Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. september 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 31P/40/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113203284
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Topolčanská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113203284.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou, vo veci starostlivosti súdu o

maloleté dieťa Q. O., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny K., dieťa rodičov: matky, E. O., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom
F.. T.. B. XXXX/X, K. a otca, B. O., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom F.. T.. B. XXXX/X, K.,
obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Slávik a partneri, s.r.o. so sídlom nám. M. R.
Štefánika 3, Topoľčany, za účasti prokurátorky Krajskej prokuratúry Trenčín, Mesta Z. L., K. XX/XX, Z.
Dubnica, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Martinkovou, advokátkou so sídlom Štvrť SNP 143/58,
Trenčianske Teplice, a navrhovateľov: 1/ D.. L. K., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom Q. A..

Z.E. XX/XX, Z. L. a 2/ P. K., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom Q. A.. Z. XX/XX, Z. L., oboch
právne zastúpených Advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Klimo, so sídlom Sládkovičova 16/61, Žiar
nad Hronom, v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, o úpravu styku
a o ustanovenie opatrovníka maloletému dieťaťu takto

r o z h o d o l :

MaloletýQ.O. sa zveruje dospoločnejnáhradnejosobnejstarostlivostiD..L.K.aP.K.,obochbytom
Z. L., Q. A.. Z.E. XX/XX, ktorí sú povinní vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom
rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, majú právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať majetok iba

v bežných veciach.

Matka dieťaťa j e p o v i n n á prispievať na výživné pre maloletého Q. sumou 50,- Eur mesačne k
rukám navrhovateľov 1, 2, vždy do 15-teho dňa mesiaci vopred s účinnosťou od 01.11.2013.
Otec dieťaťa j e p o v i n n ý prispievať na výživné pre maloletého Q. sumou 60,- Eur mesačne k
rukám navrhovateľov 1, 2, vždy do 15-teho dňa mesiaci vopred s účinnosťou od 01.11.2013.

Dlh na výživnom za obdobie od 01.11.2013 do 30.09.2014 vo výške 251,60 Eur súd p o v o ľ u j e matke

splácať popri bežnom výživnom k rukám navrhovateľov 1, 2 v mesačných splátkach po 10,- Eur až do
úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Dlh na výživnom za obdobie od 01.11.2013 do 30.09.2014 vo výške 361,60 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi
splácať popri bežnom výživnom k rukám navrhovateľov 1, 2 v mesačných splátkach po 10,- Eur až do
úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Rodičia majú právo stretávať s maloletým Q. každý pondelok a stredu v týždni v čase od 13.00 hod do
17.30 hod bez prítomnosti navrhovateľov 1, 2 na území F. Z. L. s tým, že rodičia si dieťa prevezmú v
stanovenom čase od navrhovateľov 1, 2 na námestí v Z. L., kde ho navrhovateľom 1, 2 v stanovenom
čase vrátia.

Rodičia majú právo stretávať sa s maloletým Q. každý piatok v týždni v čase od 15.00 hod do 17.30 hod
na území Mesta K.T. za prítomnosti navrhovateľov 1, 2, s tým, že rodičia si dieťa prevezmú v stanovenom

čase od navrhovateľov 1, 2 pred oddychovým centrom F. V. K., kde im ho v stanovenom čase vrátia.Rodičia majú právo stretávať sa s maloletým Q. každý víkend v sobotu od 10.00 hod do 18.00 hod, a
každý víkend v nedeľu od 10.00 hod do 18.00 hod s tým, že rodičia si v stanovenom čase vyzdvihnú
dieťa v mieste bydliska navrhovateľov 1, 2 a v stanovenom čase im ho v mieste bydliska vrátia.

Po uplynutí 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku majú rodičia právo okrem vyššie upraveného
styku počas každého pondelka a stredy stretávať sa od najbližšieho víkendu s maloletým Q. každý
víkend od soboty od 10.00 hod do nedele do 18.00 hod. Rodičia si maloleté dieťa prevezmú v
stanovenom čase v mieste bydliska navrhovateľov 1, 2, kde ho v stanovenom čase vrátia.

Po uplynutí 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku rodičia majú právo od najbližšieho víkendu stretávať
s maloletým Q. každý víkend od piatku od 15.00 hod do nedele do 18.00 hod. Rodičia si maloleté dieťa
prevezmú v stanovenom čase v mieste bydliska navrhovateľov 1, 2, kde ho v stanovenom čase vrátia.

V prípade ochorenia dieťaťa majú rodičia právo v čase upraveného styku kontaktovať sa s maloletým

Q. prostredníctvom skypu alebo telefónu.

Návrh navrhovateľov 1, 2 v časti zastupovania a správy majetku maloletého v iných ako bežných veciach
s a z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Trenčíne uznesením č. k. 4CoP/57/2013-311 zo dňa 27.09.2013 zrušil rozsudok

OkresnéhosúduTrenčínč.k.31P/40/2013-176zodňa19.03.2013avecvrátiltunajšiemusúdunaďalšie
konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že v ďalšom konaní súd prvého stupňa
nariadivoveciznaleckédokazovanieznalcomzodborudetskápsychológiazaúčelomzistenia,zaakých
okolností a za akú dobu je maloletý Q. schopný zmeniť doterajšie výchovné prostredie v náhradnej
rodine a prejsť do rodiny biologických rodičov tak, aby táto zmena nespôsobila nenávratnú psychickú

ujmu na jeho ďalšom zdravom vývine. Znalec sa mal vyjadriť najmä k tomu, akým spôsobom doporučuje
postupné zvykanie si maloletého na svojich rodičov, aká má byť spolupráca náhradných rodičov a
biologických rodičov a tiež bolo potrebné, aby vypracoval harmonogram úpravy styku maloletého s
biologickými rodičmi so zámerom, aby dieťa mohlo prejsť do osobnej starostlivosti rodičov.

