Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. október 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 26Cbi/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113231618
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Zsiga

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7113231618.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária

poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. spoločnosťou TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanej: JUDr. Ingrid Kovalčuková, správca
konkurznejpodstatyúpadcuR.E.,L..XX.X.XXXX,G.XXXX/X,XXXXXT.,sosídlomkanceláriesprávcu:
Štúrova 33, 040 01 Košice - Staré Mesto, zast. spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Štefan
Prevozňák s.r.o., Kukučínova 23, 040 01 Košice v konaní o určenie popretej pohľadávky vo výške 1
265,89 EUR takto

r o z h o d o l :

U r č u j e sa, že prihlásená pohľadávka veriteľa Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta

82, 826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235 zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I, v oddelení Po, vo vložke č. 983/B voči dlžníkovi R. E., L.. XX.X.XXXX, P. J. G. Č.. XXXX/X, XXX XX
T. vzniknutá na základe ustanovenia § 24 ods. 2 a 7 zák. č. 381/2001 Z.z. prihlásená do konkurzného
konania v sume 1 265,89 EUR je čo do právneho dôvodu a výšky oprávnená a nesporná.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.11.2013 domáhal určenia, že prihlásená
pohľadávka veriteľa Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82,

826 58 Bratislava 29, IČO: 36 062 235 zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I,
v oddelení Po, vo vložke č. 983/B voči dlžníkovi R. E., L.. XX.X.XXXX, P. J. G. Č.. XXXX/X, XXX XX

T. vzniknutá na základe ustanovenia § 24 ods. 2 a 7 zák. č. 381/2001 Z.z. prihlásená do konkurzného
konania v sume 1 265,89 EUR je čo do právneho dôvodu a výšky oprávnená a nesporná.

Svoj návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. XXK/XX/XXXX, zo dňa 16.7.2013
vyhlásil konkurz na majetok dlžníka R. E., L.. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, XXX XX T. a za
správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Ingrid Kovalčukovú (žalovanú). V konkurznom konaní si
žalobca prihlásil svoje pohľadávky v celkovej výške 1 265,89 EUR. Žalobca sa oboznámil s dôvodmi
popretia pohľadávok písomným oznámením správcu zo dňa 15.10.2013, ktoré bolo žalobcovi doručené
dňa 17.10.2013. Ako dôvod popretia prihláseného nároku správca uviedol, že úpadca nie je osobou bez

poistenia zodpovednosti tak, ako to predpokladá § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z., na podklade ktorého
Slovenská kancelária poisťovateľov poskytla náhradu poistného plnenia. Právo žalobcu vyplývajúce z
ust. § 24 ods. 7 prvej vety zák. č. 381/2001 Z.z. sa nevzťahuje na všeobecnú zodpovednosť za škodu
podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale týka sa výlučne osobitnej zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, a tedaprávo na regres si môže uplatňovať len proti tomu, kto mal v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001
Z.z. povinnosť osobné motorové vozidlo poistiť a túto zákonnú povinnosť si riadne nesplnil. Uvedený
dôvod popretia prihlásenej pohľadávky žalobca považuje za právne neopodstatnený. Žalobca uviedol,

že úpadca bol v čase dopravnej nehody vodičom motorového vozidla C.-J., D. R.. Č.. T., ktorého
vlastníkom a držiteľom v čase dopravnej nehody bol M. Q.. Dňa 13.1.2010 zavinil úpadca ako vodič
predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle Y., D. R.. Č.. T.,
ktorého držiteľom je spoločnosť Y. D..O..M.. (poškodený). Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu
nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., vznikla
žalobcovi v zmysle ust. § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť poškodenému z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca
poskytol z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 1 039,12 EUR,
z čoho suma 94,47 EUR predstavuje delegačný poplatok, ktorý si žalobca neuplatňuje. Žalobca je toho
názoru, že voči vodičovi (úpadcovi) je potrebné vychádzať z rovnakého právneho základu, ako voči

držiteľovi, teda ide o nárok na náhradu plnenia, ktoré žalobca za nich oboch plnil poškodenému. Žalobca
poskytol z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti podľa § 24 ods. 2 písm. b) zák. č.
381/2001 Z.z., na základe čoho má žalobca právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods.
2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z., na náhradu toho, čo za neho plnil (§24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z.).

Uvedené ustanovenie zák. č. 381/2001 Z.z. je pritom vo vzťahu k Občianskemu zákonníku špeciálny
predpis upravujúci práva a povinnosti žalobcu pre prípad plnenia z poistného garančného fondu a nároky
žalobcu plynúce z takéhoto plnenia. Zákon č. 381/2001 Z.z. dovoľuje prevádzkovať vozidlo iba tomu,
ktorého zodpovednosť je poistená, tzn. že k jazde je možné použiť len vozidlo, ku ktorému bola uzavretá
poistná zmluva. Na

druhej strane prevádzkovať poistené vozidlo nie je vôbec obmedzené, napr. len na osobu, ktorej zákon
č. 381/2001 Z.z. ukladá v § 3 povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Pokiaľ je vozidlo uvedené v poistnej
zmluve a pokiaľ je k určitému vozidlu dojednaná poistná zmluva, sú pre prípad spôsobenia škody
týmto vozidlom poistenými všetci, ktorí pripadajú do úvahy ako osoby zodpovedné za škodu. Poistenie
sa vzťahuje ako na prevádzkovateľa, tak i na vodiča vozidla, ktorým bola škoda spôsobená (vodič je

povinný presvedčiť sa na základe potvrdenia o poistení zodpovednosti, či je vozidlo poistené). Žalobca
zastáva názor, že práve pre prípady, kedy poistná zmluva uzavretá nebola alebo z určitých dôvodov
zanikla, a teda poškodený nemá možnosť obrátiť sa na žiadnu poisťovňu, aby uhradila škodu za osoby
zodpovedné za škodu, t.j. za vodiča či prevádzkovateľa, bol zákonom vytvorený tzv. poistný garančný
fond, ktorého správa bola zverená žalobcovi a poškodenému bolo poskytnuté právo uplatniť nárok na

plnenie podľa § 24 ods. 2 písm. a) až g) zák. č. 381/2001 Z.z. proti Slovenskej kancelárii poisťovateľov za
rovnakých podmienok, za ktorých by mohol uplatniť nárok na plnenie voči určitej poisťovni (§ 24 ods. 3
zák.č.381/2001Z.z.).Týmtojezabezpečené,žepoškodenýdostaneplnenieivtedy,keďvozidlo,ktorým
bola spôsobená škoda nebude v rozpore so zákonom poistené. Protiprávny stav spočívajúci v absencii
poistenia poškodený nepocíti, pretože za nepoistené osoby zodpovedné za škodu, je mu poskytnuté

plnenie z poistného garančného fondu. Na druhej strane je však logické a žiaduce, aby tí, za ktorých
bolo z garančného fondu plnené, vyplatené prostriedky do garančného fondu vrátili späť. Preto zákon
oprávnil Slovenskú kanceláriu poisťovateľov domáhať sa náhrady za plnenie poskytnuté z poistného
garančného fondu v súvislosti so škodou spôsobenou nepoisteným vozidlom, inými slovami zveril jej
postihové právo voči nepoisteným osobám zodpovedným za škodu. Vymedzenie osôb zodpovedných

