Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 7C/53/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213108
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6412213108.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 30.09.2014 pred samosudcom JUDr.

Petrom Lukáčom v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova ulica 25,
Bratislava, IČO : 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava,
IČO : 36 864 421, proti odporcovi I. W., K. I. I., so sídlom Ž. R. XX, D., o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa na úhradu škody titulom majetkovej škody vo výške 125 €, titulom nemajetkovej
ujmy vo výške 495 € s príslušenstvom z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom doručeným Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 27.09.2012
domáhal od odporcu náhrady majetkovej škody, resp. nemajetkovej ujmy podľa Zákona č. 514/2003
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrh zdôvodnil skutočnosťou,
že v zmysle § 38 a nasledujúcich Exekučného poriadku navrhoval súdnemu exekútorovi vykonať
exekúciu proti dlžníkovi, pričom vec bola vedená pod spisovou značkou 13Er 1/2010. Navrhovateľ
v návrhu ďalej uviedol, že po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal
exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15-tich dní odo dňa jej doručenia, pričom exekučným titulom

bolo vykonateľné rozhodnutie Rozhodcovského súdu. Navrhovateľ v návrhu ďalej uviedol, že súd
rozhodolo žiadosti o udelenie poverenia až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Zároveň namietol,
že Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku spôsobom odporujúcim
zákonu, t. j. vykonaním procedúry preskúmania bez splnenia zákonných podmienok zrealizoval úplný
judiciálny proces zahrňujúci v sebe zistenia skutkového stavu veci, výberu právnych noriem a aplikácia
interpretácie zvolených právnych noriem na skutkový stav a meritórne vo veci rozhodol, čím porušil
zásadu legality. Navrhovateľ návrhom namietol, že svojim nelegálnym postupom Exekučný súd vykonal

opätovné posúdenie jeho práva na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto
postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej. Tento postup Exekučného súdu
navrhovateľ ohodnotil ako nesprávny a v priamom rozpore s Ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Zároveň namietol skutočnosť, že k vydaniu rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe v rozpore so Zákonom stanovenej lehote, čím
vznikla navrhovateľovi majetková škoda. Navrhovateľ návrhom zároveň uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmy, nakoľko samotné konštatovania porušenia práva na súdnu ochranu, zaručené článkom 6 odsek 1

Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces, zaručeného článkom 6 odsek 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na ujmu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ namietol skutočnosť, že ak by Exekučný
súd rozhodol v zákonom stanovenej lehote, mohol uskutočniť rad iných krokov k zvýšeniu úspechumimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti pohľadávky. Navrhovateľ sa komplexne domáhal náhrady
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom podľa jeho
tvrdenia. V zmysle § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Zb. požiadal odporcu o predbežné prerokovanie jeho

nároku na náhradu škody, pričom odporca na jeho žiadosť pozitívne nereagoval. Navrhovateľ a právny
zástupca navrhovateľa sa na termín pojednávania nedostavili, doručenie mali riadne vykázané, preto
súd s použitím § 101 ods. 2 OSP konal v neprítomnosti účastníka konania.

Odporca sa na výzvu súdu písomne vyjadril, žiadal návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa názoru odporcu podanie návrhu je zmätočné, keď v tomto chýbajú základné údaje o exekučnom
konaní, tiež nie je zrejmá okolnosť, či si navrhovateľ uplatňuje právo z titulu nezákonného konania
alebo z titulu nesprávneho úradného postupu. Odporca v písomnom vyjadrení namietol skutočnosť,
že samotné uplatnenie nároku považuje za predčasný právny úkon uplatnený na súde, nakoľko podľa
Zákona č. 514/2003 Zb. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody až po uplynutí 6-
tich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, avšak tým, že navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť,

nebolo predbežné prerokovanie podaných žiadostí realizované. Konštatoval, že postup súdu, ktorý
nájde svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť nesprávnym úradným postupom.
Konštatoval skutočnosť, že taktiež nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovaná príslušným orgánom, ktorý by
toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Odporca konštatoval vo svojom písomnom

vyjadrení, že navrhovateľ nepreukázal, že by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, pričom orgánom kompetentným preskúmať, či došlo k zbytočným prieťahom
je v danom prípade Ústavný súd. Čo sa týka výšky uplatneného nároku na náhradu škody, resp.
nemajetkovej ujmy, namietal skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal jednak vznik a jednak ani výšku
škody, resp. nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy, ani skutočnosť, že by sa mala poskytovať jej náhrada

v peniazoch a teda celý návrh kvalifikoval ako neopodstatnený.