V intenciách citovaného rozhodnutia odvolacieho súdu tunajší súd uznesením č. k. 31P/40/2013-320
zo dňa 07.10.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoP/127/2013-370 zo
dňa 29.11.2013 začal bez návrhu konanie o nariadenie predbežného opatrenia na zverenie maloletého
dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov a o úpravu styku maloletého s rodičmi.
Zároveň bez návrhu začal konanie o úpravu styku maloletého s rodičmi. Ďalej uvedeným rozhodnutím

tunajšísúdnariadilpredbežnéopatrenie,ktorým maloletéhoQ.zverildonáhradnejosobnejstarostlivosti
navrhovateľov, upravil styk maloletého s rodičmi a každého z rodičov dieťaťa zaviazal povinnosťou
prispievať na jeho výživu sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (27,13 Eur).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil rozpis príjmov a výdavkov
navrhovateľov 1/ a 2/, výpis z registra trestov oboch navrhovateľov, lekárske správy maloletého dieťaťa
a navrhovateľov, rodný list maloletého F. Š., správy o príjme rodičov dieťaťa, správu Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Trenčín, pracovisko Dubnica nad Váhom, správy o príjme navrhovateľov, ako
aj obsah opatrovanského spisu sp. zn. 31P/40/2013.

Navrhovateľ 1/ má 40 rokov a je zamestnaný v spoločnosti I. D. T..Q.. L. Z. V., kde dosahuje príjem vo
výške cca 650,- Eur mesačne a tiež pracuje ako X. na základe dohody o pracovnej činnosti v spoločnosti
K., pričom takto dosahuje príjem vo výške 650,- Eur netto mesačne. Je ženatý s navrhovateľkou 2/, je
plne spôsobilý na právne úkony. Má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, je štátnym občanom

Slovenskejrepublikyamáslovenskúnárodnosť.Nikdyneboltrestneanipriestupkovoriešený.Jezdravý.Z neúčasti na pojednávaní ho ospravedlnila navrhovateľka 2/ z dôvodu výkonu starostlivosti o maloleté
dieťa.

Navrhovateľka 2/ má 43 rokov a je na materskej dovolenke. Je vydatá za navrhovateľa 1/, je plne
spôsobilá na právne úkony. Má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, je štátnou občiankou
Slovenskej republiky a má slovenskú národnosť. Nikdy nebola trestne ani priestupkovo riešená. Je
zdravá. Spolu s navrhovateľom 1/ žijú v dvojizbovom byte, ktorý je v ich osobnom vlastníctve. Ich
manželstvo je harmonické. Okrem bytu vlastnia aj záhradu a stavebný pozemok, na ktorom začali stavať

rodinný dom. V spoločnej domácnosti s nimi žije aj maloletá M. O. narodená XX.XX.XXXX, ktorá im
bola do starostlivosti zverená rozhodnutím súdu. Navrhovateľka 2/ je s ňou t. č. na materskej dovolenke
a poberá materskú dávku vo výške cca 800,- Eur mesačne a prídavky na dve deti v celkovej sume
47,04 Eur. Naďalej trvala na zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, výšku výživného
ponechala na rozhodnutí súdu. Uviedla, že rodičia súdom určené výživné platia riadne, nad jeho rámec
neprispievajú. Pokiaľ ide o zastupovanie a správu majetku, k tomu sa navrhovateľka vyjadriť nevedela,

s odôvodnením, že to bol návrh ich predchádzajúceho právneho zástupcu. Právom záverečnej reči
uviedla, že s manželom trvajú na podanom návrhu a žiadajú mu vyhovieť a pri rozhodovaní prihliadnuť
na maloletého, tiež na to, ako bude prebiehať stretnutie rodičov s maloletým. Zároveň žiadala, aby súd
prihliadol nielen na záujem rodičov, ale aj na potreby maloletého, tak aby nebolo poškodené jeho právo
psychickou a fyzickou ujmou. Poukázala na to, že maloletého pripravujú a snažia sa mu vysvetliť, že

od nich bude musieť odísť a bude musieť žiť so svojimi rodičmi. Pokiaľ ide o stretnutia maloletého s
rodičmi, navrhovateľka uviedla, že maloletý na tieto stretnutia chodí rád a ona, keďže ho má rada, mu
tieto návštevy neznechucovala a ani mu nebránila v stretávaní sa s rodičmi. Spočiatku na tieto stretnutia
nechcel chodiť, ona ho však postupne pripravovala na to, že pôjde von a pohrá sa. Pri stretnutiach
sú navrhovatelia prítomní, pričom maloletý svoj pohľad fixuje na navrhovateľku, keď potrebuje ísť na

toaletu, ide tiež za ňou. Ďalej uviedla, že nebude maloletého negatívne ovplyvňovať, pretože ho má rada
a mohlo by to na neho pôsobiť negatívne. Ale rovnako by chcela, aby mohli v jeho živote zostať ako
osoby, ktoré má rád, a s ktorými prežil veľmi dlhé obdobie svojho detstva.