za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je riešené Občianskym zákonníkom hlavne v
ustanoveniach § 420 a § 427 až 431 a zákon túto všeobecnú úpravu žiadnym spôsobom nemodifikuje.
Zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla je upravená v § 427 ods. 1 a zodpovednosť vodiča v
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka o osobitnej
zodpovednosti nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka

ustanovením špeciálnym, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Za spôsobenú škodu v danom
prípade zodpovedajú držiteľ vozidla a vodič spoločne a nerozdielne v súlade s ust. § 438 Občianskeho
zákonníka. Žalobca má právo uplatniť svoj nárok proti ktorémukoľvek z nich. Také isté právo by mal
aj samotný poškodený, ktorý by si mohol uplatňovať škodu či už voči prevádzateľovi vozidla, ako aj
vodičovi. Poškodený sa tak môže domáhať škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa

§ 427 Občianskeho zákonníka na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku
podľa § 420 Občianskeho zákonníka na základe zodpovednosti založenej na prezumpcii zavinenia.
Vodič zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnymkonaním spôsobil škodu na majetku poškodeného. Nepochybne zodpovedá za škodu podľa ust. §
420 Občianskeho zákonníka, a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná
zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala

povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. I za neho žalobca plnil poškodenému z garančného fondu a má proti
nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., tzv. postih. Žalobca má
teda právo postihu aj proti vodičovi - osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
zodpovedá na základe zavinenia a teda vzhľadom

na vyššie uvedené je nutné prijať záver, že vodič je v spore pasívne legitimovaný. V prípade vodiča

ide o porušenie povinnosti, ktoré sú mu uložené zák. č. 315/1996 Z.z.. Prevádzkovanie motorového
vozidla bez poistenia zodpovednosti je príslušným správnym orgánom sankcionované podľa § 16 ods. 1
zák. č. 315/1996 Z.z., nezávisle na tom, či je takým vozidlom spôsobená škoda alebo nie. Vzťah medzi
žalobcom a úpadcom, z ktorého obsahu vyplýva uplatnené právo žalobcu v zmysle ust. § 24 ods. 7
zák. č. 381/2001 Z.z. požadovať plnenie voči tretej osobe, t.j. náhradu toho, čo za neho žalobca plnil, je
svojou povahou vzťahom sui generis, ktorý vzniká na základe skutočností uvedených v zákone. Právo

žalobcu je dané v predmetnej veci reťazou aplikácie ustanovení § 24 ods. 7, § 24 ods. 2 písm. b) a § 3
ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., ktoré tvoria regulatívny rámec obsahu tohto subjektívneho práva žalobcu.
Žalobca tak má právo na náhradu plnenia za toho, kto zodpovedá za škodu podľa ust. § 24 ods. 2 písm.
b) zák. č. 381/2001 Z.z.. Plnenie žalobcu je plnením v zmysle ust. § 24 ods. 4 písm. b) zák. č. 381/2001
Z.z. a v zmysle § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. titulom regresu má žalobca voči úpadcovi právo na

náhradu toho, čo za neho plnil poškodenému. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4 Cdo 134/2009, podľa ktorého: „Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b)
zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto
za škodu zodpovedá a za koho plnila. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi....“.

Podľa ust. § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. si žalobca listom zo dňa 13.1.2012 uplatnil právo na náhradu
poistného plnenia voči úpadcovi. Vyzval ho na úhradu dlžnej sumy 944,65 EUR do 13.2.2012, k čomu
však nedošlo. Žalobca si uplatnil nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanoveniami nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Prihláškou si
veriteľ (žalobca) uplatnil pohľadávku vo výške 1 265,89 EUR pozostávajúcu z istiny vo výške 944,65

EUR a úrokov z omeškania vo výške 122,52 EUR.

Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 28.2.2014 uviedla, že sa nestotožňuje s vyššie uvedeným názorom
žalobcu. Poukázala na to, že právo na náhradu škody, ktoré vyplýva poškodenému (nie žalobcovi)
z hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 427 a nasl. v spojení s § 420 ods. 1), je
inštitútom odlišným od samostatného (originálneho) práva žalobcu na náhradu toho, čo plnil podľa

§ 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. za subjekt, ktorý bol v zmysle § 3 ods. 1 cit. zákona povinný
uzavrieť na vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, povinné zmluvné poistenie, avšak túto svoju zákonnú
povinnosť porušil, t.j. žalobca uplatňuje v konkurze voči úpadcovi to, čo plnil za osobu „bez poistenia
zodpovednosti“, v danom prípade teda to, čo plnil za úplne iný subjekt, konkrétne za pána Q. - E. E.,
ktorý údajne porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z citovaného zákona. Či vozidlo skutočne nebolo

poistené, resp. ak áno, za akých okolností došlo k zániku tohto poistenia, a či skutočne k nemu naozaj
došlo platne, t.j. v súlade so zákonom, zo žaloby nemožno určiť, nakoľko o týchto skutočnostiach sa
žalobca nezmieňuje. Podstatnou okolnosťou z hľadiska podstaty prejednávanej veci je podľa žalovanej,
že úpadca, ako vodič motorového vozidla si pred začiatkom jeho prevádzkovania riadne skontroloval
všetky doklady, pričom vlastník vozidla mu spolu s dokladmi odovzdal aj doklad o jeho povinnom

zmluvnom poistení. Úpadca teda bol pred a počas prevádzkovania motorového vozidla dobromyseľný,
že na predmetné vozidlo je riadne uzavreté povinné zmluvné poistenie. Nemožno teda od úpadcu

spravodlivo žiadať náhradu žalobcom poskytnutého plnenia, keďže úpadca nemohol ani pred, ani počas
prevádzkovania vozidla vôbec predpokladať vznik takéhoto nároku voči nemu. Poukázala na uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28.10.2011 sp. zn. 4 Cdo 284/2010, podľa ktorého: „Právo Slovenskej kancelárie

poisťovateľov proti tomu, kto zodpovedá za škodu, na náhradu toho, čo za neho plnila (§ 24 ods. 7
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov), je regresným nárokom, a nie právom
na náhradu škody. Toto regresné právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov podlieha premlčaniu vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 Občianskeho zákonníka), ktorá začína plynúť odo dňa

nasledujúceho po dni, kedy bolo poškodenému plnené. Podmienky občianskoprávnej zodpovednosti zaškodu (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka) a podmienky, za ktorých vzniká poisťovni právo proti
poistenému na náhradu toho čo zaplatila poškodenému z titulu

zákonného poistenia, treba dôsledne rozlišovať. V danej veci nejde o nárok na náhradu škody vzniknutej

poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil, ani o zákonnú cessiu tohto nároku poškodeného, ale o
zvláštny postihový nárok. Právo žalobkyne na tzv. postih (regres), nie je teda nárokom na náhradu škody
ako nesprávne uviedol odvolací súd, ale má povahu osobitného nároku.

Podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b/zák. č. 381/2001 Z. z. v znení účinnom do 31. Marca 2007, kancelária
poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti . Podľa ods. 3 má poškodený právo

uplatniť nárok na náhradu škody podľa ods. 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by
mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona. Podľa ods. 5 vety
prvej tohto ustanovenia poskytuje kancelária poškodenému poistné plnenie podľa ods. 2 za rovnakých
podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona. Podľa ods. 7 vety prvej
tohto ustanovenia má kancelária právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/ a

b/ na náhradu toho, čo za neho plnila. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú zodpovednosť za škodu
( § 420 a nasl. ) a osobitnú zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov
( § 427 a nasl. ). Ako vyplýva aj zo samotnej žaloby, žalobca odvodzuje svoj nárok z hmotnoprávnej
úpravy obsiahnutej v zákone č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento právny

predpis je nesporne právnym predpisom nadväzujúcim resp. doplňujúcim výlučne osobitnú právnu
úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov a nijako sa netýka
ustanovení Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 a nasl. .
Napokon aj samotná existencia žalobcu, ako subjektu práva je daná práve týmto osobitným právnym
predpisom a ako vyplýva zo zák. č. 381/2001 Z. z. jej činnosť je úzko spätá výlučne s výkonom práv

a povinností na úseku povinného zmluvného poistenia osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Podľa ust. § 20 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov platí: Zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou. Jej sídlom je Bratislava.
Zapisuje sa do obchodného registra a pôsobí v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Poukázala na

§ 1 zák. č. 381/2001

Z. z. , v zmysle výkladu ktorého platí, že povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla je poistením zodpovednosti. Povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má
pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch
vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla

previedla. V ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom mot. vozidla alebo jeho prevádzkovateľom.
Ak na mot. vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť
poistnú zmluvu má nájomca. Žalovaná mala za to, že v zmysle uvedeného platí záver, že osobou
bez poistenia zodpovednosti môže byť len osoba bez povinného zmluvného poistenia za škodu
spôsobenú prevádzkou mot. vozidla, t.j. osoba, ktorej zo zákona vyplýva povinnosť uzavrieť povinné

zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou mot. vozidla ( t.j. držiteľ, vlastník, prevádzkovateľ,
nájomca ), ale je bez poistenia tejto zodpovednosti t.j. neuzavrela zmluvu o poistení za škodu spôsobenú
prevádzkou mot. vozidla. Ako vyplýva zo žaloby samej a tiež z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona,
úpadca nebol v rozhodnom čase ( a ani nikdy predtým ani potom ) ani držiteľom, ani vlastníkom, ani
prevádzkovateľom, ani nájomcom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda a teda nemal

v zmysle zák. č. 381/20012 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou mot. vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinnosť uzavrieť na toto vozidlo
povinné zmluvné poistenie a teda nie je osobou bez poistenia zodpovednosti v zmysle ustanovenia §
24 ods. 2 písm. b/ cit. zákona. Ust. § 24 ods. 2 definuje situácie, kedy je žalobca ( Slovenská kancelária
poisťovateľov ), povinný poskytnúť plnenie. Tento výpočet je ale taxatívny v dôsledku čoho žalobca

nie je oprávnený poskytnúť plnenie v iných ako tam uvedených prípadoch resp. plniť za iné, ako tam
uvedené subjekty ( nezistená osoba; osoba bez poistenia zodpovednosti; osoba, ktorej zodpovednosť
za túto škodu je poistená u poisťovateľa, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže túto
škodu uhradiť... ) . Žalobca v žalobe sám uvádza, že plnenie , ktorého sa domáha v konkurze prihláškou,
poskytol z dôvodu, že na vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda, nebolo v čase nehody uzavreté povinné

zmluvné poistenie a teda plnil na podklade ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b/ zák. t.j. poskytol plnenie zaškodu spôsobenú prevádzkou mot. vozidla, za ktorú zodpovedná osoba bez poistenia zodpovednosti.
Keďže úpadca nie je osobou bez poistenia zodpovednosti , nebol žalobca v rámci plnenia svojich
zákonnýchpovinnostíanipovinnýanioprávnenýčokoľvekzaňhoplniť.Keďžežalobcanemoholvzmysle

zákona za úpadcu nič plniť nemohlo mu voči úpadcovi ani vzniknúť akékoľvek právo na náhradu toho čo
plnil. Žalovaná teda mala za to, že nároky , ktoré žalobca uplatňuje proti úpadcovi prihláškou v konkurze
nemajú oporu v zákone. Poukázala na ust. § 24 ods. 7 prvej vety zák. č. 381/2001 Z. z. . Z citovaného
zákona je podľa žalovanej tiež jednoznačne, že právo žalobcu vyplývajúce mu z § 24 ods. 7 prvej
vety zák. č. 381/2001 Z. z. sa nevzťahuje na všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa § 420 a nasl.

Občianskeho zákonníka, ale sa týka výlučne osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravných prostriedkov podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, a to tiež len vtedy, ak žalobca
poskytol plnenie na základe § 24 ods. 2 písm. a), b), f) a g) zák. č. 381/2001 Z.z. (výpočet je
taxatívny). Na základe uvedeného nemožno podľa názoru žalovanej prijať iný záver ako ten, že nárok,
ktorého sa žalobca voči úpadcovi domáha nejestvuje, preto navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť
a žiadal, aby súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.

Žalovanánapojednávanídňa25.4.2014uviedla,žezatiaľnenašlaanijedenpodobnýprípadvjudikatúre.
Jedná sa o regresný nárok žalobcu. Úpadca ako prevádzkovateľ nemá povinnosť na uzavretie poistnej
zmluvy. Úpadcovi bol zo strany majiteľa vozidla odovzdaný doklad o poistení vozidla tzv. biela karta.
On bol povinný skontrolovať technický stav vozidla pred jazdou a doklady, ktoré mu boli predložené
čo aj urobil a nemožno od neho spravodlivo žiadať, aby urobil niečo viac. Zodpovednosť za škodu

prevádzky motorového vozidla je upravená osobitným zákonom o povinnom zmluvnom poistení. Jedná
sa o systém, ktorý ak by bol funkčný, nemal by pripustiť, aby po cestách jazdili autá nepoistené.
Voči poisťovni, v ktorej bolo predtým vozidlo poistené nie je vyvodená žiadna zodpovednosť hoci po
ukončení poistenia bola táto povinná oznámiť zánik poistnej zmluvy Slovenskej kancelárii poisťovateľov
a následne žalobca bol povinný oznámiť túto skutočnosť okresnému úradu, pričom okresný úrad mal

začať správne konanie, výsledkom ktorého by bolo uloženie sankcie majiteľovi vozidla, ktorý nemá
uzavretú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení. Prevádzkovateľ, v danom prípade úpadca
nemal povinnosť poistiť vozidlo. Dostal doklady, podľa ktorých bolo vozidlo poistené, teda bol v danom
prípade dobromyseľný, a preto nie je na mieste regres zo strany Slovenskej kancelárie poisťovateľov.
Poukázala na § 18 a § 9 Zákona o povinnom zmluvnom poistení. Povinnosťou prevádzkovateľa je

