Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 3T/38/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010143
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kollár

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713010143.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.10.2014 v konaní pred samosudcom

JUDr. Martinom Kollárom v trestnej veci obžalovaného B.. F. T., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zákona takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný B.. F. T. Y. A. A. G. K. U. U., U.. XX.XX.XXXX H. Q., F. R. C.. I. XXXX/XXX, Q.,

j e v i n n ý ,

že
dňa 04.07.2010 v čase okolo 21.30 h v meste Zvolen, okres Zvolen, v bytovom dome na ulici C.. I. XXXX/
XXXna8.poschodívpriestorochschodiskapovzájomnejslovnejhádkestrčildoD.H.,U..XX.XX.XXXX,
F. R. Q., C.. I. XXXX/XXX, bývajúceho na 7. poschodí, po čom menovaný stratil rovnováhu, spadol
na schodisko, pričom ako sa snažil zachytiť pravou rukou zábradlia, to ho zvrtlo, následkom čoho
dopadol telom na ľavú ruku, čím mu bolo spôsobené zranenie a to trieštivá dislokovaná vnútrokĺbová
zlomenina dolného konca vretennej kosti s vykĺbením zápästia, odlomenie styloidného výbežku dolného

konca lakťovej kosti, odreniny kože na hrudníku a odreniny kože tváre v obočí s dobou liečenia a
práceneschopnosti v dĺžke 12 mesiacov a 27 dní,

t e d a

inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil mu ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1,2 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody

podmienečne odkladá s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 3 /troch/ rokov.Podľa § 51 ods. 4 písm.c,g Tr. zákona súd ukladá obžalovanému povinnosti - príkazy :
- nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu,
- podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu

sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovanému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodeným:
- D. H., U.. XX.XX.XXXX H. Q., F. R. Q., C.. I. XXXX/XXX škodu vo výške 6.681,- €,
- H. Q. D., K..E.., G. XX, XXX XX R., B.: XX XXX XXX škodu vo výške 4.546,12,- €.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný B.. F. T. uviedol na hlavnom pojednávaní dňa 24.07.2013, že sa necíti byť vinným a ďalej
vypovedal, že je pravdou, že sa dňa 04.07.2010 okolo 21.30 s poškodeným stretol na 8. poschodí.
Stretnutie začalo tým, že bol doma a poškodený prišiel zaklopať na ich dvere s tým, že bol zjavne opitý.
Začal mu niečo rozprávať, ale obžalovaný mu nerozumel, čo hovorí. Následne išiel naspäť do bytu, obul
sa, vyšiel znovu vonku, potom obdržal úder päsťou pravej ruky, úder smeroval na prostriedok krku, ale

tým, že otočil hlavu doprava, tak úder pristál na ľavej strane krku. Obžalovaný sa bránil, v strachu o
život ho v krátkom časovom slede po útoku odstrčil od seba, ja som ho odstrčil obidvomi rukami do
oblasti ramien. V čase odstrčenia obidvaja boli na ploche pred jeho bytom, to znamená, že ani jeden
z nich nebol na schodoch. Obava o život bola spôsobená tým, že už v minulosti bol viackrát u nich s
tým, že sa nevhodne vyjadroval na jeho adresu asi štyrikrát a na adresu rodičov asi trikrát. Okrem toho

medzi sebou nemali nikdy predtým spory. Moment odsotenia sa odohral pri jeho dverách. Po tom, ako
bol odsotený tak prešiel cez celé priestranstvo toho poschodia, narazil do dverí oproti, čo je asi 3,5 až
4 metre a potom sa skotúľal na schodisko dolu. Na rozdiel od robenej ohliadky miesta činu tá situácia
bola trochu iná, keďže v tom čase bol priestor výťahu len zabezpečený drôteným zabezpečením, teda
obžalovaný mal možnosť vidieť, ako poškodený padá. Poškodený ako padal dolu schodmi, tak skončil

až na medziposchodí. Obžalovaný pribehol k nemu, pýtal sa ho, či sa mu niečo stalo, on mu ukázal
ruku, že mu ju má napraviť. Potom kričal na otca, že má volať záchranku, ten zobral kľúče od auta a išiel
ho odviezť a dal mu ruku do stabilizovanej polohy, aby s ňou nehýbal. Nasledujúci deň s poškodeným
neprišiel do kontaktu, až následne ho videl vonku s tým, že má obviazanú ruku a znovu bol pod vplyvom
alkoholu.Potompoškodenéhoprestalstretávať,lebozmizol.Obžalovanývčaseskutkunemalničvypité.

Nevie, či niekto mohol byť očitým svedkom útoku poškodeného na jeho osobu, pretože aj keď otec bol
asi v polovici chodby, tak pokiaľ po obutí opätovne vychádzal na chodbu, tak dvere mienil zatvoriť. Podľa
neho otec mohol vidieť jedine to, že poškodený stál pri jeho dverách, resp. prichádzal k týmto dverám.
Po útoku poškodeného mal červený krk. Nebol s tým na ošetrení, keďže sa nejednalo o nejaké vážnejšie
zranenie. Predpokladá, že zranenie zmizlo možno o dva dni.