Matka dieťaťa je slobodná, pracuje ako H. v spoločnosti C. T..Q.. K. a dosahuje príjem vo výške cca

400,- Eur netto mesačne. Iný príjem nemá. Naďalej žije v trojizbovom byte u rodičov otca dieťaťa, ktorým
pravidelne na bývanie neprispievajú. Bytové podmienky majú prispôsobené na návštevy maloletého.
Za danej situácie súhlasila so zverením maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľov a
tiež s úpravou styku so synom. Určenie výšky výživného ponechala na úvahe súdu s odôvodnením, že
navrhovatelia na výživu maloletého poskytli oveľa viac finančných prostriedkov. Spolu s otcom dieťaťa

deklarovala náklady vo výške 250,- Eur. Hradia náklady na telefóny, poistku vo výške 35,- Eur mesačne a
tiež s otcom dieťaťa splácajú hypotéku, pretože kúpili rodinný dom, ktorý rekonštruujú. Splátky hypotéky
sú vo výške 105,- Eur.

Otec dieťaťa je slobodný, pracuje ako I. V. v spoločnosti P. K., kde dosahuje príjem vo výške cca 550,-

Eur mesačne netto. Iný príjem nemá. Určenie výšky výživného ponechal na úvahe súdu s odôvodnením,
že navrhovatelia na výživu maloletého poskytli oveľa viac finančných prostriedkov. V záverečnej reči
uviedol, že spolu s matkou dieťaťa akceptujú náhradnú osobnú starostlivosť ako dočasný inštitút na
dobupotrebnúdočasu,kýmbudemaloletýmôcťzostaťnatrvalovovýchovnomprostredísvojichrodičov.
Navrhol stretávanie sa rodičov s dieťaťom upraviť spôsobom, ktorý by bol obojstranne odsúhlasený a

určenie výšky výživného ponechal na úvahe súdu.

Rodičia dieťaťa ďalej uviedli, že náhradnú osobnú starostlivosť chápu ako dočasnú inštitúciu, a to
na dobu, pokiaľ sa na ich strane preukáže, že je možný návrat maloletého do ich rodiny. Poukázali
na to, že do konca leta 2013 neprebiehal žiadny ich kontakt s maloletým. Následne maloletý začal

byť pripravovaný na zmenu výchovného prostredia. Vyjadrenia navrhovateľov považovali za účelové
v snahe inštitút náhradnej osobnej starostlivosti nepoňať ako dočasný ale ako status. Do júla 2013
navrhovatelia bránili tomu, aby maloletý spoznal svojich rodičov a znemožňovali ich vzájomný styk.
Poukázali na to, že navrhovatelia pred súdom jasne neprezentovali, kto je to „odborná verejnosť“.
Poukázali tiež na to, že maloletý ich má rád. Potvrdili to, že styk občas prebieha v neprítomnosti otca,

ktorý má pracovné povinnosti. Maloletý im rozpráva zážitky, je uvoľnený, teší sa a chápe, že ich veci
sú aj jeho veci. Pri hre matku aj otca oslovuje krstnými menami, občas matku osloví mama, ale keď sa
pozrie na navrhovateľku 2/ vysloví za tým aj jej krstné meno. Stáva sa, že keď už má isť preč, vymýšľa si
nové hry, nakoľko nechce ešte ísť preč. Keď je maloletý s rodičmi, rozprávajú mu o tom, ako je to u nichdoma, avšak nikdy tam nebol a preto ani nevie posúdiť, či tam chce ísť. Vyjadrili svoj súhlas s rozsahom
styku navrhovaným v znaleckom posudku. Obaja sú schopní kvôli tomu upraviť si svoj pracovný čas.
Vyjadrili názor, že znalkyňa v písomnom posudku a na pojednávaní v ústnom prednese zodpovedala

všetky otázky a vysvetlila všetky skutočnosti, ktoré sú pre rozhodnutie potrebné.

Maloletý Q. bude mať v Z. X rokov, navštevuje materskú školu na 4 hodiny denne. Navštevuje dve
odborné ambulancie, tiež chodí na liečenia s čím má zvýšené výdavky cca do výšky 500,- Eur. Má
výdavky cca vo výške 200,- až 250,- Eur mesačne - príspevky do škôlky vo výške 53,- Eur mesačne,

nákup liekov 30,- až 40,- Eur mesačne. Mimoriadne záujmy nemá. Maloletý bol do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľov zverený predbežným opatrením č. k. 31P/40/2013-320 zo dňa 07.10.2013
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 6CoP/127/2013-370 zo dňa 29.11.2013. So
svojimi rodičmi sa stretáva na základe citovaného predbežného opatrenia každú párnu sobotu v čase
od 14.30 hod do 17.30 hod a každú nepárnu nedeľu v čase od 14.30 hod do 17.30 hod za prítomnosti
navrhovateľov.