mať pri sebe doklad o povinnom zmluvnom poistení. Týmto dokladom preukazuje splnenie povinnosti
a s takýmto preukázaním splnenia povinnosti sa uspokojí aj polícia, preto nie je možné od úpadcu
spravodlivo žiadať, aby on ešte iným spôsobom skontroloval či je, alebo nie je uzavretá poistná zmluva.
Vodič bol v tomto prípade dobromyseľný, že má vozidlo poistené. Podľa § 9 je poistník povinný bez
zbytočného odkladu odovzdať poisťovateľovi potvrdenie o poistení zodpovednosti a zelenú kartu. Ak

by bola poisťovňa vyzvala vlastníka vozidla a teda plnila si svoje povinnosti, nemohol by ten zase to
potvrdenie odovzdať úpadcovi pred jazdou.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 25.4.2014 uviedol, že trvá na svojich doterajších
vyjadreniach. Neprináleží mu hodnotiť funkčnosť systému povinného zmluvného poistenia. Tvrdil, že
dobromyseľnosť vodiča v čase nehody je bezpredmetná vo vzťahu právneho posúdenia veci a nebola

ani preukázaná. Akékoľvek nároky vlastníka vozidla voči poisťovni, v ktorej mal mať uzavreté povinné
zmluvné poistenie je možné uplatniť v tej poisťovni.

Žalovaná nesúhlasila s právnym názorom právneho zástupcu žalobcu. Mala za to, že ak k vzniku škody
resp.uplatňovanéhonárokudošloajzavinením,porušenímzákonnýchpovinnostízostranypoisťovnínie
je možné neprihliadať na to v danom prípade. Je potrebné preukázať tiež či boli splnené podmienky na

to, aby žalobca plnil poškodenému. Z predložených dôkazov nie je zrejmé ani to, či a akým spôsobom a
kedy bolo ukončené poistenie zodpovednosti uzavreté medzi majiteľom vozidla a príslušnou poisťovňou.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10.10.2014 uviedol, že názor žalovanej ohľadom toho, že
úpadca G.. E. postupoval v tejto veci s odbornou starostlivosťou nie je rozhodujúci a táto námietka nie
je dôvodná, nakoľko judikáty NS SR jednoznačne potvrdzujú,že popri vlastníkovi vozidla zodpovedajú za škodu aj osoby, ktoré riadili motorové vozidlo v čase poistnej
udalosti.

Žalovaná na pojednávaní dňa 10.10.2014 poukázala na to, že tieto rozhodnutia nie sú vždy judikátmi.

Naše právo je postavené na zákonoch a nie precedensoch. V danom prípade sa jedná o uplatňovanie
osobitného nároku a je potrebné zohľadniť do akej miery mohol, alebo nemohol úpadca vstúpiť do
vzťahu, v rámci ktorého by mala byť splnená povinnosť, nesplnenie ktorej je dôvodom k vzniku práve
toho osobitného nároku, ktorý sa uplatňuje v tomto konaní. Nesúhlasí s právnym názorom protistrany, že
akákoľvek snaha úpadcu pristupovať k veci zodpovedne v rámci jeho reálnych možností je irelevantná

osobitneztohodôvodu,žeinémožnostinemal.Nemožnovnímaťjehoosobulenakoobjektbezmožnosti
brániť sa a stavať ho do pasívnej polohy, ale je potrebné zohľadniť jeho reálne možnosti správať sa v
danom vzťahu ( vzťahu uplatňovania osobitného nároku protistrany ). Úpadca nemal možnosť nijakým
spôsobomvstúpiťdovzťahuspoisťovňouavozidlopoistiť,pretovovzťahukvymáhaniutohtonárokunie
jetotoisté,akozodpovednosťzaškodu,ktorájesúdnoupraxousprávneposudzovanázazodpovednosť
vlastníka vodiča vozidla za zodpovednosť spoločnú a nerozdielnu. Trvala na tom, že sa jedná o odlišné

inštitúty a táto otázka už bola riešená súdmi v minulosti síce v súvislosti s premlčaním, keď Najvyšší súd
SR povedal, že pri nároku tohto osobitného regresu začína plynúť premlčacia doba od okamihu vzniku
a nie od okamihu vzniku škodovej udalosti ako takej.

Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Uznesením zo dňa 16.7.2013, sp. zn. XXK/XX/XXXX tunajší súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka R.

E., L.. XX.X.XXXX, P. J. G. XXXX/X, XXX XX T. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Ingrid
Kovalčukovú (žalovanú). Toto uznesenie bolo zverejnené v obchodnom vestníku č. OV XXX/XXXX dňa
XX.X.XXXX. Konkurz bol teda vyhlásený dňa XX.X.XXXX.

Prihláškou pohľadávky z 2.10.2013 mal súd preukázané, že žalobca prihlásil svoju pohľadávku vo výške
1 265,89 EUR do konkurzného konania vedeného na Okresnom súde Košice W. pod sp. zn. XXK/

XX/XXXX. Prihlásená pohľadávka pozostáva z istiny 944,65 EUR, z úrokov z omeškania vo výške
122,52 EUR ( zo sumy 944,65 EUR vo výške 9% ročne od 14.2.2012 do vyhlásenia konkurzu) a z
nákladov z uplatnenia vo výške 198,72 EUR (v zmysle platobného rozkazu sp. zn. XXCb/XX/XXXX
zo dňa 26.6.2013). Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol, že medzi veriteľom a úpadcom
vznikol občianskoprávny vzťah podľa ustanovení zák. č. 381/2001 Z.z.. Dňa 13.1.2010 spôsobil úpadca

dopravnú nehodu motorovým vozidlom, ktorého vlastníkom v čase poistnej udalosti bol M. Q.. V
dôsledku nehody bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého vlastníkom v čase nehody bola
spoločnosť HOKO s.r.o.. Vzhľadom na to, že k vozidlu úpadcu nebolo k dátumu nehody uzatvorené
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako
to vyplýva z ust. § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., vznikla veriteľovi v zmysle ust. § 24 ods. 2 zák.

č. 381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Veriteľ poskytol z poistného garančného fondu
poškodenému poistné

plnenie v celkovej výške 1 039,12 EUR, z čoho suma 94,47 EUR predstavuje delegačný poplatok, ktorý
si žalobca neuplatňuje. Podľa § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. si veriteľ listami zo dňa 13.1.2012 uplatnil

právo na náhradu poistného plnenia voči úpadcovi, ktorý dlh do dnešného dňa neuhradil.

Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že oznámením o popretí pohľadávky zo dňa 15.10.2013,
doručeným žalobcovi dňa 17.10.2013, žalovaná ako správkyňa konkurznej podstaty v celom rozsahu
poprela žalobcom prihlásenú pohľadávku z dôvodu, že nárok uplatňovaný veriteľom voči úpadcovi nemá
oporu v zákone.