Napriek popieraniu skutku je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou poškodeného D. H., ktorý vypovedal,
že je pravdou, že ku stretnutiu s obžalovaným došlo dňa 04.07.2010 okolo 21.30 hod na 8. poschodí
bytového domu. Vo večerných hodinách prišiel domov, pričom predtým v priebehu večera vypil asi 4
pivá a 1 pol deci pálenky, posledné pivo vypil približne o 20.00 hod. Následne spal asi 1 hodinu a

zobudil sa na nadmerný hluk z bytu nad ním. Dôvodom prečo vyšiel hore bolo, že ich chcel upozorniť
na nadmerný hluk. Na predmetné dvere bytu zvonil aj klopal dlhšiu dobu, nikto neotváral. Nevie sa
vyjadriť, koľko trvalo, kým zvonil a klopal a bolo mu otvorené, bolo to však dlhšie, ako by to obvykle
trvalo. Od času, keď zaklopal na dvere až do okamihu sotenia zo strany obžalovaného, nebol medzi
nimi žiadny fyzický konflikt, len hádka. Po tom, ako boli otvorené dvere a obžalovaný predišiel a postavil

sa pred svoju matku, poškodený pomaly ustupoval smerom dozadu, keďže videl, že obžalovaný je
agresívny. Pokiaľ došlo k úderu do pŕs, tak bol od obžalovaného možno nejakých 1,5-2 metre, pričom
pravdepodobne mal svoje ruky pri tele, možno mohol s nimi gestikulovať. Následkom úderu došlo k
strate rovnováhy a padal dozadu na schodisko, pričom sa snažil inštinktívne zachytiť pravou rukou
zábradlia, čo sa mu nepodarilo a padal dolu hlavou a na ľavú ruku. V čase úderu bol približne v 45°

uhle, nebol ani priamo otočený chrbtom k dverám oproti bytu, ani priamo k schodisku, už v podstate
bol na odchode a smeroval k schodisku. Predpokladá, že som skončil na medziposchodí, lebo si pri
tom páde pravdepodobne spôsobil udretie hlavy, resp. oblasti nad pravým obočím a má z toho dôvodu
nejaký výpadok pamäte. V čase, keď nastalo sotenie zo strany obžalovaného, stál pri výťahovej šachte,
ktorá bola v tom čase chránená len priehľadným drôteným pletivom. V čase úderu stál niekde na kraji

výťahovej šachty smerom ku schodisku, ktoré smerovalo na medziposchodie medzi 7. a 8. poschodím,keďže z 8. poschodia už schodisko vyššie nevedie. Následne si pamätá už len to, že bol vo svojom
byte s tým, že dvere boli otvorené a otec obžalovaného stál pred nimi a rozprával mu o tom, že ho
zavedie na pohotovosť. Poškodený môže len predpokladať, že chcel volať záchranku, pretože mal v

mobile vytočené číslo 112, otec obžalovaného mu hovoril, aby nerobil blbosti a nevolal záchranku. Spolu
s otcom obžalovaného zišli výťahom dolu, zobral ho do svojho auta. Na pohotovosti uviedol, že spadol zo
schodov, neuvádzal príčinu. Lekári sa to najprv pokúšali napraviť s tým, že sa im to nepodarilo, tak mu to
zafixovali a zostal v nemocnici. Dňa 05.07.2010 mu boli robené nejaké vyšetrenia, zobratá krv, naprávali
mu to v celkovej anestéze a následne ho previezli do Banskej Bystrice. Približne po dvoch dňoch bol

prepustenýdodomácehoošetrenia,keďžesatooperačnenaprávaťnedalo,leborukaopuchla.Operácia
sa robila dňa 12.07.2010. Pokiaľ mal ruku zafixovanú v sadre, rukou manipulovať nemohol. Potom mu
bolo umožnené, aby cvičil rukou tak, že mal otvárať a zatvárať ruku naprázdno bez nejakých pomôcok.
Počas doby liečenia žiaden úraz ruky neutrpel, ani na ruku nespadol, potom nosil aj ortézu. Dôvodom,
prečo bolo trestné oznámenie podané s časovým odstupom bol ten, že si sprvu nemyslel, že to bude
mať také vážne následky a za druhé nechcel mať jednak opletačky s políciou a aj s obžalovaným,

pretože vie, aký je to človek. Dôvodom, prečo bolo podané trestné oznámenie bolo to, že mu sústavne
obžalovaný robí napriek, sú tam aj nejaké hádky a jemu proste došla trpezlivosť. Dôvodom bolo aj to,
aby bol potrestaný za toto konanie, pretože poškodený je potrestaný už dosť. Po skutku neboli nejaké
stretnutia jeho osoby či už s obžalovaným alebo s jeho rodinou o riešení tohto konfliktu.