Zástupkyňa kolízneho opatrovníka uviedla, že boli prešetrené pomery a bolo zistené, že navrhovatelia
spĺňajú podmienky pre náhradnú osobnú starostlivosť v zmysle Zákona o rodine. Riadne sa o
maloletého starajú a tiež prostredie u nich je vyhovujúce po všetkých stránkach, preto odporučila návrhu
navrhovateľov vyhovieť. Ďalej odporučila každého z rodičov zaviazať povinnosťou prispievať na výživu

maloletého sumou 50,- Eur mesačne a tiež upraviť styk rodičov s maloletým dieťaťom.

Zástupkyňa Mesta Z. L. uviedla, že za predpokladu, že súd nariadi náhradnú osobnú starostlivosť, mesto
je ochotné zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok v iných ako bežných veciach.

Prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že dieťa má nárok na to, aby bolo vychovávané svojimi
biologickými rodičmi a to v súlade so Zákonom o rodine a s Dohovorom o právach dieťaťa. Rozsah
úpravy styku ponechala na rozhodnutí súdu. K vypracovanému znaleckému posudku uviedla, že tento
bol vypracovaný s dostatočnou znalosťou a odbornosťou a je dostačujúci. Poukázala na to, že krajská
prokuratúra nesúhlasí s vypracovaním ďalšieho znaleckého posudku a je toho názoru, že zo strany

navrhovateľov ide len o naťahovanie času, čo je v neprospech dieťaťa.

Zo záverov znaleckého posudku číslo 06/2014 vypracovaného F.. I. K., znalkyňou z odboru psychológia,
odvetvia klinická psychológia detí a dospelých zo dňa 13.06.2014 vyplynulo, že maloletý Q. dosahuje
primeranú rozumovú vyspelosť s poukazom na vek a jeho osobitosti (predškolský vek, socializácia

a odpútavanie sa od náhradnej matky). Je možné predpokladať, že pri pravidelnom a intenzívnom
stretávaní sa s rodičmi v priebehu 6 mesiacov, dokáže sa odpútať od navrhovateľov. Maloletý je schopný
rozpoznať situáciu, kedy je vo vzťahu s navrhovateľmi ako náhradnými rodičmi a kedy je vo vzťahu s
biologickými rodičmi. Neboli pozorované žiadne zmeny a zvláštnosti v správaní maloletého v prítomnosti
rodičov, ktoré by mohli spôsobiť nenávratnú psychickú ujmu. Vytváranie vzťahu je spojené s postupným

overovaním si vlastnej istoty v kontakte s rodičmi. Dieťa je dostatočne citovo pripravené navrhovateľmi
na odpútanie sa od nich. Je to veľmi citlivé a emocionálne ťažké obdobie pre navrhovateľov a vyžaduje
sa od nich, aby dieťa pripravili na stretnutie a umožnili mu kontakt s rodičmi. Oni však sami ako pár
prežívajú smútok zo straty emocionálnej väzby a vzťahu s dieťaťom, čo im neumožňuje úplne sa citovo
od neho odpútať. Charakterové vlastnosti navrhovateľov sú dostatočne rozvinuté na to, aby rešpektovali

náhradnú osobnú starostlivosť v tomto prípade ako dočasný inštitút. Znalkyňa nepredpokladá, že by
navrhovatelia mali motiváciu negatívne ovplyvňovať maloletého. Uvedomujú si, že dieťa „si zvykne“. Oni
potrebujú dostatočný čas na to, aby spracovali túto pre nich emocionálne náročnú zmenu. Znalkyňa
počas rozhovoru s navrhovateľmi týmto odporučila, aby vo vlastnom záujme vyhľadali odbornú pomoc, s
čímobajasúhlasili.Požiadavkanavrhovateľky2/napravidelnéstretávaniesasmaloletýmajpoadaptácii

sa na nové prostredie u rodičov nie je reálna a nezohľadňuje potreby dieťaťa. Ak by malo dochádzať
k pravidelným stretnutiam s navrhovateľmi, dieťa by nemalo stále ukončený vnútorný citový proces
odpútavania sa. Kontakt dieťaťa s navrhovateľmi by mal byť zachovaný v primeranej časovej lehote a s
dostatočným odstupom po úplnom presťahovaní sa k rodičom (napríklad raz za tri mesiace). Znalkyňa
po zvážení všetkých možností a rešpektovaní záujmov navrhovateľov a rodičov v súlade s potrebami

dieťaťa odporučila:
a) kontakt trikrát do týždňa - pondelok, streda a piatok pri zachovaní stability podmienok pre dieťa, čo
znamená, že dvakrát (pondelok a stredu) v týždni bude dieťa v známom prostredí, ktoré pozná a bude s
rodičmi bez prítomnosti navrhovateľov (napr. od 12.30 do 17.00 hod). Jedenkrát (v piatok) v týždni budedieťa u rodičov v ich známom prostredí a pre dieťa neznámom prostredí a budú prítomní navrhovatelia
ako vzťahová skúsenosť a istota (napr. od 15.30 do 18.30 hod). Počas víkendu: v sobotu od 09.00 do
18.00 hod môže byť dieťa v Topoľčanoch u rodičov, ktorí si dieťa vyzdvihnú u navrhovateľov a odovzdajú

