposiaľ prejednávané prípady na tunajšom súde

v obdobných veciach, s prihliadnutím na skutočnosť, že združenie ProHelp tieto úkony realizuje s
viacerými dlžníkmi navrhovateľa. Je tu teda dôvodná pochybnosť, či účastník konania V. L. mal reálnu
možnosť slobodného výberu advokáta alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc a či jeho
vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná a vážna.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten kto sám nie je spôsobilý na

právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.S poukázaním na vyššie uvedené skutočnosti je možné konštatovať, že záujmy ProHelp - združenia
občianskoprávnej pomoci sú v zrejmom rozpore so záujmami účastníka konania V. L..

Súd sa v danom prípade stotožňuje s názorom odporcu uvedenom v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia, že dohoda o splnomocnení je na základe vyššie uvedených skutočností neplatná a z tohto
dôvodu je zároveň neplatná aj zmluva o zriadení záložného práva spísaná na základe neplatného
splnomocnenia. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu
alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona, pôsobí od
začiatku voči každému, nie je možné ju napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná

ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Na túto skutočnosť je správny orgán povinný pri
povoľovaní vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona
prihliadať.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne
a zákonné potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.

a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporca aj pri
úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.