Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/57/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213170
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412213170.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 30.09.2014 pred samosudcom JUDr.

Petrom Lukáčom v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ulica 25,
Bratislava, IČO : 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO : 36 864 421, proti odporcovi Q. J., v zastúpení F. Q. Q., so sídlom Ž. Z. XX, B., o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na úhradu škody titulom majetkovej škody vo výške 125 €, titulom nemajetkovej
ujmy vo výške 333 € s príslušenstvom z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012
domáhal od odporcu náhrady majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy podľa Zákona č. 514/2003 Zb.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrh zdôvodnil skutočnosťou, že v
zmysle § 38 a nasledujúcich Exekučného poriadku navrhoval súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu
proti dlžníkovi, pričom vec bola vedená pod spisovou značkou XXEr XXX/XXXX. Navrhovateľ v návrhu
ďalej uviedol, že po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd
rozhodnúť o žiadosti do 15-tich dní odo dňa jej doručenia, pričom exekučným titulom bolo vykonateľné

rozhodnutie Rozhodcovského súdu. Navrhovateľ v návrhu namietol, že súd rozhodolo žiadosti o
udelenie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Exekučný súd vykonaním postupu
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim zákonu, t. j. vykonaním procedúry
preskúmania bez splnenia zákonných podmienok zrealizoval úplný judiciálny proces zahrňujúci v sebe
zistenia skutkového stavu veci, výberu právnych noriem a aplikácia interpretácie zvolených právnych
noriem na skutkový stav a meritórne vo veci rozhodol, čím porušil zásadu legality, čím Exekučný
súd nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu a to bez

splnenia zákonných podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci
rozhodnutej. Z dôvodu takto uvedených skutočností navrhovateľ uplatnil majetkovú škodu, ktorá mu
vnikla a predstavovala náhradu samotnej istiny a príslušenstva a zároveň uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmy, nakoľko samotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného článkom 46 ods.
1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces, zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Odporca sa na výzvu súdu písomne vyjadril a žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.
Podľa názoru odporcu podanie návrhu je zmätočné, keď v tomto chýbajú základné údaje o exekučnom
konaní, tiež nie je zrejmá okolnosť, či si navrhovateľ uplatňuje právo z titulu nezákonného konaniaalebo z titulu nesprávneho úradného postupu. Zároveň vyjadril právnu skutočnosť, že uplatnený nárok
považuje za predčasne uplatnený na súde, nakoľko podľa Zákona č. 514/2003 Zb. sa poškodený
môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí 6-tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti,

avšak na základe skutočnosti, že navrhovateľ neposkytol pre takýto právny postup žiadnu súčinnosť,
nebolo predbežné prerokovanie podaných žiadostí realizované. V písomnom vyjadrení ďalej odporca
konštatoval, že postup súdu, ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť
kvalifikovaný ako nesprávny úradný postup, resp. nemôže ísť v danom prípade ani o zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nakoľko nezákonnosť rozhodnutia by bola musela byť

konštatovaná vecne príslušným orgánom, ktorý by takéto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil
alebo zrušil. Odporca konštatoval vo svojom písomnom vyjadrení, že aj lehota 15-tich dní sa vzťahuje len
na vydanie poverenia a nie na vydanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti. V neposlednej miere odporca
namietol, že uplatnená výška náhrady škody, resp. nemajetkovej škody je uvedená len hypoteticky, bez
akéhokoľvek relevantného základu.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, navrhovateľ sa na termín pojednávania nedostavil, odporca sa
na termín pojednávania s ospravedlnením nedostavil. Obaja účastníci konania mali doručenie riadne
vykázané, súd teda konal v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2 OSP.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom, s obsahom pripojeného

materiálu písomných vyjadrení účastníkov konania, vrátane príloh, v neposlednej miere oboznámením
sa so spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom XXEr XXX/XXXX.

Z takto prevedeného dokazovania mal súd preukázané, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal
na Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 27.08.2009 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. (v danom konaní navrhovateľ), proti povinnej
Q. E., pre vymoženie pohľadávky 342,56 € s príslušenstvom. Exekučným titulom podľa žiadosti bol
Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. Q. XXXXX/XX vydaný Slovenskou rozhodcovskou, a. s.
dňa 03.06.2009, ktorý sa stal právoplatným dňa 15.06.2009 a vykonateľným dňa 18.06.2009.

Vzhľadom na obranu zo strany odporcu súd vykonal dokazovanie na otázku predčasnosti podania
samotného návrhu, resp. zmätočnosti návrhu na náhradu škody, resp. na úhradu nemajetkovej ujmy.
V prvom rade súd konštatuje, že návrh na náhradu škody, resp. úhradu nemajetkovej ujmy bol podľa
názoru súdu dostatočne špecifikovaný v zmysle § 42 ods. 3 a § 79 OSP. Zároveň súd konštatuje,
že napriek okolnosti, že samotný návrh na náhradu škody a úhradu nemajetkovej ujmy bol podaný

pred uplynutím zákonom stanovenej 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie takéhoto nároku
uplatneného na Ministerstve spravodlivosti SR, Okresný súd v Žiari nad Hronom vo veci uplatneného
nároku rozhodoval po uplynutí tejto lehoty, ktorá doba rozhodnutia je v danom prípade relevantná. Súd
teda nepovažoval samotný návrh navrhovateľa za predčasne uplatnený.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej moci nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
sa nemožno zbaviť.