Odporca sa na termín pojednávania nedostavil, doručenie má riadne vykázané.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom, písomnými podaniami

účastníkov konania, vrátane príloh, ako i pripojeným spisom Okresného súdu Žiar nad Hronom 13Er
1/2010.

Pri zdôvodnení svojho rozhodnutia Okresný súd v Žiari nad Hronom konštatuje, že návrh bol dostatočne
špecifikovaný a boli naplnené v tomto smere podmienky § 42 ods. 3, resp. § 79 OSP. Súd mal k dispozícii

ako dôkaz Exekučný spis. Čo sa týka námietky zo strany odporcu procesno-právneho charakteru
ohľadom predčasnosti podania samotného návrhu, súd musí konštatovať, že navrhovateľ svojou
žiadosťou adresovanou odporcovi ešte pred podaním návrhu sa domáhal uspokojenia uplatneného
nároku na náhradu škody a i keď v čase podania návrhu na plnenie a náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy neuplynula zákonom stanovená 6-mesačná lehota od prijatia žiadosti v čase

rozhodovania Okresného súdu v Žiari nad Hronom o uplatnenom nároku, ktorý je rozhodujúci pre právne
posúdenie veci, táto lehota uplynula.

Ako vyplynulo z prevedeného dokazovania, navrhovateľ opiera a odôvodňuje svoj návrh na nesprávny
úradný postup Okresného súdu Žiar nad Hronom vo veci 13Er 1/2010. Nesprávny úradný postup vidí v

nevydaní rozhodnutia o žiadosti o udelenie poverenia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom
čase a bez zbytočných prieťahov a vykonanie úradného postupu bez plnenia zákonných podmienok
- nelegálneho postupu vykonaniu opätovného posúdenia práv na navrhovateľa a v náväznosti na túto
skutočnosťžiadanáhraduškodyanáhradunemajetkovejujmyvpeniazochvzmysleZákonač.514/2003
Zb.. Potom, čo odporca na jeho žiadosť v zmysle § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Zb. pozitívne

nereagoval.

Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Zb. (v znení platnom do 31.12.2012), štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci, urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,

nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Zb. právnu náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Z pripojeného spisového materiálu Okresného súdu Žiar nad Hronom 13Er 1/2010 súd zistil, že
dňa 04.01.2010 bola na Exekučný súd podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie vo veci oprávneného (v tomto konaní navrhovateľ) proti povinnému (X. T., nar.
XX.XX.XXXX). Žiadosť bola podaná pre vymoženie pohľadávky vo výške 942,02 € s príslušenstvom.
Exekučným titulom bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č. k. I. XXXXX/XX, ktorý bol vydaný

Slovenskou rozhodcovskou, a. s.
dňa 03.11.2009, ktorý sa stal právoplatným dňa 23.11.2009 a vykonateľný dňa 26.11.2009. Exekučný
súdrozhodolvoveciPoverenímzodňa16.06.2010,kdevymoženímuloženejpovinnostipoverilsúdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinného do 31.05.2011, možno vykonať exekúciu aj na

podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Jeho znenie
bolo novelizované Zákonom č. 102/2011 Zb. s účinnosťou od 01.06.2011, ktoré stanovuje, že exekúciu
možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučního konania, súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, pričom táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Bez ohľadu na rôzne výklady Ustanovení a § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení účinnom

pred 01.06.2011, ako i po tomto dátume, súd uvádza, že v Ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
lehotu uvedenú v trvaní 15 dní na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia exekútora považuje za
extrémnekrátkunato,abymoholExekučnýsúdnáležitepreskúmaťpredloženýRozhodcovskýrozsudok
a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

S poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu, vzhľadom na
zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného
titulu a jeho súlade s vnútroštátnymi právnymi normami, predpismi EÚ. Naviac podľa názoru súdu 15-
dňoválehotauvedenávcitovanomUstanovení§44ods.2Exekučnéhoporiadkuurčenánavyporiadanie
sa súdu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia, je lehotou zákonnou a procesnou.