Svedok B.. C. T., otec obžalovaného uviedol, že časové údaje v obžalobe môžu byť pravdivé. Poškodený
zazvonil na zvonci, či aj klopal, to uviesť neviem, už si na to s odstupom času nepamätá. Ono je to v
podstate jedno, kto bol otvoriť dvere, pretože boli vo dverách zároveň spolu so synom. Nevie sa vyjadriť
k tomu, kto reálne otvoril dvere bytu. Doma prítomná aj jeho manželka, ale tá bola v kuchyni. Podľa
svedka manželka do chodby počas incidentu neprišla. Po tom, ako sa dvere otvorili, tak videl, že pred

dverami stojí poškodený opitý ako čík a keď toto videl, tak sa otočil a odišiel smerom do bytu. Syn stál
na prahu dverí a určite nevyšiel von. Svedok reagoval až na buchot, ktorý bol následne spôsobený
tým, že sa poškodený skotúľal po schodoch dole. Nejaký väčší hluk predtým neregistroval. Na tento
hluk sa otočil, prešiel celou chodbou, pretože bol skoro až v izbe. Syna registroval stále na tom istom
mieste, na prahu dverí. Zbehol na medziposchodie, pomohol poškodenému vstať s tým, že videl, že

má nejako divne skrútenú ruku, resp. ju držal nejakým divným spôsobom. Ponúkol mu, že ho odvezie
na pohotovosť a preto si išiel hore do bytu po doklady, pán H. odišiel do svojho bytu po svojich. Znovu
zišiel na 7. poschodie k bytu poškodeného, zišli výťahom dole a odviezol poškodeného na ošetrenie.
Celou cestou mu poškodený bľabotal do ucha, ako mu ďakuje, že ho odviezol na pohotovosť, to bola
zhruba celá komunikácia. Syna sa pýtal, čo sa vlastne stalo, povedal, že ide podať trestné oznámenie

na poškodeného za to, že bol ním napadnutý. Nepamätá si, či hovorili ohľadom nejakých následkov
zranení, toto by boli iba dohady. Po príchode do nemocnice nebol priamo prítomný pri prvotnom ošetrení,
bol vonku pred pohotovosťou vonku z budovy. Tam fajčil a cez okno som videl, ako doktor s poškodeným
manipuluje, pravdepodobne až oboma rukami, keďže sa musel až zapierať, aby s ním mohol niečo robiť.
Lekár mu dokonca povedal, že keby nebol poškodený taký opitý a nemal stuhnuté svalstvo, možno že

by sa mu ten zákrok aj podaril s tým, že poškodený mal pri tomto úkone sedieť.

Svedok G.. F. H., prvotný ošetrujúci lekár poškodeného, uviedol, že konkrétnu osobu, ktorej bolo
poskytnuté ošetrenie si nepamätá, nebude však problém vyjadriť sa k liečebnému postupu. Pokiaľ je
pacient vyšetrený na ambulancii, tak sa vypracuje prvotná správa z ošetrenia s tým, že pokiaľ má byť

pacient hospitalizovaný, tak sa vypíše aj prijímacia správa a následne aj prepúšťacia správa. Pokiaľ
sa pacient prepúšťa, tak sa vypíše aj prepúšťacia správa. Pokiaľ je v prepúšťacej správe uvedený ako
dátum prijatia 04.07.2010 o 22.10 hod., je veľmi pravdepodobné, že pacient bol hneď po prvotnom
ošetreníhospitalizovaný.Prikaždompacientoviexistujú2resp.3správy,pričomprijímacia,resp.prvotná
lekárska práva by sa mala nachádzať v archíve nemocnice. Končatina poškodeného sa naprávala v

ľahu, jednak preto, lebo to tak štandardne robia a za druhé aj pre to, že pacient bol v ebriete. V súčasnej
dobe sa už odoberá krv pacientovi pri podozrení, že by mohol byť pod vplyvom alkoholu, ale v čase
ošetrenia to ešte nemali nariadené, teda sa to ani nerealizovalo. Je na každom zdravotníckom zariadení,
akým spôsobom bude naprávať končatinu. Ich zariadenie to aj v súčasnosti robí v ľahu, lebo pacient
sa lepšie uvoľní. Predovšetkým sa uvoľní svalový tonus. Pokiaľ je uvedené v prepúšťacej správe aj

konzultovanie veci s G.. Ž., na toto konkrétne si nespomína.