Poistnou zmluvou (číslo návrhu PZ 349 0785956, číslo PZ 6552826692) zo dňa 9.3.2009 a potvrdením
o uzatvorení poistno-zmluvného vzťahu zo dňa 18.3.2009 mal súd preukázané, že ju uzavreli
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00585 441 ako poisťovateľ a M. Q., W.: XX XXX XXX, T. XXX/X, T. ako poistník. Predmetom zmluvy bolo
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zmluva bola uzavretá s
účinnosťou od 9.3.2009 na neurčito. Súdu boli predložené aj Všeobecné poistné podmienky poistenia

zodpovednosti za škodu a Zmluvné dojednania pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla.

Upomienkou zo dňa 28.12.2009 bolo súdu preukázané, že poisťovňa upozornila M. Q. na to, že k
9.12.2009 neuhradil poistné za obdobie od 9.9.2009 do 8.12.2009 vo výške 44,72 EUR a za obdobie
od 9.12.2009 do 8.3.2010 vo výške 44,72 EUR. A vyzval ho na úhradu dlžného poistného s tým, že ak

nebude dlžné poistné uhradené poistnú zmluvu stornuje pre nezaplatenie poistného k dátumu 9.1.2010.

Oznámením o zániku poistenia zo dňa 28.6.2010 mal súd preukázané, že poisťovňa oznámila M. Q.
zánik poistenia pre nezaplatenie poistného s tým, že poistenie zaniklo dňa 8.1.2010 o 24:00 podľa § 9
zák. č. 381/2001 Z.z..

Z dokladu o škodovom priebehu zo dňa 7.7.2010 súd zistil, že poistenie zodpovednosti na základe
poistnejzmluvyč.6552826692bolouzavretévobdobíod9.3.2009do8.1.2010.Tátoskutočnosťvyplýva

aj z Dokladu o škodovom priebehu zo dňa 29.6.2010.

Výpisom z inkasného účtu poistnej zmluvy za obdobie od 9.3.2009 do 18.9.2014 zo dňa 18.9.2014 mal
súd preukázané, že za obdobie 9.9.2009 do 9.1.2010 bolo poistné uhradené až dňa 9.2.2010 (po zániku
poistenia).

Z urgencie poisťovne adresovanej M. Q. zo dňa 9.8.2010 súd zistil, že poisťovňa vyzývala menovaného

na náhradu časti poistného plnenia poskytnutého poškodenému v súvislosti s poistnou udalosťou zo
dňa 11.10.2009 s poukazom na to, že v čase keď nastala poistná udalosť bol v omeškaní s platením
poistného.

Nebolo medzi účastníkmi konania sporné a oznámením o škodovej udalosti zo dňa 29.6.2010 mal súd
preukázané, že M. Q. oznámil poisťovni KOOPERATIVA

poistnú udalosť, ktorá sa stala dňa 13.1.2010 v Košiciach. Vodičom vozidla v čase nehody bol R. E., L..
XX.X.XXXX (Ú.). Nehoda sa stala tak, že vodič (úpadca) C. D. R.. Č.. T. s otvorenými zadnými dverami
nacúval do poškodeného vozidla.

Uplatnením nároku na náhradu škody zo dňa 1.2.2010 súd zistil, že spoločnosť Y. s.r.o. ako poškodený
oznámil poisťovni KOOPERATIVA, že dňa 13.1.2010 C. E., O..Č.. XXXXXX/XXXX, bytom K. X, XXX XX

C. M. - E. S. C.-J. s evid. č. T. v čase nehody, pri cúvaní buchol do nárazníka vozidla spoločnosti Y.
D..O..M... Toto uplatnenie bolo doručené aj žalobcovi dňa 24.11.2010.

Skutočnosť, že R. E. bol v čase nehody vodičom auta M. Q. s evid. č. T. potvrdili aj svedkovia R. E.
a M. Q..

Odpoveďami poisťovní na dožiadanie žalobcu, či malo predmetné vozidlo, ktoré spôsobilo škodu,

uzavretú poistnú zmluvu na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla, bolo súdu preukázané, že takéto poistenie v čase poistnej udalosti zo dňa 13.1.2010 nemalo.

Výpočtom hodnoty vozidla a výšky škody zo strany spoločnosti SLOVEXPERTA s.r.o. mal súd
preukázané, že výška škody na vozidle je 1 421,08 EUR.Rekapituláciou zákazky spoločnosti H & H, spol. s r.o. zo dňa 10.2.2010 mal súd preukázané, že cena
opravy predmetného motorového vozidla poškodeného Y. s.r.o. bola 1 124,13 EUR.

Vyúčtovaním poplatku za prvotné likvidačné úkony zo dňa 15.11.2010 bolo súdu preukázané, že

poisťovňa KOOPERATIVA vyúčtovala žalobcovi poplatok za vykonané prvotné likvidačné úkony vo
výške 33 EUR.

Vyúčtovaním zo dňa 25.7.2011 bolo súdu preukázané, že poisťovňa KOOPERATIVA si v súvislosti s
predmetnou poistnou udalosťou uplatnila voči žalobcovi nárok na zaplatenie 1 039,12 EUR ( 944,65
EUR za vyrovnanie škody a 94,47 EUR ako poplatok za spracovanie) s poukazom na to, že na základe
poverenia žalobcu spracovali predmetnú poistnú udalosť a nahradili poškodenému vzniknutú škodu.

Urgenciouzodňa5.12.2011poisťovňaKOOPERATIVAurgovalažalobcunaúhradusumy1039,12EUR.

Výpisom z účtu žalobcu zo dňa 31.12.2011 mal súd preukázané, že žalobca dňa 16.12.2011 uhradil
poisťovni KOOPERATIVA sumu 1 039,12 EUR.

Výzvou zo dňa 13.1.2012, doručenou R. E. dňa 1.8.2012 mal súd preukázané, že žalobca vyzval
menovaného na úhradu sumy 944,65 EUR do 13.2.2012 v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa

13.1.2010, pri ktorej ako vodič spôsobil škodu na motorovom vozidle spoločnosti Y. s.r.o..

Svedok R. E. uviedol, že v čase keď si požičal vozidlo od p. Q., skontroloval všetky doklady, ktoré mu
tento dal a bola medzi nimi aj biela a zelená karta. Podľa údajov na nich uvedených boli platné. Keď
došlo ku škode, riadne ju nahlásil poisťovni. Mal za to, že vozidlo je poistené, preto sa necíti zodpovedný
za škodu. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či pri preberaní dokladov sa opýtal p. Q., či je vozidlo

poistené, odpovedal, že určite áno. Keďže vozidlo bolo na leasing, malo byť poistené.

Svedok M. Q. uviedol, že auto požičal R. E., ktorý spôsobil poistnú udalosť. Nebol si vedomý toho, že
poistka nebola zaplatená. Mal viac aut, zrejme to neustrážil. Presne si nepamätal kedy sa dozvedel, že
poistka nie je zaplatená, mal za to, že to mohlo byť 29.6.2010 v zmysle dokladu o škodovom priebehu.
Keď odovzdával auto R. E., odovzdal mu všetky doklady od auta, vrátane bielej a zelenej karty. V čase

keď požičal auto p. E. nemal vedomosť o tom, že nie je poistené.