Vyjadruje ideálnu predstavu zákonodarcu o dobe potrebnej na to, aby sa takýto úkon mohol urobiť. Z
tohto pohľadu má táto lehota poriadkový charakter, nakoľko exekučný poriadok neustanovuje sankciu
za jej nedodržanie. Uvedené platí pre lehotu stanovenú v § 44 ods. 1 Exekučného poriadku.

Súd v ďalšom upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v súvislosti so vstupom SR do Európskej

únie, SR svoj záväzok voči tomuto orgánu poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu vzhľadom na
jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch, plní prostredníctvom viacerých zákonov, medzi inými
Občianskym zákonníkom, kde v Ustanovení § 53 ods. 5 zakotvuje, že neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ale aj zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom
ukladá Exekučnému súdu, aj v každom štádiu exekučného konania skúma, či rozhodcovský rozsudok

nezaväzuje účastníka rozhodcovského

konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom
a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu zastaví.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzinesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad kumulatívneho splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.

Navrhovateľ sa domáhal náhrady škody za nesprávny úradný postup z dôvodu nevydania rozhodnutia v
zákonom stanovenej lehote. Súd v tomto prejednávanom konaní neskúmal právnu skutočnosť, či prišlo k
prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na
náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d/ Zákona č. 233/1995
Zb. bolo v čase podania návrhu na vydanie poverenia možné vydať poverenie na základe vykonateľných

rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených. Podľa navrhovateľa rozhodcovský
rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku. Rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul bol zavedený § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku s účinnosťou od
01.06.2011. Pre výklad zákona je podstatný úmysel zákonodarcu prezentovaný v dôvodovej správe
k novele § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. Podľa návrhu a zdôvodnenia navrhovateľa by
súd musel vydávať poverenia na základe rozhodcovského rozsudku v lehote 15-tich dní s poukazom

na Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. i/ Exekučného poriadku aj v súčasnosti, keď o rozhodcovských
rozsudkoch hovorí Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku. V čase podania žiadosti o
udelenie poverenia, lehota na vydanie poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku, ako exekučného
titulu neexistovala, zákon určoval lehotu na vydanie poverenia len na základe iných exekučných titulov. Z
uvedenéhovyplýva,žeExekučnýsúdsanedopustilnesprávnehoúradnéhopostupuzdôvodunevydania

rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, keďže na vydanie rozhodnutia zákonom stanovená lehota
neexistovala. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňuje podľa § 9 Zákona č. 514/2003 Zb., keď
podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosť orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadom
prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v

konaní, nerozhodoval vo veci Ústavný súd SR, resp. Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods.
2 Zákona č. 514/2003 Zb. by takéto konania tvorili podklad relevantný pre priznanie náhrady škody. Je
nutné podotknúť, že navrhovateľ sa vo svojej žalobe v podstate domáha, aby Okresný súd opätovne
preskúmaval Rozhodnutie Okresných súdov v exekučnom konaní. Pokiaľ by však všeobecné súdy,
pričom vecne príslušnými by v prvom stupni boli Okresné súdy preskúmavali postup iných všeobecných

súdov, mohol by tento postup smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, nakoľko v
prípade, ak by sa prieťahov dopustil súd vyššieho stupňa, jeho postup by preskúmaval Okresný súd,
teda súd nižšieho stupňa.

Keďže navrhovateľ nepreukázal, že by v exekučnej veci Exekučného súdu, na základe ktorej bol

samotný návrh podaný, došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle § 9 ods. 1 Zákona,
teda nepreukázal, že by boli splnené zákonom stanovené podmienky pre zodpovednosť štátu podľa
zákona a tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, súd návrh
navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s použitím § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko tomuto žiadne trovy v konaní nevznikli, resp. tieto si neuplatnil v zákonom
stanovenej lehote. Záverom súd konštatuje, že navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal najprv vo veci
rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 OSP. V tejto skutočnosti súd uvádza, že
ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 OSP môže vydať medzitýmny rozsudok aj

bez návrhu účastníka konania. Ak súd k takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho
rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach(§42ods.3)uviesť,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,včom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§

205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní či mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.