Z výpovede svedka G. E. súd zistil, že svedok v predmetný deň prišiel do kontaktu s obžalovaným,
ktorý mu zavolal, že mal konflikt v bytovom dome a žiadal ho o odvezenie na políciu, možno aj naošetrenie. Bolo to niekedy v poobedňajších, podvečerných hodinách, pravdepodobne tma nebola. V
tom čase bol vo svojom dome, k obžalovanému to má nejaké dve minúty autom. Obžalovaný ho čakal
vonku pri ceste, bol otrasený, keďže mal konflikt. Obžalovaný nastúpil do auta a viezol ho na policajnú

stanicu. Počas jazdy mu hovoril, že má nejaký konflikt so susedom a ak aj hovoril nejaké meno, tak
si to nezapamätal. Ten dotyčný mal obžalovaného napadnúť vo dverách a nejak možno na chodbe sa
tam pobili. Obžalovaný mal v oblasti krku a tváre, ale nevie, na ktorej strane červené. Pokiaľ mal na
sebe košeľu alebo tričko, tak to vyzeralo ako donaťahované. Poriadne mu nerozumel, vyrozumel len
to, že sa s niekým pobil. To mu bolo hneď jasné. V ten deň už s ním do kontaktu neprišiel, ale možno

spolu telefonovali. Už si to presne nepamätá, nepokladal to za nejaké dôležité. S obžalovaným sa pozná
približne 8-9 rokov z videnia. Ak sa aj stretnú, tak v spoločnosti iných osôb a to náhodne. Je pravdou,
že ho už aj predtým niekde viezol.

Vzhľadom na závažnosť zranení poškodeného bol do konania pribratý znalec G.. I., ktorý predložil
znalecký posudok pod č. XX/XXXX, kde mimo iné konštatoval, že poškodený utrpel trieštivú dislokovanú

vnútrokĺbovú zlomeninu dolného konca vretennej kosti s vykĺbením zápästia, odlomenie styloidného
výbežku dolného konca lakťovej kosti, odreniny kože na hrudníku a tváre v obočí. Stav sa skomplikoval
zlyhaním osteosyntézy, axonálnym poškodením nervus medianus a zlomeninou lakťovej kosti v mieste
zavedenia Kirschnerového drôtu. Preto musel byť reoperovaný a celkovo sa podrobil štyrom operáciám
v celkovej narkóze. Mechanizmus zranenia poškodeného znalec stanovil na dej, keď si poškodený

pri padaní dolu schodmi priľahol ruku na hrane schodu. Intenzita konania inej osoby nemusela byť
vysoká, no následkom sotenia došlo u poškodeného k strate rovnováhy a k pádu dolu schodiskom.
Jednalo sa o závažné poranenie, ktoré si vyžiadalo sériu operácií s dobou liečenia a PN od 04.07.2010
do 01.08.2011 s bodovým ohodnotením jednotlivých zranení na počet 340 bodov a za sťaženie
spoločenského uplatnenia 425 bodov. Znalec na hlavnom pojednávaní zotrval na obsahu a záveroch

znaleckého posudku a dodal, že pokiaľ sa týka odrenín kože na tvári a kože hrudníka, jedná sa o
tangenciálny až súbežný kontakt kože s drsným povrchom, nie s hladkým. Pokiaľ sa týka týchto dvoch
zranení, je celkom reálne, že tieto poškodený mohol utrpieť pri páde na schodisko, tieto zranenia neboli
spôsobené násilným konaním inej osoby, napríklad úderom päste alebo nejakým iným. Pokiaľ sa týka
zranenia pod č. 147/D, zastáva názor, že k tomuto zraneniu došlo tak, že si poškodený pri padaní

dolu schodmi telom priľahol ruku na hrane schodu. Vtedy došlo k zlomeniu dolného konca vretennej
kosti, ten sa zohol dole a vznikla tzv. bajonetová deformácia. Tak to napísal aj doktor pri prvotnom
prijatí. Zranenie pod č. 232/B nenastalo pri úrazovom deji, ale vniklo až následne, keď sa vytvárala nová
kosť, ale došlo k jej nadmernému vytvoreniu pri hojení zlomeniny, pri tejto kosti prebiehajúci nerv bol
zavzatý do tejto kosti. Toto vyvolalo tŕpnutie prvých troch prstov ľavej ruky, bola tam poškodená funkcia

odťahovača palca. Toto sa muselo riešiť korekčnou osteotómiou. Takáto zlomenina sa lieči primárne
tak, že sa najprv pokúsi ošetrujúci lekár o napravenie zranenia tým, že pacient má byť v ľahu a robia to
minimálne dve osoby s tým, že jedna osoba, buď sestra alebo ošetrovateľ dáva protiťah za rameno a
druhá osoba, teda ošetrujúci lekár ťahá jednou rukou prsty I, II, III a druhou rukou prsty IV, V. Zo začiatku
možno hodnotiť postup ošetrujúceho lekára lege artis v úmysle zmierniť následky zranenia, čo sa týka