Z oznámenia Okresného úradu Košice, majetkoprávneho odboru, zo dňa 26.6.2014 súd zistil, že
žalobca im listom zo dňa 10.6.2011 oznámil, že na predmetné motorové vozidlo nebolo uzavreté povinné
zmluvné poistenie od 7.3.2009 do 28.12.2010. Okresný úrad uvedený priestupok neriešil vzhľadom k
tomu, že v zozname zaslanom žalobcom dňa 10.6.2011 sa nachádzalo 17156 ks nepoistených vozidiel

a predmetné vozidlo nebolo v poradí na vybavenie.

Podľa ust. § 28 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) pohľadávka, ktorá
nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. Prihláška sa podáva v jednom
rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od
vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Ak veriteľ doručí správcovi

prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie
práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté;
môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého
zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto
pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a

prihlásenej sumy. Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne
a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia
konkurzu, inak zanikne. Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik
je viazaný na splnenie podmienky (ďalej len "podmienená pohľadávka"); práva spojené s podmienenou
pohľadávkou je však podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznikpodmienenej pohľadávky. Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva
rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde. V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou
aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím

právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ môže byť v konkurze uspokojený iba z
výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho pohľadávku, pričom hlasovacie práva
na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho pohľadávka bude pravdepodobne
uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená. Ak si takýto veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku v

základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie právo sa v konkurze neprihliada, má

všakprotidotknutejpodstateprávonavydanietoho,očosadotknutápodstatavdôsledkutohoobohatila,
pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však
uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok proti tejto podstate.

Podľa ust. § 29 ZKR prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsa-hovať základné
náležitosti, inak sa na prihlášku neprihliada. Základnými náležitosťami prihlášky sú: a) meno, priezvisko
a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa, b) meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo úpadcu,

c) právny dôvod vzniku pohľadávky, d) poradie uspokojovania pohľadávky zo všeobecnej podstaty, e)
celková suma pohľadávky, f) podpis. Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná
prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku
zabezpečovacieho práva. V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na
základe ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky. Celková

suma pohľadávky sa v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške
rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní
v eurách, sumu pohľadávky určí správca prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného
a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou
Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene, ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna

banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou
starostlivosťou. K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý
je účtovnou jednotkou, v prihláške uvedie vyhlásenie, či o pohľadávke účtuje v účtovníctve, v akom
rozsahu, prípadne dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. K prihláške nepeňažnej
pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej pohľadávky, inak sa

na prihlášku neprihliada. Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo
organizačnú zložku podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom
na území Slovenskej republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú
písomnosti doručovať len zverejnením v Obchodnom vestníku.

Podľa ust. § 32 ZKR každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou

úpadcu,zoznamomzáväzkov,prihliadnenavyjadreniaúpadcuainýchosôbavykonáajvlastnéšetrenie.
Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Prihlásenú
pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u
správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia
zabezpečovacímprávomaleboporadiazabezpečovaciehopráva.Akideopohľadávkuorgánu,inštitúcie

alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou
alebo agentúrou Európskej únie. Pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty
naprihlasovaniepohľadávok,b)do30dníodzverejneniazapísaniapohľadávkydozoznamupohľadávok
vObchodnomvestníku,akideooneskorenéprihláseniepohľadávky.Zdôvoduvysokéhopočtuprihlášok
alebo iného vážneho dôvodu súd môže aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť

správcovi lehotu na popretie

pohľadávok, vždy najviac o 30 dní. Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy
zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie,
ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,

veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže,
že konal s odbornou starostlivosťou. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše
do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. Popretie
pohľadávky veriteľom je účinné, ak a) bolo podané na predpísanom tlačive a b) na bankový účetsprávcu bola pripísaná kaucia 350 eur s uvedením čísla pohľadávky zo zoznamu pohľadávok ako
variabilného symbolu; na ten účel správca zverejní v Obchodnom vestníku bankový účet, na ktorý
možno skladať kauciu; kauciu možno zložiť len do uplynutia lehoty na popretie pohľadávky, pričom pre

každé popretie pohľadávky, ktorá bola uplatnená samostatnou prihláškou, musí byť zložená samostatná
kaucia; kaucia tvorí súčasť všeobecnej podstaty; v prípade úplnej alebo čiastočnej dôvodnosti popretia
má popierajúci veriteľ právo na vrátenie kaucie, ktoré môže uplatniť ako pohľadávku proti podstate.
Úpadca je oprávnený prihlásenú pohľadávku namietnuť v lehote určenej pre veriteľov na popieranie
pohľadávok. Námietka sa zapíše do zoznamu pohľadávok, ale nemá pre zistenie pohľadávky význam.

Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť
podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým
týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi,
inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba
v lehote na nepríslušnom súde. Ak veriteľ pohľadávky popretej čo do poradia nepodal žalobu, platí
najnižšie uznané poradie. Súd uloží navrhovateľovi a odporcovi, ktorým je popierajúci veriteľ, zložiť

preddavok na trovy konania vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za päť úkonov právnej služby
podľa osobitného predpisu 8a). Ak navrhovateľ preddavok nezloží, súd konanie zastaví. Ak popierajúci
veriteľ preddavok nezloží, súd v konaní o určení popretej pohľadávky rozhodne, že popretie pohľadávky
je neúčinné. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o určení popretej pohľadávky, ak
bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku. Ak bola popretá pohľadávka veriteľa, o ktorej rozhodovať

patrí do právomoci iného orgánu ako súdu, je súd, ktorý by bol príslušný na preskúmanie zákonnosti
takéhoto rozhodnutia, príslušný aj na konanie o určení tejto pohľadávky; to platí aj vtedy, ak iný orgán
ako súd takéto rozhodnutie nevydal. O odvolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ako súdu prvého stupňa v konaní o určení popretej pohľadávky rozhoduje iný senát tohto
súdu. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o určení popretej pohľadávky nie je

prípustné dovolanie ani mimoriadne dovolanie. V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom
alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania.
Uplynutím lehoty na popretie pohľadávky sa pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za

zistenú. Pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa
môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa popretá pohľadávka
v uznanom rozsahu považuje za zistenú. Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo
iného orgánu verejnej moci sa v

určenom rozsahu považuje za zistenú. Prihlášku pohľadávky, ktorá bola účinne popretá veriteľom,

správca predloží na podnet popretého veriteľa bez zbytočného odkladu súdu spolu s listinami, ktoré
predložil prihlasujúci veriteľ a popierajúci veriteľ, a svojím stanoviskom, či pohľadávka je a v akom
rozsahu evidovaná v účtovníctve, či je a v akom rozsahu namietaná úpadcom a či ju uznáva alebo ju
neuznáva a v akom rozsahu a z akého dôvodu. Súd na základe týchto listín bez zbytočného odkladu
rozhodne, či a v akom rozsahu veriteľovi prizná hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou

pohľadávkou. Rozhodnutie súd doručí správcovi a veriteľovi, o ktorého právach spojených s popretou
pohľadávkou rozhodoval; rozhodnutie sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti rozhodnutiu
je oprávnený podať odvolanie veriteľ, o ktorého právach spojených s popretou pohľadávkou súd
rozhodoval.