ho taktiež navrhovateľom. V nedeľu obdobne od 09.00 do 18.00 hod s rovnakým režimom odovzdávania
dieťaťa. V prípade ochorenie maloletého, znalkyňa odporúčala kontakt s rodičmi prostredníctvom skypu,
telefónu pri zachovaní stanovených dní stretávania sa.
b) po pravidelnom dvojmesačnom takto upravenom stretávaní je možné nechať zo soboty na nedeľu
maloletého prenocovať u rodičov (na skúšku). Oni sami súhlasili, že v prípade, ak by dieťa začalo byť

nekľudné alebo plakalo za navrhovateľmi, boli by ochotní ho zaviesť do miesta bydliska.
c) v prípade, že by dieťa bez väčších problémov znášalo prenocovanie u rodičov, bolo by možné
každý druhý víkend od piatku do nedele, aby prespalo u rodičov, s tým, že si dieťa vyzdvihnú rodičia u
navrhovateľov v piatok a odovzdajú dieťa o 18.00 hod v nedeľu do rodiny navrhovateľov
d) v prípade sviatkov a zátvoru materskej školy znalkyňa odporučila postupovať rovnako v rovnakom
časovom pláne.

K predmetnému znaleckému posudku, ako aj k vyjadreniu právneho zástupcu navrhovateľov zo dňa
01.08.2014 k znaleckému posudku (čl. 516 spisu) znalkyňa na pojednávaní uviedla, že na záveroch
znaleckého posudku trvá. Uviedla, že jej neprislúcha zaujať postoj k súdom špecifikovanej znaleckej
úlohe. Otázok uložených súdom sa striktne držala a ako znalec v čo najlepšom vedomí a svedomí

vypracovala posudok plne hlavne s ohľadom na maloleté dieťa. Pokiaľ ide o právnym zástupcom
navrhovateľa vyslovené pochybnosti, k tomu znalkyňa uviedla, že tento sa snažil aplikovať poznatky z
vývinovej psychológie, ktoré sú vytrhnuté z kontextu. Právny zástupca navrhovateľov nie je odborník
z daného odboru a preto nie je kompetentný tieto poznatky použiť. K pripomienke, že znalkyňa nemá
a nemôže mať preverené, či maloletý je vôbec schopný prijať iné citové puto, ktoré by plnohodnotne

nahradilo vytvorené citové puto; znalkyňa uviedla, že ani právny zástupca ani navrhovatelia toto nemôžu
mať preverené s tým, že pokiaľ sa dieťaťu neumožní takýto kontakt, nie je možné vyvodiť tieto závery.
Dieťamáprávomaťskúsenosťazážitok,nazákladektoréhodokáževzhľadomnasvojuvyspelosťzaujať
postoj. Iba na základe skúsenosti emočnej väzby vie „mať postoj“. Znalkyňa ďalej uviedla, že interval
6 mesiacov je doba, ktorá je probatórnym horizontom pre možnosť vytvorenia takejto skúsenosti. Za

predpokladu, že bude styk prebiehať pravidelne a intenzívne. Táto doba sa bežne v praxi skracuje aj na
dobu 3 mesiace v znení „čím skôr, tým lepšie pre dieťa.“ Ďalej znalkyňa uviedla, že je absolútne pravdivé,
že navrhovatelia sú maloletým vnímaní ako ocino a mamina. Logicky to vyplýva z kontinua kontaktu (od
narodenia doteraz). Doposiaľ mu nebola umožnená korektívna skúsenosť. Ak bol styk, tak prebiehal
krátko a bol poznačený nepohodou medzi náhradnými a biologickými rodičmi. Prirodzene vytváraný

a obojstranne rozvinutý vzťah medzi navrhovateľmi a dieťaťom je veľmi vhodným potenciálom pre
umožnenie postupného pripútavania sa dieťaťa k biologickým rodičom. Navrhovatelia budú konať v jeho
záujme, ak mu túto korektívnu skúsenosť doprajú. Znalkyňa tiež poukázala na to, že ak navrhovateľom
odporučila terapeuta, tak preto, že vníma ich ťažkú situáciu, ktorá je náročná a rozhodujúca pre oboch
ako manželov a náhradných rodičov. Toto jej odporučenie nemalo byť ako indikácia na liečbu poruchy, či

choroby. Psychoterapia je zameraná aj na rast a rozvoj osobnosti. Podľa názoru znalkyne je predčasné
a veľmi ohrozujúce predpokladať, že dieťa automaticky a hneď zaujme negatívny postoj k biologickým
rodičom. V praxi sa zastáva názor, že čím skôr sa umožní dieťaťu mať zážitok s biologickými rodičmi,
tým skôr budú naplnené jeho potreby.
K doplňujúcim otázkam zo strany právneho zástupcu navrhovateľov k záverom vypracovaného

znaleckého posudku znalkyňa uviedla, že trvá na 6-mesačnej lehote, ktorá je dostatočná na premostenie
dieťaťa do cudzieho prostredia. Hlavné právo veku maloletého je právo mať rodičov a druhé právo je
právo mať korektnú emocionálnu skúsenosť, pretože iba na základe tohto dokáže dieťa povedať svoj
názor. Maloletý má vytvorenú rodinu manželov navrhovateľov, čo je logicky prirodzené. Avšak nová
skutočnosť, ktorá vyplynula zo stretávania s rodičmi, môže ovplyvniť aj ním ponímaný model rodiny.