veľkej dislokácie úlomkov. Následne nato bolo zistené, že toto napravenie sa nepodarilo, toto sa zistilo
z novej RTG snímky. Na základe toho bol konzultovaný starší chirurg G.. Ž., ktorý rozhodol, že zranenie
je tak závažné, že je potrebné buď neoperatívne alebo operatívne riešenie, eventuálne aj v celkovej
narkóze, čo vyplýva aj z prepúšťacej správy, že dňa 05.07.2010 bol najprv poškodený podrobený
predoperačnému vyšetreniu a z tej prepúšťacej správy vyplýva, že dňa 05.07.2010 bola vykonaná

nekrvavá repozícia zlomeniny s vnútornou fixáciou. Vnútorná fixácia sa robila drôtom, toto sa zaviedlo
cez kožu a nemusela sa koža rozrezať. Ani týmto úkonom sa však predmetné úlomky nepodarilo dostať
na predmetné miesto. Na základe toho, že ani toto nebolo úspešné, tak konzílium lekárov rozhodlo, že
je potrebné odoslať pacienta na špičkové oddelenie do Bystrice. Preklad bol vykonaný dňa 06.07.2010 o
11.59 hod. Po tom, ako bola sadra sňatá dole, zistili, že tam je obrovský opuch. Muselo sa počkať na to,

kým končatina ako-tak odpuchne, musela sa polohovať, táto končatina však bola zafixovaná. Následne v
celkovej anestéze bol vykonaný operačný výkon otvorenou krvavou cestou, výsledok ktorého znázornil
na strane č. 13. Dňa 12.07.2010 bol teda poškodený podrobený operácii v celkovej narkóze, bola tam
daná umelá kostná dreň pre zlepšenie hojenia. Po operácii bola vykonaná ešte aj CT kontrola, dôvodom
malo byť zistenie, či tie úlomky sa podarilo uložiť tak ako mali, aby sedeli jeden k druhému. CT vyšetrenie

ukázalo, že sa operácia podarila a kĺbová plocha sedela tak ako má. Až následne pri ďalšej kontrole
z 25.08.2010 bolo konštatované ošetrujúcim lekárom, že poškodenému tŕpnu prvé tri prsty a z toho sa
usudzovalo, že niečo nie je v poriadku s mediálnym nervom, následne bolo doporučené neurologické
a elektromyografické vyšetrenie. Práve pri tomto vyšetrení sa zistilo poškodenie mediálneho nervu, ato konkrétne jeho vodivých vlákien, aj keď treba povedať, že sa začal ten mediálny nerv regenerovať.
Pri kontrole dňa 22.09.2010 bolo na základe RTG snímky zistené, že došlo k zlyhaniu osteosyntézy a
k dolnému posunu úlomkov zlomeniny. Ak by to mal ukázať na fotografii č. 13 znaleckého posudku, tak

došlo v podstate k vyvlečeniu skrutiek z kosti bližšie k zápästiu. Dňa 13.10.2010 je už konštatované, že
bola zistená nadmerne novovytvorená kosť, akýsi výrastok, ktorý so sebou zobral aj mediálny nerv a
boli zistené tlakové poškodenia mediálneho nervu. Následne bolo na konzíliu rozhodnuté o prevedení
korektívnej osteotómie. Pri operácii z 18.10.2010 lekári vyťali tento výrastok a tým sa uvoľnil mediálny
nerv. Odstránil sa aj kovový osteosyntetický materiál uvedený na fotografii č. 13 znaleckého posudku,

pretože sa zistilo, že tá kosť je zrastená. Pokiaľ sa týka správy zo dňa 08.12.2010, tam bolo odporučenie
začať intenzívnu regeneráciu až s násilným konaním aj za cenu analgetickej medikácie pred týmto
výkonom, to znamená, že pacientovi sú pichnuté pred výkonom analgetiká, resp. podané perorálne.
Po oboznámení sa s celou zdravotnou dokumentáciou poškodeného znalec uviedol, že nikde nenašiel
žiadnu zmienku o tom, že by bol poškodený v čase liečby utrpel nejaký úraz, že by nedodržiaval liečený
režim, že by sa prípadne dostavil na kontrolu pod vplyvom alkoholu. Pri liečbe došlo ku komplikácii,

a to zavzatiu mediálneho nervu, ktorý najprv bolo potrebné diagnostikovať a následne aj operatívne
vyriešiť. Pri takýchto závažných zraneniach, akým bola aj táto zlomenina, v 90 % prípadov vznikajú
nejaké trvalé následky pri rôznom percentuálnom vyčíslení obmedzenia rozsahu pohyblivosti kĺbov.
Toto sa môže začať skúmať v momente, keď traumatológ povie, že liečba je skončená a stav trvalý.
Toto bolo napísané traumatológom dňa 29.06.2011. Po oboznámení sa s ďalšími lekárskymi správami