Podľa§4ods.1 písm.a/Zákonač.514/2003Zb.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 konalo v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v

občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Zb. (v znení platnom do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci, urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Zb., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote
v nečinnosti, pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní, možno vychádzať len z

výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z
právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa
dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré malo za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SRo
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatuje, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Zb., uhrádzať sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Zb., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučineným vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo

nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa§44ods.2Zákonač.233/1995Zb.,platnéhood01.06.2010do31.05.2011,súdpreskúmažiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, pričom táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/.
Ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo v návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal škody a úhrady nemajetkovej ujmy výlučne za nesprávny
úradný postup z dôvodu, že k rozhodnutiu o žiadosti o vydanie poverenia nedošlo v danom prípade v
zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Súd v tomto konaní neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní.
Dokazovanie zameral na skutočnosť, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to

dôvod na náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Zákona č. 233/1995, bolo v čase podania návrhu na vydanie poverenia
možné vydať poverenie na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov
nimi schválených, ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti novelizovaný tak,

že exekučným titulom boli aj vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa navrhovateľa
rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku.
Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného
poriadku novelou účinnou od 01.06.2011. Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný
titul považoval podľa písm. d/ svedčí aj komentár k Ustanoveniu § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

podľa ktorého k novele účinnej od 01.06.2010 o zániku 15-dňovej lehoty na vydanie poverenia na
základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu potreby preskúmavania písomnosti pre prípad
neprípustnosti exekúcie. Zákon č. 144/2010 Zb. sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou
tohto zákona (komentár k Ustanoveniu § 44 Exekučného poriadku). K vydávaniu poverení na základe
exekučného titulu, rozhodcovského rozsudku dochádzalo a dochádza podľa Ustanovenia § 41 ods. 2

písm. d/ Exekučného poriadku. Zhodný právny názor vyplýva i z Rozhodnutia Krajského súdu Prešov
spisová značka XCoe XX/XXXX z 19.05.2011. Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu
prezentovaný v dôvodovej správe k novele Ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. V
podstatepodľazdôvodnenianavrhovateľabysúdmuselvydávaťpoverenianazákladeRozhodcovského
rozsudku v lehote 15 dní, s poukazom na Ustanovenie § 41 ods. 2

písm. i/ Exekučného poriadku aj v súčasnosti, keď o Rozhodcovských rozsudkoch hovorí Ustanovenie
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, čo je nižšie uvedenou judikatúrou vyvrátené. V čase podania
návrhu na vydanie poverenia, lehota na vydanie poverenia v prípade Rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu neexistovala. Zákon určoval lehotu na vydanie poverenia a nie na vydanie iného
rozhodnutia o návrhu na vydanie poverenia. V prípade, že súd má za to, že nie je zákonný dôvod

pre vydanie poverenia, návrh zamietne, pričom takéto rozhodnutie nemožno považovať za jednoduché,
pre ktoré bola určená 15-dňová lehota. Pre rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia
zákonná lehota neexistuje. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu
účastníkov konania, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť Rozhodcovského rozsudku, nekalúpovahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania (Rozhodnutia Z. Q. XCdo XXX/
XXXX, XMcdo XX/XXXX, XCdo XXX/XXXX, nález Ústavného súdu Q. D. Ú.Q. XX/XXXX M..)

Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňuje výlučne v zmysle § 9 Zákona č. 514/2003 Zb., či podľa
neho príslušný Exekučný súd svojim postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov. Súd v danom
prípade po prevedenom dokazovaní konštatuje, že ohľadne prípadného prieťahu sa v danom prípade
neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval vo veci

Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Zb. v
súčasnom znení, by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie náhrady škody, platnosť, účinnosť
od01.01.2013.Návrhbolpodanývroku2012.Súdvšakmázato,žepredmetnéustanoveniemožnobrať
do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003
Zb., platného v čase podania návrhu na vydanie poverenia na začatie konania. Je nutné konštatovať, že
navrhovateľ sa vo svojom návrhu v podstate domáha, aby Okresný súd opätovne preskúmal rozhodnutia

Okresnýchsúdovvexekučnomkonaní.Pokiaľbyvšakvšeobecnésúdy,pričomvecnepríslušnýmisúdmi
by v prvom stupni boli Okresné súdy preskúmavali postup iných všeobecných súdov, mohol by tento
postup smerovať ak k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Je nutné však konštatovať základnú
vec a to, že absenciou akéhokoľvek rozhodnutia podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 o existencii
eventuálnych prieťahov v konaní nebola splnená základná podmienka pre úspešné uplatnenie nároku

na náhradu škody vyplývajúce z titulu nesprávneho úradného postupu.

Nakoľko súd z prevedeného dokazovania nemal preukázaný základný atribút, resp. pri uplatnenom
nárokuabsentovalivšetkytrikogentnestanovenépredpokladyúspešnéhouplatnenianárokunanáhradu
škody a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť, súd návrh navrhovateľa ako

nedôvodnýzamietol.Ztýchistýchdôvodovsasúdužvdokazovanínaviacnezaoberalvýškouuplatnenej
náhrady škody, resp. nemajetkovej ujmy.

O trovách konania súd rozhodol s použitím § 142 ods. 1 OSP odporca, ktorý bol v konaní úspešným
účastníkom konania trovy konania neuplatnil, resp. tomuto nevznikli. Súd preto rozhodol, že žiaden z

účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach(§42ods.3)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní či mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.