Takže to čo bude zažívať s rodičmi, to bude vplývať na predtým utváraný model rodina. Celé vyšetrenie
prebiehalo tak, že maloletý bol so znalkyňou sám, potom bol so znalkyňou a starou mamou K. a potom
takú istú dobu bol s rodičmi. Vzhľadom k dostatočnému fyziologickému veku nebolo možné použiť
štandardný test štruktúry rodinných vzťahov a tento test nebolo možné vyhodnotiť, preto ho znalkyňa
nepoužila. Skutočnosť, že dieťa má viac identít je poškodzujúce, ale maloletý je vo vývine a opäť po

emocionálnej korektívnej situácii dokáže prijať aj identitu biologických rodičov. Pokiaľ ide o námietku,
kto má maloletému vysvetliť, že biologická matka ho nechcela, že štátne orgány porušili zákon a že
premiestnenie dieťaťa z rodiny navrhovateľov nie je ich vôľa, znalkyňa odpovedala, že maloletý sám
pochopí, že navrhovatelia nie sú jeho rodičia a skutočnosť, kto mu to má povedať je o korektívnomvzťahu medzi navrhovateľmi a rodičmi. Ďalej znalkyňa uviedla, že maloletý žil u navrhovateľov 5 rokov,
pričom u rodičov po polročnom premostení nie je možné posudzovať hlboký vzťah. Polročná lehota
je na odpútanie dieťaťa od navrhovateľov a pripútanie k biologickým rodičom. K otázke posudzovania

charakterových vlastností rodičov dieťaťa sa znalkyňa nevyjadrovala, s poukazom na skutočnosť, že
tieto otázky nepripustil ani súd a pretože na to jej vyšetrenie nebolo zamerané, nevyjadrovala sa k
uvedenému ani na pojednávaní.
Ďalej znalkyňa uviedla, že ňou navrhovaný rozsah úpravy styku spôsobí zmenu kvality vzťahu
maloletého a jeho rodičov.

Znalkyni bola zo strany súdu položená otázka, či s poukazom na vek maloletého dieťaťa pri vyšetrení
bola možnosť mu priamo povedať, s poukazom na jeho rozumovú vyspelosť, že navrhovatelia nie sú
jeho rodičmi a vysvetliť mu, že jeho rodičmi sú B. T. E. (ako ich maloletý oslovuje) a že pôjde k nim bývať.
Či by práve takéto oznámenie skutočnosť nemohlo zásadne spôsobiť maloletému vážnu psychickú
traumu s následkom na celý život. Na uvedené znalkyňa odpovedala, že takéto konanie by bolo v
rozpore s vývinovými potrebami maloletého a jeho právami a bolo by vysoko poškodzujúce. Dieťa v jeho

primeranej rozumovej vyspelosti je schopné korigovať postoj iba po zážitku a tento zážitok do dnešného
dňa nebol v takom rozsahu a s takou intenzitou, aby mu umožnil korigovať postoj.

Navrhovateliakvypracovanémuznaleckémuposudkuuviedli,žehokonzultovalisodbornouverejnosťou
v oblasti detskej psychológie, ktorá tento posudok považuje za predčasný a nesprávny. Znalkyňou

stanovená 6 mesačná lehota, ktorá má slúžiť na prípravu dieťaťa na návrat do rodiny rodičov je z
hľadiska posúdenia odbornou verejnosťou predčasná. Na poukázanie prokurátorky krajskej prokuratúry
k 6 mesačnej lehote uviedli, že uvedenú lehotu navrhovala predsedníčka odvolacieho senátu a
navrhovatelia s tým vyslovili svoj súhlas. Zo znaleckého posudku v žiadnom prípade nevyplýva, že by
znalkyňa pri vyšetrení maloletého navodila situáciu, aby maloletý zistil, čo ho vlastne čaká. Túto okolnosť

namietala aj odborná verejnosť, nakoľko dieťa má právo vyjadriť svoj názor primeraný veku. Znalkyňou
navrhovaný rozsah úpravy styku považujú za nereálny, nakoľko v súčasnosti neprichádza na stretnutia
otec dieťaťa, nakoľko mu to pracovne nevyhovuje. Zároveň poukázali na zrušujúce rozhodnutie súdu
druhého stupňa, v intenciách ktorého mal súd prvého stupňa zistiť, za akú dobu sa má maloletý navrátiť
k rodičom bez toho, aby nebol psychicky poškodený. Znalecký posudok, ako aj jej odpovede na otázky

kladené na pojednávaní, nepovažovali za vyriešenie daného problému. Poukázali na to, že od znalkyne
neočakávali, že dieťaťu priamo položí otázku týkajúcu sa jeho návratu k rodičom, predpokladali však,
že vzhľadom k jej odbornosti, zaistí právo maloletého na svoj názor a zistí ho. Takže formu zistenia jeho
názoru primeraného veku si mala zvoliť znalkyňa sama a nemusela ísť o priame položenie otázky. S
poukazom na názory odbornej verejnosti majú teda za to, že znalecký posudok nemá hodnovernosť pre

rozhodnutie súdu. A pokiaľ nebude uvedený znalecký posudok doplnený, žiadali vypracovať náhradný
znalecký posudok.