znalec uviedol, že prvá z 24.04.2013 vydaná G.. C., traumatológom v Banskej Bystrici, kde píše, že
poškodený sa sťažuje na veľké bolesti pri záťaži zápästia, nevydrží zaťaženie počas dlhšej doby, a
to hlavne pri rotáciách a pociťuje nejaké chrupkanie, preskakovanie v zápästnom kĺbe V objektívnom
náleze lekár popísal, že nachádza výrazné obmedzenie pohyblivosti zápästia smerom do dlane o 40°
oprotinorme,pohybydohorao50%oprotinormeaobmedzenierotačnýchpohybovzápästiaapredlaktia

o 30 % zhodne pre obidva pohyby, pričom kĺb je opuchnutý. Vykonal RTG vyšetrenie 24.04.2013, kde
píše, že postavenie kĺbovej plochy je vyhovujúce, avšak vytvorili sa vážne artrotické zmeny (poúrazové
poškodenie kĺbnych chrupaviek), kĺb je celkovo podaný dovonka smerom k V. prstu, oproti posledným
snímkam vidí progresívu artrotických zmien. V rámci správy zo dňa 19.06.2013 od primára A. I. znalec
zistil, že zo subjektívneho hľadiska uvádza údaj pacient, že tŕpnutie prstov sa stratilo, stále trvajú bolesti

pri záťaži, nevydrží zaťažovať končatinu po dlhšiu dobu a pri rotáciách cíti preskakovanie v kĺbe. V
objektívnom náleze opakuje tie isté deficity v pohyblivosti ako aj G.. C. a popisuje RTG snímok, kde
okrem iného popísal, že nachádza aj masívnu novotvorbu kosti tam kde boli zavedené kovové drôty,
ktoré boli odstránené dňa 24.11.2010. Chcem uviesť, že pokiaľ znalec robil vyšetrenie poškodeného dňa
04.10.2012, v porovnaní s dnes predloženými lekárskymi správami konštatuje len minimálne zhoršenie

stavu. Tieto okolnosti nezadávajú potrebu vypracovať doplnok k znaleckému posudku. Jedná sa o trvalé
poškodenie, ktoré bolo už konštatované v lekárskej správe zo dňa 29.06.2011. Váha človeka nemá vplyv
nacharakterzranenia,takútozlomeninumôžuutrpieťajľudiashmotnosťou60kilo.Pokiaľsamávyjadriť
k verzii obžalovaného, akým spôsobom mal odsotiť od seba poškodeného tým, že mal po odsotení
poškodený prejsť do nárazu na dvere približne 3,4 metra, teda z protiľahlej strany chodby a následne

po odrazení sa od dverí spadnúť na schodisko, považuje túto verziu za nereálnu. Považuje verziu
poškodeného za oveľa vierohodnejšiu, akým spôsobom a kde mal byť odstrčený poškodený. Pokiaľ
sa má vyjadriť k otázke vplyvu alkoholu na prípadný charakter a vážnosť zranenia, potreboval by, aby
príslušný znalec spätne prepočítal na základe údajov o požitom alkohole, akú koncentráciu alkoholu mal
včaseskutkupoškodený.VzhľadomnatakútopožiadavkuznalcabolvypracovanýznaleckýposudokG..

L.(Č..XX/XXXX-čl.174-178),ktorýuviedol,žepodľadostupnýchinformáciímalmaťpoškodenývčase
21,30hod.koncentráciualkoholuvkrvivhodnote0,32-0,42promile.Nazákladetýchtoinformáciíznalec
G.. I. doplnil svoju výpoveď, že závery znaleckého posudku G.. L. o prepočte alkoholu u poškodeného,
nemajú vplyv na závery znaleckého posudku, pretože hodnotu 0,30 - 0,35 by hodnotil ako malú. Ani
výpoveď svedka G.. H. nemá vplyv na znalecký posudok, pretože naprávanie končatiny v ľahu tak ako

to svedok uviedol, považuje za úplne bežný postup. U osôb, ktorý majú svalový tonus väčší, čo by mohol
byť aj prípad poškodeného, je vhodné, aby sa to uskutočnilo v ľahu, resp. výlučne v ľahu a to z toho
dôvodu, že je potrebné vyvinúť veľkú silu na prekonanie svalového tonusu. V opačnom prípade by sa
pacient mohol už len uspať a vtedy by ten tonus povolil prirodzene. To ošetrenie prebieha tak, že dve
osoby ruku naťahujú a tretia ju dáva do tej správnej polohy. Hlavne by sa tak malo postupovať v prípade,

keď sa nejedná len o zlomeninu, ale konkrétne luxačnú zlomeninu teda s vykĺbením. Ruka vyzerala tak
ako to je odfotené v znaleckom posudku. Bola krivá ako nejaký bajonet. Vidno to aj na RTG snímke /
v spise na čl. 68 /. Zároveň znalec zotrval na tvrdeniach, ktoré uviedol pri svojom výsluchu na čl. 11 /
čl. 158 /.Do spisu v rámci prípravného konania boli dodané viaceré listinné dôkazy, ktoré boli oboznámené
postupom podľa § 269 Tr. poriadku :

- zápisnica o trestnom oznámení a trestné oznámenie z čl. 1-3
- vyčíslenie nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť z čl. 37-39
- zápisnica o dodatočnej ohliadke miesta činu + fotodokumentácia z čl. 91-100
- lekárske správy z čl. 101-124

- správy a RT z čl. 127-130
- lekárske správy z čl. 160-161
- správa Nemocnica Zvolen z čl. 182
- lekárska správa z čl. 197.