Z povahy konania charakterizovaného ako konanie vyvolané konkurzom mal súd za preukázané, že

popretím prihlásenej pohľadávky žalovanou vznikol žalobcovi naliehavý právny záujem na rozhodnutí
súdu v tomto konaní.

Žalobca v návrhu uviedol, že si prihláškou uplatnil nárok v konkurznom konaní vedenom na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. XXK/XX/XXXX v sume 1 265,89 EUR pozostávajúcej z istiny 944,65 EUR,
z úrokov z omeškania vo výške 122,52 EUR ( zo sumy 944,65 EUR vo výške 9% ročne od 14.2.2012

do vyhlásenia konkurzu) a z nákladov z uplatnenia vo výške 198,72 EUR (v zmysle platobného rozkazu
sp. zn. XXCb/XX/XXXX zo dňa 26.6.2013).Žalovaná nesúhlasila s návrhom žalobcu. Uviedla, že úpadca nie je osobou bez poistenia zodpovednosti
tak, ako to predpokladá § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z., na podklade ktorého Slovenská kancelária
poisťovateľov poskytla náhradu poistného plnenia. Právo žalobcu vyplývajúce z ust. § 24 ods. 7 prvej

vety zák. č. 381/2001 Z.z. sa nevzťahuje na všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa § 420 a nasl.
Občianskeho zákonníka, ale týka sa výlučne osobitnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
dopravných prostriedkov podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda právo na regres si môže
uplatňovať len proti tomu, kto mal v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. povinnosť osobné motorové
vozidlo poistiť a túto zákonnú povinnosť si riadne nesplnil.

Podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa
tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú

za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ
motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa ust. § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa ust. § 1 zák. č. 381/2001 Z.z. tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie
Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária"). Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú
sa na poistenie zodpovednosti osobitné predpisy. 1)

Podľa ust. § 3 zák. č. 381/2001 Z.z. povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom

vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v
dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, 6a) v ostatných
prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové
vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú
zmluvu má nájomca. V prípade cudzozemského motorového vozidla má povinnosť uzavrieť poistnú

zmluvu vodič tohto motorového vozidla, ak tento zákon neustanovuje inak. Osoba, na ktorú sa vzťahuje
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň
prvého použitia motorového vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu
podľa odseku 2, je povinná takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského
motorového vozidla na územie Slovenskej republiky.

Podľa ust. § 9 zák. č. 381/2001 Z.z. poistenie zodpovednosti okrem dôvodov ustanovených osobitným
predpisom 12) zaniká aj a) zánikom motorového vozidla, b) zápisom prevodu držby motorového vozidla
na inú osobu v evidencii vozidiel, 6a) c) vyradením motorového vozidla z evidencie vozidiel, 13) d)
prijatím oznámenia o krádeži motorového vozidla príslušným orgánom, 14) e) vrátením dokladu o
poistení zodpovednosti pri motorových vozidlách, ktoré nepodliehajú evidencii vozidiel, f) vyradením

motorového vozidla z premávky na pozemných komunikáciách, 14a) g) zmenou nájomcu, ak je na
motorové vozidlo uzavretá nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci. Poistenie zodpovednosti
zaniká okamihom, keď nastala skutočnosť uvedená v odseku 1. O týchto skutočnostiach je poistník
povinný bez zbytočného odkladu informovať poisťovateľa. Po vzniku škodovej udalosti môže poisťovateľ
a poistník vypovedať poistnú zmluvu do jedného mesiaca odo dňa oznámenia vzniku škodovej udalosti

poisťovateľovi. V takomto prípade je výpovedná lehota jeden mesiac odo dňa doručenia písomného
oznámenia o vypovedaní poistnej zmluvy druhej zmluvnej strane. Poistenie zodpovednosti zanikne
uplynutím tejto lehoty. Poistenie zodpovednosti zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného
mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšialehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty. Ak
poistenie zodpovednosti zanikne počas poistného obdobia pre neplatenie poistného, osoba, ktorá má
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa § 3 tohto zákona, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu na

zostávajúcu časť poistného obdobia s doterajším poisťovateľom. Poistná zmluva uzavretá počas tohto
poistného obdobia s iným poisťovateľom je neplatná. Po zániku poistenia zodpovednosti s výnimkou
zániku poistenia zodpovednosti na

motorové vozidlá podľa § 27 je poistník povinný bez zbytočného odkladu odovzdať poisťovateľovi
potvrdenie o poistení zodpovednosti a zelenú kartu.

Podľa ust. § 17 zák. č. 381/2001 Z.z. poistník je povinný na žiadosť orgánu evidencie vozidiel preukázať

poisteniezodpovednostipotvrdenímopoistenízodpovednostialebopreukázaťuzavretiepoisteniapodľa
§ 14.

Podľa ust. § 18 zák. č. 381/2001 Z.z. pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný
mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti, ktoré je povinný na výzvu príslušníka Policajného
zboru predložiť; ak bolo dojednané poistenie podľa § 14, je túto skutočnosť vodič povinný preukázať.

Pri prevádzke cudzozemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe zelenú kartu alebo
potvrdenie o hraničnom poistení, ktoré je povinný na výzvu príslušníka Policajného zboru predložiť.
Táto povinnosť sa nevzťahuje na cudzozemské motorové vozidlá, na ktoré sa vzťahuje Mnohostranná
dohoda o zárukách medzi Národnými kanceláriami poisťovateľov. Príslušníci Policajného zboru v rámci
dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky vykonávajú kontroly dokladov uvedených

v odsekoch 1 a 2.

Podľa ust. § 20 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. zriaďuje sa kancelária, ktorá je právnickou osobou. 24)
Jej sídlom je Bratislava. Zapisuje sa do obchodného registra pôsobí v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom.