Z výpisu z registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky bolo zistené, že navrhovateľ 1/
a navrhovateľka 2/ nemajú záznam v registri trestov.

Z lekárskych správ F.. F. T., všeobecnej lekárky pre dospelých, zo dňa 17.09.2014 bolo zistené, že
navrhovateľ 1/ a navrhovateľka 2/ netrpia žiadnym závažným ochorením.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť

maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú
starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti
uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené

do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej
starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, vakom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v
bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v
podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad

pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.

Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine, na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú
ustanovenia § 32 a 33.

Podľa§45ods.6Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťavykonávajúprávaapovinnostivyplývajúce
z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa
zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré
bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto
zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby
súd.

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej

osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali
osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.

V danej veci navrhovatelia svojim návrhom žiadali maloletého Q. zveriť do náhradnej osobnej

starostlivosti tak, že budú oprávnení a povinní maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v
bežných veciach s tým, že spravovať majetok maloletého v iných ako bežných veciach a zastupovať
maloletého bude oprávnený a povinný opatrovník Mesto Z. L.. Tunajší súd, v zmysle intencií rozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne, v predmetnej veci nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých, za účelom zistenia, za akých okolností

a za akú dobu je maloletý schopný zmeniť doterajšie výchovné prostredie v náhradnej rodine a
prejsť do rodiny svojich rodičov. Taktiež dočasne upravil pomery účastníkov predbežným opatrením.
Takto doplneným dokazovaním súd dospel v zmysle intencií rozhodnutia krajského súdu k názoru,
s poukazom na okolnosti prípadu spočívajúce v tom, že maloletý je od útleho veku až doposiaľ v
osobnej starostlivosti navrhovateľov a svojich rodičov, i napriek doposiaľ realizovanému styku podľa

nariadeného predbežného opatrenia, nepozná ešte dostatočne tak, aby jeho okamžité odňatie do
osobnej starostlivosti rodičov neznamenalo riziko vážneho psychického poškodenia zdravého vývinu
maloletého dieťaťa. Preto v zmysle intencií druhostupňového rozhodnutia súd dospel k záveru,
že s poukazom na potrebu chrániť záujem maloletého ako aj potrebu vytvorenia predpokladu pre
obnovu vzťahov dieťaťa s biologickými rodičmi bude, aby bol maloletý zverený do náhradnej osobnej

starostlivosti navrhovateľov, za súhlasu rodičov dieťaťa, ktorá však bude mať len dočasný charakter
(znalkyňou odhadnutá doba v trvaní šesť mesiacov) a bude pre maloletého prípravou na návrat do
rodiny svojich rodičov. Navrhovatelia spĺňajú všetky osobné predpoklady ustanovené § 45 ods. 1
Zákona o rodine. Pokiaľ ide o návrh navrhovateľov na doplnenie znaleckého dokazovania, v opačnom
prípade na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania, mal súd za to, že závery vypracovaného

znaleckého posudku F.. I. K. číslo 06/2014 neboli spochybnené žiadnym relevantným spôsobom. Podľa
názoru súdu (a tiež krajskej prokuratúry) znalecký posudok bol vypracovaný s dostatočnou znalosťou a
odbornosťou, zohľadňujúc praktické skúsenosti. Z týchto dôvodov súd nenariadil doplnenie dokazovania
vypracovaním ďalšieho znaleckého posudku, keď ani krajská prokuratúra nesúhlasila s doplnením
dokazovania v tomto smere. Pokiaľ ide o námietku zo strany navrhovateľov, že maloletý nebol vypočutý

v zmysle Zákona o rodine a Dohovoru o právach dieťaťa, súd poukazuje na to, že znalkyňa maloletého
riadne vyšetrila, pričom zohľadnila jeho vek a rozumovú vyspelosť, tiež vážnosť okolností prípadu, na
základe čoho sa vyjadrila, že pri položení priamych otázok na maloletého ohľadne zmeny výchovného
prostredia by mohlo v súčasnosti dôjsť k vážnemu poškodeniu jeho duševného zdravia, pričom znalkyňa
tiežpoukazovalanato,žedieťajeunavrhovateľovdlhéčasovéobdobieajehorodičiasúvtomtoprípade

v časovej nevýhode. Uvedená časová nevýhoda ovplyvňuje celkovú situáciu a až dlhšie a praktizujúce
emočné skúsenosti u maloletého môžu viesť k tomu, aby vedel vyjadriť svoj názor k veci premiestnenia,
čo v súčasnosti s poukazom na jeho krátky kontakt s rodičmi, nebolo možné. Okrem toho súd poukazuje
na to, že účelom celého tohto konania je to, aby dieťa bolo chránené a preto mu priama otázka týkajúcasa jeho premiestnenia do biologickej rodiny nebola kladená z dôvodu, že predmetom konania nebolo,
aby si dieťa vyberalo výchovné prostredie (ako to v súdnej praxi býva napríklad medzi dvomi rodičmi).
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na obsah znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka

2/ je citovo naviazaná na dieťa, pripútava sa sama viac a to tým, že chce chrániť dieťa pred traumou,
pričom istým spôsobom tým chráni seba a partnerstvo. Pokiaľ ide o navrhovateľmi udávané názory
odbornej verejnosti, tieto súd nepovažoval za relevantné, pretože ani odborná verejnosť podľa názoru
súdu, nie je schopná objektívne sa vyjadriť k danej veci bez toho, aby bola oboznámená s celou vecou,
s účastníkmi konania či obsahom vypracovaného znaleckého posudku. Tiež aj z intencií rozhodnutia

Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoP/57/2013-311 zo dňa 27.09.2013 jasne vyplýva, že v súčasnej
dobe sú v danej veci s prihliadnutím na okolnosti prípadu splnené podmienky na zverenie maloletého do
náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľom. Tieto okolnosti spočívajú v tom, že maloletý od 13-teho
dňa svojho veku až doposiaľ sa nachádza v osobnej starostlivosti navrhovateľov, svojich biologických
rodičov nepozná a práve táto rodičmi nezavinená okolnosť, im bráni v súčasnosti v osobnej starostlivosti
o svoje dieťa. Je nesporné, že biologickí rodičia majú právo o dieťa sa osobne starať, majú k tomu

vytvorené všetky osobnostné, morálne a materiálne podmienky, avšak vzhľadom na špecifickosť danej
veci, by okamžité odňatie dieťaťa do ich osobnej starostlivosti znamenalo riziko vážneho psychického
poškodenia zdravého vývinu maloletého dieťaťa. V tomto prípade je preto potrebné v prvom rade
chrániť záujem maloletého dieťaťa a zároveň vytvoriť všetky predpoklady na obnovu vzťahov dieťaťa s
biologickýmirodičmitak,abynáhradnástarostlivosťsplnilasvojdočasnýcharakter.Cieľomtohtokonania

nebolo zistiť, „či“ sa má dieťa vrátiť do svojej biologickej rodiny, ale cieľom bolo posúdenie, za akých
okolností a za akú dobu sa tak má stať. Na zistenie uvedenej okolnosti súd aj zameral celé znalecké
dokazovanie. Posúdenie, kedy bude maloletý pripravený na premiestnenie do biologickej rodiny bude
následne predmetom konania o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti. Celé dokazovanie v konaní,
vrátane znaleckého dokazovania, teda súd považoval za dostatočné, nepripustil doplnenie dokazovania

vypracovaním ďalšieho znaleckého posudku, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu

svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení
ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V súlade s horecitovaným ustanovením § 45 ods. 8 Zákona o rodine a § 81 ods. 1 Zákona o rodine,
bolo nevyhnutné upraviť taktiež vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu zo strany obidvoch rodičov.
Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd prihliadal na vek a odôvodnené potreby dieťaťa ako aj
na možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov za použitia § 62 a § 75 Zákona o rodine. Tiež

prihliadol aj na skutočnosť, že rodičia budú v súvislosti s úpravou styku so synom vynakladať nemalé
finančné prostriedky na cestovanie medzi K. T. Z. L.. Výživné bolo určené s účinnosťou od 01.11.2013,
od právoplatnosti uznesenia o nariadení predbežného opatrenia, pričom súd pri výpočte dlhu prihliadol
aj na rodičmi už uhradené výživné určené predbežným opatrením.

Zročné výživné za obdobie od 01.11.2013 do 30.09.2014 u matky vo výške 251,60 Eur (22,87 Eur x 11
mesiacov) a u otca vo výške 361,60 Eur (32,87 Eur x 11 mesiacov) súd povolil za použitia § 160 ods. 1
O.s.p. rodičom splácať za podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku k rukám navrhovateľov.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým

dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

V zmysle § 45 ods. 6 veta druhá Zákona o rodine súd upravil styk rodičov s maloletým dieťaťom s
poukazom na znalecký posudok v rozsahu a časových intervaloch približne ako navrhovala znalkyňa,
čím podľa názoru súdu bude zohľadnený čo najlepšie záujem maloletého, ktorý sa tak bude pripravovať

na návrat k rodičom, čím bude rešpektované jeho právo vyrastať v biologickej rodine a byť vychovávané
vlastnými rodičmi. Pri rozsahu úpravy styku súd zohľadnil aj pracovné a časové možnosti rodičov dieťaťa
ako aj navrhovateľov.

Návrh navrhovateľov v časti zastupovania a správy majetku v iných ako bežných veciach súd zamietol

s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 6 Zákona o rodine, podľa ktorého, rodičia maloletého dieťaťa
vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom
nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ustanovenie
opatrovníka maloletému dieťaťa v zmysle návrhu navrhovateľov by teda bolo v danom prípade
nadbytočné a zasahovalo by do rodičovských práv rodičov dieťaťa.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O náhrade trov konania účastníkov bolo rozhodnuté v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko ide
o konanie, ktoré je možno začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne (v piatich vyhotoveniach).

Náležitosti odvolania:
- ktorému súdu je určené
- kto ho robí
- ktorej veci sa týka

- čo sleduje
- musí byť podpísané a datované
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje
- v akom rozsahu rozhodnutie napáda
- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- čoho sa odvolateľ domáha

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
- navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.