Na základe vykonaného dokazovania súd kvalifikoval konanie obžalovaného ako prečin ublíženia na

zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zákona, keďže inému úmyselne ublížil na zdraví a spôsobil
mu ťažkú ujmu na zdraví. Uvedená kvalifikácia tohto skutku vychádza, aj napriek popieraniu skutku
obžalovaným, z výpovede poškodeného D. H., ktorý vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní aj
na hlavnom pojednávaní, presne popísal, akým spôsobom sa skutok mal odohrať a aké následky mu
mali byť spôsobené. Uvedené tvrdenie poškodeného zapadá do rámca lekárskych zistení prvotného

ošetrujúceho lekára G.. H., ďalších lekárov Nemocnice Zvolen a FNsP F. D. Roosvelta v Banskej Bystrici
a v neposlednom rade aj do znaleckého posudku G.. C. I., ktorý podal obsiahly znalecký posudok
aj s viacerými nákresmi a fotografiami, kde demonštroval, aký bol mechanizmus vzniku zranenia
poškodeného. Znalec zároveň uviedol, že verziu poškodeného považuje za vierohodnejšiu, pričom
verziu obžalovaného označil za nereálnu. Na závery znaleckého posudku dokonca nemal vplyv ani

zistený požitý alkohol u poškodeného. Poškodený okamžite po skutku, ktorý sa mal stať okolo 21.30
hod., išiel na ošetrenie s tým, že k tomuto ošetreniu reálne došlo v ten istý deň o 22.10 hod., o čom svedčí
dátum prijatia na prepúšťacej správe na čl. 101. V tomto prípade bolo okamžite začaté s ošetrením, ktoré
vyústilo do hospitalizácie poškodeného do Nemocnice Zvolen od 04.07.2010 do 06.07.2010. Vzhľadom
na dohodu s lekárom traumacentra bol poškodený preložený do FNsP F.D. Roosvelta v Banskej Bystrici

za účelom operačného riešenia. Hospitalizácia trvala od 06.07.2010 do 16.07.2010 ako to vyplýva
z prepúšťacej správy na čl. 117-118 a následne od 17.10.2010 do 22.10.2010 na čl. 119-120 a od
24.11.2010 do 30.11.2010 na čl. 122. Z potvrdenia o dočasnej PN ( na čl. 124 ) vyplýva, že PN trvala
od 04.07.2010 do 01.08.2011, to znamená viac ako 42 dní. Túto dobu PN a liečenia hodnotil znalec ako
primeranú. Znalec navyše dodal, že popísané zranenia výrazným spôsobom obmedzili poškodeného na

vedení obvyklého spôsobu života. Jednalo sa o vážne poranenie s komplikáciami v priebehu liečenia,
zranenie zanechalo sťaženie spoločenského uplatnenia v podobe ťažkého obmedzenia pohybov v
ľavom zápästí.

Skutok sa udial na mieste, kde od spáchania skutku prebehla rekonštrukcia predmetných priestorov a

preto dodatočná ohliadka miesta činu zo dňa 08.02.2013 nemohla priniesť relevantné výsledky. Z tohto
dôvodu nebolo možné zo strany súdu ani vykonať rekonštrukciu skutku. Keďže skutok sa mal udiať v
blízkosti schodov vedúcich z ôsmeho na siedme poschodie, obžalovaný si musel byť vedomý toho, že v
prípade odsotenia poškodeného, tento môže stratiť rovnováhu a môže aj spadnúť zo schodov. Páchateľ
je trestne zodpovedný nielen za následok, ale aj za účinok, ktorý spôsobil, iba ak ho aj zavinil. Zavinenie

musí preto zahŕňať príčinný priebeh aspoň v podstatných črtách medzi konaním páchateľa a následkom
alebo účinkom. Len ak páchateľ môže predvídať príčinný priebeh, môže zodpovedať za vzniknutý
následok, a to aspoň vo forme nevedomej nedbanlivosti, preto je súd toho názoru, že obžalovaný konal
minimálne vo forme nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písm. b) Tr. zákona. Uzrozumenie pri nepriamom
úmysle vyjadruje aktívny vôľový vzťah páchateľa k spôsobeniu následku relevantného pre trestné