Podľa ust. § 24 zák. č. 381/2001 Z.z. poistný garančný fond sa tvorí z príspevkov členov kancelárie podľa

§ 20 ods. 5, z mimoriadnych príspevkov podľa § 20 ods. 6 a z poistného podľa § 16. Kancelária poskytuje
z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu a) na zdraví a náklady pri usmrtení spôsobené
prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, b) spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, c) spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej zodpovednosť za túto škodu je

poistená u poisťovateľa, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže túto škodu uhradiť,
d) spôsobenú prevádzkou cudzozemského motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba, ktorej
zodpovednosť za túto škodu je poistená podľa § 16 ods. 1, e) spôsobenú prevádzkou cudzozemského
motorového vozidla vodičom, ktorému nevzniká pri prevádzke tohto motorového vozidla na území
Slovenskej republiky povinnosť uzavrieť hraničné poistenie, s výnimkou cudzozemského motorového

vozidla, ktoré sa spravidla nachádza na území iného členského štátu; tým nie sú dotknuté ustanovenia
§ 24a a 24b, f) vzniknutú poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci a spôsobenú
prevádzkou nezisteného motorového vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, ak bola súčasne
týmto motorovým vozidlom spôsobená ťažká ujma na zdraví 26a) alebo usmrtenie, g) spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo do Slovenskej republiky odoslané z iného členského

štátu, ak sú súčasne splnené tieto podmienky: 1. na toto motorové vozidlo nebolo uzavreté poistenie
zodpovednosti, 2. nebolo tomuto motorovému vozidlu v Slovenskej republike pridelené evidenčné číslo,
6aa) osobitné evidenčné číslo 6ab) alebo zvláštne evidenčné číslo, 6ac) 3. ku škodovej udalosti došlo
v lehote 30 dní odo dňa prevzatia motorového vozidla kupujúcim. Poškodený má právo uplatniť nárok
na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za

rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa
tohto zákona. Podmienkou vzniku práv poškodeného na náhradu škody z poistného garančného fondu
podľa odseku 2 písm. a) a f) je, že útvar Policajného zboru nehodu po jej vzniku zistil. Potvrdenie
príslušného útvaru Policajného zboru, že škoda bola spôsobená prevádzkou nezisteného motorového
vozidla, za ktorú zodpovedá nezistená osoba, je poškodený povinný predložiť kancelárii pri uplatnení

nároku na náhradu škody. Kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 zarovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ podľa tohto zákona. Podmienky,
za ktorých sa poskytuje poistné plnenie podľa odseku 2 písm. c), sa považujú za splnené, ak sa
splnili voči poisťovateľovi, ktorý z dôvodu svojej platobnej neschopnosti nemôže škodu nahradiť. Na

poistné plnenie podľa odseku 2 písm. a) až c), f) a g) sa vzťahuje § 7. Kancelária má právo proti tomu,
kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila.
Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2
písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila
poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Ak vznikne spor medzi kanceláriou

a poisťovateľom o tom, kto má poškodenému plniť, poistné plnenie poskytne poškodenému kancelária.
Ak z ďalšieho prešetrovania vyplynie, že poistné plnenie alebo jeho časť mal poskytnúť poisťovateľ,
poisťovateľ je povinný nahradiť kancelárii to, čo za neho plnila. Kancelária môže na základe dohody
poveriť člena kancelárie výkonom pôsobnosti podľa odsekov 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie.

Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od

zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažné-ho dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a pop-latku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Ak
ide o omeškanie s plnením veci, zodpo-vedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by

k tejto škode došlo aj inak.

Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobca si riadne prihlásil svoju pohľadávku do

konkurzného konania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. XXK/XX/XXXX a žalovaná
ako správca konkurznej podstaty poprela prihlásenú pohľadávku.

Je nesporné, že dňa 13.1.2010 bola vozidlom, ktorého držiteľom bol M. Q. spôsobená dopravná nehoda,
pri ktorej došlo ku vzniku škody, ktorú žalobca poškodenému uhradil z poistného garančného fondu vo
výške 944,65 EUR. Žalobca tak splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 24 ods. 2 písm. b) zák. č.

381/2001 Z.z.. Podľa § 24 ods. 3 cit. zák. ust. poškodený má právo na náhradu škody podľa ods. 2
proti kancelárii, t.j. žalobcovi, za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu
škody proti

poisťovateľovi podľa tohto zákona. Podľa ods. 7 toho istého ustanovenia kancelária, t.j. žalobca má
právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa ods. 2 písm. b) na náhradu toho, čo za neho plnila.

Nepochybným bolo, že v čase dopravnej nehody vozidlo nebolo zákonne poistené. Poistenie zaniklo
(8.1.2010), lebo poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti. Škoda bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla, ku ktorému nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu. Za škodu zodpovedá jednak prevádzkovateľ motorového vozidla podľa § 427
Občianskeho zákonníka a jednak vodič vozidla, ktorý škodu spôsobil svojím zavinením (§ 420 ods. 1

Občianskehozákonníka).Poškodenýbymoholpožadovaťnáhraduškodyodktoréhokoľvekznich,alebo
od oboch súčasne. Žalobca má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnil,
teda proti prevádzkovateľovi vozidla i vodičovi. V pozícii osoby bez poistenia zodpovednosti sa môže
ocitnúť tak prevádzkovateľ ako i vodič auta. Vodič zjavne porušil pravidlá cestnej premávky (nacúval
do vozidla poškodeného) a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na

majetku poškodeného. Celkom nepochybne tak zodpovedá za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho
zákonníka, a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne
osobou bez poistenia zodpovednosti a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú
zmluvu. Aj za neho žalobca plnil poškodenému z garančnému fondu a má proti nemu z tohto dôvodu
právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 tzv. postih. Ustanovenie § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. dáva

žalobcovi právo na náhradu toho, čo poškodenému plnil, aj proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa§ 24 ods. 2 písm. b) cit. zákona. Za osobu bez poistenia zodpovednosti je potom potrebné podľa § 24
ods. 2 písm. b) cit. zákona považovať tiež osobu, ktorá za škodu zodpovedá, nielen osobu, ktorá nesplní
povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Bolo by proti zmyslu daného ustanovenia, keby postih nebol možný

proti osobe, ktorá za škodu zodpovedá na základe zavinenia.

Vyššieuvedenéskutočnostiavýkladcitovanýchzákonnýchustanoveníniesúvrozporeanisožalovanou
uvádzaným uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.10.2011 sp. zn. 4 Cdo 284/2010.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení súd určil, že
pohľadávka žalobcu v celkovej výške 1 265,89 EUR uplatnená v prihláške do konkurzného konania na
majetok úpadcu R. E., L., XX.X.XXXX vedenom na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. XXK/XX/XXXX

je nesporná čo do pravosti, výšky a vymáhateľnosti.

Žalobca je na základe ním prihlásenej pohľadávky vedenej v konečnom zozname po-hľadávok, aj
napriek jej popretiu zo strany správcu podstaty, veriteľom úpadcu v sume 1 265,89 EUR.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že
žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 100 ZKR z uspokojenia v konkurze je vylúčené príslušenstvo prihlásených pohľadávok, na
ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu. Z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj a) trovy účastníkov
konania, ktoré im vznikli účasťou v konkurznom konaní a v konaniach súvisiacich s týmto konaním, ak

tento zákon neustanovuje inak, b) nároky veriteľov z bezodplatných právnych úkonov, c) mimozmluvné
alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli
po vyhlásení konkurzu, d) tresty postihujúce majetok úpadcu uložené v trestnom konaní. Z uspokojenia
v konkurze sú vylúčené aj nároky veriteľov zo zodpovednosti za škodu spôsobenú dlžníkom nesplnením
povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu; to neplatí, ak ide o nároky voči osobám povinným

podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene dlžníka.

Vzhľadom na ust. § 100 ods. 2 písm. a) ZKR súd úspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať

do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné

rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie

podľa osobitného zákona ; ak ide o rozhodnutie o výchove

maloletých detí , návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( § 251 ods. 1 )

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje zanesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno

odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. ).