konanie. Na uzrozumenie páchateľa v čase činu s možným následkom sa usudzuje aj z charakteru
konaniapáchateľa,t.j.zintenzityútoku,časujehotrvania,fyzickýchdispozíciípoškodenéhoapáchateľa,
z miesta na tele poškodeného, na ktoré boli útoku vedené z početnosti atakov a podobne a z toho, či
páchateľ počítal s konkrétnou okolnosťou, ktorá by mohla následku, ktorý vnímal ako možný, zabrániť.
Obžalovaný sa bránil skutočnosťou, že konal v nutnej obrane v zmysle § 25 Tr. zákona. Nutná obrana

by bola možná v prípade, ak by sa jednalo o odvracanie priamo hroziaceho útoku. V rámci vykonaného
dokazovania nebolo preukázané, že by poškodený bol zaútočil na obžalovaného takým spôsobom, že
by si to vyžadovalo použitie fyzickej sily. Sám poškodený uvádzal, že prišiel rodinu obžalovaného len
upozorniť na nadmerný hluk. Obhajoba zároveň uvádzala, že mal poškodený obžalovanému spôsobiťmenšie zranenia. Samotný obžalovaný ale uviedol, že na ošetrení s týmito zraneniami, ktoré spomínal,
nebol a takisto nebol podať ani trestné oznámenie, prípadne podozrenie zo spáchania priestupku
zo strany poškodeného. Súd považuje výpoveď poškodeného za vierohodnú, keďže nedošlo medzi

vzájomnými výpoveďami poškodeného k takým zásadným rozporom, ktoré by odôvodňovali považovať
jeho výpoveď za nevierohodnú. Aj keď poškodený v lekárskej správe uvádzal, že spadol zo schodov,
táto okolnosť sama o sebe nemôže byť dôvodom na to, aby bolo konštatované, že si tieto zranenia
spôsobil sám. Navyše obžalovaný potvrdil fyzický kontakt medzi ním a poškodeným, uvádzal však
verziu, ktorú znalec označil za nereálnu. Obžalovaný pri nepriamom úmysle si musel byť vedomý, že

pri páde si poškodený môže spôsobiť vážne zranenie a preto zodpovedá aspoň vo forme nevedomej
nedbanlivosti za spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví. Ťažkou ujmou na zdraví je v zmysle § 123 ods. 3 Tr.
zákona porucha zdravia trvajúca dlhší čas, pričom musí ísť o vážnu poruchu zdravia, ktorú postihnutý
pociťuje ako citeľnú ujmu v obvyklom spôsobe života. V súdnej praxi vžitú hranicu asi 6 týždňov možno
považovať za hranicu medzi ťažkou ujmou na zdraví a ublížením na zdraví za predpokladu, že po túto
dobu trvá vážna porucha zdravia, čo potvrdil aj znalec vo svojom znaleckom posudku. Na základe týchto

skutočností potom sa súd stotožnil s použitou právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe.

Obžalovaný B.. F. T. bol doposiaľ tri krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom OS Zvolen č.k. XT XXX/
XXXX zo dňa 11.07.2008 s trestom odňatia slobody v trvaní 2 rokov so skúšobnou dobu v trvaní 2 rokov
do20.01.2011,obžalovanýsavšakvskúšobnejdobeosvedčilzozákona.Obžalovanýmáod01.10.2010

dva priestupky týkajúce sa však dopravných predpisov.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu riadil sa ustanoveniami § 34 Tr. zákona. Spoločenská
nebezpečnosť konania obžalovaného spočíva v tom, že tento narušil právom chránený záujem štátu
a spoločnosti na ochrane života a zdravia obyvateľov. Súd u obžalovaného nezistil ani poľahčujúcu a

ani priťažujúcu okolnosť. S prihliadnutím na spôsob vykonania skutku a závažné zranenia poškodeného
s trvalými následkami a aj v podobe sťaženia spoločenského uplatnenia, kde liečba podľa dostupných
lekárskych záznamov trvá naďalej, je súd toho názoru, že v rámci trestnej sadzby ustanovenej Tr.
zákonompretotokonanievtrvaní2-5rokov,jepotrebnévzhľadomnaindividuálnuagenerálnuprevenciu
pred páchaním trestnej činnosti ukladať trest skoro v polovici trestnej sadzby. Za týchto okolností

súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so skúšobnou dobou a probačným
dohľadom v trvaní 3 rokov so súčasným uložením povinností v zmysle § 51 ods. 4 písm. c), g) Tr. zákona.

V adhéznom konaní si poškodení D. H. K. H. Q. D. K..E.. R. uplatnili nároky na náhradu škody.
Tieto nároky boli súdom akceptované ako reálne vzniknuté na základe záverov znaleckého posudku a

vyfakturovania vynaložených nákladov za poskytnutie zdravotnej starostlivosti vo výške 6.681 eur, resp.
4.546,12 eur. Preto súd priznal tieto nároky na náhradu škody a uložil povinnosť obžalovanému tieto
nároky uspokojiť a to v rámci plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa

jeho oznámenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Oznámením rozsudku
je aj jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v
neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. poriadku).